Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218690
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116218690.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: D. O., H..
XX.XX.XXXX, R. C. Š. XX, XXX XX Ľ., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

1.003,45 EUR a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i
z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 19.09.2016 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 1.003,45 EUR s prísl., a taktiež určiť, že:

- zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 26.01.2011, uvedená v
článku 8, bod 8.1., v znení: “Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť
Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy,
uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi
odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške

173,84 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu
vo výške105,36 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený
na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ
je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie
bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
- zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 26.01.2011, uvedená v
článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom

uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku
2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to
ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi.

VeriteľaDlžníksadohodlinazapočítanívzájomnýchpohľadávok,atopohľadávkyDlžníkavočiVeriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy
oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody oposkytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/
Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Vrámcižalobyžalobcapoukázalnato,žedňa26.01.2011uzavrelsožalovanýmzmluvuorevolvingovom
úvere, na základe ktorej mu bola schválená výška úveru 840 EUR so splatnosťou 36 mesiacov a ročnou
úrokovou sadzbou 70,02 %, pričom žalovaný si zároveň započítal poplatok vo výške 124,74 EUR, ktorý
vyplýva zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok. Zo žaloby vyplýva, že dohoda o poskytnutí služby
je zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná a zámerom žalobcu nebolo ísť do zmluvného

vzťahu so žalovaným kvôli nej, pričom žiadaný úver bol hneď po pripísaní na účet znížený o sumu
uvedenú v tejto dohode a aj keď ju žalobca ako klient nevyužil, nemá nárok na jej vrátenie. Zo žaloby
zároveňvyplýva,žezmluvaneobsahujeobligatórnezákonnénáležitosti,atoúdajeofinančnomagentovi
v rozsahu údajov ako u veriteľa (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), termín konečnej splatnosti (§ 9
ods. 2 písmeno f)), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písmeno
k)) a z týchto dôvodov je preto úver bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 21.10.2016 k žalobe poukázal, že namieta existenciu
naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobou. Žalovaný taktiež vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku z pohľadu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty.
Uviedol, že subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že poškodený subjekt má k dispozícii skutkové

okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajne nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom
zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 Občianskeho zákonníka nie je to, aby sa lehoty týkajúce
sa premlčania počítali svojvoľne. Premlčacia doba nie je viazaná na všeobecne uvádzané skutočnosti,
ale posudzuje sa z hľadiska plynutia od momentu zistenia takejto skutočnosti. Tvrdenia žalobcu nie
sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok, nakoľko takto všeobecne uvádzaná

skutočnosť by mohla určiť začiatok aj koniec premlčacej doby v podstate kedykoľvek. Žalovaný poprel
tvrdenia žalobcu o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor, pričom žalobca zakladá
svoje vyjadrenia na domniekách, ktoré nemajú oporu v žiadnej objektívnej skutočnosti. Žalovaný
poukázal na rozpor tvrdení žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nie len so zákonom (§
107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka), ale napríklad aj s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č. k.

9Co/516/2015, z ktorého vyplýva: Súd nezdôvodnil, prečo je premlčacia doba objektívna desaťročná, len
všeobecne poukazuje na to, že odporca má poznať zákon. Nebol však preukázaný úmysel. Zo záverov
súdu by potom vyplynulo, že každá zmluva neplatne uzatvorená, bola takto uzatvorená úmyselne
neplatne. Pokiaľ prvostupňový súd poukazuje len na znalosť zákonov, v tomto prípade aj navrhovateľ
pozná zákony (fikcia) a mohol vedieť, že neplatí splátky v správnej výške. Vzťah bezdôvodného

obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. V tomto prípade zmluva bola
uzatváraná v roku 2010 a súd, pokiaľ konštatoval, že u odporcu išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
mohol poukázať na konkrétny prípad, kedy už, či rozsudkom alebo iným spôsobom, mu takéto konanie
v tej dobe bolo vytknuté.
Ďalej žalovaný uviedol, že aj bežný občan má totiž v akomkoľvek vzťahu (vrátane spotrebiteľského)

poznať zákony, a teda vedieť, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Úvaha žalobcu a všeobecné
tvrdenia o bezdôvodnom obohatení vedú k záveru, že každý, kto sa obohacuje, tak robí úmyselne
(keďže platí pravidlo ignoratia iuris non excusat). Na základe toho je potom ustanovenie § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka obsolétnym, pretože každé bezdôvodné obohatenie musí byť získané
úmyselne.

3. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 20.01.2011 zmluvu č.
XXXXXXXXXX označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere. V časti 5. tejto zmluvy (údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR - vyplňte , sú uvedené
údaje, ktoré podľa obsahu vypĺňal žalobca a v bode 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere v

EUR - nevypĺňajte sú údaje, ktoré vypĺňal žalovaný. Z prehľadu splácania úveru (čl. 36 spisu vyplýva),
že žalovaný úver splácal v období od 28.02.2011 do 28.01.2014. Z prehlásenia Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Prešov zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že žalobca dňa 24.08.2016 osobne
navštívil sídlo združenia, kde predložil podklady, ako sú zmluvy o úvere, zmluvné podmienky a prehľady
platieb, pričom po oboznámení sa s podkladmi spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia a.s. ho združenie

informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré
sú v rozpore s dobrými mravmi.4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
5. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal
posúdením dôvodnosti tejto námietky. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda o jeho
výške, ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným
subjektom, teda subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a že výška bezdôvodného

obohatenia predstavuje uplatnený nárok. Podstatnou okolnosťou je skutočnosť, kedy sa právo mohlo
vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení, pričom
túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach,
z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jeho
právne znalosti, teda či vedel o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený

záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011,
1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007, 33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006, osobitne súd
zvýrazňuje rozhodnutie 3Cdo 169/2017 zo dňa 10.1.2018. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že
vedomosťou podľa § 107 ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z
ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený

má také znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. V danom prípade sa
žalobca o skutkových okolnostiach dozvedel najneskôr 28.01.2014, kedy splatil celý úver a z uvedeného
hľadiska nie je možné akceptovať údaj uvedený v žalobe, z ktorého vyplýva, že sa o skutočnosti, že
sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil dozvedel až v auguste roku 2016 od Združenia HOOS,
nakoľko, pokiaľ by sa mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt

by si mohol v podstate aj účelovo prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok
nebol premlčaný. Vzhľadom na to, že žaloba bola súdu podaná až 19.09.2016 a dvojročná subjektívna
lehota uplynula 28.01.2016, je tento nárok premlčaný, a to bez ohľadu na to v rámci akej objektívnej
lehoty by plynula lehota subjektívna, preto súd žalobu zamietol.

6. Žalobca v rámci žaloby poukázal na to, že vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, súdy opakovane
posúdili konanie dodávateľov, ktorý porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich
bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10 ročnú objektívnu premlčaciu
lehotu a zároveň citoval rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/72/2014.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom

prípade na žalobkyni. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby žalovaný konal
formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo bezdôvodne
obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený. Žalobca v rámci odôvodnenia žaloby
poukázalnato,žeúversamápovažovaťzabezúročnýabezpoplatkovzdôvoduabsencieobligatórnych
zákonných náležitostí. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z hľadiska hospodárnosti konania sa,

ako už bolo konštatované, prioritne zaoberal posúdením vznesenej námietky premlčania a nezaoberal
sa už z tohto dôvodu posúdením skutočnosti, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, pričom
podľa názoru súdu, pokiaľ by aj zmluva neobsahovala náležitosti uvedené žalobcom, nemožno z toho
vyvodiť záver o tom, že žalovaný konal úmyselne a v podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe
v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti, hrozí mu to riziko, že úver môže byť vyhlásený

za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade žalovaný z poskytnutého úveru nebude žiadnym
spôsobom profitovať, čo je základným princípom poskytovania úverov na finančnom trhu. Ako už ale
bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobcovi, ktorý v
tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno (neprodukoval žiadne dôkazy), preto súd
nevychádzal z 10-ročnej premlčacej lehoty, ale, ako už súd konštatoval táto skutočnosť ani nie je na

