Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206782
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115206782.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľky S.

Š., F.. XX. XX. XXXX, T. C. U. XX, XXX XX C.Ý. U., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej
Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 546,00
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 08. 04. 2015 domáhala voči odporcovi zaplatenia

sumy 546,00 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnila jej zástupkyňa tým tým, že uzatvorila dňa 22.
09. 2010 s odporcom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX so schváleným úverom vo výške 350,00 eur.
Navrhovateľka sa zaviazala za poskytnutý úver uhradiť sumu 696,00 euč v 12 mesačných splátkach
po 58,00 eur počnúc dňom 20. 10. 2010. Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere navrhovateľka nedisponuje. Navrhovateľka dňa 22. 09. 2010 spolu čerpala sumu 350,00
eur. Navrhovateľka odporcovi jednotlivými splátkami úveru ako aj prostredníctvom zrážok zo mzdy
navrhovateľky uhradila sumu 896,00 eur. Odporca od navrhovateľky požaduje ešte uhradenie sumy 1

115,09euraspríslušenstvom.Uviedla,žezmluvajeklasickýmtypomformulárovejzmluvy,ktorúodporca
vo veľkom množstve využíva za účelom podnikania - poskytovania spotrebiteľských úverov. Pri takejto
vopred pripravenej formulárovej zmluve navrhovateľka ako spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej
obsah, ani obsah jej príloh. Navrhovateľke ako fyzickej osobe bol úver poskytnutý za iným účelom ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, preto navrhovateľka v predmetnom zmluvnom vzťahu
vystupuje ako spotrebiteľ. Odporca je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci
svojho podnikania. V zmluve o úvere je krížikom v predtlačenom okienku vyznačené, že poskytnuté

finančné prostriedky sú použité na výkon zamestnania. Z formy zmluvy, ktorá je vopred predtlačená a
navrhovateľka nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť obsah tejto zmluvy. Navrhovateľka zaškrtnutím
príslušného políčka nevie zvážiť následky takéhoto konania na rozdiel od odporcu. Navrhovateľka
má za to, že zaškrtnutie predtlačeného políčka nie je bezpečným preukázaním účelu poskytnutých
peňažných prostriedkov. V prípade, že by tieto financie boli naozaj poskytované na výkon zamestnania
navrhovateľky, bolo by potrebné uviesť aký konkrétnejší súvis s takýmto zamestnaním vôbec uzavretie
zmluvy o úvere má. Napriek označeniu príslušného políčka má navrhovateľka za dané, že ide o zmluvu

o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené je podľa navrhovateľky potrebné predmetný právny
vzťah považovať za občiansko-právny a zmluvu o úvere za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uzatvorená
zmluva o úvere neobsahuje podľa navrhovateľky veľkú časť podstatných zákonných náležitostí podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch a to predovšetkým podľa § 9 ods. 2 písm. f) dobu trvania zmluvy atermín konečnej splatnosti, písm. i) úrokovú sadzbu, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a písm.
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Navrhovateľka z dôvodu, že úverová zmluva
neobsahuje zákonom stanovené náležitosti považuje podľa § 11 písm. a) zákona o spotrebiteľských

úveroch poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka spolu čerpala sumu 350,00 eur
a spolu uhradila sumu 896,00 eur, Rozdiel predstavuje sumu 546,00 eur, ktorej vydania od navrhovateľa
sa podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľka podaným návrhom domáha. Na základe
uvedeného navrhla, aby súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke 546,00 eur a nahradiť trovy
konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 12C/164/2015-26 zo dňa 12. 05. 2015, voči ktorému podal
odporca včas odôvodený odpor vo veci samej, čím došlo podľa § 174 ods. 2 OSP k zrušeniu vydaného
platobného rozkazu v plnom rozsahu. V podanom odpore vzniesol námietku miestnej príslušnosti
Okresného súdu Banská Bystrica na rozhodnutie a prejednanie veci. Uviedol, že uzatvorená zmluva
nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale zmlouvou o úvere podľa Obchodného zákonníka. Uviedol,

