Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. december 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216095
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111216095.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľky J.

v konaní zastúpenom JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Nám. Š.
Moyzesa 2, Banská Bystrica, proti odporcovi TOPTRANS EU, a. s., so sídlom Na Priehon 50, Nitra, IČO:
36 703 923, v konaní zastúpenom JUDr. Miroslavou Vincúrovou, advokátom, advokátska kancelária so
sídlom Farská 46/1, Nitra, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 11. 07. 2011 žiadala navrhovateľka určiť, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 19. 05. 2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré jej odporca
doručil dňa 19. 05. 2011 je neplatné. Navrhovateľka uviedla, že dňa 30. 04. 2008 uzavrela s odporcom
pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej vykonávala druh práce - vedúca strediska, s
miestom výkonu práce Banská Bystrica. V Obchodnom registri bola zapísaná ako vedúca organizačnej
zložky odporcu TOPTRANS EU, a.s., odštepný závod TOPTRANS SK.

Dňa 19. 05. 2011 jej odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia

pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

Navrhovateľka listom zo dňa 20. 05. 2011, ktorý doručila zároveň odporcovi, oznámila odporcovi,
že skončenie pracovného pomeru pokladá za neplatné a žiada, aby jej bola prideľovaná práca. Pre
daný spôsob skončenia pracovného pomeru sú nie splnené zákonom stanovené predpoklady, takéhoto
konania, ako je uvedené v skončení pracovného pomeru sa nedopustila, konanie nenapĺňalo intenzitu
závažného charakteru, odporcovi škodu nespôsobila. Poukázala na to, že odporca nedodržal lehotu

vyplývajúcu mu z ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, a to možnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného
pomeru dozvedel. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že poukazuje na to, že skutkové okolnosti
v skončení pracovného pomeru sú nie vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými, pričom
sa vyžaduje, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol jasný, zrozumiteľný určitý, a
to pod následkom neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom ani z výpovede ani prednesu
právneho zástupcu, ani z listín predložených odporcom tieto okolnosti nie sú zrejmé, poukázala na

nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu pokiaľ ide o skutkové vymedzenie, čo
spôsobuje neplatnosť.Odporca žiadal návrh zamietnuť, uviedol, že pokiaľ išlo o prvý skutok uvedený v okamžitom skončení
pracovného pomeru, navrhovateľka pracovala na pozícii vedúcej strediska, bola vedúcou pracovníčkou,
ktorá bola povinná kontrolovať a riadiť prácu zamestnancov, zabezpečovať prijatie včasných a

účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa a svojím konaním koordinovať činnosť
svojich podriadených. Práve nesplnením povinností súvisiacich s informovaním a oboznamovaním
zamestnancov s postupom pri rušení, resp. zmene dobierok došlo k zrušeniu dobierky PL1127814/805
a následnému spôsobeniu škody. Nie je pravdou, že by sa navrhovateľka svojím konaním nedopustila
realizovania storna dobierkovej čiastky 9 341,40 €, resp. že k zrušeniu dobierky prišlo bez jej vedomia

a konania. Vo svojom funkčnom postavení zabezpečovala všetko, čo súviselo s vybavovaním dobierok,
nik iný z podriadených pracovníkov nemal k daným veciam prístup, a preto k vedomosti odporcu o tejto
skutočnosti došlo až pri vykonávaní kontroly, jej námietka o tom, že by nebola dodržaná 2-mesačná
lehota je irelevantná, nakoľko bola dodržaná lehota 1 roka odo dňa, kedy dôvod vznikol.

Pokiaľ ide o druhý dôvod vymedzený skutkovo v okamžitom skončení pracovného pomeru (č.

l. 88), odporca trval na tom, že šetrením bolo zistené, že navrhovateľka vystavovala cestovné
príkazy v jej kancelárii, na počítači, ktorým disponovala výlučne ona pod svojím heslom. Cestovné
príkazy boli vystavované aj v čase, kedy pracovníci, ktorí mali vykonávať služobnú cestu čerpali
dovolenku, resp. kedy mal zamestnanec poobednú, príp. nočnú službu. Príslušní zamestnanci boli
v priebehu vykonávania služobnej cesty evidovaní na pracovisku pod svojím menom a heslom, čo

nekorešpondovalo s vystavenými cestovnými príkazmi práve na tieto termíny. Odporca získal vedomosť
o vystavovaní cestovných príkazov až pri vykonávaní kontroly, nakoľko zodpovednosť za vystavovanie
príkazov a ich obsah niesla navrhovateľka. Navrhovateľka následne zasielala do učtárne odporcu v Nitre
podklady na preplácanie cestovných náhrad.

Pokiaľ ide o tretí skutkový dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru, odporca uviedol
(č. l. 88), že navrhovateľka tento považuje za nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý s tým, že má za
to, že nie je dostatočne zrejmé, aké konanie navrhovateľky malo byť v rozpore s ustanovením čl. 1.1
sprostredkovateľskej zmluvy AY007 zo dňa 01. 05. 2008 v znení dodatku, a ani to, ktoré provízie
pokladá odporca za sporne vyplatené, nakoľko čísla faktúr nekorešpondujú so sumami vyčíslenými ako

minimálna škoda, ktorá mala odporcovi vzniknúť. K tomuto odporca uviedol, že v zmysle čl. 1.1 zmluvy
o sprostredkovaní bolo vyplatenie sprostredkovateľskej provízie viazané na zaplatenie faktúr zo strany
klienta za poskytované prepravné služby, čo nebolo zo strany navrhovateľky dodržané (označené ako
N). Okrem iného bola pánovi Martinovi Babjakovi vyplácaná paušálna odmena vo výške 500
€ v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 01. 05. 2010, na ktorú však z dôvodu účinnosti Dodatku č. 1

určenej do 01. 05. 2010 nárok nemal. V tomto prípade tiež odporca poukázal na to, že o tejto skutočnosti
sa odporca dozvedel až v súvislosti pri vykonávaní kontroly.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Podľa § 68 Zákonníka práce,

zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3. 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10-tich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote
nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 81 Zákonníka práce

Zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s
právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,

