Rozsudok – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/103/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712212391
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7712212391.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcov 1.) E. 2.)
F., zastúpené JUDr. Ľubomírom Krompákom, advokátom so sídlom Michalovská 2, 073 01 Michalovce
proti žalovaným 1.) H. 2.) M., zastúpených JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom so sídlom Š. Kukuru
14, 071 01 Michalovce o určenie vlastníckeho práva t a k t o

r o z h o d o l :

Nehnuteľnosť k.ú. E. zapísaná na LV č. XXXX, a to parcela registra E-KN č. 969/203 orná pôda o výmere
120 m2 patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva M., ktorý zomrel 16.12.1981 a manželky
L. zomrelej 27.4.1945.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu 10.8.2012 domáhali proti žalovaným určenia vlastníckeho
práva k parcele č. 969/203- orná pôda o výmere 120 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. E.. Návrh odôvodnili
tým, že žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo
nadobudli titulom kúpy a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V-298/07. Predchádzajúcim
vlastníkom bol Z. pričom nehnuteľnosť mal nadobudnúť do vlastníctva titulom rozhodnutia Štátneho
notárstva v Michalovciach č. D 596/91. Z tohto rozhodnutia však vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť
nebola v tomto dedičskom konaní vôbec prejednaná, teda nebola predmetom dedenia a nie je uvedená
ani v návrhu ROEP v k.ú. Hažín. Kúpnou zmluvou zo dňa 2.2.1924 kúpil už nebohý M. svokor žalobkyne
v 1. rade a starý otec žalobkyne v 2. rade, nehnuteľnosť zapísanú v k.ú. S. vo vložke 323 ako mpč
616/16/2/b o výmere 7193m2. Táto nehnuteľnosť sa vždy využívala ako orná pôda a nachádzala sa a
aj nachádza za rodinným domom žalobkýň. Od roku 1924 túto nehnuteľnosť ako reálne vyčlenenú a
od susedných parciel aj oplotením oddelenú užíval M. s manželkou L.. Jej súčasťou vždy bola aj časť,
ktorá je teraz sporná a je označená ako parcela 969/203 o výmere 120m2 a zapísaná na LV č. XXX.
Uznesením D 839/73 Štátne notárstvo v Michalovciach v dedičskom konaní po neb. L. rod. M. rozhodlo
tak, že odovzdalo 1 pozemkoknižnej parcely 616/16/2/b zapísanej vo vložke XXX k.ú. S. žalobkyniam,
každej po 1 z celku. Následnou darovacou zmluvou RI 563/1974-vz33/93 daroval M. svoj podiel, t.j. 1 z
celku žalobkyniam, každej po 1. Ani dedičské rozhodnutie ani darovacia zmluva neboli zapísané, a tak
až do roku 2008 ako výlúčný vlastník predmetnej nehnuteľnosti bol stále vedený AJ.r, teraz už zapísanej
ako parcela 969/218 na LV č. XXXX k.ú. E.. Správa katastra Michalovce rozhodnutím X-333/2007/0L
tento stav napravila, a na LV č. XXXX sú ako podielové spoluvlastníčky vedené žalobkyne, každá v
podiele 1 z celku. Spracovateľ ROEP pri určovaní priebehu hraníc parciel registra E-KN č. 1-969/203,
1-969/205, 1-969/206, 1-969/218 a 1-969/219 vychádzal z porovnania zákresov hraníc v analógovej
mape určeného operátu, ktorou je katastrálny náčrt v mierke 1:2880 z pôvodného k.ú. S. mapový list 9
a podľa pozemkovej mapy evidencie nehnuteľností v mierke 1:2880, kde sú zobrazené parcely skoršej
evidencie nehnuteľností pred technicko-hospodárskym mapovaním v roku 1979 v k.ú. L. - mapový list

č. 20-19-13. Spracovateľ teda v danom prípade vôbec nevychádza zo skutočného užívacieho stavu.
Ak by spracovateľ vychádza z trvalého užívacieho stavu v prírode, zistil by, že medzi spornou E-Kn č.
969/203 a C-KN parc. č. 67 je oplotenie, a ak by sa mal v praxi realizovať zápis na základe ROEP,
uvedená E-KN parcela by sa v prírode nachádzala za oplotením, pričom či už terajší žalovaní a tak aj ich
právni predchodcovia nikdy za plotom, ktorý tvorí zadnú hranicu ich záhrady C-KN 67, neužívali. Túto
parcelu č. 969/203 od roku 1924 vždy dobromyselne ako svoje vlastníctvo užívala rodina žalobkýň a
aj v súčasnej dobe užíva.

