Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218112
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116218112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci povinného: U. Q., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom N. XXX a oprávnenej: T. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, zastúpenej A.
Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako oprávnená, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu,
na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 8Pc/1/2016-109 zo dňa 07. 02. 2018,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zastavil konanie v časti prevyšujúcej návrh na zníženie
vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenej. Ďalším výrokom návrh na zníženie vyživovacej
povinnostizamietolaotrováchkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemánároknaichnáhradu.
Súd prvej inštancie rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia § 29 CMP, § 62 a § 68 Zákona
o rodine, pričom konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výške výživného nedošlo k tak zásadnej

zmene pomerov, aby bolo možné rozhodnúť o znížení výživného na sumu požadovanú povinným, t. j.
30 eur mesačne. Konanie v časti, kde žiadal povinný zrušiť vyživovaciu povinnosť, resp. pod sumu 30
eur znížiť, po späťvzatí tejto časti konanie súd zastavil. O trovách rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie povinný, ktorý
žiadal napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti na sumu
30 eur zrušiť, resp. zmeniť a zaviazať ho k povinnosti platiť výživné vo výške 30 eur mesačne. Namietal

skutočnosť, že súd prvej inštancie neuznal ako dôvod zníženia výživného jeho závažný zdravotný stav
a celkovú nepriaznivú sociálnu situáciu, opakovane poukazujúc na to, že je bez zamestnania, zdravotne
postihnutý, bez nároku na invalidný dôchodok a poberateľ sociálnej dávky, príspevku na bývanie a
diétne stravovanie vo výške 154 eur. Ďalej uviedol, že zástupkyňa oprávnenej - jej matka, zľahčovala
pred súdom jeho zdravotné postihnutie a v mnohom nepravdivo opísala zložitú situáciu, v akej sa on
nachádza.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila oprávnená, ktorá uviedla, že povinný - jej otec už 20 rokov
nepracuje a stále sa vyhovára na svoj zdravotný stav. Nie je však dodnes uznaný za invalidného a z toho
potom vyplýva, že je schopný pracovať, čo aj len na skrátený úväzok. Povinná uviedla, že navštevuje
Vysokú školu v Trnave, má výdavky spojené s ubytovaním, štúdiom, zabezpečením stravovania aošatenia. Nemôže si dovoliť žiadne iné výdavky súvisiace s kultúrnym alebo športovým vyžitím, nakoľko
na to nemá peniaze. Väčšiu časť financií potrebnú na štúdium jej poskytuje jej matka, ktorá však má
ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Rozhodnutie súdu považuje za správne a s týmto sa stotožňuje.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril odvolateľ, ktorý opakovane poukazoval na skutočnosť, že je
poberateľom dávok v hmotnej núdzi, je uznaný ako osoba ZŤP a poberá príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov na stravovanie. V skutočnosti platí výživné vo výške 90 eur mesačne, potom mu
však neostanú takmer žiadne financie na zabezpečenie svojich potrieb. Zopakoval, že žiada o zníženie

výživného od decembra 2016.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením § 65 a § 66 CMP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým bol návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý, ako aj vo výroku
o trovách prvoinštančného konania, ako vecne správne potvrdil. Výrok, ktorým súd čiastočne zastavil

konanie, ostal nedotknutý.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k dcére,

vecne rozhodol správne a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Z uvedených dôvodov
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a obmedzil sa na konštatovanie správnosti
preskúmavaného rozsudku. Ako vyplynulo zo spisu, otec oprávnenej dňa 13.07.2016 podal na súd
návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že dcéra ukončila štúdium a je zamestnaná, preto
je schopná ďalej sa živiť. V priebehu konania súd zistil, že dcéra pokračuje v štúdiu formou denného

štúdia na vysokej škole a bol podaný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Na základe uvedených
skutočností oprávnený požiadal o zníženie výživného (stanoveného v inom konaní) na sumu 30 eur
mesačne a na zrušení vyživovacej povinnosti netrval. V konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti
bolo rozhodnuté od 01.09.2016 o povinnosti povinného hradiť výživné pre oprávnenú sumou 70 eur
mesačne. Zároveň bolo umožnené povinnému splácať zameškané výživné sumou 20 eur mesačne

spolu s bežným výživným (rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/319/2014-302 zo dňa 11.11.2016
v spojení s rozsudkom KS ZA sp.zn. 7CoP/57/2017 zo dňa 11.10.2017). Súd prvej inštancie ďalej
vyhodnocoval, či od posledného rozhodnutia o výživnom (zo dňa 11.10.2017) došlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť toto rozhodnutie a znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 30
eur mesačne. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd, z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa

22.09.2017 vyplýva, že bola zamietnutá žiadosť vo veci priznania invalidného dôchodku povinnému
a z dôvodu, že celková miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na
25 %, preto nie je invalidný. V čase rozhodovania súdu boli známe aj ostatné listinné dôkazy, ktoré
preukazovali mieru zdravotného postihnutia u povinného. Súd prvej inštancie správne poukázal na
ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom

možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom za predpokladu, že dôjde k zmene pomerov medzi účastníkmi. K zmene
pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného, v tomto prípade T. Q., a to v dôsledku fyzického
vyspievania, ako i v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie, čím nepochybne dochádza k zvyšovaniu
nákladov na zabezpečenie základných potrieb, ale i na strane povinného, v tomto prípade rodiča, v

dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, zvýšenia počtu vyživovacích povinností
a podobne. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene pôvodného (posledného) rozhodnutia je vždy
skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od pôvodného rozhodnutia. Neprislúcha mu
v žiadnom prípade hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by
dochádzalokneprípustnejreparáciipôvodného,užprávoplatnéhorozhodnutia.Aktedavpriebehurokov

2016 a 2017 posudzoval súd možnosti a schopnosti oprávneného a povinného a dospel k záveru, že
je v možnostiach povinného prispievať na výživu dcéry výživné sumou 70 eur mesačne a od tohto
posledného rozhodnutia k závažnej zmene pomerov nedošlo, správne súd prvej inštancie návrh na
zníženie výživného zamietol.

7. Pretože vo svojom odvolaní neuviedol povinný žiadne iné skutočnosti, ktoré by nevyhodnotil súd prvej
inštancie, resp. ktoré by iným spôsobom mohol vyhodnotiť odvolací súd, rozsudok ako vecne správny
potvrdil.8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 ods. 1 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).