Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. august 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/269/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214668
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716214668.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne M. N., S..

X.XX.XXXX, N. M. XXX XX, Z. S. N., Z. S. N. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Mejstríkom,
advokátom so sídlom A. Kmeťa 19, Martin, IČO: 50412272 proti žalovanému U. Z., S.. XX.X.XXXX, N.
M. XXX XX, W., X. Č. M. XXXX/XX, právne zastúpeného AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom
Škultétyho 472/10, 036 01, Martin, IČO: 36 868 108 v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
15.000 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť sumu 8 000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy do 3 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.11.2016 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 15.000 € spolu s 5 % úrokom z omeškania od 13.8.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Istinu požadovala titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 Obč. zák.. V žalobe
uviedla, že 2.10.2015 v čase okolo 04.40 hod. z IP adresy 91.148.25.9 vykonal registráciu žalovaný

na internetovej adrese www.azet.sk na portáli pokec.sk - sexzoznamka, kde sa
ako užívateľ predstavil pod nickom „M.“, pričom na uvedenom konte uverejnil bez súhlasu a vedomia
žalobkyne jej fotografiu a telefonický kontakt. Do údajov o osobe uviedol „Ž., XX R., W.“. K charakteristike
osoby uviedol zámerne nepravdivé údaje a to, že na pokeci hľadá sexuálneho partnera, najlepší je sex
na jednu noc a v kolónke „niečo o mne“ „za E-čka urobím každého“. V kolónke záľuby uviedol sex,
v kolónke športy uviedol „podržím za kredit“, pričom adresu pod nickom navštívil minimálne 28-krát
v dobe od 2.10.2015 do 10.12.2015 a spravoval ju, následkom čoho žalobkyňu začali kontaktovať a

obťažovať neznámi muži požadujúci ponúkané služby sexuálneho charakteru, čím uviedol o žalobkyni
nepravdivé údaje a spôsobil jej problémy v súkromnom a pracovnom živote. Za tento skutok bol žalovaný
trestným rozkazom Okresného súdu Martin zo dňa 28.7.2016 sp. zn. 3T/88/2016 uznaný za vinného
zo spáchania prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., za čo bol odsúdený na
peňažný trest vo výmere 800 € s uložením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.
Žalobkyňa ako poškodená bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť 12.8.2016. V priebehu mesiacov október a november 2015 žalobkyni začali

vyvolávať celý deň a aj v neskorších večerných a nočných hodinách z neznámych čísel rôzni muži,
prichádzali jej rôzne SMS správy a títo muži žiadali od žalobkyne sexuálne služby s odôvodnením, že
to má na profile na sociálnej sieti. takisto si s ňou chceli dohadovať cenu za poskytovanie takýchto
služieb. Dávali jej rôzne neslušné až vulgárne návrhy, čím výrazným spôsobom zhoršili kvalitu životažalobkyne a to nie na krátky čas. Žalovaný zneužil nielen fotografiu a osobné údaje žalobkyne, ale
verejne sprístupnil jej telefónne číslo. Spomenutá webová stránka je verejne prístupná a známa na
území celej Slovenskej republiky a Českej republiky, v dôsledku čoho vážnosť žalobkyne bola konaním

žalovaného ohrozená, nakoľko je všeobecne známe, že na vyššie uvedenú webovú stránku sa denne
pripojí približne 400.000 užívateľov a je to prakticky najväčšia internetová komunita v štáte. V dôsledku
takýchto atakov žalobkyňu začal podozrievať aj jej partner, ktorý sa začal domnievať, že žalobkyňa mu
niečo tají a má intímny pomer, resp. pomery s cudzími mužmi. Medzi partnermi vznikali časté hádky
napriekmaximálnejsnahežalobkynevysvetliťpartnerovi,žeidenedorozumenie,čonakoniecvyvrcholilo

vážnoupartnerskoukrízouapartneromhrozilrozchod.Lenvdôsledku toho,že vposlednejchvíliorgány
činné v trestnom konaní vypátrali páchateľa žalovaného a začali kauzu vyšetrovať, partner žalobkyne jej
uveril. Žalobkyňa tiež uviedla, že nežiaducim následkom protiprávneho konania žalovaného bolo aj to,
že na jar v roku 2016 do jaslí, ktoré navštevuje syn žalobkyne, ale neskôr aj k nej do práce a domov prišli
pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vyťažovali k predmetnej veci nielen žalobkyňu,
ale aj jej partnera a učiteľky v jasliach, čím majú vedomosť o tom, že žalobkyňa údajne poskytuje na

sociálnych sieťach sexuálne služby za finančnú odmenu, dokonca odzneli aj slová ako „prostitúcia“. I to
je možné považovať za vážne ohrozenie vážnosti žalobkyne u spoluobčanov, ako aj v rodinnom živote.