Žalovaní s návrhom nesúhlasili. Poukázali na to, že v konaní 20C/77/2008 bola prejudiciálne vyriešená
otázka vlastníctva spornej nehnuteľnosti v prospech žalovaných, preto žiadali žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Súd rozsudkom zo dňa 4.9.2013 návrh žalobcov zamietol s odôvodnením, že u žalobcov neboli splnené
zákonné predpoklady pre určenie vlastníckeho práva vydržaním.

Na odvolanie žalobcov odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil. V odôvodnení uviedol, súd I.
stupňa pochybil, ak na spor účastníkov aplikoval ust. § 132 a 134 Občianskeho zákonníka. Z tvrdení
žalobcov vyplýva, že do oprávnenej držby mal vstúpiť ich právny predchodca M. Y. na základe kúpnej
zmluvy zo dňa X.X. XXXX. To znamená, že žalobcovia predpoklady vydržania odvodzujú z uhorského
obyčajového práva, ktoré umožňovalo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním mimo pozemkovej
knihy, na základe dlhotrvajúcej pokojnej a statočnej držby. Podľa obyčajového práva bola vydržacia
doba v prípade nehnuteľnosti 32 rokov, pričom dobromyseľnosť sa vyžadovala v čase vstupu do
držby. S účinnosťou od 1.1.1951 upravoval otázku držby aj vydržania Občiansky zákonník č. 141/1950
Zb., a to v ust. § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ust. § 145. Podľa týchto ustanovení vlastníctvo
nadobudol ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu desiatich rokov, pričom za oprávneného
držiteľa sa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec
patrí; v pochybnostiach s predpokladalo, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť mohla založiť taká
skutočnosť, ktorá v ňom mohla vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ
žalobcovia tvrdia, že vydržacia doba začala plynúť za účinnosti obyčajového práva, ktoré bolo platné
na území Slovenska do 31.12.1950, je potrebné vo veci aplikovať aj ust. § 566 ods. 1 a 2 Stredného
občianskeho zákonníka, ktoré bolo prechodným ustanovením k plynutiam zákonných lehôt. Podľa §
566 ods. 1 lehota, ktorá začala bežať pred 1.1.1951 sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu,
najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty počítanej od dňa 1.1.1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím
tejto dlhšej lehoty počítanej od dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
Z uvedeného vyplýva, že po zavedení kratšej 10 ročnej vydržacej lehoty, táto lehota uplynula 1.1.1961.
Pokiaľ právny predchodca žalobcov splnil všetky predpoklady pre vznik vlastníckeho práva vydržaním,
stal sa dňom 1.1.1961 vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ po vzniku vlastníckeho práva si uplatňuje
vlastnícke nároky na tento pozemok iná osoba, je potrebné na základe skutkových zistení dospieť k
záveru, že právny predchodca žalobcov prišiel platným spôsobom o vlastnícke právo, teda že jeho
vlastnícke právo zaniklo spôsobom predpokladaným zákonom. Ak po riadnom vydržaní nedošlo k zániku
vlastníckeho práva M. Y., nemohlo vzniknúť vlastnícke právo L. G. k spornej nehnuteľnosti. Ak žalobcovia
tvrdia, že ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo vydržaním, neobstojí tvrdenie žalovaných,
že nadobudli vlastnícke právo od vlastníka, ktorému vzniklo vlastnícke právo dedením od tvrdeného
nevlastníka spornej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa sa týmito okolnosťami vzniku a následného
možného zániku vlastníckeho práva v odôvodnení rozsudku nezaoberal, preto je odôvodnenie jeho
rozsudku nedostatočné. Odvolací súd ďalej uvádza, že je dôvodná aj odvolacia námietka žalobcov vo
vzťahu k nevykonaniu navrhovaného dôkazu výsluchom svedkyne F.. H.. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že ak súd prvého stupňa v priebehu konania dospel k záveru, že je potrebné túto svedkyňu
vypočuť, o čom svedčí jej predvolanie na pojednávanie dňa 21.8.2013, žalobcovia legitímne očakávali,
že tento dôkaz vykonaný bude. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 21.8.2013, na pojednávanie
sa namiesto svedkyne dostavila iná osoba, ktorá pochopiteľne nevedela odpovedať na otázky, na ktoré
mala odpovedať navrhovaná svedkyňa. Pokiaľ súd prvého stupňa následne odmietol vykonať výsluch
navrhnutej svedkyne, došlo tým postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Úlohou súdu
prvého stupňa bude vyhodnotiť dokazovanie s prihliadnutím na tvrdenia žalobcov a skutkový stav
podradiť pod tie ustanovenia hmotného práva, ktoré sa na danú vec vzťahujú, teda na ustanovenia
uhorského obyčajového práva a stredného občianskeho zákonníka. Pokiaľ z dokazovania vyplynie, že
boli u právneho predchodcu žalobcu splnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva, súd prvého

