Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211211631
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211211631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej, vo veci žalobkyne R.. W. K., podnikajúcej pod obchodným menom
R.. W. K., s miestom podnikania B., M. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Mgr. Miroslavom Balážom,
advokátom, Prešov, Sládkovičova 8, proti žalovanému R.. F. L., podnikajúcemu pod obchodným menom
R..F.L.,smiestompodnikaniaN.,B.L.XX,IČO:XXXXXXXX,zastúpenémuJUDr.JaroslavomBódišom,
advokátom, Košice, Humenská 18, o zaplatenie 1.821,62 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku 43C/82/2011-128 z 10.11.2014 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.821,62 € spolu

s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 10.6.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1821,62 € s
príslušenstvom s poukazom na to, že na základe ústnej zmluvy o vypracovaní projektovej dokumentácie
pre stavbu Jasov - Základná škola z mája 2009 vyhotovila pre žalovaného projekty, za ktoré dňa

26.5.2009 pod č. 7/2009 vystavila faktúru na žalovanú sumu s dobou splatnosti do 9.6.2009. Vzal do
úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore a tvrdil, že so žalobkyňou
nikdy neuzatvoril žiadnu zmluvu o vypracovaní projektovej dokumentácie a nikdy nebol dodávateľom
služieb súvisiacich so zabezpečením vydania stavebného povolenia pre stavbu Jasov - Základná škola
a upozornil, že pokiaľ na účet žalobkyne bola už uhradená suma 170 €, túto zaplatila spol. STTOPA,
s.r.o. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení účastníkov ako aj svedkov R.. N. F. R.. B. a z faktúry č.
7/2009 vystavenej žalobkyňou mu vyplynulo, že v nej ako odberateľ bol uvedený žalovaný, podnikajúci

na základe živnostenského oprávnenia. Z výpisu z obchodného registra zistil, že jediným konateľom
spoločnosti STTOPA, s.r.o. v čase vystavenia tejto faktúry bola N. L., manželka žalovaného a táto
spoločnosť v prospech účtu žalobkyne uhradila 170 €. Zo zmluvy o dielo 01-2008 uzatvorenej podľa §
563 a nasl. Obchodného zákonníka zistil, že túto uzavreli obec Jasov ako objednávateľ a spol. STTOPA,
s.r.o. ako zhotoviteľ. Citoval § 261 ods. 1, § 536 ods.1 až 3, § 546 ods.1 a tiež § 339 ods.1, 2 zák.
č. 513/1991 Zb. a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bol uzavretý obchodnoprávny vzťah
v súlade so zmluvou o dielo, na základe ktorej bol žalovaný povinný uhradiť cenu za vykonané dielo

vyúčtované faktúrou č. 7/2009. Mal za preukázané, že účastníci spolupracovali od r. 2005 a žalobkyňa
robilaprežalovanéhoniekoľkoprojektov,ktorévždyfakturovalažalovanémuakoživnostníkoviavkonaní
žalovaný nepreukázal, že žalobkyni v danej veci na vyhotovenie projektu zákazku zadala spoločnosť
Sttopa s.r.o. Podľa žalovaného údaje potrebné pre vystavenie faktúry pre spoločnosť Sttopa žalobkynineposkytol, ale tieto údaje jej mal poskytnúť R.. N., ktorý však túto skutočnosť poprel. Ďalších svedkov
navrhnutých žalovaným už nevypočúval, keďže údaje prednášané žalovaným nepotvrdil už ani svedok
R.. N.. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobkyňa dielo odovzdala

a žalovanému vznikla povinnosť uhradiť cenu za vykonané dielo, vyúčtované faktúrou č. 7/2009.
Žalovaného zaviazal aj na uhradenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne od 10.6.2009 do zaplatenia
s tým, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania, resp. rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť z
dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Vychádzal pritom z odvolacích dôvodov upravených v §
205 ods.2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. Trval na tom, že pri zadávaní objednávky na vypracovanie projektovej
dokumentácie žalobkyni nevystupoval ako fyzická osoba - živnostník, ale konateľ spol. STTOPA, s.r.o.
O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že všetci projektanti podieľajúci sa na prácach tieto realizovali pre