2. Konanie žalovaného malo negatívny dopad aj na staršiu dcéru žalobkyne navštevujúcu Evanjelické
gymnázium v Martine, kde sa stala terčom posmeškov a verbálnych útokov smerujúcich na jej

osobu, ako aj na osobu jej matky. Žalobkyňa je tiež jediným spoločníkom a zároveň konateľom
obchodnej spoločnosti Harto s.r.o., so sídlom vo Vrútkach, IČO: 44 640 595, ktorá popri inej obchodnej
činnosti prevádzkuje aj vináreň a obchod s potravinami vo Vrútkach, kde po prevalení predmetnej
kauzy začali chodiť zákazníci a začali si zo žalobkyne robiť posmešky, ukazovali na ňu, prípadne
niektorí boli takí odvážni, že sa je priamo pýtali, aké konkrétne sexuálne služby poskytuje a aký je

jej honorár. Žalujúca strana s poukazom na ust. § 11 a § 13 Obč. zák. konštatovala, že protiprávnym
konaním žalovaného došlo k nenávratnej deštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec
súkromného života žalobkyne. Právo na ochranu bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého
následky nie je možné úplne odstrániť len morálnou satisfakciou, keďže žiadna forma morálneho
zadosťučinenia by nepostačovala k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá

nemajetková ujma osobnosti žalobkyne. Je bez akýchkoľvek pochýb, že konaním žalovaného, za ktoré
bol právoplatne odsúdený, došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti a žiadna z foriem
morálneho zadosťučinenia pre žalobkyňu nie je dostatočná. Žalobkyňa počas nie krátkej doby bola
doslova obťažovaná a prenasledovaná osobami, ktoré si od nej vyžadovali sexuálne služby, pričom s
týmito by za iných okolností sa nikdy nestretla a nestotožnila. Za následky, ktoré negatívne ovplyvnili

nielen žalobkyňu, ale aj jej vlastné deti, partnera a výsledky úspešného podnikania, plne zodpovedá
žalovaný.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa do spisu pripojila výpisy zo stránky pokec.sk (č.l. 49), výpis
z obchodného registra obchodnej spoločnosti Harto s.r.o., so sídlom vo Vrútkach, navrhla pripojiť a

oboznámiť sa so spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T 88/2016, uskutočniť výsluch žalobkyne,
svedka L. A. - partnera žalobkyne a W. N. - dcéry žalobkyne.

4. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 4.1.2017, ktorým žalobu namietal ako
nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania. V tomto vyjadrení

žalovaný potvrdil, že bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn.
3T/88/2016 z 28.7.2016 pre skutok, ktorý žalobkyňa opísala v žalobe a bol mu uložený peňažný trest
vo výmere 800 €. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni sa za svoje konanie ospravedlnil a sám deklaroval, že
nemá problém toto zopakovať pred súdom. Svoje konanie oľutoval, pretože vie, že nebolo správne.
Potrestanie žalovaného bolo ale dostatočné vzhľadom na právoplatné odsúdenie formou trestného

rozkazu. Nárok, ktorý žalobkyňa požaduje, je nutné považovať za nedôvodný, nakoľko suma 15.000
€ je celkom zjavne neprimeraná. Nárok na priznanie finančnej satisfakcie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch prichádza do úvahy len vtedy, ak by morálna satisfakcia sa nezdala ako postačujúca a
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo je vážnosť v spoločnosti. Pre určenie
výšky primeraného zadosťučinenia musí súd vychádzať zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a

z okolností, za akých došlo k neoprávnenému zásahu. Žalovaná strana sa v tomto podaní obšírnejšie
venovala výkladu ust. § 13 Obč. zák. a konštatovala, že aj v prípade, ak by súd vyhodnotil, že došlo
k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, má žalovaný za to, že nie je splnená podmienka na to,
aby súd priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko žalovaný bol za svojejkonanie právoplatne odsúdený a žalobkyni sa ospravedlnil. Aj za predpokladu, že by sa súd nestotožnil
s názorom žalovaného, výška finančného zadosťučinenia, ktoré požaduje žalobkyňa, je neprimerane
vysoká a v tomto smere žalovaný poukázal na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Žalovaný naviac vyvracal tvrdenie žalobkyne, že by ním bola poškodená aj podnikateľská
činnosť jej firmy Harto s.r.o. konštatovaním, že v roku 2015 táto firma zvýšila zisk o 282 %. Poukázal tiež
na to, že sama žalobkyňa konštatovala, že vzťah s priateľom prešiel krízou, avšak neskončil rozchodom
ajetedaťažkokonštatovať,ževdôsledkuzásahudojejosobnostnýchprávnastalivpartnerskomvzťahu
žalobkyne nezvratné problémy. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná strana žiadala naviac vypočuť

svedka W. X. a svedkyňu F. V..