stupňa vyhodnotí, či došlo následne k účinnému zániku vlastníckeho práva právneho predchodcu
žalobcov a či sa potom mohli platne stať vlastníkmi spornej nehnuteľnosti žalovaní.

Žalobcovia dňa 13.5.2015 navrhli zmenu žaloby tak, že nehnuteľnosť k.ú. E. zapísaná na LV č. XXXX,
a to parcela registra E-KN č. 969/203 orná pôda o výmere 120 m2 patrí do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva S. ktorý zomrel 16.12.1981 a manželky L. zomrelej 27.4.1945. Súd uznesením zo dňa
10.6.2015 túto zmenu žaloby pripustil.

Po vykonanom dokazovaní a jeho doplnení v zmysle pokynov odvolacieho súdu zistil tento skutkový
stav:

Žalobkyne v 1. a 2. rade sú vedené ako podielové spoluvlastníčky parcely registra E č. 969/218 - orná
pôda o výmere 7556 m2, každá v podiele 1, a ktorá je evidovaná na LV č. XXXX k.ú. E.. (LV č. XXXX
v prílohovej obálke). Ako nadobúdací titul je u žalobkyne v 1. rade uvedená kúpa (PKV 1-323), dedenie
a darovanie, u žalobkyne v 2. rade dedenie a darovanie. Parcela bola pôvodne vedená v zápisnici XXX
k.ú. S. ako parcela č. 616/16/2/b o výmere 7193 m2 (čl. 32) a kde ako posledný vlastník je uvedený M.,
právny predchodca žalobkýň.
Z identifikácie parciel predloženej správou katastra bolo zistené (čl. 30), že parcela č. 696/203, ktorá
je predmetom tohto konania, bola vytvorená z pôvodnej parcely 616/12 - roľa o výmere 1331 a ktorá
parcela bola vedená vo vl. č. XXX k.ú. S.. Podľa identifikácie je parcela reg. E 969/203 súčasťou parcely
reg. C 67, ktorej vlastníkmi sú žalovaní a súčasťou časti parcely registra CKN č. 62 (na parcelu nie je
vedené LV).
Z kópie mapy určeného operátu (prílohová obálka) bolo zistené, že parcela reg. E 1-969/218, ktorej
vlastníkmi sú žalobkyne, susedí s parcelami 1-969/203, 1-969/205 a 1-969/206.
Z listu správy katastra z 29.11.2007 (čl. 17) adresovanému žalobkyni v 2. rade bolo zistené, že správa
katastra dospela k záveru, že vo veci vlastníckych práv k parcele reg. 1-969-218 na LV č. XXXX k.ú. E.,
je dôvod na začatie konania o oprave chyb v kat. operáte a oprava sa bude týkať aj parcely 1-969/219.
Ostatné údaje, ktoré sú obsahom operátu sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. V prípade
parciel 1-969/203, 1-969/205 a 1-969/206 sa opak nepreukázal. Správa katastra ďalej oznámila, že ak
sa žalobkyňa domnieva, že boli dotknuté jej vlastnícke práva, môže sa ich domáhať na súde.
Z kúpnej zmluvy (čl. 7) bolo zistené, že v roku 1924 Z. a jeho manželka M. (obyvatelia X.), predali M.
