Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311010164
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5311010164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 11. januára 2018 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej prejednal
odvolanie obžalovaného A. T. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/49/2011 z 28.6.2017
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/49/2011
z 28.6.2017

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. T., nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom F. M.B. č. XXX, okr. N.,

podľa § 285 písm. c) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby sp.zn. Pv 726/09 zo 14.4.2011 pre skutok, že:

dňa 13.07.2009 okolo 00.40 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími osobami sa vlámal do
pohostinstva JOKA - B. J. v obci Vysoká nad Kysucou, okres Čadca, a to tak, že nezisteným predmetom
rozbil sklenenú výplň vedľa vchodových dverí, vošiel dnu, z priestorov výčapu odcudzil z registračnej
pokladne finančnú hotovosť 20,-€ a 20,-Kč, nezisteným predmetom vypáčil bočné dvierka automatu
zn. Jukebox, odkiaľ odcudzil finančnú hotovosť 11,80,-€, presne nezisteným predmetom vypáčil zadné
dvierka na výhernom hracom automate, odkiaľ odcudzil finančnú hotovosť 1.096,-€, čím poškodenej B.
J. spôsobil škodu na zariadení 226,37 €, poškodenej spoločnosti Labyrint s.r.o., Mudroňovská 2, Svätý

Peter spôsobil škodu 11,80 € a škodu na zariadení Jukeboxu 10,-€ a poškodenej spoločnosti Doxx, a.s.
Kálov č. 356, Žilina škodu 1.096,-€ a škodu na zariadení výherného hracieho automatu 10,-€

kvalifikovaný obžalobou ako spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Tr.
zák.,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. T. uznaný za vinného zo spáchania prečinu
krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 1 rok.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu. Obžalovaný v odvolaní uviedol, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
avšak po vykonanom dokazovaní, ktoré ešte viac spochybnilo vinu obžalovaného, nesprávne rozhodol
odsudzujúcimrozsudkomvrozporesovšetkýmipredchádzajúcimizrušujúcimiuzneseniamiodvolacieho
súdu. V odvolaní poukázal na pochybnosti, ktoré nielenže spochybnili jeho vinu, ale ju aj vyvracajú.

V súvislosti s výpoveďou poškodenej B. J. poukázal najmä na výpovede svedkov T. L., L. L., T. P.
a U. K. - policajtov, ktorí sa zúčastnili pri výsluchoch poškodenej. Prvostupňový súd hodnotil dôkazy
v neprospech obžalovaného bez prijateľného zdôvodnenia, len na základe domnienok, hoci išlo o
tretiu skupinu objektívnych dôkazov spochybňujúcich jeho vinu. Pokiaľ ide o výpovede svedkov P.
T. a A. U., tieto prvostupňový súd vyhodnotil ako nevierohodné, vzhľadom na to, že sa mierne líšili.
Naopak výpovede svedkov T. J. a B. J. prvostupňový súd vyhodnotil ako vierohodné napriek podstatným

rozdielom, najmä pokiaľ ide o počet páchateľov a spôsob ich konania. Zo strany prvostupňového súdu
takišloonerovnakýmeterprihodnotenívýpovedísvedkov.TaktiežvýpoveďsvedkaR.prvostupňovýsúd
vyhodnotil v jeho neprospech, hoci tento svedok vypovedal, že skutok spáchal sám. Prvostupňový súd
použil nedôvodne rozdielny prístup pri hodnotení dôkazov, keď vychádzal z domnienok a nevyhodnotil
dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Napriek tomu, že v deň spáchania skutku bol

použitý služobný pes na sledovanie pachovej stopy, jeho ako páchateľa pes neoznačil. Taktiež zaistená
daktyloskopická stopa na mieste činu nepreukazovala súvislosť medzi ním a trestným činom. Neboli
zaistené žiadne ďalšie vecné dôkazy na mieste činu, ktoré by čo i len naznačovali, že sa na mieste
činu nachádzal a už vôbec nie také, ktoré by preukazovali, že skutok spáchal on. V odvolaní ďalej
podrobne poukázal na rozdiely vo výpovediach samotnej poškodenej, ako aj rozpory vo výpovediach

svedkaT.J.aB.J..Nazákladevýpovedítýchtosvedkovmubolovznesenéobvinenieažrokposkutku.V
dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov prvostupňový súd v odôvodnení len konštatuje a vyslovuje
domnienky, o ktoré opiera svoje rozhodnutie. Všetky okolnosti, ktoré nesmerovali k celkovej koncepcii
odsúdenia, ale k spochybneniu viny obžalovaného ostali zo strany okresného súdu nepovšimnuté.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a z

dôvodov § 285 písm. c) Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
napadnutý rozsudok, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, a že toto je dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti už opakovane uznaný za vinného z trestného činu
uvedeného v napadnutom rozsudku. Na základe podaných odvolaní zo strany obžalovaného boli
predchádzajúce rozsudky okresného súdu krajským súdom zrušené a vec mu bola vrátená s tým, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom predchádzajúcich rozhodnutí krajského