Podľa § 82 Zákonníka práce - Základné povinnosti vedúcich zamestnancov

Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä

a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,

e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,

f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo dňa 30. 04.
2008 k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, na základe ktorej pracovný pomer vznikol od 01.
05. 2008 a bol uzatvorený na dobu neurčitú. Navrhovateľka bola prijatá do funkcie vedúcej strediska,

pracovala ako vedúci zamestnanec. Navrhovateľka bola v Obchodnom registri zapísaná od 17. 09.
2008 ako vedúca organizačnej zložky TOPTRANS EU, a.s. - odštepný závod TOPTRANS SK so sídlom
v Banskej Bystrici.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že v súlade s § 70 Zákonníka práce bolo urobené

skončenie pracovného pomeru v písomnej forme, bolo doručené navrhovateľke dňa 19. 05. 2011.
Navrhovateľka v súlade s § 79 Zákonníka práce doručila odporcovi 20. 05. 2011
oznámenie, že trvá na tom, aby ju odporca ďalej zamestnával (č. l. 22, 23 spisu). Pracovný pomer mal
skončiť dňom 19. 05. 2011, nakoľko išlo o okamžité skončenie pracovného pomeru. V súlade s § 77
Zákonníka práce navrhovateľka dňa 19. 07. 2011 podala na súd návrh o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru, t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Lehota dvoch mesiacov v súlade s § 122 Občianskeho zákonníka uplynie tak, že koniec lehoty určenej
podľa mesiacov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej lehota začína plynúť. Teda, návrh bol podaný v lehote.

Medzi účastníkmi bolo tiež nesporné, že u odporcu neboli v súlade s § 229 Zákonníka práce zriadené
orgány t. j. odborový orgán, zamestnanecké rady alebo zamestnanecký dôverník, a keďže takéto neboli
zriadené u odporcu, neprerokovanie skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov
nerobí okamžité skončenie pracovného pomeru neplatným.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ak áno, či porušenie
pracovnej disciplíny bolo také, že odôvodňovalo skončenie pracovného pomeru okamžite. Či v skončení
pracovného pomeru bol dôvod vymedzený skutkovo tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodomtak, aby ho nebolo možné dodatočne meniť. A tiež skutočnosť, či v súlade s § 68 ods. 2 Zákonníka
práce, odporca doručil výpoveď navrhovateľke v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na
okamžité skončenie dozvedel.

Podľa § 68 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to
iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa

o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol.

Odporca uviedol (č. l. 335, 338 spisu), že v roku 2011 na začiatku roka sa rozhodli vykonať audit,
t. j. kontrolu všetkých pobočiek na Slovensku. V marci 2011 začal vykonávať kontrolu W. konkrétne
na stredisku v Banskej Bystrici, pokiaľ ide o predmetné skutky, ktoré sú obsah skončenia pracovného

pomeru, s tým bol odporca oboznámený niekedy koncom apríla, začiatkom mája 2011. Z výsluchu
svedka (č. l. 349) IN. súd zistil, že u odporcu pracuje od 14. 02.2011, dostal na starosť vykonávať
previerky na jednotlivých strediskách, čo robil zároveň na všetkých strediskách aj v rámci Banskej
Bystrice. Začal si zbierať podklady. Celkovú činnosť ukončil 30. 04. 2011, resp. koncom apríla v tomto
období začal informovať aj nadriadených. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že odporca sa o dôvode pre, ktorý okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou dozvedel v apríly
2011, skončenie pracovného pomeru doručil navrhovateľke 19.05.2011, t.j. v lehote dvoch mesiacov.
V konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, žeby sa o tejto skutočnosti dozvedel skôr. Pracovný pomer
v súlade s § 68 Zákonníka práce mohol odporca ukončiť len za dodržania objektívnej lehoty t.j. do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol t.j. obdobie 19.05.2010 - 19.05.2011.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru (č. l. 20) súd zistil, že navrhovateľke bolo doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v ktorom sa
udáva, že v mesiaci apríl, máj 2011 pri vykonávaní kontroly boli zistené závažné porušenia pracovnej
disciplíny, a to :

1/ „Napriek písomnému pokynu a upozorneniu predsedu predstavenstva zamestnávateľa
adresovanému všetkým vedúcim stredísk o tom, že k oprave alebo stornu dobierkovej čiastky v PL
nesmie nikdy prísť bez písomného pokynu od príkazcu a iné, ste realizovala storno dobierkovej čiastky
9 341,40 €, čím ste svojím konaním spôsobili zamestnávateľovi škodu vo výške, ktorá bola následne

fakturovaná na vaše stredisko.“
2/ „Na Váš príkaz ako vedúcej strediska boli vystavované cestovné príkazy, minimálne na dvoch
zamestnancov pána R. tieto boli vystavené v rozpore so skutočnosťou, pričom takto získané finančné
prostriedky boli zamestnancami vyplácané k Vaším rukám, čím ste spoločnosti za kontrolované obdobie
6/2009 až 12/2009 spôsobili škodu vo výške 5743,37 €, za obdobie od 1/2010 - 12/2010 škodu vo výške

10 086,80 € a za obdobie od 1/2011 - 4/2011 škodu vo výške 3144 €.“
3/ „Na základe Vami uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní AY007 zo dňa 01. 05. 2008,
ako i Dodatku č. 1 k zmluve AY007 zo dňa 01. 05. 2010 ste v rozpore s ust. čl. 1.1. vyplácali
sprostredkovateľovi V. províziu, čím ste opätovne spôsobili zamestnávateľovi škodu minimálne vo výške
681,84 € (viď faktúra FV11008) za mesiac január 2011 a 729,08 € (viď faktúra FV11046).“

Uvedeným konaním došlo k porušeniu ust. § 81 písm. a), c), e), ako i § 82 a), e), f) Zákonníka
práce, keďže došlo k porušeniu povinnosti pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených,
dodržiavaťprávnepredpisyaostatnépredpisyvzťahujúcesanaprácu,nekonaťvrozporesoprávnenými
záujmami zamestnávateľa, riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, zabezpečovať, aby nedochádzalo

k porušeniu pracovnej disciplíny, ako i zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu
majetku zamestnávateľa.“

I/ porušenia pracovnej disciplíny, podľa bodu 1/ okamžitého skončenia pracovného pomeru, bolo

skutkovo vymedzené -

„Napriek písomnému pokynu a upozorneniu predsedu predstavenstva zamestnávateľa adresovanému
všetkým vedúcim stredísk o tom, že k oprave alebo stornu dobierkovej čiastky v PL nesmie nikdy prísťbez písomného pokynu od príkazcu a iné, ste realizovala storno dobierkovej čiastky 9 341,40 €, čím ste
svojím konaním spôsobili zamestnávateľovi škodu vo výške, ktorá bola následne fakturovaná na vaše
stredisko.“

Teda porušenie pracovnej disciplíny, videl odporca v tom, že navrhovateľka realizovala storno
dobierkovej čiastky 9 341,40 €, čím spôsobila zamestnávateľovi škodu. Takéto konanie navrhovateľky
však nebolo v konaní preukázané.