(obyvateľovi D.) „dva káble“ ornej zeme, ktorý majetok je zapísaný v pozemnoknižnej vložke obce L. pod
č. XXX pod m.č. 616/16/2/b. Zápis do pozemkovej knihy povolil Okresný súd Sobrance dňa 14.4.1924.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva Michalovce D596/91 (čl.11) bolo zistené, že v dedičskom konaní po
neb. L. bola okrem iných prejednaná aj parcela č. 67 zapísaná na LV č. XXX - záhrada o výmere 1188m2
v celku a túto nadobudol Z..
Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. E. zo dňa 27.9.2007 (čl.13) bolo zistené, Z. bol vedený ako vlastník parcely
č. 969/203-orná pôda o výmere 120m2 titulom dedenia v konaní D 596/91 a rozhodnutia OÚ Michalovce,
katastrálneho odboru č. 755/2000
Z rozhodnutia Štátneho notárstva Michalovce D 839/1973 bolo zistené (čl.14), že v dedičskom konaní po
nebohej Zuzane Tačárovej bola okrem iných prejednaná aj parcela 616/16/2/b o výmere 7193m2 v 1/2 a
zapísaná vo vl. 323, pričom nehnuteľnosť nadobudli žalobkyne každá v 1. Druhú polovicu nehnuteľnosti
nadobudli žalobkyne darom do M.. Ani rozhodnutie ani darovacia zmluva neboli zapísané do katastra,
preto správa katastra rozhodnutím zo dňa 8.1.2008 (čl.15) podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. 162/1995
zapísala vlastnícke právo na základe uvedených právnych titulov v prospech žalobkýň.
Žalobkyňa v 2. rade vo svojom výsluchu pred súdom uviedla, že svoje vlastnícke právo k parcele 969/203
odvodzuje od kúpy, ktorú realizoval jej starý otec v roku 1924. Parcela sa užívala vždy vo vyčlenenom
stave za plotom, ktorý sa nachádzal za záhradami, a to za parcelou reg. C č. 67 a 63.
Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne vypovedali, že parcelu 969/203 o výmere 120m2 kúpili v roku 2007 od
pána G., ktorý bol evidovaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník. Uviedli, že kúpili aj parcely 67, 66/1
a 66/2, to znamená dvor, dom a záhrada. Na parcelu 67- záhrada naväzuje sporná parcela 969/203.
Uviedli, že na katastri zisťovali, kde sa parcela nachádza a bolo im vysvetlené, že ide o pozemok,
ktorý sa nachádza za plotom za parcelou 67. Po zistení, kde sa parcela nachádza, túto si chceli oplotiť,
avšak zo strany žalobcov im bolo povedená, že pozemok im nepatrí. Preto podávali žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti, ktorá bola na tunajšom súde právoplatne ukončená. K užívaciemu stavu parcely 969/203
pred jej kúpou sa nevedeli vyjadriť. Ďalej uviedli, že pri kúpe vychádzali z údajov katastra a neskúmali
vlastnícke práva právnych predchodcov žalobcov.

