Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/883/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118285444
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118285444.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRH (Slovensko) a.s., so sídlom 906
38 Rohožník, IČO: 00 214 973 práv. zast.: LG Legal, s.r.o., so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 47 255 692, proti povinnému: V., na vymoženie úroku z omeškania
vo výške 0,05% denne zo sumy 26 350,28 eura od 18. 10. 2011 do zaplatenia s príslušenstvom, o
sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/883/2018 zo dňa

07. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/883/2018 zo
dňa 07. septembra 2018 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 36Ek/883/2018 zo dňa 07.
septembra 2018 rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamieta. Odôvodnil to tým,

že exekučným titulom, na základe ktorého žiada oprávnený vykonať exekúciu v predmetnej veci, a to
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/257/2012-117 zo dňa 06. 05. 2013 boli zaviazaní
na úhradu pohľadávky oprávneného spoločne a nerozdielne spoločnosť NOKSTAV s.r.o., ako žalovaný
v rade 1/ a Leopold Kováč, nar. 14. 01. 1960, ako žalovaný v rade 2/. Povinný Norbert Kováč, nar.
01. 03. 1988 na zaplatenie pohľadávky oprávneného uvedeným exekučným titulom zaviazaný nebol.
Pretože oprávnený nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu povinnosť z exekučného titulu prešla

na povinného, povinnosť zaplatiť oprávnenému predmetnú pohľadávku povinnému nevznikla. Na vyššie
konštatovanom nič nemení ani skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 6C/275/2014-89
zo dňa 18. 08. 2015 bola voči oprávnenému vyslovená neúčinnosť právneho úkonu, ktorým prevodca
Leopold Kováč, nar. 14. 01. 1960, previedol nehnuteľnosti na nadobúdateľa - povinného. Vyslovená
neúčinnosťprávnehoúkonuznamená,ževovzťahukoprávnenémusapovažujezavlastníkadotknutých
nehnuteľností prevodca a oprávnený môže žiadať vykonať exekúciu voči Leopoldovi Kováčovi, nar. 14.

01. 1960 z majetku neúčinne prevedeného. Neúčinnosť právneho úkonu sa vzťahuje na majetok, ktorý je
možné v rámci exekučného konania exekvovať. Predstavuje teda možnosť vykonať exekúciu jedným zo
spôsobov vykonania exekúcie - predajom nehnuteľnosti. Neúčinnosť právneho úkonu ale nespôsobuje
zmenu osoby povinnej z exekučného titulu.

2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v

zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť. Navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil napadnuté uznesenie
a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia okresných súdov,
kde bol vyslovený opačný právny názor, ako v napadnutom uznesení. Mal za to, že postup vyššieho
súdneho úradníka je jednoznačne porušením právnej istoty strán sporu, čo je v rozpore s princípmi
definovanými v článku 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“).

3. Súd k veci udáva nasledovné:4.Podľa§200zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na

exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a
intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

6. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v
napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom
ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.

9. K veci dodáva, že rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej
rovine, postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými
dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z
toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku (viď § 42b ods. 4, časť vety

pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Z uvedeného zákonného ustanovenia možno jednoznačne
vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne
legitimovaným v exekučnom konaní je povinný a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý
bol rozhodnutím súdu v zmysle § 42b Občianskeho zákonníka vyhlásený za neúčinný, nadobudla
od dlžníka exekúciou postihnutý majetok. Rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene

subjektu povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť
k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom v § 42b ods. 4, časť vety za
bodkočiarkou Občianskeho zákonníka („ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech"). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho
predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola povinným prevedená. Časť vety za bodkočiarkou

§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu
v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je
nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako
z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom; ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa
výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech. (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/15/2010 zo dňa 13. 10. 2011) Sudca potom
konštatuje, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka, nie v rozpore s princípmi definovanými
v článku 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.