Z výpovede svedkyne Q. (č. l. 339) súd zistil, že pracovala u odporcu, konkrétnu dobierku rušila ona.
Kolegu pána Ďurča sa spýtala, či má nejaký e-mail od firmy, pre ktorú to vykonávali, lebo bez takého
niečoho by to nemohli urobiť, tento e-mail jej doniesol, ona ho pripojila k dokladom a dobierku zrušila.
Svedkyňa uviedla, že nemala žiadne pochybnosti o tom, že by bol e-mail od príkazcu sporný. Zároveň
potvrdila skutočnosť, že bola navrhovateľkou oboznámená s e-mailom z 10. 02. 2010. Storno dobierky
sa robilo 27. 01. 2011.

Z výpovede svedkyne V. (č. l. 341) vyplýva, že bola navrhovateľkou upozornená, aby nerušili dobierky
bez písomného príkazu, aby nestornovali dobierky na základe faxu, telefónu alebo e-mailu, aby to
overovali intenzívne. Tiež bola oboznámená s e-mailom od pani V. zo dňa 10. 12. 2010 (č. l. 30).

Z výsluchu svedkyne Z. (č. l. 342) súd zistil, že boli upozorňovaní, že majú dávať pozor pri stornách.
Tiež bola oboznámená s e-mailom od pP. z 10. 12. 2010.

Z výsluchu svedka W. (č. l. 402) súd zistil, že nebol oboznámený s e-mailom paN. ktorý
došiel 12/2010.

V konaní bolo preukázané a aj nesporné medzi účastníkmi, že navrhovateľka osobne nerealizovala
storno dobierkovej čiastky 9 341,40 €, ktorým konaním mala odporcovi spôsobiť škodu. V tomto smere
bol skutok opísaný tak, ako to z neho vyplýva, že navrhovateľka mala realizovať storno dobierkovej
čiastky v rozpore s písomným pokynom a upozornením predsedu predstavenstva zamestnávateľa

adresovaného všetkým vedúcim stredísk o tom, že k oprave alebo stornu dobierkovej čiastky v
PL nesmie nikdy prísť bez písomného pokynu od príkazcu. Teda bolo jednoznačne preukázané,
že k takémuto konaniu zo strany navrhovateľky nedošlo. V danom opísaní porušenia pracovnej
disciplíny sa neuvádza, že by navrhovateľka porušila iné povinnosti, napr. ako uvádzal neskôr odporca.
Navrhovateľka nerealizovala storno dobierkovej čiastky, a teda porušenie pracovnej disciplíny tak, ako

je to uvedené v prvom bode okamžitého skončenia prac. pomeru, odporca nepreukázal.

Skutkovo vymedzené porušenie prac. povinnosti nebolo preukázané, pričom skutkové okolnosti, na
základe ktorých došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť. Ak teda
mal odporca za to, že navrhovateľka iným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, mal to presne a určite

uviesť v skončení pracovného pomeru tak, aby z neho bolo jednoznačné kedy a akým spôsobom došlo
k porušeniu pracovnej disciplíny. Odporca napr. (č. l. 205) uviedol, že počas kontroly získal informácie
svedčiace o skutočnosti, že navrhovateľka svojich podriadených pracovníkov vôbec neoboznámila s
obsahom pokynu z 10. 12. 2010 a práve v dôsledku nesplnenia si svojej povinnosti, ktorá jej vyplýva
okrem iného priamo z ust. § 82 Zákonníka práce, došlo k zrušeniu dobierky a spôsobeniu škody,

ktorú odporca musel nahradiť - takéto opísanie porušenie pracovných povinností sa však v skončení
pracovného pomeru neuvádza.

II/ Ako druhé porušenie prac. disciplíny sa skutkovo uvádza:

„Na Váš príkaz ako vedúcej strediska boli vystavované cestovné príkazy, minimálne na dvoch
zamestnancov pána R., tieto boli vystavené v rozpore so skutočnosťou, pričom takto získané finančné
prostriedky boli zamestnancami vyplácané k Vaším rukám, čím ste spoločnosti za kontrolované obdobie
6/2009 až 12/2009 spôsobili škodu vo výške 5743,37 €, za obdobie od 1/2010 - 12/2010 škodu vo výške
10 086,80 € a za obdobie od 1/2011 - 4/2011 škodu vo výške 3144 €.“

K doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo dňa 19. 05. 2011.Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu, nemohlo ísť o skutok, ktorý sa stal pred 19. 05. 2010. Odporca

uvádza obdobie od 06/2009 - 4/2011, pričom nepoukazuje na konkrétne cestovné príkazy.

Pokiaľ ide o skutkový dôvod 2/ (č. l. 205) právny zástupca odporcu uviedol, že cestovné príkazy, resp.
vyúčtovania na pána R. boli všetky vystavené navrhovateľkou na jej počítači, nezodpovedali skutočnosti,
pretože žiadne pracovné cesty neboli v skutočnosti zrealizované (rovnako v prípade pani K.. Cestovné

príkazy boli schvaľované a nariaďované navrhovateľkou, ktorá ich následne zasielala na stredisko Nitra
napreplatenie.Niktoinýokremnavrhovateľkynerealizovalkontroluoprávnenostipreplateniacestovných
príkazov, pretože táto povinnosť vyplývala navrhovateľke priamo z funkcie, ktorú zastávala.

Z výsluchu svedka (č. l. 349) J. súd zistil, že z poverenia odporcu preveroval cestovné príkazy, vyžiadal
si ich z učtárne a z personálneho oddelenia. Od navrhovateľky sa dozvedel, že

zamestnanci nerobili služobné cesty, nakoľko tieto robili len obchodní zástupcovia. Svedok uviedol, že
pán R. nemal pracovné cesty a s jeho pracovnou náplňou ani žiadne nesúviseli. Jednotlivé príkazy boli
vystavované cez PC navrhovateľky. Uviedol, že zistil, že všetky cestovné príkazy pokiaľ išlo o pána R.
boli vystavené fiktívne. Tiež ešte zistil nezrovnalosti v súvislosti s pracovnými cestami pani K. táto mu
však uviedla, že si týmto kompenzuje nájom, ktorý mala M. cestovné príkazy si vypisovala ona a si ich aj

podpisovala. Avšak tiež išlo o neoprávnené cestovné príkazy. Svedok zároveň uviedol, že pokiaľ ide o
to, že by pani Kocianová mala vyplácať cestovné náhrady navrhovateľke, predpokladá, že nie, nakoľko
mu povedala, že si tak kompenzuje nájom.