Svedok Z. vypovedal, že výmery uvádzané v pozemkových knihách neboli záväzné a podľa jeho názoru
ani mapy pri určovaní vlastníckych hraníc nemajú konštitutívny charakter.
Porovnaním katastrálnej mapy (čl. 31) a mapy určeného operátu (čl 7-prílohová obálka) bolo zistené,
že parcele 62 by mala zodpovedať parcela 1-969-218, avšak parcela 62 (7762m2) má vyššiu výmeru
ako parcela 1-969-218 (7556m2).
Svedkyňa F., pracovníčka katastra vypovedala, že v roku 2007-2008 robila prešetrovanie zmien údajov
katastra, z ktorého vyplynula oprava nejakej parcely, ale tú opravu už nevykonávala, vykonávala len
prešetrovanie zmien údajov, takže sa k nej vyjadriť nevedela. K vytvoreniu parciel 969/219, 969/205 a
969/206 uviedla, že pri spracovaní registra ROEP sa vychádza z právneho stavu a z máp pôvodného
pozemkového katastra, teda zo starších máp a zobrazujú sa hranice parciel a zobrazujú sa hranice
parciel z týchto starších máp do stavu registra C tam, kde ešte nie sú parcely zapísané na LV v registri C,
čiže sa dopĺňajú nulové plochy. V tomto prípade v E. je pôvodnou katastrálnou mapou tkzv. katastrálny
náčrt, ktorý bol vyhotovený na podklade starej komasačnej mapy z roku 1863. Odborná literatúra uvádza,
že komasačné mapy museli byť preverené zhruba v 30-tich rokoch 1930 podľa nariadenia, a tie ktoré
vyhovovali svojou presnosťou a splňali stanovené kritéria presnosti, tak tie sa povýšili na katastrálne
mapy. Mali názov katastrálne mapy. Tie ktoré svojou presnosťou nevyhovovali boli podkladom pre tkzv.
katastrálne náčrty. V katastrálnom území E. a S. sú katastrálne náčrty ako mapy, z ktorých vychádzala aj
ROEPKA a zakreslili sa hranice pôvodných parciel. V odbornej literatúre je ešte uvádzané, že katastrálne
náčrty mali nižšiu presnosť a slúžili viac menej na orientáciu o polohe, kde sa tie parcely nachádzajú.
Ďalšie mapy, mapa evidencie nehnuteľnosti, kde boli prvotne zapísané parcely evidencie nehnuteľnosti
na LV, tak vznikali len prekresľovaním z týchto máp, čiže tam vznikali nepresnosti. Pri ROEP sa z týchto
máp vyhotovia rastrové podklady, tie sa vlastne podložia pod Céčkový stav a ak po prekrytí sa vykazoval
zbytok, tak zrejme to tam bolo nakreslené. Ďalej uviedla, že pri ROEP sa nechodievalo do terénu ani
sa v teréne stav hraníc nezisťoval.

Svedok P. vypovedal, že v roku 2000 nadobudol spolu aj s pánom G. vlastnícke právo k parcele
zapísanej ako 969/219, každý v 1. Niekedy v roku 2007 sa zúčastnili na Správe katastra v Michalovciach
konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, v rámci ktorého v podstate uznali vlastnícke právo
žalobcov k parcele 969/219 a potom aj v katastri zapísané vlastnícke právo k tejto parcele žalobcom.
Vychádzali z toho, že ich rodina nikdy túto časť parcely neužívala. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa pamätá
medzi parcelami žalobcov a P. vždy stálo oplotenie. Predtým bolo staré drevené, teraz je oplotenie
obnovené. P. G., ktorá tam žila v podstate neužívala ani záhradu ani časť za oplotením.
Svedkyňa A. vypovedala, že v roku 2008 dostala od Správy katastra predvolanie na konanie, ktoré sa
viedlo o oprave chýb v katastrálnom operáte. Dôvodom mala byť tá skutočnosť, že k parcelám ktorých
bola vlastníčkou sa omylom pripočítala výmera iného vlastníka, konkrétne p. Y.. Išlo o opravu výmerov
parciel, ktoré susedili, resp. ktoré susedia s parcelou č. 969/218. Ide o parcely, ktoré sa nachádzajú za
záhradami. Vlastníckeho práva v prospech žalobcov sa vzdali, pretože podľa podkladov, ktoré mali, to
patrí žalobcom. Vychádzala z toho, že jej dedo užíval iba časť do oplotenia, čiže za oplotením nikdy
nehnuteľnosť neužíval a tak vychádzala z užívacieho stavu nehnuteľnosti. Jej dedo sa narodil v roku
1910 a užívací stav rešpektoval tak, ako bol.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa Uhorského obyčajového sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy nadobúdalo
na základe dlhotrvajúcej pokojnej a statočnej držby. V prípade nehnuteľností bola vydržacia doba 32
rokov a dobromyseľnosť sa vyžadovala v čase vstupu do držby.
Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastnícke.
Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene a nepretržite tri roky. Ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa § 145 ods. 1,2 zák. č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patria, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Žalobcovia sa po zmene návrhu domáhali určenia, že nehnuteľnosť v súčasnej dobe identifikovaná ako
parcela číslo 969/203 k.ú. Hažín patrí do dedičstva po M.i a L.. Žalobcovia majú právny záujem na