že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje
zákon. Navrhovateľka plnila na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o
úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto
zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Uviedol,
že poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký, jeho výška navrhovateľke vyhovovala,

keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od odporcu
prostredníctvom obchodného zástupcu navrhovateľa. Taktiež uviedol, že v danom prípade konanie
obsahuje neodstrániteľnú prekážku, a to res iudicata, v ktorej už bolo o tom istom právnom nároku
rozhodnuté, a to medzi tými istými účastníkmi konania. Vo veci bolo vydané rozhodnutie - Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 08859/12 zo dňa 24. 04. 2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský

súd, právoplatný dňa 15. 05. 2013 a vykonateľný 16. 05. 2013. Na základe uvedeného odporca navrhol,
aby súd návrh zamietol a zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy konania.

K podanému odporu sa vyjadrila zástupkyňa navrhovateľky, ktorá uviedla, že prehlásenie navrhovateľky
v zmluve o úvere, že úver bol poskytnutý na účel zamestnania nezakladá tú skutočnosť, že by zmluva

o úvere nebola zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Okrem uvedeného nie je zrejmé, kedy a kým bolo
toto políčko zaškrtnuté, nakoľko zmluvu o úvere dopredu vyplnil mandatár odporcu a navrhovateľka
ju len podpísala. Navrhovateľka nemá živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie na podnikania.
Preukázaním skutočnosti , že finančné prostriedky sú poskytnuté za účelom podnikania alebo
povolania nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon povolania,

ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie/povolanie/podnikanie navrhovateľky a
aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom činnosti navrhovateľky vôbec
uzavretie príslušnej zmluvy malo. Navrhovateľka si v čase uzavretia zmluvy nehradila náklady spojené
so zamestnaním, nakoľko takéto náklady jej v tom čase nevznikli. V prípade pochybností o tom, či sa
jedná o spotrebiteľský úver má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy

veriteľ, pričom existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konania,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, teda spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Uviedla, že zaškrtnutie formulárového políčka ohľadne účelu
nepostauje na spoľahlivé odlíšenie spotrebiteľského od nespotrebiteľského vzťahu. Uviedla, že návrh
na začatie konania bol podľa § 87 písm. f) OSP podaný na príslušný súd. Uviedla, že odporca sa

bezdôvodne obohatil, nakoľko uzatvorená úverová zmluva je podľa § 11 zákona o spotrebiteľských
úveroch bezúročná a bez poplatkov.

Po výzve súdu odporca oznámil súdu, že splátky prijaté od navrhovateľky predstavujú sumu 1 118,00
eur a osobu, ktorá uzatvára v mene odporcu s navrhovateľkou zmluvu o úvere a listiny preukazujúce

oprávnenie uvedenej osoby konať za spoločnosť - Mandátnu zmluvu zo dňa 10. 09. 2011.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17. 09. 2015, ktorého sa odporca nezúčastnil. Svoju
neprítomnosť odôvodnil tým, že prvom úkone, ktorý mu patril, vyslovil námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Banská Bystrica, o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté. Z tohto dôvodu žiadal súd

o odročenie pojednávania. Súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, keď nemal preukázaný
dôležitý dôvod odročenia pojednávania podľa § 119 ods. 1 OSP. Súd o námietke miestnej nepríslušnosti
nerozhoduje samostatným rozhodnutím, jeho procesný postup upravuje § 105 OSP, pričom len v
prípade, ak zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu. V opačnomprípade, ak je miestne príslušným, o námietke samostatným uznesením nerozhoduje. Pojednávania sa
zúčastnila zástupkyňa navrhovateľky, navrhovateľka sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnila.
Súd podľa § 101 ods. 2 OSP pokračoval v konaní, aj keď boli účastníci nečinní, vec prejednal a

rozhodol v ich neprítomnosti. Z vykonaného dokazovania listinami predloženými v spise a z prednesov
zástupkyne navrhovateľky zistil súd nasledovný skutkový stav: navrhovateľka ako dlžník uzatvorila s
odporcom ako veriteľom dňa 22. 09. 2010 Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol
navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 350,00 eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala vrátiť spolu s
príslušným poplatkom vo výške 346,00 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 696,00 eur a to v 12 mesačných

splátkach po 58,00 eur počnúc dňom 20. 10. 2010. Navrhovateľka ako dlžník podľa zmluvy prehlásila,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, k tomuto prehláseniu bol pripojený
samostatný podpis navrhovateľky. Samostatným podpisom potvrdila navrhovateľka aj dátum prevzatia
peňažnejhotovostidňa22.09.2010asamostatnýmpodpisomajuzavretiezmluvy.Navýzvuzástupkyne
navrhovateľky zo dňa 24. 03. 2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 546,00 eur reagoval
odporca listom zo dňa 01. 04. 2015, v ktorom nárok neuznal. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.