súdu bolo najmä doplnenie dokazovania v záujme posúdenia vierohodnosti vo veci vypočutých svedkov,
keďže sa jednalo o dve skupiny dôkazov. Je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd v zmysle
nariadenia krajského súdu doplnil dokazovanie v dostatočnom rozsahu, avšak vykonané dôkazy podľa
názoru krajského súdu nevyhodnotil správne, keď dospel k záveru o vine obžalovaného.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov prvostupňovým súdom,
krajský súd sa s týmito v celom rozsahu stotožňuje. Dôkazná situácia ani podľa názoru krajského súdu
nevedie k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru o vine obžalovaného. Výrok okresného súdu,
ktorým uznal obžalovaného za vinného, preto podľa názoru krajského súdu nemá dostatočnú a potrebnú
oporu v zadovážených dôkazoch.

Krajský súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach poukázal na podstatné rozpory vo viacerých
výpovediach poškodenej B. J.. Svedkyňa sa vo svojich výpovediach vyjadrovala rozporne nielen v
súvislosti s počtom možných páchateľov, ale aj pokiaľ ide o konkrétne osoby páchateľov. Na tieto rozpory
krajský súd podrobne poukázal vo svojom uznesení sp.zn. 3To/99/2014 z 2.10.2014. V tomto rozhodnutí

krajský súd taktiež konštatoval, že vysvetlenie rozporov vo výpovediach B. J. nemožno považovať
za logické a prijateľné. Svedkyňa B. J. neskôr na hlavnom pojednávaní 6.3.2017 rozpory vo svojich
predchádzajúcich výpovediach prvýkrát zdôvodnila tým, že bola navádzaná zo strany policajtov, aby pri
výsluchoch uvádzala iné mená - také, aké jej uviedli policajti. Vo vzťahu k tomutotvrdeniu poškodenej boli prvostupňovým súdom vypočutí policajti, ktorí sa zúčastnili na jej výpovediach.
Títo svedkovia - T. L., L. L., T. P. a U. K. vo svojich výpovediach popreli tvrdenia uvádzané poškodenou.
Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by pri výsluchoch poškodenej došlo k jej ovplyvňovaniu, resp.

akejkoľvek manipulácii s faktami.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka T. J. - manžela poškodenej B. J., je nesporné, že tento bol vypočutý takmer
po roku od spáchania skutku, pričom podľa jeho výpovede mal byť prítomný bezprostredne po spáchaní
skutku na mieste činu. Výpoveď tohto svedka podľa názoru krajského súdu spochybnili svedkovia P.

T. a A. U., ktorých prvostupňový súd vyhodnotil ako nevierohodných svedkov vzhľadom na nepatrné
rozdiely v ich vyjadreniach. V tomto smere sa krajský súd taktiež stotožňuje s odvolacou námietkou
obžalovaného, že nepresnosti vo výpovediach týchto svedkov nie sú takého závažného charakteru, na
základe ktorých by bolo možné považovať ich výpovede za nepravdivé. Je nesporné, že títo svedkovia
spochybnili tvrdenia T. J., a to najmä vo vzťahu k obžalovanému A. T. ako možnému páchateľovi.

Hoci obžaloba bola podaná na T. R., L. F. a A. T., ktorí mali predmetný skutok spáchať v
spolupáchateľstve, z ich výpovedí nevyplýva, že by sa na spáchaní skutku mal podieľať aj obžalovaný
A. T.. Obžalovaný A. T. spáchanie skutku poprel a T. R. sa jednoznačne vyjadril, že skutok spáchal sám.

Zo spisu je nesporné, že bezprostredne po spáchaní skutku bol použitý služobný pes a na mieste činu

boli aj zaistené stopy, pričom nebola preukázaná žiadna súvislosť medzi nimi a obžalovaným A. T..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd má preukázané, že poškodená B.
J. bezprostredne po skutku policajtom na mieste samom označila za páchateľov L. F. a A. T.. O totožnosti
týchto osôb poškodená nemala pochybnosti. Uviedla, že tieto osoby na mieste skutku zreteľne videla

a je si stopercentne istá, že sú osobami, ktoré vychádzali z pohostinstva, ktoré bolo vykradnuté. Že
tomu bolo tak, svedčí aj skutočnosť, že policajti išli hneď do miesta bydliska práve za týmito osobami.
Ak by poškodená tieto osoby neuvádzala, nemali by policajti dôvod ísť práve do miesta bydliska týchto
osôb. Znamená to, že poškodená musela mená týchto osôb policajtom na mieste samom uviesť a pokiaľ
by týchto skutočne nevidela, nie je zrejmé, z akého dôvodu by ich uvádzala. S takýmto hodnotiacim

záverom prvostupňového súdu sa však krajský súd nestotožňuje.