takomto určení, pretože bez takého rozhodnutia súdu nie je možné prejednať dedičstvo po právnych
predchodcoch žalobkýň a tak dosiahnuť zápis vlastníckeho práva žalobkýň k spornej nehnuteľnosti.

Súd pri svojom prvom rozhodnutí žalobu zamietol s odôvodnením, že u žalobkýň neboli splnené
predpoklady pre vydržanie, pretože neboli dobromyseľné v držbe nehnuteľnosti z dôvodov, ktoré súd v
rozsudku odôvodnil. Tie isté dôvody nedostatku dobromyseľnosti držby by sa týkali aj M. a L.
Súd však musel vychádzať zo záverov zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorého ak
právny predchodcovia žalobcov splnili všetky predpoklady pre vznik vlastníckeho práva vydržaním, stali
sa dňom 1.1.1961 vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Zároveň bolo súdu I. stupňa uložené vysporiadať
sa aj s otázkou prípadného zániku vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov k žalovanej
nehnuteľnosti.

Prvostupňový súd svoje prvé zamietajúce rozhodnutie založil na argumentácii, že nadobúdacie tituly k
predmetu kúpy a neskôr aj dedenia neboli neformálne, ale išlo o tituly písomné, v prípade dedičského
rozhodnutia dokonca o rozhodnutie orgánu štátu, z ktorých jasne vyplývala výmera nadobudnutých
nehnuteľností. Odvolací súd však vo svojom rozhodnutí uvádza, že sa stotožňuje s odvolacou námietkou
žalobkýň v tom, že výmera pozemku podľa uhorského obyčajového práva a podľa pozemnoknižného
poriadku nebola záväzná a súd prvého stupňa z tohto vysloveného názoru musí vychádzať.

Po doplnení dokazovania preto pristúpil k skúmaniu zákonných podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním u právnych predchodcov žalobkýň, a to M. a jeho manželky L., a to podľa
uhorského obyčajového práva.

Podľa tejto nepísanej normy sa umožňovalo nadobudnutie vlastníckeho práva mimo pozemkovej knihy
na základe dlhotrvajúcej pokojnej a statočnej držby. V prípade nehnuteľností bola vydržacia doba 32
rokov a dobromyseľnosť sa vyžadovala v čase vstupu do držby. S účinosťou od 1.1.1951 upravoval
otázku držby aj Stredný občiansky zákonník (§ 115 a nasl. a § 145).