5. Od návrhu na výsluch svedka X. následne žalovaná strana v priebehu konania odstúpila.

6. Žalujúca strana následne reagovala vyjadrením zo 14.2.2017. V tomto podaní žalobkyňa oponovala
žalovanému, konštatovala, že netvrdí, že spolužitie žalobkyne s jej partnerom po tom, čo vyšlo na

povrch zákerné konanie žalovaného, je bezproblémové. Ona sama sa pred svojím partnerom hanbí,
cíti sa ponížene a trápne, pretože žalovaný bezbreho rozšíril jej súkromné telefónne číslo, stiahol jej
fotografie a zriadil bez jej vedomia profil nielen na pokeci, ale aj na facebooku, kde si tieto profily malo
denne možnosť prezrieť tisíce ľudí doslova z celého sveta. Skutočnosť, že žalovaný vytvorí profil jej
osoby s dovetkom „rozťahovačka“ na sociálnej sieti, kde je zaregistrovaná miliarda užívateľov, nemôže

byť považovaná za normálnu a od žalobkyne nemožno očakávať, že sa uspokojí s tým, že sa jej
žalovaný ospravedlní. Konanie žalovaného považuje žalobkyňa za nemorálnu zvrhlosť a výsmech. Ju a
jej partnera v noci neustále budili telefonáty, kde sa po zdvihnutí ozývali mužské hlasy a títo ľudia tvrdili,
že sa s nimi dohodla na internete, že ju napr. čakajú pred domom za účelom poskytnutia sexuálnych
služieb z jej strany. Rovnako pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doslova nabehli do

škôlky a za žalobkyňou s tým, či je prostitútka, vypytovali sa na jej partnera ako drogového delikventa, či
fetuje, či vykonáva prostitúciu, v práci jej kládli otázky, či bije svoje dieťa, či je prostitútka. Následne išli do
jaslí kontrolovať stav jej maloletého syna. Osobne ho prezerali, či nemá na tele modriny, robili dotazy na
učiteľky v materskej škole, či nevedia o nej, že vykonáva prostitúciu a či sa jej nejaví, že by týrala svoje
dieťa. Za normálne žalobkyňa nepovažuje ani skutočnosť, že jej dcéra sa stala predmetom posmeškov

v škole a oponovala aj tvrdeniu žalovaného, že jeho skutok sa nemohol odraziť v podnikateľskej sfére
žalobkyne. Žalobkyňauviedla,žepotom,čojejžalovanýspôsobiltakútohanbuatrápenievtýchtodňoch
z dôsledku neustále klesajúcich tržieb, požiadala prenajímateľa o skončenie nájmu, plynie jej výpovedná
doba, po ktorej uplynutí bude nútená zatvoriť prevádzku vinárne vo Vrútkach, teda jej vinotéke sa až tak
nedarí. Nestotožnila sa ani s jeho vyjadrením k tomu, že nakoľko je osobou, ktorá predávala víno, mala

by znášať vyššiu mieru poznámok na jej osobu. Vzrastajúce poznámky zákazníkov, či už v prevádzke
vinotéky, alebo v prevádzke potravín, so sexuálnym podtónom a charakterom otázky mladistvých typu,
„za koľko ma vyfajčíte“, žalobkyňa nepovažuje za normálnu a prípustnú mieru poznámok. Rovnako
nepovažuje za normálne, že v skladoch, kde chodila nakupovať pre svoje prevádzky, ju skladníci
nazývali „kurvou“. Tvrdila, že žalovaný na konci roku 2015 na sociálnej sieti nadviazal konverzáciou s

partnerom žalobkyne a začal mu písať správy, v ktorých ju chcel úmyselne nepravdivo zdiskreditovať.
Rovnako začal posielať správy jej dcére a na dôkaz týchto skutočností predložila výpis z konverzácie
na facebooku. Žalobkyňa navrhla vypočuť ďalších svedkov a to V. M., F. Q.Í. L. X. A..

7. Na toto vyjadrenie žalobkyne potom ešte reagovala žalovaná strana podaním z 24.3.2015, z ktorého

vyplynulo, že zotrvala na všetkých svojich prechádzajúcich argumentoch. Konštatovala, že nie je
preukázané, že by došlo k závažnému zásahu do sféry osobnostných práv žalobkyne. Šetrenie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny nemá podľa jeho názoru žalovanej strany nič spoločné so skutkom
žalovaného. Naďalej žalovaná strana konštatovala, že nie je preukázané, že by konanie žalovaného
súviselo s poklesom príjmu v prevádzke žalobkyne, ale došlo k tomu v dôsledku konkurenčného boja

v súvislosti s prevádzkou vinotéky André a prevádzky Mini potraviny ako aj potravín Lilien, ktoré sa
nachádzajú v blízkosti prevádzky žalobkyne. Konštatoval, že pani V., ktorá prevádzkuje potraviny Lilien,
bola predtým zamestnancom žalobkyne a stala sa takisto terčom jej ohovárania, lebo si dovolila otvoriť
obchod v blízkosti predajne žalobkyne.

8. Na takejto argumentácii obe procesné strany zotrvali až do konca konania.

9. Súd vykonal dôkazy, ktoré strany navrhli a totiž vypočul žalobkyňu, žalovaného. Oboznámil sa
s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/88/2016, prečítal listiny stranamipripojené do súdneho spisu a vypočul svedkov, ktoré strany navrhli. Takto vykonaným dokazovaním
zistil tento skutkový stav veci.

10. Spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/88/2016 mal súd nepochybne preukázané, že trestným
rozkazom uvedeným v žalobe skutočne bol žalovaný odsúdený pre prečin ohovárania podľa § 373 ods.
1,ods.2písm.c/Tr.zák.,ktoréhosadopustil vžalobeuvedenýmskutkomvovzťahukžalobkyni.Trestný
rozkaz bol vydaný 28.7.2016 a právoplatnosť nadobudol 12.8.2016. V trestnom spise je pripojená
aj zápisnica o výsluchu žalovaného, aj o výsluchu žalobkyne. Z výsluchu žalovaného pred políciou

nevyplynula motivácia žalovaného, ktorá ho viedla k spáchaniu skutku, ktorého terčom bola poškodená
žalobkyňa. Je pravdou, že žalovaný sa počas výsluchu pred vyšetrovateľom policajného zboru počas
svojej výpovede žalobkyni ospravedlnil, avšak svedkami tohto „ospravedlnenia“ boli len vypočúvajúci
vyšetrovateľ, zapisovateľka a samotný žalovaný. Žalovaný sa ku skutku priznal. Uviedol, že čo bolo
napísané v uznesení vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, je pravda. Svoj skutok ľutuje a sľúbil, že sa
už nezopakuje. Pripustil, že urobil „blbosť“. Tiež uviedol, že dal pokyn na zrušenie tejto stránky, ktorú

založil. V prípravnom konaní bola vypočúvaná aj žalobkyňa. Tá sa však neoboznamovala s výsledkami
prípravného konania a z toho dôvodu nemala možnosť dozvedieť sa o ospravedlnení, ktoré konštatoval
žalovaný pri svojom výsluchu.

11. Výpoveďou žalobkyne sa potvrdilo, že v kritickom období konca roku 2015, začiatkom roku 2016

začala mať rôzne telefonáty, SMS-ky s narážkami od rôznych neznámych mužov, ktorí si ju chceli najať
na sex, podávali jej nechutné návrhy napr. „za koľko mi ho v aute vyfajčíš, za koľko ma vytrtkáš a
pod.“, pričom ona nechápala, čo sa vlastne deje a až od jedného z týchto „potenciálnych zákazníkov“
sa dozvedela, že údajne má konto na stránke „Pokec“. Minimálne po celé obdobie, ktoré uviedla
v žalobe, keď žalovaný spravoval toto konto mala neraz v noci 10 až 15 telefonátov, SMS správ

a rôznych kontaktov. Súčasne si všimla, že sa správa divne jej priateľ, ktorý ju začal obviňovať z
nevery. Na svoju facebookovú stránku dostal správu, že má spávať s rôznymi mužmi, ktorí ju mali
kontaktovaťalebojukontaktovalinastránke„Pokec-zoznamka“.Otom,žetam mávytvorenékontodlho
nevedela. Žalobkyňa najprv podala trestné oznámenie, avšak polícia pri objasňovaní tohto skutku dlho
nepokračovala, neskôr jej signalizovala svoje podozrenie na žalovaného, ktorý bol jej zákazník a ktorý sa

pred inými osobami chválil s podobným chovaním na „Pokeci“. Keďže žalobkyňa prevádzkuje predajňu
potravín a vinotéku sudového vína, jej zákazníci, najmä mladí ľudia vo veku okolo XX rokov pri príchode
do obchodu mali rôzne narážky, ale niektorí sa jej aj slušne pýtali na to, že si predsa s ňou dopisovali
a že či nechce tieto služby poskytnúť. Žalobkyňu oslovovali ďalší zákazníci, dokonca kamarátky. Z jej
dcéry, gymnazistky, si spolužiaci robili kvôli žalobkyni vtipy, chlapci ju začali obchytkávať, mali narážky,

či je tiež taká „kurva“ ako matka. Situáciu dcére v pubertálnom veku dosť ťažko vysvetľovala. Žalobkyňa
uviedla, že za dva mesiace jej stránka zaznamenala okolo 1 200 návštev, aj keď dnes už je zlikvidovaná
a možno by v minulosti aj súhlasila s tým, aby sa jej žalovaný, ktorý ju obvinil na sociálnych sieťach a
ohovoril, na sociálnej sieti aj ospravedlnil, dnes je to už neaktuálne. Aj keď najbližšie okolie sa dozvedelo,
ako to vlastne bolo a že žalovaný bol odsúdený pre svoju trestnú činnosť vo vzťahu k žalobkyni, vie o

tom len pomerne úzky okruh ľudí. Keď žalobkyňa išla do skladov nakupovať tak počula, ako si skladníci
prehadzovali poznámky, či ide o tú „kurvu z pokecu a či ju môžu niekde oprieť“. Aj po dlhšej dobe
pretrvávajú vo vzťahu k žalobkyni od mužského okolia rôzne sexuálne a sexistické narážky. Z jari 2016,
keď bola v zamestnaní a jej mladší syn v jasliach navštívili domácnosť žalobkyne dve pracovníčky z
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, vtedy mala doma iba priateľa a jemu vysvetlili, že

prišli urobiť sociálny prieskum, pretože dostali anonym, že žalobkyňa vykonáva prostitúciu, že bije a
zanedbáva dieťa, nestará sa a že on, teda priateľ žalobkyne, je drogový delikvent. Priateľ ich pozval
dnu, ukázal im stránku žalobkyne na „pokeci“ a vysvetlil, že to všetko môže byť dôvodom informácií,
ktoré úrad dostal. Pracovníčky však žalobkyňu navštívili aj v zamestnaní, navštívili jasle, kde chodí dieťa
žalobkyne, vyťažovali učiteľky, kontrovali dieťa, či nemá na tele modriny, či nechodí špinavé, zanedbané