spol. STTOPA a táto spoločnosť uzavrela pôvodne aj zmluvu o dielo s obcou Jasov. Poukázal tiež na
možné špekulatívne správanie sa žalobkyne, ktorá kalkulovala asi s tým, že bude jednoduchšie vymáhať
dlžnú sumu od fyzickej osoby ako od právnickej osoby, hoci čiastkovú úhradu vo výške 170 € prijala
od spol. STTOPA, s.r.o. Uviedol ďalej, že nebol v nijakom zmluvnom vzťahu s obcou Jasov, a preto
sa ani nemohol dostať do obchodnoprávneho vzťahu so žalobkyňou. Vyčítal tiež súdu prvého stupňa,

že nevykonal ním navrhnuté dôkazy a to výsluchy svedkov N. L. a starostu obce Jasov, ktorí sa mohli
vyjadriť k tomu, že žalobkyňa bola v obchodnom vzťahu len so spol. STTOPA, s.r.o.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného bez bližšieho odôvodnenia navrhla napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v
posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu

vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalovaný podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi upravenými v ust. § 205 ods.2 písm.c/, d/ a

f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jehorozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa správne skutkové zistenia v zásade správne podradil pod hmotnoprávne predpisy a
vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Pre správne rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné zodpovedať otázku, či zmluvný vzťah žalobkyňa
uzavrela so žalovaným - fyzickou osobou, podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia alebo
s právnickou osobou STTOPA, s.r.o. (od 17.9.2015 v likvidácii). Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že žalobkyňa bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie s obchodnou spol. STTOPA, s.r.o. a s jeho

názorom možno súhlasiť.

Zmluva o dielo vznikla medzi účastníkmi na základe ústnej dohody. Účastníci predtým už v minulosti
spolupracovali a nie je sporné, že žalovaný zadával žalobkyni práce vystupujúc ako fyzická osoba,
podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a takto mu predtým žalobkyňa aj fakturovala za

vykonané práce. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v danom prípade zmluvnou stranou bola spoločnosť STTOPA,
s.r.o. (a nie on ako živnostník), musel svoje tvrdenie preukázať.

Ako už bolo uvedené, zmluva medzi účastníkmi nebola uzavretá písomne, ale zmluvné strany ju
uzavreli ústne. Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že pri vzniku zmluvy - osobnom rokovaní

so žalobkyňou túto informoval, že zmluvu neuzatvára sám za seba - ako živnostník, ale že ju uzatvára
v mene obchodnej spoločnosti.

Právny úkon vo všeobecnosti je prejav vôle smerujúci ku vzniku, zmene alebo k zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle je vždy nutné vykladať tak,

ako to so zreteľom k okolnostiam, za ktorých bol vykonaný, zodpovedá pravidlám slušnosti a dobrým
mravom. Prejav vôle je javom psychického vnútra človeka a teda sama osebe nie je navonok zrejmá,
môže mať význam len vtedy, ak je vyjadrená navonok (objektivizovaná) prostredníctvom jej prejavu tak,
aby bola rozpoznateľná iným subjektom, t.j. spravidla tým fyzickým alebo právnickým osobám, ktorým
je adresovaná. Podľa vyjadrovacích prostriedkov je okrem výslovného prejavu právom aprobovaný aj

prejav urobený mlčky (konkludentne); t.j. akýkoľvek nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím ku všetkým
okolnostiam prípadu vylučuje pochybnosti o tom, aká vôľa je týmto prejavom prejavovaná.Pokiaľ chcel žalovaný vystupovať v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou ako zástupca obchodnej
spoločnosti STTOPA, s.r.o. (v rozpore s doterajšou praxou účastníkov), mal nepochybne prejaviť vôľu
túto právnickú osobu zastupovať (tvoriť jej vôľu a zaväzovať ju) a s touto skutočnosťou oboznámiť

