Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010845
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1112010845.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2017, predsedom senátu JUDr.

Stanislavom Dutkom a členmi senátu p. Ing. Petrom Bónom a p. Ladislavom Potoczkým v trestnej veci
obžalovaného A. G., pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. G. nar. XX. XX. XXXX/XXXX v I., trvale bytom I.,
K. Q.. Č.. XXXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,

ž e

začiatkom júla roku 2011 v I., na E. A. I., v pobočke J. I., W..S.., súc si vedomý svojich dlhov, ktoré nebol
schopný splácať a predstierajúc vlastníctvo niekoľkých bytov, predajom ktorých bude môcť uspokojiť
pohľadávku poškodenej U.. B. Z., vylákal od nej bezúročnú pôžičku a vo výške 40.000,-EUR, ktorú sa
zaviazal vrátiť najneskôr do troch týždňov od jej prevzatia, čo však neurobil a preto 13. 11. 2011 podpísal

s poškodenou dohodu o splátkach dlhu, v ktorej uznal svoj dlh vo výške 37.500,-EUR a zaviazal sa ho
splatiť v termíne do 22. 09. 2011, čo však do dnešného dňa neurobil, čím poškodenej U.. B. Z., narodenej
XX. XX. XXXX, trvale bývajúcej v I., na S. Q. Č. XX, spôsobil škodu vo výške 37.500,-EUR

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 221 odsek 3 Tr. zák. s použitím § 38 odsek 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Tr. zák., § 49 odsek 1 písmeno a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá, zároveň s uložením probačného dokladu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Tr. zák. súd stanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I v predmetnej veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, vyslúchol
obžalovaného A. G., poškodenú U.. B. Z.. so súhlasom prokurátora i obžalovaného prečítal výpoveď

svedkyne I. G., bývalej manželky obžalovaného, oboznámil spisový materiál s dôrazom sa dohodu o
vysporiadaní dlhu a rozhodol rovnako, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. G., po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. vyhlásil, že sa cíti
byť nevinný z trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu v obžalobe prokurátora.

Čo sa týka skutku uvedeného obžalobe prokurátora obžalovaný uviedol, že nikdy nemal v úmysle
nevrátiť poškodenej dlžnú sumu, peniaze si od nej požičal na dobré slovo a časť dlžnej sumy vrátil. V
dobe skutku mal rozpracované podnikateľské projekty, ktoré mu nevyšli. Mal realitnú kanceláriu, kde
bolo zamestnaných päť agentov, mal rozpracované dva prípady z predaja ktorých mal získať peniaze.
Na ďalšiu otázku uviedol, že poškodenú informoval o svojich finančných problémoch, ale o presných

sumách sa nebavili. Jeho problém vznikol, keď sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti a nemohol
splácať svoje dlhy.

Súd následne vyslúchol poškodenú U.. B. Z., ktorá po zákonnom poučení a vzatí do prísahy, na
hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že obžalovaného G. poznala ako skúseného makléra, keď

od poškodenej pýtal peniaze na kúpu bytu na S. Q. K. I., alebo iného bytu, peniaze mu poskytla vo výške
40.000,- EUR a myslela si, že keď byty obžalovaný predá, že jej peniaze vráti. Keď vrátenie peňazí
urgovala, po troch mesiacoch jej vrátil 3500,- EUR, podpísal dohodu o vrátení dlžnej sumy, ale peniaze
nevracal. Zvyšok dlhu začal vracať až v roku 2016, teda po podaní obžaloby a nakoniec vrátil celú dlžnú
sumu.

Na otázky prokurátora poškodená uviedla, že nevedela o dlhoch obžalovaného v dobe skutku, vedela,
že obžalovaný vlastní dobré auto, motorku, robili spolu v realitnej kancelárii, on chodil v dobrej nálade.
Na otázky obhajcu poškodená uviedla, že dohodu o pôžičke spísali asi 2-3 mesiace potom, čo
obžalovanému poskytla peniaze. Ďalšou dohodou bola až dohoda o vyrovnaní, obžalovaný v súčasnosti
voči poškodenej nemá dlh.

Z prečítanej výpovede svedkyne D. G., bývalej manželky obžalovaného, z prípravného konania vyplýva,
že svedkyňa nevedela o požičiavaní peňazí svojim bývalým manželom. Čo sa týka bytu na Z. Q. Č.. XX,
majiteľkou tohto bytu bola svedkyňa, bývalý manžel, obžalovaný ju presvedčil, aby byt predala, nakoľko
potreboval peniaze na splácanie svojich dlhov. Byt bol predaný za sumu 115.000,- EUR, ktoré si zobral

obžalovaný, problémy s obžalovaným v dobe výsluchu riešila právnou cestou.

