Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209049
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816209049.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: I. L., Y.. XX.
XX. XXXX, E. I. XXX, o zaplatenie 114,40 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 28. 11. 2016 domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 114,40 eur s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy
114,40 eur od 11. 05. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodil tým, že dňa 13. 10.

2015 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej zriadil a viedol pre
žalovaného bežný účet, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na podstatné porušenie
zmluvných podmienok zo strany žalovaného tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a
tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného o čom ho informoval posledným výpisom z účtu.
Účet bolo možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu
vykonal dňa 11. 05. 2016 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta
previedol na svoj vnútorný pohľadávkovú účet („ bezhotovostný prevod“). V súlade s VOP bola istina

(nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávaní sa nezúčastnil.

3. Žalobca, ani jeho pr. zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pr. zástupca žalobcu ospravedlnil svoju
neúčasť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, sadzobníkmi poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpismi z účtu žalovaného,
písomným vyjadrením žalobcu a ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci:

5. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 13. 10. 2015 súd zistil,
že jej obsahom je zmluva o zriadení účtu, typ účtu osobný účet č. XXXXXXXXXXX, frekvencia výpisov

mesačná, výpisy sa zasielajú elektronicky. Žalovaný je majiteľom účtu a navrhuje uzatvorenie zmluvy o
vydaní a používaní platobnej karty s denným limitom 1 000,- eur. V zmysle čl. II. bod 2 zmluvy zmluvné
strany sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej
výpovednej lehoty pre príslušný produkt/službu podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadený na základe zmluvy. Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy za poskytovanie produktov/služieb je
banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takého
poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadenom na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby

týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Majiteľ účtu vyhlasuje, že
pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom.

6. Podľa bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.10. 2016(ďalej len VOP) pri
zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení

zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečrpanie nastane musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok. Výšku sadzby úroku môže banka znížiť alebo zvýšiť. Podľa bodu 8.8. VOP úroková sadzba

sa určuje ako variabilná ročná percentuálna úroková sadzba, ktorá je naviazaná referenčnú sadzbu.
Referenčná úroková sadzba je stanovená bankou v súlade s jej vnútornými pravidlami pre riadenie
úrokových sadzieb. VOP neboli podpísané žalovaným.

7.Priamovovýpisezúčtuzaobdobie30.04.2016-11.05.2016žalobcauviedoluskutočnenútransakciu

a to bezhotovostný prevod, resp. previedenie dlhu klienta vo výške 114,40 eur na pohľadávkovy účet
banky. Z výpisu taktiež vyplýva, že predchádzajúci výpis zo dňa 29. 04. 2016 mal zostatok s mínusovou
hodnotou ( - 108,56 eur ), pričom na výpise bola ako transakcia uvedená aj ďalšia debetná položka
(-5,84 eur), ktorá predstavovala úroky a prípl. za ved. účtu.

8. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 04. 04. 2017 súd zistil, že istina dlhu vo výške 114,40
eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na
účte žalovaného. Debetné obraty predstavovali tieto operácie: úroky 6,10 eur, mesačné poplatky za
poskytovaný balík služieb v celkovej sume 19,50 eur (5x 3,90 eur) a poplatky (upomienka 2x 15 eur,
výzva 1x 30 eur, vedenie exekúcie 30 eur).

9. Podľa sadzobníka poplatkov účinného od 1.1.2017 bol úrok pri nepovolenom prečerpaní stanovený vo
výške 28 %. 10. Podľa sadzobníka poplatkov I. časť - fyzické osoby ( občania) účinného, bol stanovený
poplatok za vedenie osobného účtu vo výške 3,90 eur mesačne, zmluvná pokuta pri nepovolenom
prečerpaní účtu po upozornení vo výške 15,- eur a poplatok za výzvu pri nepovolenom prečerpaní

osobného účtu vo výške 30,- eur.

