Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202648
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214202648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
nám. 13, 814 09 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012, pôvodne na Okresnom súde Galanta, sa domáhal od žalovanej

zaplatenia sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 330,- eur z titulu nemajetkovej ujmy. Škoda
mala žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu (Okresný súd Galanta)
pri rozhodovaní v exekučnom konaní. Okresný súd Galanta nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote od doručenia
tejto žiadosti. Sudcovia Okresného súdu Galanta vo všetkých žalobách, ktoré boli podané na tomto
súde vzniesli námietku zaujatosti a Krajský súd v Trnave rozhodol o ich vylúčení z prejednávania a
rozhodovania v týchto veciach a prikázal vec spolu s ostatnými na rozhodnutie tunajšiemu súdu. Žalobca

v konaní poukázal na to, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č. 4660209 dlžníkom, povinným C. O., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo Ex 12540/2008. Súdny exekútor predložil návrh
žalobcu spolu s exekučným titulom a žiadosťou miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Galanta
a požiadal ho o udelenie poverenia. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od

doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k rozhodnutiu. Rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 15.01.2009 a to rozhodnutím o poverení a k takémuto rozhodnutiu došlo po omeškaní
viac ako 6 mesiacov.

2. Súd opis žaloby a listinných dôkazov doručil na vyjadrenie žalovanej. Žalovaná v celom rozsahu
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že „pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SRÚstavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Pojem„zbytočnéprieťahy“obsiahnutývčlánku48ods.2Ústavy

je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S
ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy“. Ďalej poukázal na to, že žalobca riadne nepreukázal
vznik a výšku škody a o tejto povinnosti ho neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti

pri jej vyčíslení a preukázaní ani ochrana osobných údajov obchodného tajomstva, či dôveryhodných
informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.
Žalovaná zastávala názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť skonštatovania porušenia práva.

3. Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky rozhodol vo veci súd rozsudkom bez nariadenia

pojednávania postupom podľa § 177 ods. 2 CSP.

4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.

5. Čo sa týka samotného stručného odôvodnenia tohto rozsudku, súd odkazuje na iné právoplatne
skončené veci vedené na tunajšom súde, v ktorých zamietajúce rozsudky boli potvrdené súdom
druhej inštancie, teda Krajským súdom v Trnave. Jedná sa o nasledujúce rozhodnutia: 6C/38/2014,
6C/33/2014, 6C/41/2014, 6C/61/2014, 6C/70/2014, 6C/78/2014, 6C/113/2014, 6C/121/2014,

6C/110/2004. V podstate na všetky rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda v iných senátoch,
ktorým žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá a taktiež na ustálenú rozhodovaciu činnosť v
týchto žalobách žalobcu na všetkých súdoch prvej inštancie na území celej republiky všetky hromadné
žaloby žalobu boli zamietnuté a zamietajúce rozsudky potvrdené nadriadeným súdom druhej inštancie.

6. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, pripadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

7. V predmetnom prípade súd rozhodnutie odôvodnil iba stručne a čo sa týka právneho posúdenia veci
odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej však
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej v týchto konaniach preukázateľne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krejský súd v Trnave ( § 362 ods. 1/ CSP ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/
CSP ).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP ).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdnom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k

odvolaniu ( § 373 ods. 4/ CSP ).