a podobne. Učiteľka v jasliach informovala žalobkyňu, že takúto návštevu ešte nezažila. Žalobkyňa
prirodzene vnútorne veľmi trpela, bola plačlivá a každú chvíľu si pripomínala vulgárne útoky, ktorých
bola terčom. Doma bola narušená rodinná pohoda, žalobkyňa sa hádala s priateľom, dcéra chodila
nešťastná zo školy a žalobkyňa nevedela, ako situáciu napraviť. Žalobkyňa tiež uviedla, že v tomto
období postrehla úbytok zákazníkov a to zrejme tých, ktorý ju brali ako „kurvu“ a prestali k nej chodiť.

Cítila, že došlo k poklesu jej vážnosti aj pred zamestnancami, aj keď jej to priamo do očí nepovedali.
Počula, že ju ohovárajú a rozoberajú situáciu, v ktorej sa ocitla. V čase svojho výsluchu žalobkyňa už
prevádzku vinotéky končila. Poprela však, že by v čase, keď sa žalovaný dopustil skutku voči nej, mala
ekonomické problémy. Mala rôzne úvery, ktoré pravidelne splácala, teda útlm prevádzky pripisovalaútoky zo strany žalovaného. Samotná žalobkyňa nevedela vysvetliť, prečo sa žalovaný vo vzťahu k nej
dopustil opísaného konania a poprela, že by s ním mala v minulosti nejaký konflikt.

12. Žalovaný sa pri svojej výpovedi žalobkyni ospravedlnil v pojednávacej miestnosti a uviedol, že
podnetom alebo motívom pre jeho skutok vo vzťahu k žalobkyni bola odplata za to, že žalobkyňa ho
predtým ohovárala, dokonca ho ohováral aj jej priateľ. Podľa jeho výpovede sa obúvala do manželky
žalovaného a podobne. Potvrdil však, že to nerobila na sociálnej sieti. Žalovaný uviedol, že ho žalobkyňa
mala ohovárať v tom smere, že mal o ňu prejavovať záujem, čo ale nebola pravda, ohovárala tiež jeho

kamarátku, pani V., ktorej mala písať žalobkyňa rôzne urážlivé SMS-ky a ešte v období, keď sa jej
narodil syn, žalovaný jej vypomáhal vo vinárni a vtedy sa dozvedel, že ho ohovára, že tam pomaly robil.
Znevažovala ho, keď jej robil dlažbu, že je pomalý, teda znevažovala ho pri výkone jeho profesie.

13. Konkrétnejšiu výpoveď žalovaný neposkytol.

14. Útoky na žalobkyňu boli potvrdené aj výpoveďou jej priateľa, svedka, L. A., ktorý potvrdil, že situácia
v ich rodine bola vyhrotená v období konca roku 2015, začiatkom roku 2016, po večeroch a v noci boli
obťažovaní rôznymi telefonátmi, ktoré dokonca žalobkyňu prinútili vypínať mobilný telefón. Žalobkyňu
kontaktovali pri návšteve Metra, kde chodila nakupovať pre svoje prevádzky, poniektorý zákazníci a
medzi partnermi sa zhoršili vzťahy. On sa totiž o svojej priateľke dozvedel informácie zverejnené na

sociálnej sieti a táto skutočnosť nabúrala jeho dôveru voči nej, čudovali sa nad tým aj deti z jeho prvého
manželstva a vzhľadom na to, že on má na facebookovej stránke profil, bol obťažovaný aj tam. V
súčasnosti však už nezaznamenáva reakcie okolia, ktoré by súviseli so skutkom žalovaného. Svedok
potvrdil, že v priebehu dňa mala žalobkyňa niekedy od päť do dvadsať telefonátov. Žalovaný dokonca aj
jeho kontaktoval cez facebook pod nickom „tvoj priateľ“ a rozpisoval mu, akým podnikateľom žalobkyňa

poskytuje sexuálne služby za dodávku tovaru. Žalobkyňa každú chvíľu plakala, nedokázala sa na nič
sústrediť, bola, podľa jeho slov, rozhodená a on sám jej nevedel pomôcť.

