Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. marec 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201072
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517201072.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: G. B., nar. XX.

X. XXXX, bytom G., K. XX, prechodne bytom P. 5, D. P., zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Igor Šafranko, advokátom, Ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
1.324,00 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.324,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.324,- eur od 16.5.2016 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
v zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 4.1.2013 číslo zmluvy XXXXXXXXX,
v znení: „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj
dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť
v splátkach/e tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Stará Ľubovňa súdne poplatok vo výške 79,- eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 1.3.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
1.324,-eursprísl.,určilneprijateľnézmluvnépodmienkyazaviazalžalovanéhonanáhradutrovkonania.

2. Žalobu dôvodil tým, že so žalovaným uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu, a to zmluvu č. XXXXXXXXX zo
dňa 4.1.2013 vo výške 2.000,- eur za poplatok vo výške 1.324,- eur s tým, že celkovú čiastku vo výške
3.324,- eur zaplatí žalovanému v prvej splátke vo výške 3.324,- eur do 8.7.2013. Žalobca predmetný
úver žalovanému zaplatil vo výške 3.324,- eur, poplatok vo výške 1.324,- eur je z 2/3 tvorený nákladmi

na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (č.l.
10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Žalovaný žalobcovi neposkytol reálne plnenie za taký
poplatok, ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou na jednej strane
a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na druhej strane, spôsobuje značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1
OZ neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie ide. Hrubá
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom,

že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony spotrebiteľom vopred nie známe, ani len svojim obsahom.
Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše nie je ničím
odôvodnené prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné z akých dôvodov žiada
žalovaný vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu ako od spotrebiteľa, ktorému
požičiava menej. Ako súvisí výška požičanej sumy s výškou administratívneho poplatku, ak sa bude

vychádzať z významu pojmu administratíva, podľa slovníka slovenského jazyka, ako správa, riadenie,
vybavovanie veci a podobne? Čo sa týka predmetného poplatku žalobca poukázal na rozsudok OS
Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13.9.2013, ktorým súd rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v
úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zhŕňajúcej náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS Prešov sp. zn. 5Co/219/2013. Žalobca

taktiež poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 14Co/321/2012, z 10.9.2013.
Ďalej uviedol, že pojem neprijateľná podmienka, vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku,
ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
vzniknutých na základy zmluvy, ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto
skutočnosť súd preveruje z úradnej moci (rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98). Neprijateľná

podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ). Predmetná zmluvná
podmienka, ktorú žalovaný naďalej používa, už bola ako neprijateľná posúdená, aj v ďalších konaniach,
vedených na Krajskom súde Prešov, a to pod sp. zn. lCo/2/2015, rozsudkom z 11.3.2015; pod sp. zn.
4Co/52/2015, rozsudkom z 21.10.2015; pod sp. zn. 17Co/50/2015, rozsudkom zo 6.8.2015. Vzhľadom
na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať

náležitostí podľa § 9 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Žalobca uviedol,
že zmluva taktiež obsahuje nesprávny údaj o RPMN. Údaj o RPMN, za podmienok uvedených v
predmetnej zmluve za žiadnych okolností nemôže predstavovať 176,22 %. Správny údaj o RPMN

podľa internetovej kalkulačky predstavuje 10 000%. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, . zo 4.1.2013
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, c/, g/, k/, j/ a y/ ZoSÚ, preto je predmetný úver
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalobca uviedol a poukázal
na ust. § 451 ods. 1, 2 OZ s tým, že bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jeho
platbami t.j. sumou 3.324,- eur a výškou úveru 2.000,- eur, teda vo výške 1.324,- eur. O tom, že sa

žalovaný obohatil bezdôvodne na žalobcov úkor sa žalobca dozvedel od Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, v mesiaci apríl 2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe žalobca poukázal,
že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné
konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú
objektívnupremlčaciudobu.Vtejtosúvislostižalobcapoukázaltiežna rozsudokKrajskéhosúduPrešov,

sp. zn. 2lCo/72/2014, z 19.3.2015. Nakoľko SD EÚ vydal 9.11.2016 rozsudok vo veci C-42/15 (ďalej len
Rozsudok), ktorým podáva výklad Čl. I, či. 3 písm. m/, čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (ďalej len Smernica), žalobca predpokladá, že sa žalovaný
bude snažiť o interpretáciu Smernice a Rozsudku, vo svoj prospech. V prípade, že by sa žalovaný
odvoláva na Smernicu, tak dáva do pozornosti odôvodnenie 30. Smernice. V tomto smere poukazuje

napr. aj na rozsudky Krajského súdu Košice, sp. zn. 2CO/56/2014, z 2.7.2015; sp. zn. 6Co/764/2014,
z 28.4.2015. Pokiaľ by žalovaný poukazoval na čl. 10 ods. 1 písm. h/ Smernice, žalobca poukazuje
napr. na rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 11Co/127/2015, z 20.4.2015; rozsudok Krajského
súdu Trnava, sp. zn. 25Co/567/2014, z 8.7.2015. Dĺžka trvania zmluvy o úvere, ako náležitosť úverovej
zmluvy, vyplýva z čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice a v ZoSÚ je obsiahnutá v § 9 ods. 2 písm. f/. V

