Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614200322
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4614200322.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: J. W., nar.
XX.XX.XXXX, trv. bytom K. X. XXXX/XX, W., o zaplatenie 5 148,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,29 %, s tým,
že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2014, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 5 148,96 eur s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru. Podanú žalobu odôvodnil tým, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa,
a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) a žalobcom ako postupníkom, nadobudol pohľadávku voči žalovanému.
Žalovaný a SLSP, a.s. uzavreli dňa 12.10.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) SLSP, a.s. Podľa žalobcu pohľadávka
ku dňu postúpenia predstavovala 7 926,30 eur, ktorá pozostávala z istiny 6 421,50 eur, riadneho úroku

925,23 eur, úroku z omeškania vo výške 534,72 eur a ostatného príslušenstva vo výške 44,85 eur.
Žalobca zároveň v podanej žalobe uviedol, že podľa zmluvy poskytol postupca žalovanému úver vo
výške 4 979,09 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 75,72 eur vždy k 20. dňu v
mesiaci. Žalobca si podanou žalobu uplatňuje splátky úveru splatné od 20.02.2011 do 20.09.2016 v
počte 68 a v celkovej výške 5 148,96 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.09.2016 sa stali
splatnými 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň si uplatňoval úrok z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru

samostatne, pričom pri splátkach ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru dňa 04.11.2012 si uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/2/2014-187 zo dňa 04.10.2016, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 864,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 05.10.2012 do zaplatenia, vo zvyšku podanú žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 15,08 %. V dôsledku podaného odvolania žalobcu voči zamietajúcemu

výroku uvedeného rozsudku vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre (súd druhej inštancie), ktorý
uznesením č.k. 7Co/16/2017-217 zo dňa 30.04.2018 rozsudok tunajšieho súdu v napadnutom
zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd druhej inštancie poukázal na §92 ods. 8 zákona o bankách z ktorého vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti
dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy

dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne
od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. V predmetnom prípade banka
túto možnosť nesplnila a žalobcovi postúpila predmetnú pohľadávku (dňa 27.09.2012) v tom čase
bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť (tú vyhlásil až žalobca dňa 04.11.2012 resp. aby
zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, resp. odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie
je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej
doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Súd
druhej inštancie vo svojom rozhodnutí zároveň konštatoval, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
Zmluva o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 je pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca v konaní nepreukázal, že banka pred postúpením

pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v
omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Súd druhej inštancie uložil tunajšiemu súdu sa v ďalšom
konaní predovšetkým zaoberať tým, či boli splnené podmienky na postúpenie predmetnej pohľadávky
v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda preukázať aktívnu legitimáciu postupníka.

Nedostatok aktívnej legitimácie má za následok zamietnutie zvyšku žalobného návrhu. Súd druhej
inštancie zároveň uviedol, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah.

3. Tunajší súd doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia súdu druhej inštancie a žalobcu vyzval na
predloženie písomnej výzvy postupcu (SLSP, a.s.) spolu dokladom o doručení, adresovanú žalovanému

v súvislosti s omeškaním plnenia predmetného peňažného záväzku, ako aj na predloženie dokladu o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti predmetného úveru zo strany postupcu t.j. SLSP, a.s. (banky), spolu
s dokladom o jeho doručení žalovanému, za účelom preukázania aktívnej legitimácie žalobcu v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách.

4. Žalobca na uvedenú výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 30.07.2018 (č.l. 227-232) v ktorom sa
nestotožňoval s názorom súdu druhej inštancie vysloveným v tomto konaní ohľadom jeho aktívnej
legitimácie resp. vyššie uvedeným výkladom § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Argumentoval tým, že v
spore predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacími
hárkami preukazujúcimi jeho doručovanie, a tieto podľa neho bez ďalšieho zakladajú jeho aktívnu vecnú

legitimáciu v tomto spore. Žalobca spolu s uvedeným vyjadrením súdu predložil iba výzvu postupcu t.j.
SLSP, a.s. zo dňa 27.09.2009 (č.l. 238 - aj to bez dokladu o jej doručovaní žalovanému), ktorou postupca
(banka) oznamoval žalovanému, že je v omeškaní s o splácaním pohľadávky z predmetnej úverovej
zmluvy a to ku dňu 30.04.2009 vo výške 264,76 eur, a žiadal žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy do
10 dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky

do mandátnej správy tretej osoby. Zároveň žalobca opakovane predložil súdu oznámenie postupcu
(SLSP, a.s.) o postúpení pohľadávky adresované žalovanému (č.l. 240-241) s dokladom o jeho podaní
na poštovú prepravu, ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012 - avšak zo
strany samotného žalobcu t.j. postupníka (č.l. 239 rub).

5. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

6. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej

zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len zák. č. 483/2001 Z. z.), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiaholjeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

6.1. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6.2. Podľa § 525 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

7. V prejednávanom prípade súd konštatuje, že na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade

sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).
Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jedna procesná strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré
sú predmetom konania, sa v civilnom procese používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia

vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou resp.
účastníkom daného právneho vzťahu objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. (por. rozsudok Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

8. Po doplnení dokazovania, s poukazom na právny názor vyslovený súdom druhej inštancie vo
vyššie špecifikovanom zrušujúcom uznesení, dospel súd k záveru, že žalobcovi sa v tomto spore
nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu. Žalobca síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok

zo dňa 27.09.2012, ako aj oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky adresované žalovanému;
nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať
úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za
podmienokstanovenýchvzákoneobankách,alebozmluvuoúverevypovedať,prípadneodnejodstúpiť,
v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami.

9. Žalobca nepreukázal, že by banka túto možnosť v danom prípade využila, a žalobcovi teda
postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah
zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp.
pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver

o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len
jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá
nesplácanému dlhu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 je preto neplatným právnym úkonomv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom). Citované ustanovenia zákona o
bankách, by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové
vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý

mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh
neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou,
ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí
úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku
voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie

banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je
špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou
pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky
kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle

bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo
zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto
požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom
- postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom.
Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni

postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých
podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na
inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej

splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná,
pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor
postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd
aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto
prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.,

je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

10. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase,

kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., žalovanému postúpená naňho (27.09.2012), boli
tieto podmienky postúpenia splnené t.j. nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej
postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho
nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná)
a že žalobca je oprávnený túto pohľadávku uplatňovať pred súdom. Žalobca súdu nepredložil vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti zo strany banky, ktorým by banka v zmysle bodu 7.6.1. VOP túto mimoriadnu
splatnosť úveru vyhlásila, vrátane toho, že žalovaný po tomto vyhlásení úver nesplatil v lehote určenej
vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti (v zmysle uvedeného ustanovenia VOP) a nepreukázal ani, že
by predmetný právny vzťah medzi bankou a žalovaným zanikol iným spôsobom (výpoveďou príp.
odstúpením). Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne

stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie,
preto súd podanú žalobu vo zvyšku zamietol.

11. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
spore, ďalej sa už z dôvodu hospodárnosti nezaoberal náležitosťami úverovej zmluvy resp. otázkou

bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, nakoľko v danom prípade by sa jednalo
(vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby) iba o hypotetické úvahy.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5 148,96 eur s
príslušenstvom. Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2 864,93 eur s príslušenstvom

(I. výrok rozsudku zo dňa 04.10.2016, ktorý nebol napadnutý odvolaním) a vo zvyšku podanú žalobu
zamietol. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v spore predstavuje 55,65 % a úspech žalovaného
44,36 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu tak predstavuje výsledný úspech
žalobcu v spore 11,29 %, a v tomto rozsahu mu súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP aj priznal nárok nanáhradu trov konania voči žalovanému, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.