15. Ataky voči matke potvrdila aj jej dcéra, svedkyňa W. N., ktorá uviedla, že v súvislosti so zverejnením
takýchto informácií o jej matke na sociálnej sieti zo strany spolužiakov - chlapcov, začalo dochádzať

k narážkam, či je „kurva, či sa predáva, ako jej matka“, chlapci to dokonca využili k tomu, že ju tľapli
v situáciách, keď o to nemala záujem, robili si z nej posmešky. Bola nútená riešiť situáciu s matkou,
ktorá sa jej snažila vysvetliť, o čo ide. Matka bola v tomto období veľmi nervózna, nervozitu pojal aj jej
priateľ a hádali sa. Počas hádok, ktorých niekedy bola svedkom, padli aj slová podozrenia zo strany
matkinho priateľa, ktoré súviseli so situáciou, ktorá nastala. Matka v tom období bola podráždená,

smutná, zdeptaná. Aj táto svedkyňa potvrdila, že matka dostávala SMS-ky a telefonáty, niekedy aj vyše
15 telefónov denne. Tieto telefonáty chodili v popoludňajších hodinách a neskôr. Svedkyňa pripustila,
že jej matka sa so svojim súčasným partnerom aj v minulosti niekoľkokrát rozišla, avšak v súvislosti
s útokmi, ktoré boli voči žalobkyni vedené od októbra 2015, jej vzťah s partnerom bol v tomto období
dlhodobo narušený. Svedkyňa ale nepotvrdila, že by v dôsledku konania žalovaného došlo k útlmu

činnosti prevádzok jej matky.

16. Svedkyňa X. A., kamarátka a zamestnankyňa žalobkyne potvrdila zlú situáciu v decembri 2015
a sexistické narážky rôznych zákazníkov vo vzťahu k žalobkyni, dokonca opísala situáciu, keď traja
mladší chlapci sa pýtali žalobkyne, či im poskytne nejaké sexuálne služby, týchto sa dožadoval aj starší

pán vo veku okolo 40 rokov, ktorý žalobkyni povedal, že si práve spolu písali na internete a že boli
spolu dohodnutí. Žalobkyňa v tomto období chodila nervózna, uplakaná, zamĺknutá, najviac ju však
zasiahlo, keď ju telefonicky kontaktovala sociálka, že chcú pozrieť jej syna Adama v jasliach, či nie je
špinavý, či nie je zanedbaný. Svedkyňa však uviedla, že ešte pred mesiacom (svedkyňa vypovedala
07.06.2017) sa stalo, že v predajni vypočula rozhovor medzi zákazníkmi ohľadne toho, že ju (žalobkyňu)

videli na internete a o žalobkyni si čosi šepkali a drgali sa. V minulosti boli opísané reakcie jej klientov
a zákazníkov intenzívnejšie, v súčasnosti už je to zriedkavejšie, ale občas k tomu dochádza, najmä zo
strany mladých ľudí, tínedžerov, ktorí prevádzku navštevujú. Vzťah samotnej svedkyne sa k žalobkyni
nenarušil, dokonca sa, podľa jej názoru, zlepšil. Samotná svedkyňa poprela, že by mala žalobkyňa
tendenciu niekoho ohovárať a pokiaľ mala s niekým nedorozumenia, boli bežné.

17. Svedok F. Q., kamarát a klient žalobkyne bol svedkom situácie, keď za žalobkyňou prišiel nejaký
muž a navrhoval jej niečo v tom smere „že do auta na fajku a tak“, žalobkyňa ho odbila, on odišiel, za
chvíľu dostala niekoľko telefonátov, pričom ona si potom, keď ich ukončila ponadávala, že ide o „debilov“a neskôr sa mu žalobkyňa zverila, čo sa jej stalo, že bola na „pokeci“ a že tam mala niečo ponúkať. On
však túto stránku nenavštívil. Svedkom takýchto útokov voči žalobkyni bol niekedy z jari v roku 2016,
v roku 2017 už niečo také nevidel.

18. Skutočnosť, že niektorí zákazníci kládli žalobkyni v jej prevádzke neslušné návrhy potvrdila vo svojej
výpovedi aj svedkyňa V. M.. Uviedla však, že žalovaného pozná skôr ako tichého človeka a nevie o
žiadnom konflikte, ktorý by žalovaný mal so žalobkyňou. Podrobnosti o celom skutku žalovaného voči
žalobkyni sa dozvedela až od žalobkyne.

19. Svedkyňa F. V., ktorú navrhla vypočuť žalovaná strana bola bývalou zamestnankyňou žalobkyne a
žalovaný bol jej kamarát. O celej záležitosti sa dozvedela až od žalovaného a svoj skutok jej žalovaný
zdôvodňoval tým, že mu praskli nervy, že sa mu prestali páčiť niektoré veci na žalobkyni. Sama svedkyňa
povedala, že ani jej sa niektoré veci v prevádzke žalobkyne nepáčili a z toho dôvodu sa rozhodla
ukončiť svoj pracovný pomer u žalobkyne. Bolo to ale najmä z dôvodov, že prevádzka bola personálne

poddimenzovaná a dve zamestnankyne tam už organizačne nedokázali prácu zvládnuť. Medzi ňou a
žalobkyňou došlo aj k výmene názorov, z jej pohľadu žalobkyňa narábala s citlivými informáciami o
klientoch aj o zamestnancoch, aj sama o sebe dosť nezodpovedne, nedávala si pozor, pred kým čo
hovorí. Svedkyňa pripustila, že možno medzi žalovaným a žalobkyňou v minulosti došlo k nejakému
konfliktu, pretože žalovaný zrazu prestal chodiť do vinotéky, hoci ju predtým navštevoval. Žalovaného

