Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219682
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX,
XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava
26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
669,54 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/199/2017-67
zo dňa 29.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 20Csp/199/2017-87 zo dňa 30.04.2018.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
669,54 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 1 ods. 1; § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skonštatoval, že žaloba je
dôvodná. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľským. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 669,54 eura v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa
poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismizodpovedá.RozsudkomOkresnéhosúduPrešovzo
dňa 04.12.2015 sp. zn. 29C/16/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 11.04.2017,
sp. zn. 5Co/79/2016 sa žalobca úspešné domohol vydania bezdôvodného obohatenie vo výške 669,54
eura. Oba súdy zhodne skonštatovali, že nebola uzatvorená písomná zmluva o úvere, keďže nedošlo
k písomnej akceptácii návrhu žalovaného žalobcom. Navyše prvostupňový súd dodal, že aj v prípade

platného uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.,
táto neobsahuje náležitosti, a preto v zmysle ust. § 11 ods. l písm. a) citovaného zákona sa úver
považujezabezúročnýabezpoplatkov.Procesuzatváraniazmluvyospotrebiteľskomúverebolvrukách
žalovaného. Žalovaný zapríčinil, že nedošlo platne k uzatvoreniu písomnej zmluvy o spotrebiteľskomúvere v zmysle ust, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., keď tento nepredložil žalobcovi návrh na jej
písomné prijatie. Žalovaný nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj, čo v
danom prípade bol údaj o RPMN. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu ako spotrebiteľa

na písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, aby táto obsahovala náležitosti v zmysle ust, § 9 ods.
2 zák. č. 129/2010 Z.z. a žalobca sa úspešne domohol vydania bezdôvodného obohatenia, dôsledkom
takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie.
Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané
finančné zadosťučinenie.

3. Podľa súdu prvej inštancie k výške finančného zadosťučinenia uviedol, že pre žalobcu bude
primeraným finančným zadosťučinením suma vo výške 669,54 eura. Túto sumu považoval súd prvej
inštancie za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa.
Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného,
je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou

postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd pritom zobral do
úvahy aj to, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy o úvere starobným dôchodcom a mal dôchodok
vo výške cca 180 eur a teda finančné prostriedky, o ktoré sa žalovaný obohatil, nepochybne mohol
použiť na uspokojenie svojich životných potrieb. Zároveň, pokiaľ ide o výšku primeraného finančného
zadosťučinenia, súd poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.08.2017, sp. zn.

7Co/23/2017, v ktorom bolo uvedené: „Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je
len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným
uplatňovaným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 771,- eur“. Obdobne Krajský súd v
Prešovevrozsudkuzodňa30.11.2017,sp.zn.20Co/192/2016konštatoval:„Priurčenívýškypriznaného
zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne

je suma 453,30 eura, ktorej zaplatenia sa žalovaný bezdôvodne domáhal v konaní sp. zn. 7C/425/2014,
a ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.“ S poukazom na vyššie uvedené tak súd priznal
žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 669,54 eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný
najehoúkorbezdôvodneobohatiť,pričom,vzhľadomnaokolnostiveci,tútosumupokladalzaprimeranú.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti v konaní neúspešnému žalovanému. Uviedol, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

5. Opravným uznesením č. k. 20Csp/199/2017-87 zo dňa 30.04.2018 súd prvej inštancie opravil spisovú
značku predmetného rozsudku, ktorá správne má byť: 20Csp/199/2017. V odôvodnení uznesenia
uviedol, že v písomnom vyhotovení rozsudku bola nesprávne uvedená spisová značka 20Csp/199/2016,
namiesto správnej 20Csp/199/2017.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie podal z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tento
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu záveru o vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, o porušenie akého práva by malo ísť.
Súd nekonkretizoval, čo znamená, že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či je splnený predpoklad

uvedený v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Zákonná úprava nepriznáva primerané finančné
zadosťučinenie spotrebiteľovi len preto, že uplatnil nejaké právo a len vtedy, ak úspešne uplatnil
porušenie práva ustanoveného na ochranu spotrebiteľa. Poukázal v súvislosti s potrebou riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia na rozhodnutia Ústavného súdu SR, v Náleze sp. zn. IV. ÚS/14/07,
tiež v uznesení III. ÚS/199/09. Namietal, že z vykonaného dokazovania, skutkových zistení a právneho

posúdeniasúdomprvejinštancie,vyslovenéhovnapadnutomrozsudkunevyplýva,čijesplnenýzákonný
predpoklad pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Súdom uvádzané závery neumožňujú posúdiť,
či v konaní boli vôbec splnené podmienky pre postup podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Nárok na
finančné zadosťučinenie zákon spája nie s postavením osoby ako spotrebiteľa, ale s porušením práva
určeného na ochranu spotrebiteľa. Nárok nevzniká teda osobe titulom jej postavenia ako spotrebiteľa,

ale len v spojení s konkrétnym právom. Závery súdu, že žalovaný zapríčinil neuzavretie zmluvy, nie sú
postačujúce pre posúdenie, že je splnený predpoklad podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Ani
neuzavretie zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu odlišnej hodnoty RPMN v návrhu a prijatí návrhu
nie je súdnou praxou považovaný za nesporný dôvod, pre ktorý by nemalo dôjsť k uzavretiu zmluvy. Prevznik úverovej zmluvy sú určené podstatné zložky v § 493 Obchodného zákonníka. Výška úveru, výška
splátky a počet splátok je rovnaký tak v návrhu na uzavretie zmluvy, ako aj v jeho prijatí, teda závery
súdu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme nie sú dôvodné. V zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o

RPMN nemôže byť dohodnutý. V ďalšom sa zaoberal ust. § 2 písm. i) a § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.
129/2010 Z.z., z čoho vyvodil, že údaj o RPMN nie je možné dohodnúť, ale len určiť presne stanoveným
spôsobom. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/839/2016
zo dňa 29.06.2016.