10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

11. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať

zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky inéustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „z. č. 129/2010
Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 2 písm. a), b) z. č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Súd zastáva názor, že zmluva o bežnom účte je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na

jednej strane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej
právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Zmluva je typovou zmluvou, uzatváranou vo viacerých prípadoch, pričom žalovaný jej obsah
nemohol reálne ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd daný vzťah v tejto časti posúdil podľa predpisov

Občianskeho zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa a podľa Obchodného zákonníka týkajúceho
sa zmluvy o úvere. Za spotrebiteľský úver sa považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s
výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 3 z. č. 129/2010 Z.z. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V
konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13. 10. 2015 uzatvorená Zmluva
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre

žalovaného zriadiť osobný účet. Keďže na účte žalovaného bol vykazovaný debetný zostatok, žalobca
tento debetný zostatok dňa 11. 05. 2016 previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Z výpisu z
účtu žalovaného ako aj jeho písomného vyjadrenia vyplýva, že suma vo výške 114,40 eur pozostávala
výlučne z poplatkov za vedenie účtu, poplatkov za upomienky, výzvy a vedenie exekúcie ako aj z úrokov
(po dobu nepovoleného prečerpania) vo výške 6,10 eur, teda nepredstavuje žiadne peňažné prostriedky,

ktoré by boli poskytnuté žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa do debetu dostal z dôvodu,
že mu žalobca každý mesiac účtoval poplatok za osobný účet, úroky a poplatky. Súd preto skúmal či
poplatky a úrok boli so žalovaným riadne dohodnuté.

21. Z predloženej zmluvy o zriadení bežného účtu vyplýva, že zmluva neobsahuje dohodu o výške úroku,

ani povinnosť žalovaného platiť úrok, ani dohodu o poplatkoch. Povinnosť platiť úrok z nepovoleného
prečerpania vyplýva z VOP a výška úroku vyplýva zo sadzobníka poplatkov. Tieto obchodné podmienky
žalovaný nepodpísal a preto ho ani nemôžu zaväzovať. Súd má za to, že odkaz na sadzobník zverejnený
v priestoroch pobočiek banky alebo na webovej stránke nie je dostatočnou informáciou pre spotrebiteľa
a nepreukazuje, že žalovaný bol riadnym spôsobom oboznámený o týchto podmienkach. Takéto

informácie/základné náležitosti má totiž obsahovať priamo zmluva, ktorú žalovaný podpisoval. Žalovaný
pri podpise zmluvy nemal možnosť oboznámiť sa s poplatkami a debetnými úrokmi vrátane ich výšky,
ktoré si bude voči nemu uplatňovať podľa zmluvy žalobca. Ide o prekvapivú zmluvnú podmienku, ktorej
je spotrebiteľ vystavený bez toho, aby sa s ňou oboznámil a mal možnosť ju namietať. Súdu nebolpredložený žiadny dôkaz o písomnej dohode účastníkov o výške debetnej úrokovej sadzby. Neuvedenie
výšky úrokovej sadzby priamo v zmluve robí dohodu o výške úroku za neurčitú a z toho dôvodu neplatnú
(§ 37 Občianskeho zákonníka) a preto súd žalobu o debetné úroky žalované v sume 6,10 eur zamietol.

22. Obdobne súd postupoval aj v prípade poplatkov, ktoré tiež neboli v zmluve uvedené. Tieto poplatky
neboli so žalovaným individuálne dojednané, ale len jednostranne určené žalobcom mimo uzatvorenej
zmluvy,nebolipretojejsúčasťou.Výška týchtopoplatkovjenielenvrozporesustanoveniaminaochranu
práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška poplatku za upomienky a za výzvu nie
je ničím odôvodnená, keď niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré žalobca v skutočnosti mohol

zaplatiť. Účtovanie týchto poplatkov nevyplýva priamo zo zmluvy, ale len so všeobecných obchodných
podmienok a ich výška zo sadzobníka poplatkov, ktoré však žalovaný osobitne nepodpísal a výšku
poplatkov individuálne nedojednal. Odosielanie upomienok a výziev nebolo ani ničím limitované, čím
by žalobca mohol odosielať upomienky v neobmedzenom množstve. Súd považuje za neprijateľné, aby
žalovaný v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky,
ktoré si žalobca dokonca určil pevnou sumou a vyruboval ich v neobmedzenom množstve, čo pôsobí

jednoznačne v neprospech spotrebiteľa.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko bolo
preukázané, že žalovaná suma pozostáva z poplatkov a úrokov, ktoré neboli uvedené v zmluve a teda
neboli medzi stranami riadne dohodnuté.

24. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, žalovanému tak vznikol nárok na plnú náhradu trov
konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté

samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, preto súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.