by charakterizovala ako človeka, ktorý sa každému snažil pomáhať, najmä so stavebnými prácami,
takto pomáhal aj žalobkyni, dokonca jej pomáhal s dovozom tovaru z Metra, keď nemohla ísť sama.
Od svojich zákazníkov sa ale svedkyňa nedozvedela o tom, čo sa žalobkyni stalo, vedela to až od
žalovaného. Výpoveďou svedkyne sa nepotvrdilo, že by v dôsledku konania žalovaného došlo k poklesu
tržieb v prevádzkach žalobkyne. Svedkyňa dokonca poprela, že by mohla otvorením svojej prevádzky

podobného typu odlákať žalobkyni zákazníkov. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázaný
skutkový stav tvrdený žalobkyňou, až na tvrdenia v útlme podnikateľských aktivít a šetrení Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny ohľadne syna žalobkyne v dôsledku konania žalovaného. V tomto smere neboli
produkované dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia žalobkyne nepochybne preukázali.

20. Skutok žalovaného bol dokonca stíhaný ako prečin ohovárania a žalovaný bol zaň právoplatne
odsúdený.

21. Nároky žalobkyne súd posudzoval podľa ustanovení § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia svojho meno a prejavov osobnej
povahy.

23. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky

a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť, alebo použiť len s jej privolením.

24. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy

na úradné účely na základe zákona.

25. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie

však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

26. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

27. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.28. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

29. Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená aj článkom 16 Ústavy SR a právo na ochranu
súkromia spočíva v ochrane vnútornej intímnej sféry fyzickej osoby, do ktorej oblasti patria aj okruh
minulých a prítomných prežitkov a zážitkov fyzickej osoby, jej súkromná komunikácia, iné kontakty,
oblasť intímneho života. Právo na ochranu osobného súkromia je právom fyzickej osoby rozhodnúť

podľa svojho uváženia, či a v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného
súkromia sprístupnené iným subjektom a zároveň sa brániť proti neoprávneným zásahom do tejto sféry
zo strany iných osôb. Súčasťou práva na súkromie a rodinný život je aj právo na spolužitie s inými
osobami, najmä členmi rodiny. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má
dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občiansko-
právnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Predmetom ochrany

cti podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné
urážky, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby bol zásah do práva na ochranu
osobnosti objektívne spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana. V zmysle ustanovenia § 11 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka je občan chránený najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení,
znižujúcich tvrdenia o jeho mravnom profile, o jeho vlastnostiach, zmýšľaní, chovaní, pracovnej morálne

a podobne. Porušenie práva na česť môže byť spôsobné len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú
objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti a teda pôsobiť difamačne, teda hanlivo.

30. Je zrejmé, že žalovaný svojím konaním hodnoteným ako trestný čin, hneď niekoľkými spôsobmi
zasiahol do práv žalobkyne na ochranu jej osobnosti, predovšetkým informačne najúčinnejším

spôsobom zverejnil nielen podobizeň žalobkyne (jej fotografiu), ale poskytol aj ďalšie osobné údaje ako
telefonický kontakt a pod názvom nicku aj jej meno a priezvisko. Uverejnením nepravdivých údajov o
žalobkyni na v žalobe uvedenom konte, ktoré evokovali presvedčenie, že žalobkyňa je ženou ľahších
mravov, ktorá poskytuje sexuálne služby za odplatu, žalovaný si počínal nielen v rozpore s ust. § 12 ods.
1 Obč. zák. (zverejnením podobizne žalobkyne na sociálnej sieti bez jej súhlasu a zverejnením ďalších

osobných údajov žalobkyne), ale neodpustiteľne, úmyselne zasiahol do práv žalobkyne na ochranu
jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ale aj na ochranu jej súkromia. Následky takéhoto konania
boli zdokumentované nielen v trestnom konaní, ale aj v konaní občianskoprávnom, keď výpoveďou
príslušníkov domácnosti žalobkyne, ale aj jej kamarátov a spolupracovníkov, bolo preukázané, že
žalobkyňa minimálne po dobu dvoch mesiacov, bola vystavená intenzívnym telefonickým, ale aj

osobným atakom mužov rôzneho veku, ktorí sa od nej dožadovali poskytnutia sexuálnych služieb,
hanlivo sa poza chrbát žalobkyne, ale aj priamo vo vzťahu k nej vyjadrovali a takéto správanie a
predstava o žalobkyni doznievala aj v priebehu roku 2016. Po čine žalovaného narušil vzťah medzi
žalobkyňou a jej priateľom a vzniesol do života jej rodiny napätie, podozrievanie, nedôveru a nepohodu.
Rodinní príslušníci žalobkyne, jej dcéra a jej partner, boli vystavení narážkam iných osôb a to v súvislosti

s konaním, ktorého sa žalobkyňa podľa nepravdivých informácií žalovaným zverejnených na sociálnej
sieti, mala dopúšťať. Súkromie žalobkyne bolo neprestajne narúšané a je len pochopiteľné, že v
dôsledku situácie, ktorá bola vyvolaná konaním žalovaného, žalobkyňa duševne strádala.