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že M. kúpil v roku 1924 mpč. parcelu 616/16/2b, ktorá
je v súčasnosti evidovaná ako parcela číslo 969/218 o výmere 7556m2 zapísaná na LV 1195 k.ú. E.
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Zo zhodných výpovedí žalobkyne v 2. rade, svedkov A. a P.
vyplýva, že už právni predchodcovia žalobkýň spornú parcelu užívali v súčasne vyčlenenom stave, a
to už od jej kúpy v roku 1924. Svedkovia zároveň vypovedali, že ani oni ani ich právni predchodcovia v
užívaní nehnuteľnosti žalobcov ani ich právnych predchodcov nikdy nerušili a ich vlastnícke právo k celej
užívanej časti rešpektovali. Z uvedeného dôvodu v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte
uznali vlastnícke právo žalobcov k častiam parciel, ktoré boli evidované ako ich vlastníctvo. Užívací stav
popísaný svedkami a žalobkyňou v 2. rade zahŕňal aj súčasnú parcelu číslo 969/203 o výmere 120m2,
ktorá tvorí predmet sporu. Žalobkyňa v 2. rade ako aj svedkovia vypovedali, že užívacia plocha právnych
predchodcov žalobkýň bola vyčlenená oplotením „za záhradami“, a to jednak za záhradami svedkov
ako aj žalovaných.
M. získal vlastnícke právo k súčasnej parcele 969/218 titulom kúpy v roku 1924 a následne túto
dobromyselne užíval až do roku 1974, keď svoje vlastnícke právo previedol na žalobkyne v rozsahu
1. Keďže ku kúpe nehnuteľnosti v roku 1924 došlo za trvania manželstva kupujúceho M. a L.
parcela 969/218 tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a z tohto dôvodu po smrti L. došlo
v dedičskom konaní D 839/73 k prejednaniu 1 z parcely v prospech žalobkýň v rovnakom pomere.
Právni predchodcovia žalobkýň vstúpili do oprávnenej držby a užívania predmetu kúpy v roku 1924,
teda za účinnosti uhorského obyčajového práva. Vydržacia lehota bola 32 rokov, keďže sa jednalo
o nehnuteľnosť. Ďalšou podmienkou bola dobromyseľnosť v čase vstupu do držby, ktorú mal súd za
preukázanú tým, že právni predchodcovia žalobkyň túto nehnuteľnosť užívali od roku 1924 a nikto ich v
držbe nerušil. Vydržacie podmienky boli takto z ich strany splnené uplynutím 32-ročnej vydržacej doby,
ktorá uplynula v roku 1956. Počas plynutia vydržacej doby však nadobudol účinnosť zák. č. 151/1950
Z.z., preto s poukazom na ustanovenie § 566 ods. 1 zák. č. 141/1950 došlo k uplynutiu vydržacej doby
a tým aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov až k 1.1.1961.

Odvolací súd ďalej uložil povinnosť vysporiadať sa s otázkou, či právny predchodca žalobcov prišiel
platným spôsobom o vlastnícke právo a či jeho vlastnícke právo zaniklo spôsobom predpokladaným
zákonom. Súd takéto dôvody nezistil.

Súčasný Občiansky zákonník nepozná termín zánik resp. stratu vlastníckeho práva, ako tomu bolo
napr. aj za účinnosti Stredného občianského zákonníka (§ 132 ods. 1), podľa ktorého sa vlastníctvo
strácalo najmä tým, že ho nadobudol niekto iný. Stratu vlastníckeho práva však nevylučuje ani dnešná
zákonná úprava, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne iná osoba zákonným spôsobom. V
prejednávanej veci by takýmto spôsobom mohlo byť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u
právnych predchodcov žalovaných. Kúpa zo strany žalovaných takýmto titulom nemôže byť, pretože
ak ich právny predchodca Z. nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nemohol účinne na žalovaných
previesť vlastnícke právo.
Z listinných dôkazov vyplýva, že parcela 969/203 vznikla na základe rozhodnutia OÚ Michalovce,
katastrálneho odboru č. 755/2000 a bola zapísaná v prospech Z.. Zo zápisu na liste vlastníctva vyplýva,
že sa vychádzalo z rozhodnutia o dedičstve po L.j D596/91. Išlo však iba o administratívne rozhodnutie,
ktoré vychádzalo z identifikácie parcely 969/203 (podľa identifikácie vytvorenej z parcely 67, ktorá
bola predmetom dedenia po L.). Ako vypovedala svedkyňa H., pri vykonávaní ROEP sa do terénu
nechodievalo, prekryla sa iba stará mapa s platnou mapou a tam mohli vznikať zbytkové parcely. Aj
keď rozhodnutie katastra mohlo byť titulom pre vydržanie, z výpovede žalobkyne a svedkov vyplýva,
že súčasnú parcelu 969/203 právni predchodcovia žalovaných nikdy neužívali a teda nerealizovali
svoje vlastnícke práva k tejto časti nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by
niekedy právni predchodcovia žalovaných žalobkyne alebo ich právnych predchodcov v užívaní tejto
časti nehnuteľnosti rušili.

Súd preto dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov splnili vydržacie podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele číslo 969/203 k 1.1.1961, preto tvorí majetok, ktorý patrí do
zaniknutého bezpodielovécho spoluvlastníctva manželov M. a L. Y..

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§151 ods. 3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.