Súd taktiež osobitne oboznámil dohodu o vysporiadaní dlhu medzi veriteľom U.. B. Z. a dlžníkom A.
G., ktorá bola do spisu založená obžalovaným a z ktorej vyplýva, že zmluvné strany považujú právno-
záväzkový vzťah /dlh/ za vysporiadaný a ukončený.

Z oboznámeného registra trestov vyplýva, že v dobe rozhodovania súdu sa na obžalovaného hľadí ako
na súdne netrestaného.

Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom:

Súd pri vyhodnocovaní dôkazov zadovážených v prospech i v neprospech obžalovaného vychádzal
aj z logickej následnosti pri vyhodnocovaní presvedčivosti všetkých vykonaných dôkazov. Ako zvlášť
dôležitý dôkaz súd oboznámil dohodu uzavretú medzi obžalovaným a poškodenou a táto dohoda sa
týka sumy 33.500,-EUR, ako zvyšku dlhu obžalovaného voči poškodenej.

Čo sa týka obrany obžalovaného, jeho tvrdenia snažiace sa najprv preukázať vlastnú nevinu súd
vykonané dôkazy predovšetkým porovnával so všetkými vykonanými dôkazmi vo vzájomnej súvislosti.

Na základe takto vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný A. G.
svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa

§ 221 ods.1, ods. 3 písm. a/, Tr. zák., pretože ak obžalovaný prevzal peniaze od poškodenej a vdobe prevzatia peňazí mu bolo jasné, že peniaze nebude môcť vrátiť kvôli iným dlhom, takýmto
konaním poškodenú uviedol do omylu a aj podľa vyjadrenia poškodenej na hlavnom pojednávaní,
žiadne peniaze by obžalovanému nepožičala na úhradu dlhov. Ak obžalovaný potreboval peniaze na

nákup nehnuteľností, s ktorými ako realitný maklér obchodoval, na tento účel mu peniaze požičala.
Obžalovaný teda jednoznačne zneužil presvedčenie poškodenej, že peniaze obžalovanému požičiava
na obchodovanie, aj keď v tej dobe už len zháňal peniaze na vykrytie dlhov.

K ustanoveniam Trestného zákona, vzťahujúcim sa na prejednávanú vec:

zavinenie:
Podľa § 15 Tr. zák.,
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.
Podľa § 16 Tr. zák.
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 17 Tr. zák.:
Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

právna kvalifikácia:

Podľa § § 221 Tr. zák.,
(1) Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na
dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku

1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.

§ 124 Tr. zák:
(1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na
právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu
na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie
prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

(2) Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na
okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

§ 125 Tr. zák.:

1/ Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej
päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.

Predmetom konania na súde je v zmysle § 125 Tr. zák. škoda prevyšujúca sumu ktorá dosahuje
stonásobok sumy 266,- EUR, teda 26.600,- EUR, suma tvoriaca predmet trestného konania, tedasuma 37.500,- EUR je považovaná za škodu značnú, pretože suma výšky škody v prejednávanej veci
prevyšuje sumu uvedenú ako minimálny kvalifikačný znak.

K ukladaniu trestu:

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. s tým, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľov, ich pomery
a možnosť ich nápravy.

Súd pri uznaní viny obžalovaného za skutok pre ktorý bola prokurátorom podaná obžaloba, tomuto
ukladal trest v zákonných hraniciach ustanovenia § 221 ods. 3 Tr. zák., teda v základnom intervale tri
roky až desať rokov odňatia slobody.

Súd však prihliadol pri ukladaní trestu na skutočnosť, že obžalovaný ešte pred zasadnutím súdu na
záverečnú poradu zaplatil celú spôsobenú škodu a poškodená prehlásila, že voči obžalovanému nemá
ďalšie nároky.

Súd sa vyrovnal tiež s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák., keď

obžalovanému nepriznal poľahčujúce okolnosti ale ani priťažujúce okolnosti, pretože žiadne z týchto
nezodpovedali zistenému skutkovému stavu.

Za týchto okolností uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri rokov súd považuje za trest
zákonný zodpovedajúci ustanoveniu § 34 ods. 1 Tr. zák., o zásadách ukladania trestov je spôsobilý

splniť účel trestného zákona a zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom.

Čosatýkanárokupoškodenejnanáhraduspôsobenejškody,tátosinároknanáhraduškodynahlavnom
pojednávaní neuplatnila, o náhrade škody teda súd nerozhodoval.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia, resp. doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.