tomto smere poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/151/2012, z
19.9.2012; rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. I6C0/315/2012, z 20.12.2012; rozsudok
Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 10Co/129/2012, zo 7.11.2013; rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp.
zn. 17Co/360/2015, z 23.9.2015. Žalobca uviedol, že rozsudok nijakým spôsobom nebráni tomu, aby
vnútroštátnaprávnaúpravapožadovaladobutrvaniazmluvyatermínkonečnejsplatnostiúveru,naopak,

takáto povinnosť vyplýva z čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice, podľa ktorého zmluva o úvere uvádza dĺžku
trvania zmluvy o úvere. Rozsudok taktiež podľa názoru žalobcu nijakým spôsobom nerieši rozpis splátky
úverov bez amortizácie istiny a slovenská právna úprava, ktorá ukladá, uvádzať v zmluve výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je v súlade s Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a j/ Smernice,podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (čl. 10 ods. 2 písm.
h/) a ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, musí obsahovať výpis, ktorý uvádza
lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich poplatkov (čl. 10 ods. 2 písm. j/), čomu zodpovedá, v

zrozumiteľnej podobe, požiadavka slovenskej právnej úpravy na rozpis splátky v spotrebiteľskom úvere.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.6.2017 vzniesol námietky miestnej nepríslušnosti
s poukazom na ust. § 41 CSP a § 13 CSP. Žalovaný má za to, že sa nejedná o prípad, na ktorý
by sa mali vzťahovať iné ustanovenia príslušného zákona, teda nie je daný žiadny predpoklad, ktorý

by zakladal osobitnú miestnu príslušnosť súdu v zmysle § 19 a násl. CSP. Žalovaný má za to,
že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a preto poukazuje na nesprávnosť adresovania
predmetnej žaloby. Žiada, aby Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd nepríslušný postúpil vec miestne
príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Bratislava. Ďalej žalovaný uviedol, že ak by súd posúdil
predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, poukazuje na plynutie premlčacej lehoty podľa Občianskeho
zákonníka a na ust. § 451 OZ. Je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem

bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy
o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak
právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný
z poctivých zdrojov. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok
na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Vydania bezdôvodného

obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať subjektívnej (dvojročnej) lehoty,
teda od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný má za to, že táto lehota
žalobcovi už márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca uhradil poslednú splátku dňa 19.7.2013 a z vyššie uvedeného
vyplýva, že v čase podania žaloby t.j. 1.3.2017 došlo k uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej lehoty.

Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej
lehote, pričom žalobca uplatnil návrh na súde až dňa 1.3.2017. Ďalej žalovaný uviedol, že razantne
odmieta postavenie žalobcu ako spotrebiteľa. Zmluva so žalobcom o úvere bola uzatvorená v zmysle §
497 a násl. Obchodného zákonníka. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne

ustanovenia občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný uviedol, že odmieta, aby zmluvná podmienka
uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere t.j. administratívny poplatok za administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou stým
spojenou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal na článok 4 ods. 2 Smernice rady 93/13
EHS. V závere žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil
elektronickým podaním doručeným súdu dňa 1.2.2018, pričom súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti
a žalovaný sa pridržiava predošlých podaní. Žalobca sa pojednávania taktiež nezúčastnil, jeho
neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca.

5. Právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe a jej dôvodoch.

Na základe vykonaného dokazovania súd za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:
6. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 4.1.2013 zmluvu o úvere č. 707300204 predmetom, ktorej bolo

poskytnutie úveru vo výške 2.000,- eur, pričom dlžník sa zaviazal veriteľovi zaplatiť sumu zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 1.324,- eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 3.324,- eur v jednej splátke po 3.324,-
eur. Celkový poplatok dlžníka spojený s úverom bol tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z
poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 391,50 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 932,50 eur. Dlžník

sa zaviazal celkovú čiastku 3.324,- eur zaplatiť do 8.7.2013, pričom dlžník zobral na vedomie, že výška
ročnej percentuálnej miery nákladov bola vypočítaná v zmysle zákona a predstavuje 176,22 %. Na aký
účel boli peňažné prostriedky poskytované v zmluve uvedené nie je. Úver bol poskytnutý žalobcovi v
plnej výške v hotovosti dňa 4.1.2013, o čom svedčí podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti
nachádzajúce sa na samotnej zmluve pod jej textom a podpismi. Sumu 3.324,- eur uhradil žalobca v 4

splátkach, z ktorých poslednú uhradil dňa 19.7.2013 vo výške 1.662,- eur.

7. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 2.5.2016, má súd za
preukázané, že žalobca kontaktoval v mesiaci január 2016 združenie, kde si dohodol stretnutie, ktorésa uskutočnilo v mesiaci apríl 2016, kedy bol oboznámený s podkladmi, ktoré združeniu doručila
spoločnosť Pohotovosť s.r.o.. Zo strany združenia bol žalobca informovaný okrem iného o náležitostiach
spotrebiteľských zmlúv o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými

mravmi.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,
v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský

spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

9. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

10. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase

uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

12. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia

Zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej

v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v
celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté

ustanovenie § 17 ods. 3 .

