Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Hargaš
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Ostatné a Iné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Nds/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200308
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1018200308.1
Uznesenie
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobcu:O.S.,nar.:XX.XX.XXXX,trvalebytomA.S.-T.
XX, XX XXX F., Poľská republika, zastúpený: V4 Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Tvrdého
4, Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. 19020-3/2017-BA zo dňa 29. septembra
2017, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto
r o z h o d o l :
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci j e d ô v o d n ý .
Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
o d ô v o d n e n i e :
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Sa/19/2018-30 zo dňa 11.07.2018, právoplatným dňa
23.08.2018, podľa § 13 ods. 3 a § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline s odôvodnením, že v konaní
o správnej žalobe v sociálnych veciach je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca
adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet, je miestne príslušný krajský
súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Žalobcom je fyzická osoba, občan Poľskej republiky.
Z obsahu podanej žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca mal vykonávať pracovnú činnosť na území
Slovenskej republiky u zamestnávateľa MANIOM, s.r.o., Palárikova 76, Čadca. Opísané miesto je nutné
vyhodnotiť ako miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti správneho súdu. Krajský súd v
Bratislave konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky miestna
príslušnosť správneho súdu poľského štátneho občana pracujúceho na území Slovenskej republiky sa
spravuje sídlom jeho slovenského zamestnávateľa (1Nds/65/2014). Obdobný postup zvolil Najvyšší súd
aj vo veci 1Nds/47/2014, kde konštatoval, že všeobecným súdom cudzieho štátneho príslušníka, ktorý
nemá bydlisko na území Slovenskej republiky je súd, v obvode ktorého sa zdržuje (pracuje).
2. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci. Krajský súd v Žiline
uviedol, že miestna príslušnosť sa v konaní o žalobe v sociálnych veciach spravuje podľa § 13 ods.
3 SSP, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je buď
adresa trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalobca jednoznačne na území Slovenskej republiky nemá,
alebo miesto podnikania žalobcu, ktoré žalobca na území Slovenskej republiky rovnako nemá, keďže
nepodniká. Čo sa týka posledného kritéria pre založenie miestnej príslušnosti, miesto zdržovania sa
žalobcu - fyzickej osoby, podľa Krajského súdu v Žiline z obsahu žaloby, ako aj z obsahu napadnutého
rozhodnutia, nevyplýva, že žalobca sa zdržuje v Čadci tak, ako to uviedol Krajský súd v Bratislave. Práve
naopak, samotná otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca - žalobcu (teda aj zdržovanie) na
území Slovenskej republiky je podľa Krajského súdu v Žiline sporná, resp. táto činnosť bola žalovaným
vyhodnotená ako činnosť zanedbateľného rozsahu, ekonomicky nie návratná s úmyslom výberu
výhodnejšieho systému sociálneho zabezpečenia, pričom žalovaný, rovnako ani žalobca, netvrdili, žetáto činnosť mala byť vykonávaná v sídle jeho zamestnávateľa. Podľa Krajského súdu v Žiline zo
súdneho spisu nevyplýva, že by sa žalobca zdržiaval v sídle zamestnávateľa, čo by predpokladalo jeho
pravidelnú dochádzku do zamestnania, ktoré by bolo na adrese Palárikova 76, Čadca. Krajský súd v
Žiline vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že žalobca sa na území jeho obvodu nezdržiava a
samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium
miestnej príslušnosti. Krajský súd v Žiline tiež dôvodil, že žalobca pri podaní žaloby neprejavil, resp.
neprejavuje vôľu zdržiavať sa v Čadci v sídle jeho zamestnávateľa trvale ani prechodne. V žalobe sa
identifikuje adresou na doručovanie písomností na území Poľskej republiky. Krajský súd v Žiline zároveň
uviedol, že rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré Krajský súd v Bratislave poukázal, boli vydané za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), kedy najvyšší súd podmienky miestnej
príslušnosti určoval podľa § 11 ods. 3 OSP z dôvodu, že podmienky miestnej príslušnosti chýbali, alebo
ich nebolo možné zistiť. Od účinnosti SSP najvyšší súd takú kompetenciu nemá, keďže v prípade, ak
podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, je v zmysle § 9 ods. 2 SSP automaticky miestne príslušný
Krajský súd v Bratislave. Pre úplnosť Krajský súd v Žiline dodal, že miestnu príslušnosť Krajského súdu
v Bratislave danú podľa § 9 ods. 2 SSP určil aj žalobca.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo
kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k
záveru, že vec bola Krajskému súdu v Žiline postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne
príslušný Krajský súd v Bratislave.
