Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203950
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5314203950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting,

s.r.o., so sídlom Praha 3, K červenému dvoru č. 3269/25 A, Nagano Office Center, Česká republika, IČO:
26 429 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 86
864 421, proti odporkyni: P. K., N.. XX. X. XXXX, A. D. N. A. XXX, o zaplatenie 1289,57 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1289,57 €, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1289,57 € od 30. 10. 2010 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy 1289,57 € od 9. 2. 2011 do zaplatenia. Domáhal sa tiež zmenkovej odmeny vo výške
1/3-iny zmenkovej sumy, t.j. 4,30 € a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 16. 2. 2010 na zmenkovú sumu 1289,57 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne od 30. 10. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok
odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
denným úrokom 0,25 % od 30. 10. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 €, pričom na zmenkovú
sumu zaplatil 0,00 € a na úroky uhradil 0,00 €. Zmenková listina bola opatrená doložkou „Bez
protestu“,indosantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.Knávrhupripojilzmenku

(fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie
pojednávania.

Do konania oznámil vstup vedľajší účastník na strane odporcu ako spotrebiteľa (čl. 17). Bol poučený
súdom a vyzvaný k predloženiu súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania
na jeho strane podľa § 93 ods. 2 a 3 novely OSP (čl. 21). Novela OSP vykonaná zákonom č. 353/2014
Z.z., výslovne v § 93 ods. 3 OSP vyžaduje, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z

vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu, súčasťou oznámenia o jeho vstupe do konania musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Aktuálna právna úprava teda
viaže prípustnosť vedľajšieho účastníctva spotrebiteľského združenia na explicitný súhlas spotrebiteľas jeho vstupom do konania. Nakoľko zákon č. 353/2014 Z.z. neobsahuje žiadne intertemporálne
ustanovenia vylučujúce okamžitú aplikáciu aktuálneho znenia § 93 ods. 3 OSP, nemôže súd platnú
procesnoprávnu úpravu opomenúť/nerešpektovať (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.

6Co/115/2012 zo dňa 25.2.2015). Keďže vedľajší účastník napriek výzve súdu súhlas nedoručil, v
súlade s § 93 ods. 2 a 3 novely OSP (zákon č. 353/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015) súd na vedľajšieho
účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania a to bez rozhodovania o
nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného znenia § 93 ods. 2 OSP: „Ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.“ Z uvedených dôvodov súd nemal povinnosť doručiť
vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za
to, že nie je vedľajším účastníkom konania (§ 79 ods. 4 prvá veta OSP: „Návrh na začatie konania a
jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.“). Nestotožnil sa s názorom vedľajšieho
účastníka konania, že je potrebné aplikovať OSP platný a účinný do 1.1.2015, pretože vstúpil do konania
v čase do 1.1.2015, a preto nie je jeho povinnosťou doručiť súhlas odporcu s jeho vstupom do konania.

Prvostupňový súd sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem procesného práva zo strany vedľajšieho
účastníka konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom ku dňu vzniku
právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj § 93 ods. 2 a 3 novely OSP, účinnej od 1.1.2015)
sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to
procesnéprávo,ktoréjeplatnéaúčinnévčaserozhodovania.Ztohtodôvoduajnatentoprípadaplikoval

ustanovenie § 93 ods. 2 a 3 novely OSP a na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal. Súd má za
to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. Ďalej súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším
účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota

pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu
nepresahuje 2.000,- € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,

v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to

požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od

uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

Po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s prílohami a
vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil odporcovi dňa 23. 10. 2014. Odporca predložil súdu
vyplnené tlačivo na odpoveď, v ktorom uviedol, že akceptuje pohľadávku, nežiada náhradu trov konania,
nechce si uplatniť protipohľadávku, nežiada, aby súd nariadil ústne pojednávanie.

V danom prípade súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s článkom 7 citovaného
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 len na základe predložených listinných
dôkazov a to zmenkou, výpisom z obchodného ako aj ďalším spisovým materiálom 8C 79/2014 a spisom
8Er 1124/2012.

Z vykonaných dôkazov mal preukázaný nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné
skutkové a právne závery.