Z výsluchu svedka Q. (č. l. 346) súd zistil, že nechodil na žiadne služobné cesty, ani si nevystavoval

žiadne cestovné príkazy. Cestovné príkazy vystavovala navrhovateľka, dala mu ich podpísať s tým,
že keď prídu peniaze, tak jej ich má odovzdať. Prikázala mu to pani V. povedala mu, že to tak má
robiť, pričom mu hrozila výpoveďou, ak to neurobí. Na jeho výplatnej páske bolo napísané v akej
sume je mu cestovné vyplácané. Tieto peniaze potom vybral zo svojho účtu a dal predmetnú sumu
navrhovateľke, a to každý mesiac. Ako doklady predložil jednak výplatné pásky a doklady zo sporiteľne

o tom, že vyberal finančné prostriedky z jeho účtu a vybral rok 2010/2011. Uviedol, že má za to, že aj
na pani A. bol vykonávaný taký nátlak ako na neho v súvislosti s vystavovaním cestovných príkazov,
panJ. to odmietla, aj W. bol oslovený, ale ten s tým nesúhlasil a dohodli sa na skončení pracovného
pomeru. Z predložených dokladov svedkom R. (č. l. 319 - 330) súd zistil, že za mesiac 12/2010 mu bola
vyplatená ostatná nezdaniteľná čiastka 470 €, 11/2010 - 550 €, za marec 2011 čiastka 380 €, apríl 2011

čiastka 280 €. 18. januára vybral kartou 150 €, 14. januára 150 €, 19. januára 30 €,
17. januára 150 €, 16. 12. 150 €, 17. 12. 50 €, 13. 12. 150 €, 14. 12. 150 €, 29. 12. 2010 50 €., 12. 04.
100 €, 15. 04. 150 €, 14. 04. 150 €, 17. 05. 2011 vybral čiastku 130 €, 14. 05. 150 €.

Z výsluchu svedka p. K. (č. l. 402) súd zistil, že má vedomosť o tom, že sa vystavovali cestovné príkazy

na niektorých zamestnancov, a to pani C. ktorí nevykonávali pracovné cesty. Uviedol, že pán R. mu
povedal, že predmetné cestovné príkazy sa vystavovali na príslušných pracovníkov pre vlastný zisk
osoby, ktorá takýto príkaz dala. Svedok uviedol, že s ním bol skončený pracovný pomer v čase, keď
vedúcou bola navrhovateľka, nakoľko zobral poškodený tovar zo skladu, ten však vrátil, no bol s ním
skončený pracovný pomer. Uviedol, že nebol prítomný pri tom, že by navrhovateľka dávala príkaz v

súvislosti s cestovnými príkazmi zamestnancom, t. j. p. R. Svedok uviedol, že videl, že W. odovzdával
navrhovateľke súpis ciest, ktoré akože vykonal, pričom žiadne nevykonal. Videl p. R. aj odovzdávať
peniaze navrhovateľke.

Z výsluchu svedkyne Z.j ( č. l. 342) súd zistil, že jej boli vyplácané cestovné náhrady, nevyplácala

však žiadne finančné prostriedky na základe cestovných príkazov navrhovateľke. Svedkyňa uviedla,
že robila nejaké služobné cesty v súvislosti, keď sa rušila prevádzke v Žiline, ktorá sa rušila k 01. 02.
2009, robila nejaké služobné cesty, tak jednu dve, ak bol nejaký problém so zákazníkom. Navrhovateľka
nerobila žiadne cestovné príkazy pre ňu. Uviedla, že žiadne cestovné príkazy nevystavovala na príkaz
navrhovateľky. Pokiaľ ide o cestovné príkazy, v tých uvádzala iné údaje. Nemohla tam uvádzať, že

jazdí do Humenného a späť, t. j. do miesta bydliska a naspäť. PO. jej prostredníctvom pani V. odkázal,
že keďže nemá služobné MV, má vykazovať cesty ako akvizičnú činnosť, t. j. návšteva zákazníka.
Svedkyňa zároveň uviedla, že v čase, keď pracovala v Žiline, tak bola dohodnutá ohľadne vystavovania
cestovných príkazov a náhrady za cestovné do miesta bydliska a na pracovisko s pánom M. a s paniB., dohodli sa v Žiline. Keď prešla do Banskej Bystrice, tak jej prostredníctvom navrhovateľky bola
sprostredkovaná informácia pána M., že jej padá ubytovanie, ale že tie cestovné náhrady domov a späť
jej budú preplácané. Zároveň uviedla, že cestovné príkazy posielala sama do Nitry. Stalo sa niekedy, keď

posielala svoje aj pani navrhovateľka, tak poslala aj jej. Pokiaľ išlo o zrušenie cestovných náhrad, tieto jej
boli zrušené potom, čo bol skončený pracovný pomer s pani V. Ešte mesiac potom dostávala cestovné
náhrady, následne prišiel za ňou pO. ktorí sa jej spýtali, prečo si dáva preplácať príkazy. Povedala im, že
to bolo dohodnuté s pánom M., na čo jej uviedli, že to ešte preveria, či jej to zoberú alebo nie a následne
to zrušili. Svedkyňa uviedla, že takéto preplácanie cestovných príkazov jej ponúkol zamestnávateľ a to

prostredníctvom pána M. a pani B. Svedkyňa uviedla (č. l. 346), že pokiaľ išlo o cestovné príkazy, tento
keďsivypísala,dalanamiestonatourčenéazasielalosatointernoupoštouaišlotodomzdovejučtárne.

Odporca (č. l. 360) uviedol, že pokiaľ išlo o cestovné príkazy pre pani K. z nich jednoznačne vyplýva,
že nariaďovala a schvaľovala ich navrhovateľka, čo bolo potvrdené na predmetných dokladoch, a teda
konala v rozpore s ust. § 82. Pán M. pracoval u odporcu na pozícii vedúceho strediska v Prahe, nikdy

nebol členom predstavenstva a navrhovateľka mala vedomosť o tom, že predmetné pracovné cesty
nezodpovedajú skutočnosti. Cestovné príkazy podpisovala navrhovateľka a predkladala na vyúčtovanie
ako osoba, ktorá cestu nariadila a výsledky cesty schválila. T. z. z pozície vedúcej strediska, ani jeden
cestovný príkaz nebol realizovaný správne, všetky cestovné príkazy vystavovala navrhovateľka a boli
zhotovené cez jej počítač.