4. Z predloženého spisového materiálu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že
žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.03.2018 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19020-3/2017-BA zo dňa 29.09.2017, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca, č. 44452-1/2015-CA zo dňa 27.05.2015 vo veci vzniku
a zániku sociálneho poistenia zamestnanca. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, rozhodla tak, že
žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa MANIOM, s.r.o., nakoľko závislá činnosť žalobcu
pre tohto zamestnávateľa je zanedbateľného charakteru (žalobca vykonával pre uvedenú spoločnosť
činnosť v rozsahu 10 hodín mesačne za mzdu 40 Eur), a teda žalobca podlieha právnym predpisom
sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
5. Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.
6. Podľa § 9 ods. 2 SSP ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský
súd v Bratislave.
7. Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti
rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má
žalobcaadresutrvaléhopobytu,miestopodnikaniaalebosídlo;aktakéhosúdunietažalobcomjefyzická
osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
8. Podľa § 18 ods. 2 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
9. Podľa § 18 ods. 3 SSP ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej
inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na
rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
10. Citované ustanovenie § 9 ods. 1 SSP zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre
určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na
uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili.
V uvedenom zákonnom ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej sa má konanie uskutočňovať
na tom súde, ktorý je vecne o miestne príslušný. Znamená to, že zákon trvá na dodržiavaní kritérií
stanovených v SSP pre založenie vecnej, miestnej a kauzálnej príslušnosti. Rozhodnutie, na ktorý súdpodať žalobu, teda neponecháva na voľnú úvahu účastníka. Pre založenie vecnej a miestnej príslušnosti
súdu sú však rozhodujúce iba okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, t. j. v deň doručenia
žaloby na súd. Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na
tomto súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania (zásada trvania príslušnosti alebo
perpetiatio fori). To platí aj vtedy, ak neskôr počas konania dôjde k zmene okolností rozhodujúcich pre
určenie príslušnosti (napr. zmena bydliska žalovaného, zmena žaloby, pristúpenie ďalšieho žalovaného
do konania, zmena alebo zámena účastníkov). Takáto zmena okolností totiž nemá žiadny vplyv na už raz
založenú vecnú ani miestnu príslušnosť, a preto súd nemôže z tohto dôvodu vysloviť svoju vecnú alebo
miestnu nepríslušnosť. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti možno totiž aplikovať iba v prípade,
ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia vecne alebo miestne príslušný. (Števček.
M., Ficová. S., a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. Vydanie, C. H. Beck, 2012).
11. Ak správny súd zistí právomoc (§ 6 SSP) konať vo veci a nemôže na základe kritérií zákona (§ 10 až
13 SSP) z návrhu na začatie konania zistiť podmienky príslušnosti, odporovalo by ústavnému princípu
zákazu denegatio iustitiae (zákaz odmietnutia spravodlivosti), keby z dôvodu nezistenej príslušnosti
nekonal. Na odstránenie tejto procesnej prekážky sa do § 9 ods. 2 SSP zakotvila miestna príslušnosť
tzv. „zberného súdu“ - Krajského súdu v Bratislave, ktorý bude vo veci konať, ak sa nezistí príslušný
správny súd.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval v danej veci za rozhodujúce nesprávne posúdenie
miestnej príslušnosti Krajským súdom v Bratislave. V danom prípade je nepochybné, že konanie pred
správnym súdom sa začalo na základe žaloby v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP.
Preto sa na určenie miestnej príslušnosti správneho súdu v zásade použije ustanovenie § 13 ods. 3
SSP. Základným kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti správneho súdu podľa § 13 ods. 3 SSP
je buď adresa trvalého pobytu žalobcu alebo miesto podnikania žalobcu fyzickej osoby alebo miesto
zdržovania sa žalobcu fyzickej osoby. Rovnako ako to konštatoval Krajský súd v Žiline, z obsahu žaloby,
ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia, nevyplýva, že žalobca sa zdržuje v Čadci tak, ako to uviedol
Krajský súd v Bratislave. To isté platí aj o absencii trvalého pobytu alebo miesta podnikania žalobcu
na území Slovenskej republiky. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že podľa zistení správneho
orgánu žalobca vykonáva pracovnú činnosť u zamestnávateľa v Čadci v zanedbateľnom rozsahu, čo
automaticky neznamená, že sa v sídle jeho zamestnávateľa aj zdržiava. Okrem toho sa žalobca v žalobe
sám identifikuje adresou na doručovanie písomností na území Poľskej republiky. Na základe uvedeného
nie je v tomto prípade možné miestnu príslušnosť správneho súdu určiť podľa pravidla zakotveného v
§ 13 ods. 3 SSP, a preto sa určí podľa § 9 ods. 2 SSP. Teda na konanie a rozhodnutie v danej veci je
miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
13. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis
bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu
príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.