Odporca dňa 16. 2. 2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto

zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1289,57 € a zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne od 30. 10. 2010. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená
doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia
bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej
stranyzmenkyvyplýva,žeuvedenáspoločnosťtútozmenkuindosovalanaradnavrhovateľa.Zuvedenej

listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj
slovamiadátumzačiatkuúročeniajevlistineuvedenáodlišnýmtlačenýmpísmomakozvyšokvzorového
tlačiva.

Keďže predmetom konania je spor zo zmenky, súd v prvom rade skúmal, či táto spĺňa všetky náležitosti
zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. a to predovšetkým formálne náležitosti zmenky
uvedené v ustanovení § 75 citovaného zákona. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia vlastná
zmenka musí obsahovať:
1. označenie, že ide o zmenku, ktoré musí byť pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v

jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Nakoľko označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub odporcu zaplatiť určitú peňažnú sumu a je v nej

uvedenýúdajozročnosti,akoajúdajmiesta,kdesamáplatiť,tiežmenonakohoradsamáplatiť,vrátane
dátumu, miesta vystavenia zmenky a podpisu vystaviteľa, mal súd za to, že predmetná zmenka spĺňa
všetky formálne náležitosti zmenky predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového zákona.Z rubovej strany zmenky bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ túto nadobudol indosamentom od
pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Dňa 16. 2. 2010 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. 508600322, ktorou veriteľ - Pohotovosť,
s.r.o. poskytol v prospech odporcu ako fyzickej osobe úver vo výške 700 ,- €, ktorý sa tento zaviazal
splatiť v celkovej sume 1380,- € 12-timi mesačnými splátkami po 115,- € počnúc dňom 15. 3. 2010. V
zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 680,- €, bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako

aj priemernej hodnoty RPMN.

Článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej
sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky: (ďalej aj ako
vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej len remitent)
vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmeny zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých pevných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenka remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Obsahovým znením článku 14 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy mal súd
preukázané, že ku dňu uzavretia úverovej spotrebiteľskej zmluvy, teda ku dňu 16. 2. 2010 a ku dňu

vystavenia zmenky v totožný deň 16. 2. 2010 v zmenke nebola uvedená zmenková suma 1289,57 €, ani
splatnosť zmenkového úroku 0,25% denne. Uvedené údaje mal vyplniť jednostranne remitent, najskôr
v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh, to je, keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe
idúce splátky, resp. zaplatí ich len z časti. Zmenková suma mala pozostávať zo sumy všetkých nárokov
veriteľavočidlžníkovi,ktoréveriteľovivzniknúvbudúcnostikudňuvyplneniazmenky.Dátumomzačiatku

úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom, kedy sa podľa všeobecných podmienok stane
splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený v budúcnosti remitentom.

Napriek tomu, že v predmetnej úverovej zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sa poskytujú
na výkon zamestnania odporcu, mal súd za to, že predmetná zmluva spĺňa charakter zmluvy

spotrebiteľskej. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka na základe ktorej si navrhovateľ
uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu
majúceho povahu vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a

nasledujúcich OZ, nakoľko zo samotnej zmluvy vyplýva, že táto nebola uzatvorená s odporcom v rámci
jeho podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO odporcu, ale sú v nej
uvedené iba údaje odporcu ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že odporca mal v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,

na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.

Tým mal súd preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka - blankozmenka, ktorú jednostranne
v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorý ju následne
previedol (indosoval) na navrhovateľa. Súd mal preukázanú vedomosť navrhovateľa o kauze zmenky

ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej zmluve. Táto informácia mu bola
známa priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde je číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy uvedené.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny
prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený

nazákladezmenkyakoabstraktnéhocennéhopapiera,jepovinnosťousúduskúmaťpostavenieodporcu
ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp.zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013,
Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi). Pri nároku, ktorého základ tvorí právo zo zmenky,
súd nemá právo skúmať kauzálny nexus, skutkový a právny základ zmenkového vzťahu, pokiaľ nemájednoznačne preukázané, že skutkovým a právnym základom zmenky je spotrebiteľská zmluva, pri
ktorej súd je povinný z úradnej moci skúmať a vyhodnocovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
by mohli poškodiť spotrebiteľa. Opačným výkladom by veriteľ Pohotovosť, s.r.o., Bratislava za pomoci

navrhovateľa takýmto postupom obišiel kogentné ustanovenia zákonov o ochrane spotrebiteľa. Takým
postupom v rámci zmenkového konania by vymohol od spotrebiteľa aj plnenie na základe neprijateľných
zmluvných podmienok. Takým postupom by bola znemožnená súdna ochrana spotrebiteľa a jeho práv
z úradnej moci zo strany súdu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa§4ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b),
d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného
predpisu.7)