základe vyššie uvedeného posúdenia významná, keďže už uplynula 2-ročná subjektívna lehota. Totožný
záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici (13Co/90/2015, 14Co/1128/2014, 17Co/968/2013),
resp. Krajského súdu v Prešove (15Co/207/2015).7. Vyššie uvedené závery vyplývajú napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/372/2015, z ktorého okrem iného vyplýva: „Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti
navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy

navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok
o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej
zo strany odporcu. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok
o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického
výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne

s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvý krát preplatí.
Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom
obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o
bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez
poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v
okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny“.

8. Obdobný záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/216/2016, ktorý
poukázal na to, že: „Okresný súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre
premlčanie s poukazom na to, že v danom prípade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pred
podaním žaloby. Pokiaľ žalobca začiatok plynutia premlčacej doby spájal s kontaktom s občianskym

združením na ochranu spotrebiteľa, sú jeho odvolacie námietky nedôvodné. Pre začiatok plynutia 2-
ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom
prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.
Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre
uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností, z ktorých

možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Okolnosti,
za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo v
zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu je to zákon č. 258/2001 Z. z.). Vedomosť žalobcu ako
spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto potrebné spájať s touto skutočnosťou,
t.j. s vedomosťou o existencii zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že o

tomto zákone eventuálne nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih
kontaktu žalobcu s občianskym združením, od ktorého sa žalobca mal dozvedieť o tom, že úver
poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že z tohto dôvodu sa žalovaný mal na jeho
úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho
významu ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie

bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a
následne splatením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Poslednú splátku na
plnenie zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 10.12.2007 uskutočnil žalobca dňa 14.03.2008 a na zmluvu č.
XXXXXXX zo dňa 22.01.2013 dňa 10.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného
návrhu, t. j. dňa 06.10.2010 bol už nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný a

ak zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená dôvodne. Vzhľadom
na uplynutie subjektívnej premlčacej doby sú potom úvahy žalobcu o dĺžke objektívnej premlčacej doby
pre posúdenie danej veci irelevantné“.

9. Súd taktiež zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že úverová

zmluva medzi stranami sporu už bola ukončená plnením, pričom podľa názoru súdu je možné
takýto nárok uplatniť iba vtedy, pokiaľ zmluvný vzťah trvá, pretože v opačnom prípade vyslovenie
neprijateľnej podmienky nemá pre spotrebiteľa žiaden význam, pričom v tejto veci súd nevyhovel žalobe
o plnenie. Súd taktiež poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok zaviedol tzv. abstraktnú kontrolu v
spotrebiteľských veciach (§ 301-306 CSP), a to práve z dôvodu, aby sa predchádzalo podávaniu

obdobného typu žalôb, pričom rozhodovanie o abstraktnej kontrole má prispieť k zjednoteniu judikatúry
v spotrebiteľských veciach a prehľadnosti ochrany spotrebiteľov. Súd má taktiež za to, že pokiaľ došlo
k ukončeniu zmluvného vzťahu, tým zanikajú aj práva a povinnosti zmluvných strán, a teda nemôže
dochádzať k ich porušovaniu. Vzhľadom na uvedené preto súd zamietol aj žalobu v časti o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešný

žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania
nepriznal, keďže nárok uplatnený žalobcom posúdil z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa,týkajúcichsavecisamej,atosohľadomnaskutočnosť,žepraxsúdovpriposudzovanítotožných
nárokov nebola jednotná a žalobkyňa sa mohla v podstate aj dôvodne domnievať, že jej nárok môže
byť úspešný, avšak v súčasnosti už rozhodol v obdobnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp.

zn. 3Cdo/169/2017, ako najvyššia súdna autorita, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva spôsob posúdenia
počiatku plynutia premlčacích lehôt.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.