upovedomil navrhovateľku o začatí exekúcie upovedomením zo dňa 11. 02. 2015 pod spisovou značkou
Ex 12382/14 na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 08859/12,
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO 35 922
761 zo dňa 24. 04. 2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 13. 05. 2013 a vykonateľným dňa 16. 05.
2013, v prospech odporcu ako oprávneného na vymoženie sumy 843,09 eura s príslušenstvom. Podľa

potvrdeniaspoločnostiVAPER,a.s.,IČO:31635652,zamestnávateľanavrhovateľky,bolinavrhovateľke
ako zamestnankyni v pracovnom pomere od 16. 02. 2009 do 31. 07. 2014 vykonané zrážky zo mzdy
v prospech odporcu vo výške spolu 838,00 eur pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Podľa
vyjadrenia odporcu zo dňa 23. 07. 2015, splátky prijaté od dlžníčky predstavujú sumu 1 118,00 eur.

Podľa § 87 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má
bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 105 ods. 2 OSP, ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec

príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluva o úvere uzatvorená medzi navrhovateľkou
a odporcom dňa 22. 09. 2010 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na

to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, odporca,
spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že navrhovateľka

mala v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Uvedenému záveru zodpovedá aj prehlásenie dlžníka v Zmluve o úvere o
tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.

Nakoľko navrhovateľka má z uzatvorenej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka, námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica na

prejednanie a rozhodnutie vo veci vznesená odporcom dôvodná nebola. Miestna príslušnosť je v
prípade, ak je navrhovateľom spotrebiteľ a ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, daná spotrebiteľovi
na výber a ktorý tak môže dodávateľa - odporcu žalovať aj na súde v obvode ktorého má spotrebiteľ
bydlisko. Nakoľko navrhovateľka má bydlisko v obvode Okresného súdu Banská Bystrica, miestna
príslušnosť je daná ustanovením § 87 písm. f) OSP. Nakoľko súd nezistil dôvod postupu podľa § 105 ods.

2 OSP, keď nezistil že by nebol mieste príslušný vec inému súdu nepostupoval. Z uvedených dôvodov
súd námietke odporcu, ani žiadosti odporcu o odročenie pojednávania nevyhovel.

Právne posúdenie uzatvorenej zmluvy ako spotrebiteľskej podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
neznamená súčasne aj jej posúdenie ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje v § 2 písm. a) spotrebiteľa
odlišne od definície spotrebiteľa v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vykonaným dokazovaním nemal súd preukázané, že zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a
odporcom dňa 22. 09. 2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 2 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa kópie zmluvy o úvere, dlžníčka,
v konaní navrhovateľka, prehlásila zaškrtnutím príslušného okna formulára, že finančné prostriedky

sú poskytnuté na výkon zamestnania. K uvedenému prehláseniu je pripojený samostatný podpis
navrhovateľky, vzťahujúci sa k uvedenej skutočnosti o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon
zamestnania. Z uvedeného, v písomnej forme zachyteného prehlásenia navrhovateľky prijal súd záver,
že navrhovateľke bol odporcom poskytnutý úver na výkon zamestnania.

