Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. december 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12Er/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712206335
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7712206335.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, pobočka
Michalovce, Nám. Osloboditeľov 81, 071 01 Michalovce proti povinnému Vage Sarkisjan, 072 31 Vinné
596, IČO: 35452170 o vymoženie 327,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 47,03 eur na ktorých
úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vymoženie pohľadávky,
ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá vykonateľné rozhodnutia vydané Sociálnou
poisťovňou - pobočka Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2.) Písomným podaním doručeným súdu dňa 3.5.2017 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie

exekúcie.

3.) Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4.) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5.) Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od
vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie

pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor
požiadal o zastavenie exekúcie. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a
exekučnéhospisusúdnehoexekútoravyplýva,žepovinnýnevlastnížiadenmajetok,ktorýbybolomožné
postihnúť exekúciou.
6.) Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v

budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v
podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciumožno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok

podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04).

7.) Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery
povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy
eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné
reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa
majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.

8.)ZjudikatúryÚstavnéhosúduSR(napr.I.ÚS398/2012,III.ÚS185/2012,aleajznázorovprávnejvedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.

Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto
oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného.
9.) Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že

povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a nie je ani reálny predpoklad jeho
nadobudnutia do budúcnosti. V priebehu 5 rokov vedenia exekúcie sa pohľadávka nepodarila vymôcť
ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho
majetkové pomery, nie je ani predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Súd má za preukázané, že
v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd

pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10.) Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11.) Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12.) Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

13.) Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

14.) Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd

zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

15.) Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovaniebydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i/ každé zisťovanie účtu povinného,
j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16.) Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

17.) Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch

vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

18.) Súdny exekútor žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie v sume 47,03 eur, ktoré pozostávajú z
paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eur, náhrady hotových
výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 7,20 eur, zvýšených o 20 % DPH.

19.) Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1
vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu
exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa
ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných

úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny a to aj bez
potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima 33,19
eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi už udeleným poverením na vykonanie
tejto exekúcie súdom.

20.) Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 7,20
eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.

21.) Náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky si súdny exekútor neuplatnil.

22.) V danom prípade je súdny exekútor platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií
pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň
z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 6,64 eur.

23.) Celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov
exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad výdavkov a straty času s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd
sumou 47,03 eur.

24.) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §

57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1/ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

2/ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.