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa§4ods.7zákonač.258/2001Z.z.,veriteľzodpovedázaškoduvzniknutúspotrebiteľoviporušením
odseku 6 veriteľom.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že na úverovú zmluvu uzatvorenú medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzatvorenú dňa 16. 2. 2010 pod č. 508600322 je
potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase jej uzatvorenia, v danom prípade od16. 2. 2010.Zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 4 citovaného zákona, musí mať písomnú formu s tým,
že každá zmluvná strana dostane aspoň jedno jej vyhotovenie.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať aj ďalšie podmienky
uvedené v ust. § 4 ods. 2 a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru podľa písm. g); výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa písm. i); ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkové náklady spotrebiteľa podľa písm. j) a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver splatnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú

podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok podľa písm. k).

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje,
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v
neprospech spotrebiteľa. Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka, totiž neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 písm. g,
i, j, k) zákona č. 258/2001 Z.z., teda sa poskytnutý úver na základe tejto zmluvy v súlade s ust.
§ 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda odporcovi vznikla

povinnosť iba vrátiť istinu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak
umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v
uvedenej výške súd považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť
v súlade s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že
uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva

z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z čl. 14 Všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou
náležitosťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa
článku 14 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako podmienky poskytnutia úveru.
Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože

nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej
spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto
podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy
a článku 14 Všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Značnú nerovnováhu v
právach spôsobuje dojednanie v článku 14 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy

aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň splatnosti celého dlhu. Odporca ako spotrebiteľ
nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do
zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 Všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie je neurčité, nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma

bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia.“. Je zrejmé, že suma bola jednostranne do zmenky uvedená veriteľom a ku dňu uzavretia
dohody v článku 14 Všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná.
V momente uzatvárania dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do článku 14 Všeobecných podmienok
úverovejspotrebiteľskejzmluvy.Nebolakonkretizovanávýškazmenkovejsumy,ktorámalabyťdopísaná

do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým, preskúmateľným spôsobom
stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola
určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

Nakoľko súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú podmienku s poukazom

na ust. § 53 ods.1 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa
z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia
práv spotrebiteľa, ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade ak je
neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj

s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého
poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým
mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo na vyplnenieblankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa postupuje v rozpore so zásadami
spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165
adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej

únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie
sariadnejjustičnejkontrole.Podľazáverovuvedenéholistuobchodnícivypĺňajúdoblankozmenieksvoju
nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek skutočnosti,
že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach,

rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek.

Vyššie vyslovenému právnemu názoru súdu zodpovedá aj zákonná úprava o spotrebiteľských úverov
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola predmetná zmenka
vystavená, konkrétne uvedené v ust. § 4 ods. 6 citovaného zákona, ktoré zakazuje splnenie úveru
zmenkou alebo šekom s tým, že veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek iba na zabezpečenie

svojich nárokov len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vrátiť.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v
čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, preto vyplnená zmenka na sumu 1289,57 € je neprípustná.

Teda aj z uvedenej právnej normy je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať
zmenku od noriem spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom
prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, keďže aj na
zmenkusavzťahujúvšeobecnéustanoveniaOZoplatnostiprávnychúkonov.Keďžepredmetnáúverová
zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý v súlade s ust. § 4 ods. 6 zakazuje

splnenie dlhu zmenkou a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou, bolo prípustné iba do výšky 30 %
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda ak k vystaveniu predmetnej zmenky došlo v rozpore s
citovaným zákonným ustanovením, je potrebné túto vyhodnotiť ako neplatnú pre rozpor s ustanovením
§ 39 OZ.

Na podporu tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.2.2014 vo veci
C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci,
nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho

aj povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Podľa bodu 19
spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo podľa komisie
neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň navrhla aby
na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14 Smernice
Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje

právna úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu
súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex
offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež
prípadne porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má odporca nárok na
náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný. Nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil
návrhom podľa § 151 ods. 1 OSP, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.