Zo spisu vyplýva, že v predmetnej veci bolo začaté trestné stíhanie 13.7.2009, teda v deň spáchania
skutku. V ten istý deň bola prvýkrát vypočutá svedkyňa B. J.. Svedkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne
uvádza, že krádež vykonal neznámy páchateľ. Na konci výpovede len uviedla, že podozrenie má na

A., F. P. a A. T.. Z čoho vyplýva toto jej podozrenie, vo výpovedi bližšie neuviedla. Z tejto jej výpovede
vôbec nevyplýva, že by videla, resp. poznala konkrétnych páchateľov. Naopak vo výpovedi z 21.8.2009
svedkyňa J. bezpečne opoznala ako páchateľov obžalovaného A. T. a L. F.. Týchto podľa vyjadrenia
videla vyskakovať priamo z pohostinstva von. Vo výpovedi sa jednoznačne zmieňuje o dvoch osobách. V
tejtosúvislostikrajskýsúdpoznamenáva,žepokiaľsvedkyňaJ.mala21.8.2009takékonkrétnepoznatky

o páchateľoch, aké ich uviedla vo svojej výpovedi, je nepochopiteľné, že vo výpovedi 13.7.2009, teda v
deň spáchania skutku, sa vyjadrila, že krádež vykonal neznámy páchateľ a vyslovila len podozrenie na
osoby - A., P. a T.. Ovplyvňovanie svedkyne pri uvádzaní mien možných páchateľov zo strany polície
vypočutí policajti jednoznačne popreli. V ďalšej svojej výpovedi 13.1.2010 svedkyňa J. už neuvádzala
ako páchateľov dve osoby, ktoré mala bezpečne vidieť a poznať, tak ako to uviedla vo výpovedi

21.8.2009, ale uvádzala tri osoby. Vo výpovedi uviedla opis týchto osôb, pričom nekonkretizovala, o ktoré
osoby by malo ísť. Za takýchto okolností neobstojí teda tvrdenie prvostupňového súdu, že svedkyňa B. J.
bezprostredneposkutkujednoznačneoznačilaprítomnýmpolicajtompáchateľov,vrátaneobžalovaného
A. T., ktorého následne aj policajti vyhľadali. Pokiaľ svedkyňa vyjadrila len podozrenie, že jedným z
páchateľov mohol byť aj obžalovaný A. T., tak ako to jednoznačne vyplýva z jej výpovede z 13.7.2009,

nemožno podľa názoru krajského súdu takéto jej vyjadrenie považovať za bezpečné a nepochybné
spoznanie páchateľov vlámania do jej pohostinstva, najmä keď v ten istý deň ako svedkyňa po začatí
trestného stíhania vypovedala, že krádež vykonal neznámy páchateľ.

Pokiaľ by svedkyňa B. J. jednoznačne a bezpečne bezprostredne po skutku videla a spoznala

páchateľov, nebol by podľa názoru krajského súdu dôvod, aby v ten istý deň bolo začaté trestné
stíhanie len vo veci bez vznesenia obvinenia konkrétnym osobám. Naviac až 16.11.2009 bolo vznesené
obvinenie T. R., teda osobe, o ktorej sa svedkyňa B. J. vo svojich prvých dvoch výpovediach z 13.7.2009
a 21.8.2009 vôbec nezmieňovala. Naopak obžalovanému A. T., ktorého podľa názoru prvostupňovéhosúdu mala svedkyňa B. J. bezprostredne po skutku opoznať ako páchateľa, bolo vznesené obvinenie
až 23.6.2010. Aj tieto skutočnosti spochybňujú tvrdenie poškodenej, že bezprostredne po skutku
jednoznačne a bezpečne spoznala ako páchateľa na mieste činu obžalovaného A. T..

Vzhľadom na rozporné vyjadrenia svedkyne B. J., ktoré opodstatnene vyvolávajú pochybnosti o
pravdivosti jej tvrdení a s poukazom aj na fakt, že tvrdenie svedka T. J. ohľadom obžalovaného
A. T. ako páchateľa skutku bolo spochybnené výpoveďami svedkov P. T. a A. U., nemožno podľa
názoru krajského súdu za takejto dôkaznej situácie s prihliadnutím aj na dôkazy, ktoré vyznievajú v

prospechobžalovanéhodospieťkjednoznačnémuanespochybniteľnémuzáveru,žepáchateľomskutku
je obžalovaný A. T..

V súvislosti s dôkaznou situáciou vo vzťahu k vine obžalovaného krajský súd poznamenáva, že už vo
svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 2.10.2014 konštatoval, že aj keď bol obžalovaný podozrivý, že sa
dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú

jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých
by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok spáchal obžalovaný, je potrebné ho spod obžaloby
oslobodiť. Taktiež náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby
každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak,
aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu preto nemožno

považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď
výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú
možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd dospel k záveru, že dôkazná situácia

neumožňuje bez akýchkoľvek pochýb jednoznačne a bezpečne dospieť k záveru o vine obžalovaného
a s poukazom aj na zásadu - v pochybnostiach v prospech obžalovaného - na základe odvolania
obžalovaného zrušil rozsudok okresného súdu a sám postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil
obžalovaného A. T. spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.