31. Obvinením z prostitúcie na sociálnych sieťach informáciami, ktoré o žalobkyni žalovaný zverejnil,

podľa presvedčenia súdu v podmienkach konzervatívneho Slovenska žalovaný zasiahol do cti a
ľudskej dôstojnosti žalobkyne - ženy - tým najzávažnejším spôsobom. Je všeobecne známe, že v
podmienkach slovenskej spoločnosti obvinenie, či už priame, alebo nepriame, ženy z prostitúcie v
očiach spoluobčanov, najzávažnejším spôsobom znižuje česť ktorejkoľvek ženy. Žalovaný sa takéhoto
konania dopustil spôsobom, ktorý je vo vzťahu k šíreniu takýchto nepravdivých informácií veľmi účinný

a totiž zverejnením týchto údajov na sociálnych sieťach, ktoré sú denne prístupné desiatkam tisícov
návštevníkov. Ak aj žalovaná strana argumentovala tým, že žalovaný sa predsa žalobkyni ospravedlnil
a bol za svoj skutok odsúdený, o tejto skutočnosti vedelo len veľmi málo osôb z blízkeho okruhu
strán sporu. Prvé ospravedlnenie zo strany žalovaného, ktorého svedkom bola aj žalobkyňa, padlo
až na pojednávaní v prejednávanej veci pred súdom. Pokiaľ sa žalovaný ospravedlňoval pri svojom

výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní, neurobil to dostatočne účinne a najmä nie vo vzťahu
k žalobkyni. Pokiaľ žalovaný vážne znížil vážnosť žalobkyne v očiach jej spoluobčanov na sociálnych
sieťach, mal využiť tento spôsob aj pre poskytnutie primeraného zadosťučinenia žalobkyni vo formeospravedlneniarovnakýmspôsobomarovnakýmiprostriedkami,akovočinejviedol,podľapresvedčenia
súdu ničím neodpustiteľný útok.

32. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobkyne, že vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku
trestného stíhania žalovaný upustil od vyššie popísaných neoprávnených zásahov do osobnostných
práv žalobkyne a skutočnosť, že od útoku prešiel dlhý čas, sa nefinančné zadosťučinenie vo forme
uverejnenia prípadného ospravedlnenia, alebo popretia informácií o žalobkyni na sociálnej sieti, už
nejaví ako dostatočne účinné a je na mieste poskytnúť zadosťučinenie finančnej povahy, teda poskytnúť

žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd je toho presvedčenia, že konaním žalovaného
bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobkyne a jej vážnosť v spoločnosti, najmä v spoločnosti,
ktorá je tvorená okruhom jednak jej príbuzných, kamarátov, klientov, obchodných partnerov.

33.Súdpretodospelkpresvedčeniu,žežalobkyňamáprávonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch
tak, ako je predpokladaná v ust. § 13 ods. 2 Obč. zák.. Žalobkyňa ju požadovala v rozsahu 15.000

€. V tejto súvislosti dal súd za pravdu žalovanej strane, že poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v
tejto výške sa súdu javí ako prehnané a to vzhľadom na skutočnosť, že približne v požadovanej výške
15.000 € podľa prevažujúcej súdnej praxe sa poskytuje náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá je spôsobená
smrťou blízkeho príbuzného. Samozrejme v takomto prípade sa poskytuje náhrada nemajetkovej ujmy
aj vo vyšších sumách, avšak suma 15.000 € je hranicou, v ktorej súdy prevažne priznávajú náhradu

nemajetkovejujmyspôsobenejsmrťoupríbuzného.Keďžesmrťjetakýzásahdoosobnostnéhoprávana
súkromie a rodinný život, ktorý je už nezvratný a jeho následky nie je možné odstrániť, len kompenzovať
poskytnutím zadosťučinenia vo finančnej forme, je zrejmé, že zneváženie žalobkyne ako ženy, matky
a partnerky, ohovorením z prostitúcie, je nutné kompenzovať sumou nižšou. Za adekvátnu sumu súd
považoval sumu 8.000 € tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

34. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

35. Žalobkyňa pôvodne požadovala priznať k sume 15.000 € aj 5 % úrok z omeškania od 13.8.2016 do
zaplatenia. Súd úroky z omeškania žalobkyni nepriznal. Podľa presvedčenia súdu ust. § 517 ods. 2 Obč.

zák. umožňuje priznať pri omeškaní dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania v prípade, že je dlžník v
omeškaní s plnením peňažného dlhu. Podľa presvedčenia súdu má toto ustanovenie na mysli existenciu
omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorý vznikol zo záväzkového práva. Podľa presvedčenia súdu
poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je nárokom, ktorý vzniká zo záväzkového práva,
je osobitným nárokom, ktorý je upravený v inej časti Obč. zák. a to konkrétne ust. § 13 Obč. zák. v časti,

kde Občiansky zákonník pojednáva o osobnostných právach fyzickej osoby. Preto podľa presvedčenia
súdu žalobkyni popri náhrade nemajetkovej ujmy vyjadrenej poskytnutej v peniazoch, nepatrí právo na
úroky z omeškania a preto aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Keďže ani jedna zo strán nebola

v plnom rozsahu úspešná, ani neúspešná, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán proti tej druhej nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.