Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201097
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617201097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaného v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému 1/ G. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvalým pobytom A. XX/XXXX, XXX XX J. a žalovanej 2/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým

pobytom A. XX/XXXX, XXX XX J., o zaplatenie 7.357,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Csp/16/2017-156 zo dňa 20. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 20.
novembra 2017 uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.080,82

eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 805,35 eur od 03.07.2015 do zaplatenia v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.276,53
eur s príslušným úrokom a úrokom z omeškania žalobu zamietol (II. výrok). Rozhodol, že žalobca má
právo na náhradu trov konania od žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu 38,10 %, vo výške ako bude rozhodnuté
vyšším súdnym úradníkom osobitným uznesením (III. výrok).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia 7.357,35 eur

s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42681068309011 zo dňa 14.01.2014,
ktorého predčasnú splatnosť vyhlásil jeho právny predchodca CETELEM SLOVENSKO, a.s. dňa
02.07.2015. žalovaní sa bránili tým, že im nebola poskytnutá suma 7.386,- eur, ale len suma
3.123,03 eur. Započítanie sumy 4.262,97 eur, ktorá im nebola vyplatená, voči ich dlhu zo zmluvy č.
42681068309003 namietali. Poukázali aj na dohodnuté poistenie schopnosti splácať úver.

1.2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že pôvodný veriteľ (CETELEM SLOVENSKO, a. s.) uzavrel

so žalovanými dňa 14.01.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42681068309011 a poskytol im úver
vo výške 7.386,- eur. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver v 84 mesačných splátkach po
147,43 eur. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola 15.02.2014 a splatnosť 2. - 84. splátky od 15.03.2014
do 15.01.2021; celkovo sa zaviazali zaplatiť sumu 11.795,28 eur. Fixná ročná úroková sadzba bola14,49%, RPMN 15,49% a priemerná RPMN 13,88%. Poplatok za poistenie predstavoval 4,99%. Do
dňa rozhodnutia okresného súdu žalovaní na úver zaplatili 1.700,96 eur. Žalovaní úver nesplácali
riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú oznámil

žalovaným listom zo dňa 08.07.2015 a úver zosplatnil ku dňu 02.07.2015; doručenie tejto listiny žalovaní
nespochybnili. Okresný súd tiež zistil, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanými dňa 18.02.2011 aj
(ďalšiu)zmluvuospotrebiteľskomúvereč.42681068309003,nazákladektorejimposkytolúvervovýške
6.000,- eur. Tento úver sa žalovaní zaviazali splácať poskytnutý úver v 84 mesačných splátkach po
122,04 eur, so splatnosťou mesačnej splátky 15. deň v mesiaci. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá

na 14,49%, RPMN bola 15,48%, priemerná RPMN 17,44%. Termínom konečnej splatnosti tohto úveru
bol dátum poslednej mesačnej splátky úveru, ktorý bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí
úveru. Medzi stranami nebolo sporné, že na tento úver žalovaní zaplatili 4.262,97 eur. V úverovom
prípade č. 42681068309011 došlo k odfinancovaniu sumy 7.386,- eur dňa 22.11.2014, a to v časti
4.262,97 eur ako odkupu úveru č. 42681068309003 a 3.123,03 eur bolo odfinancovaných v prospech
klienta.na sporožírový účet žalovaných bola podľa výpisu zo dňa 23.01.2014 pripísaná suma 3.123,03

eur.

1.3. Okresný súd s poukazom na §52ods.1-3,§53ods.1,3,9Občianskehozákonníka,§9ods.2a
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 14.01.2014 (ďalej aj „ZoSÚ“)
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42681068309011 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanými považoval za spotrebiteľskú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že
obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere určené v § 9 ods.2 ZoSÚ. Zistil ale, že neboli
splnené zákonné podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, lebo žalobca nepreukázal, že
žalovanýchpred vyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúveruupomínalnazaplatenieúverusupozornením
na možnosť jeho zosplatnenia. Okresný súd mu preto priznal iba sumu zodpovedajúcu splátkam úveru

splatným ku dňu jeho rozhodnutia. Ide o splátky splatné od januára 2015 (68,20 eur) do novembra
2017 (za február až december 2015 vo výške 1.621,73 eur, za r. 2016 vo výške 1.769,19 eur, za
január - november 2017 1.621,73 eur). Žalobu o zaplatenie sumy 2.276,53 eur zodpovedajúcu splátkam
splatným v budúcnosti zamietol.

1.4. Súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 805,35
eur (splátky za január 2015 vo výške 68,20 eur a za február až jún 2015 vo výške 5 x 147,43 eur), v
omeškaní s ktorou boli žalovaní ku dňu 03.07.2015, od ktorého si žalobca úrok z omeškania uplatnil;
vo zvyšku aj v tejto časti žalobu zamietol.

1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). Mieru úspechu žalobcu ustálil na 69% a
úspechu žalovaných na 30,90%, čo predstavuje čistý úspech žalobcu 38,10%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h)

C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil) žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu.

2.1. V odôvodneníodvolaniapoukázalnabod4.1.tretejčastiúverovejzmluvy,podľaktoréhomáveriteľ
oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a
včas. Tvrdil, že dodržal postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru žalovaných na existenciu dlhu upozorňoval viackrát a vyzýval ich na jeho splatenie
telefonicky aj písomne. K odvolaniu pripojil výzvu na zaplatenie dlhu 480,48 eur obsahujúcu informáciu o

tom, že v prípade jej neuhradenia bude veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane
príslušenstva, ktorú mal žalovaným zaslať pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili (§ 373 ods. 1 C.s.p.).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia
§ 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa priposudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje
rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami

žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť
v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C.s.p.).
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale

ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
7. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

8. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,

popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
navykonaniedôkazovahmotnoprávnenámietky.Odvolacísúdjevodvolacomkonanípovinnýprihliadať
na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len ak ide o
niektorý prípad uvedený v § 366 C.s.p.. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej
apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie

sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené
pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k odvolacím námietkam v prejednávanom spore odvolací súd
konštatuje, že žalobca, hoci bol v konaní pred súdom prvej inštancie a je aj v odvolacom konaní
zastúpený osobou disponujúcou vedomosťami z hmotného aj procesného práva, v odvolacom konaní
použil novotu (tvrdenie o upozornení na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru pred jej samotným

vyhlásením a predloženie výzvy na zaplatenie dlhu) bez toho, aby bol daný niektorý z dôvodov tohto
postupu podľa § 366 C.s.p.. Odvolací súd takýto postup odvolateľa nemohol akceptovať. Iné konkrétne
námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, ktoré by sa mohli prejaviť
v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení v konaní pred
okresným súdom ani konkrétne námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom

prvej inštancie v odvolaní tvrdené neboli.

9. Odvolaním nenapadnutý výrok súdu prvej inštancie (I. výrok) ostal týmto rozsudkom odvolacieho
súdu nedotknutý.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..
V spore boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní, preto im podľa vyššie uvedených ustanovení

vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v odvolacom konaní
žalovaným nijaké trovy nevznikli, preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal.11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).