aj žalobkyňu. V opačnom prípade, ak žalobkyňa do zmluvného vzťahu len so žalovaným vstúpila
dobromyseľne, nemožno jej takýto postup vyčítať. Nemožno tiež akceptovať stav, ak by fyzická osoba
vstupovala do záväzkových vzťahov a len vo svojom „vnútri“ by si volila, ktorú obchodnú spoločnosť v
tej chvíli zastupuje, čím by vážne zneisťovala svojich obchodných partnerov a sťažovala by im možnosť
uplatňovať si svoje nároky. Navyše podľa voľne prístupného výpisu z obchodného registra Okresného

súdu Košice I., vložky č. 22613/V, konateľom spoločnosti STTOPA, s.r.o. v období od 28.1.2009 do
9.8.2010 bola N. L.Á..

Žalovaný v odvolaní súdu prvého stupňa vyčítal nevykonanie výsluchov svedkov N. L. a starostu obce
Jasov.

Podľa ustálenej súdnej praxe, neúplnosť zistenia skutkového stavu (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre
vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom

konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní
tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť
právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že
ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Nevykonanie výsluchov svedkov označených žalovaným by zakladalo dôvodnosť tohto odvolacieho
dôvodu iba vtedy, ak by sa týmito dôkazmi mali preukázať pre vec právne významné skutočnosti.
Odvolací súd dospel k záveru (zhodnému so súdom prvého stupňa), že označené dôkazy nie sú
spôsobilé preukázať pre vec právne významnú skutočnosť. Pre posúdenie otázky, medzi akými

subjektmi vznikol v prejednávanej veci zmluvný vzťah a kto je v ňom pasívne legitimovaný bolo
nevyhnutné zisťovať, aký bol obsah a prejav vôle zúčastnených osôb pri vzniku zmluvy. Pri stretnutí
účastníkov, predchádzajúcom vzniku zmluvy neboli prítomní označení svedkovia a takto by ani ich
výpovede nemohli osvetliť pre vec významné skutočnosti.

Osobitne je potrebné poukázať na obsah výpovede žalobcu (viď zápisnicu o pojednávaní z 2.6.2016),
ktorý uviedol: „Ja som povedal žalobkyni, nech sa spojí s pánom N., ktorý má moje fakturačné údaje.
No nie, ja som osobne som jej neposkytol údaje, ja som jej povedal, na koho sa má obrániť“. Pritom
svedok Ing. Ľ. N. sa nepamätal, aby on mal upozorňovať kolegov (teda aj žalobkyňu) na to, že práce sa
vykonávajú pre firmu STTOPA. Naopak výslovne uviedol, že : „Táto zmluva o vykonaní diela bola zadaná

ústne, my sme medzi sebou žiadne písomné zmluvy neuzatvárali. Neviem presne, ako k tomu prišlo,
ale zo začiatku som robil pre pána L. a neviem v ktorom období mi bolo povedané, že fakturovať sa už
bude na firmu STTOPA a na začiatku zadania zákazky, keď mi bola podaná objednávka na vyhotovenie
konkrétneho projektu na Základnú školu Jasov, som ešte nevedel, že to bude pre firmu STTOPA. Taká
je prax, že keď odovzdám projekt, vtedy sa pýtam, pre koho to mám vyfakturovať“.

Nakoľko v konaní žalobkyňa preukázala vznik zmluvného vzťahu so žalovaným a tento nepredložil
dôkazy o tom, že do vzťahu so žalobkyňou vstúpila obchodná spol. STTOPA, s.r.o., je napadnutý
rozsudok vecne správny.

Keďže súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách konania vyhradil až na osobitné uznesenie (§ 151
ods.3 O.s.p.), rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.