V návrhu, vyjadreniu k podanému odporu aj v prednesoch zástupkyne navrhovateľky navrhovateľka
opakovane tvrdila, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré

musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy
má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné
bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností

tiež tvrdí. Občiansky súdny poriadok v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na
účastníkovi, ako bude v konaní postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia
alebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech.
Procesná nečinnosť účastníka v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého

rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Navrhovateľka svoje právo uplatňované v návrhu odvodzovala odprávneho posúdenia uzatvorenej zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto časti
uniesla navrhovateľka bremeno tvrdenia, no dôkazné bremeno neuniesla. Okrem písomných vyjadrení
nepredložila ani nenavrhla vykonať žiadny dôkazy, ktoré by vyvrátili v písomnej forme zachytený prejav

vôlenavrhovateľkyotom,žefinančnéprostriedkyjejboliposkytnuténavýkonzamestnania.Vovyjadrení
k podanému odporu navrhovateľka prostredníctvom svojej zástupkyne uviedla, že dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ. V tejto časti sa súd s takýmto vyjadrením
nestotožnil. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že uzatvorená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
preto ju zaťažovalo dôkazné bremeno, preukázať túto skutočnosť súdu spôsobom známym pre sporové

konanie. Zvlášť toto dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľku v situácii, ak predložená kópia zmluvy
o úvere obsahuje v písomnej forme zachytené jej prehlásenie o tom, že finančné prostriedky jej boli
poskytnuté na výkon zamestnania. Občiansky súdny poriadok neobsahuje osobitné ustanovenia, ktoré
by v prípade spotrebiteľských sporov prenášali dôkazné bremeno na dodávateľa.

Navrhovateľka, ani jej zástupkyňa nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu, preukazujúceho, či

spochybňujúceho v písomnej forme zachyteného prehlásenia navrhovateľky o tom, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a to ani po postupe súdu počas pojednávania podľa §
100 ods. 1 OSP, že na základe vykonaného dokazovania listinami sa právne posúdenie veci súdu javilo
tak, že uzatvorená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Nakoľko zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi súd právne neposúdil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nezaoberal sa ďalej podstatnými náležitosťami zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, ktorých neuvedenie má za následok poskytnutie úveru bez úrokov a bez poplatkov.

Z navrhnutých dôkazov boli vykonané všetky, okrem požiadavky zástupkyne navrhovateľky na

pojednávaní, aby si súd vyžiadal od odporcu výpis prijatých platieb od navrhovateľky. Navrhovateľka
uviedla, že odporcovi uhradila spolu 896,00 eur, čo aj náležitým spôsobom preukázala. Po výzve súdu
odporca uviedol, že splátky prijaté od dlžníčky predstavujú 1 118,00 eur. Za uvedeného stavu veci nebol
dôvod žiadať od odporcu naviac aj výpis platieb, nakoľko navrhovateľka v žalovanej časti 546,00 eur
svoje tvrdenia preukázala, keď jej tvrdenia o tom, že uhradila odporcovi sumu 896,00 eur potvrdil aj

odporca, ktorý dokonca uviedol, že prijal viac peňažných prostriedkov - 1 118,00 eur. Nie je úlohou
súdu vykonávať dokazovanie nad rámec prejednávanej veci, ktorej rozsah určuje navrhovateľ podaným
návrhom a jeho petitom.

Ku námietke právoplatne rozhodnutej veci vznesenej odporcom súd uvádza, že vydaný rozhodcovský

rozsudok, ktorého existenciu odporca nepreukázal, netvorí pre súd prekážku právoplatne rozhodnutej
veci podľa § 159 ods. 3 OSP. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len
„zákon o rozhodcovskom konaní“), účinky iba pre účastníkov a nie je záväzný pre všetky orgány
na rozdiel od právoplatného rozsudku súdu (§ 159 ods. 2 OSP). Súd tiež uvádza, že na platnú

existenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky) je potrebné nevyhnutne splniť, okrem iných aj podmienku
písomnej formy jej uzavretia. Písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) odporca súdu
nepreukázal, pričom pokiaľ nie je rozhodcovská doložka uzatvorená písomnou formou, rozhodcovský
súd nemal vo veci právomoc konať a ním vydaný rozsudok nevytvára ani z týchto dôvodov pre konajúci
súd prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Na základe uvedeného, keď súd nemá preukázané uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, nakoľko zmluva o úvere nemusela obsahovať náležitosti podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému odporcovi,
ktorý si náhradu trov konania uplatnil, ich nepriznal, nakoľko ich súdu nevyčíslil a zo spisu trovy odporcu
nevyplývajú. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému odporcovi uplatnenú
náhradu trov konania nepriznal, keď nepreukázal ich výšku a zo spisu mu trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.