Navrhovateľka na č. l. 337 uviedla, že neopiera skutočnosť, že cestovné príkazy boli spracované cez
jej počítať.

Z výsluchu svedka JJ.j súd zistil, že pracovala ako riaditeľka expresného systému pre oblasť Českej

republiky aj Slovenska. Svedkyňa odporcu zastupovala a jeho menom uzatvárala zmluvy. V jej
pracovnej náplni bolo tiež schvaľovanie a vyplácanie cestovných príkazov, ale len pre Českú republiku.
Schvaľovanie a vyplácanie cestovných príkazov bolo v kompetencii riaditeľov stredísk. Pokiaľ ide o
cestovné príkazy a skutočnosť, či Z. boli vyplácané cestovné náhrady a v akej súvislosti, uviedla, že
nespracovávala takéto cestovné príkazy, nedávala ani súhlas k ich vyplácaniu, nakoľko to nebolo v jej

pracovnej náplni. Táto činnosť bola v pracovnej náplni navrhovateľky. W. bol jej zástupcom. Uviedla, že
predohodumedziňouaW.žepaniK.budúvystavovanécestovnépríkazyabudújejvyplácanécestovné
náhrady za cestovanie do miesta bydliska z pracoviska a späť, nebol dôvod. Takáto dohoda by ale
prípadne bola v kompetencii vedúceho strediska. Kontrola cestovného príkazu pred ich vyplatením bola
v pracovnej náplni vedúceho strediska. Uviedla, že nevie o tom, že by niektorým pracovníkom za účelom

dochádzania do zamestnania z miesta bydliska bol zverovaný služobný automobil. Služobné automobily
sa používali na pracovné cesty za účelom jednaní o akvizíciách, reklamáciách alebo k zisťovaniu nových
zákazníkov. Pre dochádzanie do zamestnania a preplácanie diét nikdy nikto nežiadal. Uviedla, že nemá
žiadnu vedomosť o fiktívnych cestovných príkazoch a nepredpokladá, že by také riaditelia stredísk
vydávali. Uviedla, že nemá vedomosť o skutočnosti, že vedúcim stredísk na Slovensku bolo v Prahe

navrhnuté, aby keď vystavujú cestovné príkazy, nepísali napr. jazdu do miesta trvalého bydliska, ale aby
kilometre rozpísali s poznámkou - účelom akvizičná činnosť.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka p. V. z dôvodu jeho úmrtia. V konaní však nebolo
preukázané, jeho oprávnenie konať v mene odporcu.

Z výsluchu svedka D. (č. l. 931) súd zistil, , že pracuje vo funkcii ekonóma strediska. Uviedol, že
vystavenie cestovných príkazov bolo v kompetencii vedúcich jednotlivých stredísk. Uviedol, že len
odsúhlasoval správnosť účtovania, účtovala to W. a súhlas dávala pani V. Uviedol, že nevie o žiadnej
dohode v súvislosti s vystavovaním cestovných príkazov.

Z výsluchu svedkyne V. (č. l. 397) bolo zistené, že navrhovateľku pozná ako bývalú kolegyňu, u odporcu
je zamestnaná. Uviedla, že v minulosti podpisovala cestovné príkazy, ktoré boli vystavené pani V., a
v ktorých sa uvádzalo, že svedkyňa vykonávala cestu MV v súvislosti s rozvozom, akvizíciou a pod.,
pričom ona takéto cesty nevykonávala. Navrhovateľka vypísala predmetné cestovné príkazy s tým, že jej

ich dala navrhovateľka podpísať, čiastku, ktorá jej bola poukázaná k výplate ako cestovné potom z účtu
vybrala a dala ju panJ. pretože to tak od nej vyžadovala. Uviedla, že to neskôr odmietla robiť. Svedkyňa
zároveňuviedla,žepokiaľišloocestovnépríkazypaniK.anip. R. nevykonávalipracovnécesty,pretože
to nesúviselo s výkonom ich práce, boli dispečeri. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o prihlasovanie saheslom v práci na PC, tak v prípade, že sa pracovník neohlási, ide niekde mimo, tak druhý pracovník by
sa mohol dostať do jeho PC a pracovať v rámci jeho prihlásenia.

Pokiaľ išlo o porušenie pracovnej disciplíny tak, ako sa uvádza v druhom bode - „Na Váš príkaz ako
vedúcej strediska boli vystavované cestovné príkazy, minimálne na dvoch zamestnancov W., tieto boli
vystavené v rozpore so skutočnosťou, pričom takto získané finančné prostriedky boli zamestnancami
vyplácané k Vaším rukám, čím ste spoločnosti za kontrolované obdobie 6/2009 až 12/2009 spôsobili
škodu vo výške 5743,37 €, za obdobie od 1/2010 - 12/2010 škodu vo výške 10 086,80 € a za obdobie

od 1/2011 - 4/2011 škodu vo výške 3144 €.“

Súd poukazuje na to, že pokiaľ išlo o pani Kocianovú, nebolo preukázané v konaní, že by vystavovala
cestovné príkazy na príkaz navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že pani K. nevykonávala činnosť,
v súvislosti s ktorou by sa jej mali uhrádzať cestovné náhrady, avšak porušenie pracovnej disciplíny, tak
ako bolo uvedené v skončení pracovného pomeru nebolo preukázané.

Svedok pán R. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že cestovné príkazy vystavoval na príkaz
navrhovateľky, a to v rozpore so skutočnosťou, každý mesiac, pričom takto získané finančné prostriedky
vyplácal k rukám navrhovateľky.

Navrhovateľka uviedla, že táto skutočnosť nie je pravdivá, avšak uvedenú skutočnosť preukazujú aj iné
dôkazné prostriedky - listinné dôkazy, z ktorých je preukázané, že v danom období boli vystavované
cestové príkazy ( na č. l. 100 a nasl a č. l. 433 a nasl. spisu), a tiež výsluchom svedkov IN.
Služobné cesty boli nariadené a schválené navrhovateľkou, čo bolo v jej kompetencii, v jej kompetencii
bola aj kontrolu oprávnenosti preplatenia cestovných príkazov, táto povinnosť vyplývala navrhovateľke

z funkcie, ktorú zastávala.

Navrhovateľka na č. l. 337 uviedla, že neopiera skutočnosť, že cestovné príkazy boli spracované cez
jej počítať.

Z výpovedí svedkov tiež bolo zistené, že p. Lizoň podľa pracovného zaradenia nevykonával služobné
cesty za účelom akvizície zákazníka.