7. Podľa odvolateľa napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne konkrétne dokázané skutočností, na
základe ktorých súd priznal nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 669,54 eur. Súd pritom poukázal
na dve odlišné rozhodnutia. V zmysle článku od. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít; ak ich niet, tak aj stav, kedy môže očakávať, že bude jeho spor rozhodnutý spravodlivo.
Použitie rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít má kauzistický charakter, čo vyžaduje dôsledné

oboznámenia sa nielen s tzv. právnou vetou, ale aj so skutkovými okolnosťami prípadu. V súdnej
praxi , najmä ESĽP sa stav, kedy zákony sú nahradzované právnymi vetami judikátov označuje ako
kauzálny pozitivizmus. Ide o nežiaduci jav, kedy súdy v rámci svojho rozhodovania nekriticky aplikujú
niektoré interpretačné závery, ku ktorým v súvislosti s rozhodovaním konkrétnych prípadov dospela
predchádzajúcasúdnaprax,pričomstýmitozávermipracujeakosprávnyminormami,majúcimivplyvna

výsledok súdneho rozhodnutia. Rovnako napadol aj výrok o náhrade trov konania. Navrhol odvolaciemu
súdu zmeniť napadnutý rozsudok, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať právo na náhradu 100 % trov
právneho zastúpenia. Tiež si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 02.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza,
že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220
CSP. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok nezodpovedá preukázaným skutkovým
okolnostiam, preukazujúcich základ nároku je nedôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca si svoj
nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje v súvislosti s konaním Okresnému súdu Prešov

vo veci sp. zn. 29C16/2015, v ktorom bol úspešným žalobcov, keď prvoinštančný súd vyhovel jeho
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 669,54 Eur. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku
jednoznačne vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2011 je pre
absenciu písomnej akceptácie, teda pre nedodržanie písomnej formy absolútne neplatným právnym
úkonom. Tak tvrdenie odvolateľa, že nie je splnený predpoklad pre priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia nie je správnym. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5Co/79/2016, zo dňa 11.04.20017 potvrdený. Je preto možné z uvedených rozhodnutí vyvodiť, že práve
porušením povinnosti žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy došlo k situácii, že napriek neplatne
uzavretej zmluve žalovaný prijal od žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 669,54 Eur, ktorého
vydanie sa žalobca, ako úspešný spotrebiteľ domáhal voči žalovanému v uvedenom konaní.

11. Je potrebné zdôrazniť, že v spotrebiteľských vzťahoch určité povinností vznikajú i dodávateľom.
Jednou z týchto povinností je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohtopráva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.
12. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto

vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti s tým, že žalovaný prijal od žalobcu bezdôvodné
obohatenie v rovnakej výške, v akej sa v predmetnom konaní domáha finančného zadosťučinenia. Je
potrebné tiež dodať, že ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je realizované na
základe úvahy súdu, ktorý v predmetnej veci svoje myšlienkové pochody náležite odôvodnil aj čo sa týka
uvedeného, pričom súd druhej inštancie nemôže bezdôvodne vstúpiť do jeho úvahy.

13. Odvolací súd ešte dodáva, že odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa úvah o RPMN a o
náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle § 493 Obchodného zákonníka je pre toto konanie irelevantné,
keďže tieto námietky mohli byť uplatnené v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 29C/16/2015
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 669,54 eur. V predmetnom konaní je nutné akceptovať
rozhodnutie v spore 29C/16/2015, ktoré bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
11.04.2017, sp. zn. 5Co/79/2016.

14. Je potrebné ešte podotknúť, že bol to práve žalovaný, ktorý predkladal žalobcovi podmienky pri
uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a v súvislosti s uvedenou zmluvou prijal
od žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške v predmetnom konaní žalovanej sumy. Žalovaný ako
podnikateľský subjekt na trhu pri poskytovaní úverov má ovládať právne predpisy týkajúce sa či už
poskytovania úverov, či ochrany spotrebiteľa tak, aby na strane spotrebiteľov nedochádzalo k žiadnym

ujmám. Konaním žalovaného teda bola spôsobená žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma. Pritom výška
primeraného finančného zadosťučinenia je logicky a spravodlivo odvodená od výšky ujmy, hroziacej
žalobcovi v súvislosti s prijatím bezdôvodného obohatenia žalovaným na základe neplatnej zmluvy o
úvere.
15. Keďže v odvolaní sa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie

v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na
zistený skutkový stav.
16. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie

uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a nasl. CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol voči v dovolacom konaní

neúspešnému žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).