Podľa podkladov založených na (č. l. 100 a nasl. a č. l. 433 a nasl. spisu), boli navrhovateľkou nariadené,
resp. schválené služobné cesty a schválené vyučtovania nasledovne, pričom prevažne účel cesty bola

akvizicia:

jún 2009 - 454 € (z toho 230 € , ako účel cesty uvedená porada Toptrans)
júl 2009 - 339 € (z toho 74 € , ako účel cesty uvedená porada Toptrans)
august 2009 - 346 €, (z toho 66 € , ako účel cesty uvedená porada Toptrans)

september 2009 -368 €,
10/2009 - 382 €,
11/2009 - 416 € (č. l. 469),
12/2009 - 383 €,
01/2010 - 302 €,

02/2010 - 316 €,
03/2010 - 422 €,
04/2010 - 319 €,
05/2010 podpísané 350 €,
06/2010 podpísané 540 €,

07/2010 podpísané 416 €,
09/2010 podpísané 465 €,
10/2010 podpísané 432 €,
11/2010 podpísané 550 €,
12/2010 podpísané 470 €

1/2011 podpísané 430 €
2/2011 podpísané 380 €3/2011 podpísané 380,37 € podľa dovolenkového lístka č. l. 129 čerpal dovolenku od 14.3. 2011 do
18.03 2011 - pričom 15.03.2011 vykonával podľa schváleného vyúčtovania cestovných výdavkov č. l.
128 služobnú cestu od 10.00 hod do 17.00 hod.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetné služobné cesty za účelom
akvizície neboli pánom Lizoňom vykonané, cestovné náhrady mu boli vyplatené (č. l. 725 a nasl.
spisu). Z vyúčtovania cestovných výdavkov jednoznačne vyplýva, že nariaďovala cesty a schvaľovala
ich navrhovateľka, čo bolo potvrdené na predmetných dokladoch, a predkladala ich na vyúčtovanie

ako osoba, ktorá cestu nariadila a výsledky cesty schválila. Uvedeným konaním došlo k porušeniu
ust. § 81 písm. a), c), e), ako i § 82 a), e), f) Zákonníka práce, keďže došlo k porušeniu povinnosti
pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených, dodržiavať právne predpisy a ostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, riadiť
a kontrolovať prácu zamestnancov, zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušeniu pracovnej disciplíny,
ako i zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Pracovný pomer v súlade s § 68 Zákonníka práce mohol navrhovateľ ukončiť len za dodržania
objektívnej lehoty t.j. do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol t.j. obdobie 19. 05. 2010 -
19. 05. 2011 /t.j. 06/2010 - 540 €, 07/2010 - 416 €, 09/2010 - 465 €, 10/2010 - 432 €, 11/2010 - 550 €,
12/2010 - 470 €, 1/2011 - 430 €, 2/2011 - 380 €, 3/2011 - 380,37/ a v lehote dvoch mesiacov odo

dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Odporca sa dozvedel o dôvode skončenia
pracovného pomeru koncom apríla, začiatkom mája 2011, vedomosť o vystavovaní cestovných príkazov
sa dozvedel až pri vykonávaní kontroly.

III/ porušenia pracovnej disciplíny, podľa bodu 3/ okamžitého skončenia pracovného pomeru, bolo

skutkovo vymedzené (č. l. 20),

„Na základe Vami uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní AY007 zo dňa 01. 05. 2008,
ako i Dodatku č. 1 k zmluve AY007 zo dňa 01. 05. 2010 ste v rozpore s ust. čl. 1.1. vyplácali
sprostredkovateľovi V. províziu, čím ste opätovne spôsobili zamestnávateľovi škodu minimálne vo výške

681,84 € (viď faktúra FV11008) za mesiac január 2011 a 729,08 € (viď faktúra FV11046).“

Navrhovateľka takéto skutkové vymedzenie porušenie pracovnej disciplíny považovala za nejasné,
nezrozumiteľné a neurčité, nakoľko nie je dostatočne zrejmé, aké konanie navrhovateľky malo byť v
rozpore s ustanovením čl. 1.1 sprostredkovateľskej zmluvy AY007 zo dňa 01. 05. 2008 v znení dodatku,

a ani to, ktoré provízie pokladá odporca za sporne vyplatené, nakoľko čísla faktúr nekorešpondujú so
sumami vyčíslenými ako minimálna škoda, ktorá mala odporcovi vzniknúť.

V skutkovom vymedzení sa presne neuvádza akú konkrétnu povinnosť porušila navrhovateľka a v čom
konkrétne toto spočívalo ani výpočet

Konateľka odporcu (č. l. 337) uviedol,

a) provízia sa mala vyplácať v prípade zaplatenia realizovaných služieb, pričom bola vyplatená bez toho,
aby došlo k zaplateniu prepravy - v zmluve sprostredkovateľskej je uvedené, že provízia je splatná po

zaplatení v bode 1.1, a v bode 2.1.1, pokiaľ ide o bod 1.3 v čl. 1 sa jasne uvádza: „Pokiaľ v dôsledku
činnosti sprostredkovateľa tejto zmluvy dôjde k naplneniu predmetu zmluvy,“ /čo je uvedené v bode 1.1
a tým sa má na mysli, ako z bodu 1.1 vyplýva, že záujemca má riadne zaplatiť/,

b) paušálna odmena nebola dohodnutá v zmluve, bola dohodnutá len v dodatku platnom od 01. 05. 2010

do 01. 05. 2010, a teda nebola vyplatená oprávnene.

Odporca uviedol, že v jednotlivých prílohách k faktúram FV11008, FV11046 označil jednak paušál a
potomneplatiacichzákazníkov,ktorísúoznačeníakoNaspočítanímpaušáluaneplatiacichpracovníkov
im vyšla suma ako je uvedená v okamžitom skončení pracovného pomeru.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možnézameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Pokiaľ ide o faktúru FV11008 súd z nej zistil, že ňou bola fakturovaná V. na základe zmluvy o
sprostredkovaní AY007 provízia za mesiac 1/2011 vo výške 1 877,10 € a na základe faktúry FV11046
bola provízia za mesiac 4/2011 vo výške 2 013,25 € (č. l. 143 a 147).

Z výsluchu svedka A. (č. l. 405) súd zistil, že s odporcom mal uzatvorenú zmluvu ako externý obchodný

zástupca, náplňou bolo získať zákazníkov pre odporcu. Všetko bolo dojednané v zmluve, dostával
províziu za to, že sprostredkoval zákazníkov, ktorí si objednali prepravu. Uviedol, že vykonával takúto
činnosť pre Banskú Bystricu, Žilinu, Poprad, Košice v roku 2010. Mal uzatvorenú jednu zmluvu pre celú
Slovenskú republiku a každý vedúci vedel o tejto zmluve. Zmluvu podpisoval s odporcom tak, že za
odporcu konala pani V.. Svedok uviedol, že pokiaľ išlo o vyplatenie mu provízií, nezáviselo to od toho, či
išlo o platiacich zákazníkov za prepravy alebo nie, v zmluve bolo len uvedené, že záujemcovia zaplatia,

resp. budú platiť za tieto služby, a to sa aj stalo, zaplatili. Uviedol, že jeho provízia bola dohodnutá bez
ohľadunato,čidošlokúhradeprepravyalebonie.Uviedol,ževovšetkýchstrediskáchsiprovízieúčtoval
rovnako bez ohľadu na to, či bola úhrada zákazníka, či nebola úhrada a provízie mu aj boli vyplatené.
Svedok uviedol, že poklady pre fakturáciu provízie zo strediska Banská Bystrica mu zabezpečovala
vedúca strediska pani V. Bolo to tak aj pri iných strediskách. Pokiaľ išlo o zmluvu, ktorú mal uzatvorenú

v roku 2008, návrh zmluvy mu predložil odporca, konkrétne prostr. pani V.

K porušeniu povinnosti navrhovateľky , ako uvádza odporca došlo, tým že v rozpore s ust. čl. 1.1. zmluvy
o sprostredkovaní AY007 zo dňa 01. 05. 2008, ako i Dodatku č. 1 k zmluve AY007 zo dňa 01. 05. 2010
navrhovateľka vyplácala sprostredkovateľovi V.

Z čl. 1.1 o zmluvy o sprostredkovaní (č. l. 199 a nasl.), ktorú predložil odporca súd zistil, že zmluva bola
uzatvorená medzi V. a TOPTRANS EU, a.s., za odporcu jednala navrhovateľka. Predmetom zmluvy
bolo, že sprostredkovateľ bude -s vynaložením odbornej starostlivosti v súlade s prípadnými pokynmi
záujemcu a zároveň v súlade s jemu známymi záujmami vyvíjať činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu

prepravy, zasielateľstva, skladovania, ako aj k tomu, aby záujemca uzatvoril s tretími osobami (ďalej len
klient) zmluvy, na základe ktorých si klienti objednajú, resp. budú objednávať u záujemcu zasielateľské
a doručovateľské služby poskytované záujemcom v rámci jeho služieb (ďalej len služby záujemcovi).

Záujemca klientom objednané služby záujemcu poskytne, resp. bude poskytovať a klienti záujemcovi

za objednané a poskytnuté služby záujemcu riadne zaplatia, resp. budú platiť.

Odporca bol v zmluve označený ako Záujemca W. ako sprostredkovateľ.

V nasledujúcom bode 1.2 Zmluvy sa uvádza , že v súlade s Článkom IV nižšie odporca zaplatí, resp.

bude platiť sprostredkovateľovi za jeho činnosť uvedenú v bode 1.1 Províziu.

V nasledujúcom bode 2.1.1. sa uvádza, že sprostredkovateľ je povinný vyvíjať činnosť aby klienti
odporcovi za objednané a poskytnuté služby riadne zaplatili.

Podľa Čl. IV bodu 4.2. je provízia splatná podľa Zmluvy do 14 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Podľa § 642, 644, 645 Obchodného zákonníka,

zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu,

aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom
sprostredkovania. Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu

príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na
províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.Pokiaľ ide o odmenu na základe sprostredkovateľskej zmluvy je na účastníkoch zmluvy, ako si dohodnú,
ako a kedy vznikne sprostredkovateľovi nárok na odmenu, môžu si dohodnúť, že nárok na províziu
vznikne až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, takéto dojednanie, však zo

zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi nevyplýva.

V bode 1.2 Zmluvy sa uvádza, že v súlade s Článkom IV odporca zaplatí, resp. bude platiť
sprostredkovateľovi za jeho činnosť uvedenú v bode 1.1 Províziu. Podľa Čl. IV bodu 4.2. je provízia
splatná podľa Zmluvy do 14 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V zmluve nie je dohodnuté , že

nárok na vyplatenie provízie vznikne až v prípade zaplatenia realizovaných služieb odporcovi. Pričom
vyplatenie provízie je aj v súlade s § 644 a § 645 Obchodného zákonníka. Súd má za to, že nie je
preukázané, že došlo k porušeniu povinností navrhovateľkou, tým že by v rozpore s ust. čl. 1.1. Zmluvy
o sprostredkovaní vyplácala sprostredkovateľovi V.rovíziu neoprávnene.

Odporca uviedol, že k porušeniu povinností navrhovateľky došlo tým, že navrhovateľka V. vyplácala

paušálnu odmenu neoprávnene, nebola dohodnutá v Sprostredkovateľskej zmluve, bola dohodnutá
len v dodatku platnom od 01. 05. 2010 do 01. 05. 2010.

Z faktúr FV11008, FV11046 súd zistil, že bola fakturovaná V. na základe zmluvy o sprostredkovaní
AY007 provízia za mesiac 1/2011 a za mesiac 4/2011 a tiež paušál - 500 Eur a 300 Eur (č. l. 143 a 147).

Z výsluchu navrhovateľky a svedka V. súd zistil, že k Zmluve o sprostredkovaní bol uzatvorený
Dodatok č. 1 dňa 01. 05. 2010, kde bola dohodnutá paušálna odmena od 200 € do 500 € mesačne, za
vymenované činnosti. Z výsluchu svedka V., súd zistil, že pokiaľ išlo o podpísanie dodatku dňa 01. 05.
2010 k Zmluve o sprostredkovaní, súviselo to s rozšírením jeho činnosti pre odporcu. Mal robiť

aj iné veci ako obchodný zástupca. Dodatok bol uzatváraný na dobu neurčitú od 01. 05. 2010, avšak
omylom sa tam napísalo účinnosť do 01. 05. 2010. Následne sa to opravilo. Svedok uviedol, že mu na
základe dodatku k zmluve z 01. 05. 2010 bola uhrádzaná aj paušálna odmena. Pokiaľ v dodatku, bolo
uvedené do 01. 05. 2010, bol to len preklep a malo tam byť od 01. 05. 2010. V žiadnom prípade nechceli
dodatok podpísať len na jeden deň, bol podpisovaný na dobu neurčitú. Zároveň uviedol, že podpísal aj

opravu dodatku, ktorú predložil do spisu (č. l. 416 prílohovej obálky).

ZDodatkuč.1kzmluveosprostredkovaníAY007zodňa01.05.2008súdzistil,že vdodatkusauvádzalo,
že je to doplnenie zmluvy o sprostredkovaní, ktorá podľa bodu 8.3. bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Súd v konaní zistil, že dodatok bol uzatvorený od 01. 05. 2011 tak, ako to vyplýva aj z výsluchu svedkov

ú išlo len o chybu pri písaní /a skutočnosť, že by bol dodatok uzatváraný dňa 01. 05. 2010 s tým, že
účinnosť dodatku je len do 01. 05. 2010 nie je preukázaná, nakoľko inými dôkazmi bol preukázaný
opak, a to jednak listinným dôkazom a výsluchom svedka A. a navrhovateľky. Súd má za to, že nie je
preukázané, že došlo k porušeniu povinností navrhovateľkou, tým že by v rozpore s ust. čl. 1.1.
Zmluvy o sprostredkovaní vyplácala sprostredkovateľovi V. neoprávnene provízie, ako je uvedené v

skutkovom vymedzení skončenia pracovného pomeru, resp. paušálnu odmenu.

Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

V konaní nebolo preukázané ako je uvedené vyššie porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou
konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru, pokiaľ ide o prvé a tretie skutkové
uvedenie bod I / a III / odôvodnenia.

V ďalšom súd skúmal, či porušenie pracovnej disciplíny skutkovo uvedené ako druhé v okamžitom
skončení pracovného pomeru v rozsahu jeho preukázania je dôvodom na okamžité skončenie
pracovného pomeru ( R 190/1999 ). Súd skutkové zistenia uviedol v bode II / tohto odôvodnenia.

Ako druhé porušenie prac. disciplíny sa skutkovo uvádza

„Na Váš príkaz ako vedúcej strediska boli vystavované cestovné príkazy, minimálne na dvoch
zamestnancov pána Lizoňa a pani Kocianovú, tieto boli vystavené v rozpore so skutočnosťou, pričom
takto získané finančné prostriedky boli zamestnancami vyplácané k Vaším rukám, čím ste spoločnostiza kontrolované obdobie 6/2009 až 12/2009 spôsobili škodu vo výške 5743,37 €, za obdobie od 1/2010
- 12/2010 škodu vo výške 10 086,80 € a za obdobie od 1/2011 - 4/2011 škodu vo výške 3144 €.“

Súd poukazuje na to, že pokiaľ išlo o pani KY., nebolo preukázané v konaní, že by vystavovala cestovné
príkazy na príkaz navrhovateľky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k takémuto konaniu došlo pokiaľ išlo
o pána R. Služobné cesty za účelom akvizície neboli pánom R. vykonané, cestovné náhrady mu

boli vyplatené (č. l. 725 a nasl. spisu). Z vyúčtovania cestovných výdavkov jednoznačne vyplýva, že
nariaďovala cesty a schvaľovala ich navrhovateľka, čo bolo potvrdené na predmetných dokladoch, a
predkladala ich na vyúčtovanie ako osoba, ktorá cestu nariadila a výsledky cesty schválila, teda konala
v rozpore s ust. § 81písm. a, c, e, a 82 a, e, f, Zákonníka práce. Svedok R. potvrdil skutok uvedený
v okamžitom skončení pracovného pomeru.

Pracovný pomer v súlade s § 68 Zákonníka práce mohol odporca ukončiť len za dodržania objektívnej
lehoty t.j. do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol t.j. obdobie 19.05.2010 - 19.05.2011 /t. j
06/2010 - 540 €, 07/2010 - 416 €, 09/2010 - 465 €, 10/2010 - 432 €, 11/2010 - 550 €, 12/2010 - 470 €,
1/2011 - 430 €, 2/2011 - 380 €, 3/2011 - 380,37/ a v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode
na okamžité skončenie dozvedel. Odporca sa dozvedel o dôvode skončenia pracovného pomeru

koncom apríla, začiatkom mája 2011, vedomosť o vystavovaní cestovných príkazov sa dozvedel až pri
vykonávaní kontroly, nakoľko zodpovednosť za vystavovanie príkazov a ich obsah niesla navrhovateľka.

V konaní bolo preukázané, že došlo k porušeniu povinností navrhovateľkou, v tom, že došlo v období
19. 05. 2010 - 19. 05. 2011 na jej príkaz ako vedúcej strediska boli vystavované cestovné príkazy, na

pána R. tieto boli vystavené v rozpore so skutočnosťou, pričom takto získané finančné prostriedky boli
zamestnancom vyplácané k jej rukám a jej konaním za obdobie 19. 05. 2010 - 19. 05. 2011 došlo na
strane odporcu k vzniku škody a to vo výške neoprávnene vyplatených cestovných náhrad, čo bolo v
uvedenom období 4063,37 Eur, pričom k obdobnému konaniu dochádzalo aj predtým.

Súd uvedené konanie navrhovateľky považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to
porušenie základných povinností zamestnanca podľa § 81 Zákonníka práce a to povinnosti

a) pracovať zodpovedne a riadne,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený (netýka sa znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov),

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,

a tiež podľa § 82 Zákonníka práce - Základné povinnosti vedúcich zamestnancov - zabezpečovať
prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je „výnimočným“ spôsobom skončenia pracovného pomeru,
preto ním možno postihnúť len zavinené porušenie pracovnej disciplíny (teda úmysel chcieť porušiť
pracovnú disciplínu, a to prinajmenšom z nedbanlivosti (R 54/199). Súd v konaní
zistil, že išlo o takéto závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou. Navrhovateľka musela
vedieť o tom, že p. Lizoň za obdobie 19. 05. 2010 - 19.05.2011 nevykonával pracovné cesty za účelom

akvizície,takátočinnosťnesúviselasjehopracovnýmzaradením,pričomnešlooojedinelýprípad.Pokiaľ
ide o osobu navrhovateľku ide o vedúceho zamestnanca. Odporca opodstatnene nemôže mať dôveru
v takéhoto zamestnanca, naviac vo vedúcej funkcii. Súd má za to, že spôsob a intenzita porušenia
pracovnýchpovinností navrhovateľkouakoajspôsobovanieškodynamajetkuodporcu,napĺňazákonné
predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade s § 68 odst.1 pís. b/ Zákonníka práce.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s §
151 ods. 3 O. s. p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.