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/, f/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
a/ druh spotrebiteľského úveru,
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y)
.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia

Zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa
§ 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové

použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

17. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 7 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

20. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 3 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 39 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), neplatný je právny úkon, ktorý

svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom už v čase uzavretia Zmluvy), kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkovýprospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 457 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ak je zmluva neplatná alebo
ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ).

27. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k záveru:
31. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Uzavretá Zmluva
je s ohľadom na jej obsah nepochybne zmluvou spotrebiteľskou jednak podľa príslušnej všeobecnej
úpravy v zmysle OZ, pričom zároveň v tomto prípade ide i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa

zákona č. 129/2010 Z.z.. Námietky žalovaného v tomto smere nemôžu obstáť, pretože podľa § 1 ods.
3 písm. l/ cit. zákona, na ktoré ustanovenie tu odkazoval, nie je spotrebiteľským úverom úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, pričom tuto bol úver poskytnutý 4.1.2013 a podľa
Zmluvy ho mal žalobca vrátiť do 8.7.2013. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože z jej obsahu je
zrejmé, že pri jej uzatváraní a plnení konal žalovaný nepochybne v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti - „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“ (zapísané v obchodnom registri od 14.3.2001, §
2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a žalobca pri uzatváraní a plnení Zmluvy nepochybne v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. a/ zákona č. 129/2010
Z.z.) nekonal (nič z predložených dôkazov opačný záver nepreukazuje), teda v dotknutom právnom
vzťahu bol spotrebiteľom. V zmysle uvedeného sa práva a povinnosti zmluvných strán v zásade riadia

príslušnými ustanoveniami OZ a zákona č. 129/2010 Z.z..

32. Na základe uvedeného záveru súdu, že posudzovaná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, súd
neprihliadal na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného s poukazom na cit. ustanovenia
a vec prejednal a rozhodol, nakoľko je tu daná osobitná miestna príslušnosť daná na výber podľa § 19

písm. d/ CSP.

33. Ďalej súd dospel k záveru, že úver, ktorý bol žalobcovi podľa zmluvy poskytnutý, je bezúročný a bez
poplatkov, a to preto, lebo v Zmluve absentuje riadne uvedenie týchto náležitostí:
- podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. - druh spotrebiteľského úveru - táto náležitosť nie

je v žiadnom zmluvnom dokumente uvedená;
- podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. - a to samotnej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere - tu nemôže (už ani v zmysle § 54 ods. 2 OZ) obstáť poukaz iba na záväzok žalobkyne zaplatiť
celkovú čiastku do 8.7.2013; ako aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - „termín
konečnejsplatnosti“nezodpovedásámosebevZmluveuvedenémuzáväzokžalobkynezaplatiťcelkovú

čiastku do 8.7.2013;
- podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. - v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie
všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov - nie je v Zmluveuvedený ani jeden predpoklad použitý na výpočet tam uvedenej RPMN, čo nijako nemožno zhojiť
všeobecným konštatovaním, že výška RPMN „sa vypočítala v zmysle zákona“;
- podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - v Zmluve je uvedené, že
úver zvýšený o príslušný poplatok má žalobkyňa zaplatiť v 1 splátke po 4.482,- eur, nie je však uvedený
konkrétny termín splátky (od toho sa odvodzuje i výška samotného úroku z úveru - teda za aké obdobie
má byť platený, nemôže byť v rovnakej vyčíslenej sume či by bol úver vrátený o mesiac, dva alebo

naozaj až 8.7.2013 ako je uvedené v Zmluve); navyše v tomto smere predložila žalobkyňa splátkový
kalendár (a žalovaná jeho pravosť nenapadla ani nespochybnila), kde bolo jej plnenie rozvrhnuté do 6-
tich splátok po 554,- eur, čo úplne spochybňuje relevantnosť údaja v samotnej Zmluve o jednej splátke.

34. V rozpore s dobrými mravmi je jednoznačne i časť „príslušného poplatku“ vo výške 1.324,-
eur pripadajúca na administratívne náklady na vypracovania a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou. Tento je sám osebe jednak neúmerne vysoký oproti výške poskytnutého
úveru a navyše dojednanie o poplatku v tomto smere je absolútne vágnym a neurčitým, nešpecifikuje
konkrétne náklady na vyhotovenie a uzatvorenie Zmluvy ani čo do dôvodu, ani čo do výšky jednotlivých
zložiek, vôbec nešpecifikuje administratívne činnosti („všetka administratíva s tým spojená“), nič z
toho nie je bližšie určené a teda išlo iba o navýšenie záväzku žalobkyne ako spotrebiteľa o bližšie

nevysvetlené, nešpecifikované a nepreukázané výdavky.

35. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že zmluva v časti celého záväzku žalobcu zaplatiť
i sumu 1.324,- eur ako „príslušný poplatok“ sa prieči dobrým mravom a teda je absolútne neplatná
v zmysle § 39 OZ. Na základe toho, keďže bolo preukázané, že žalobca nielen vrátil v plnej výške

sumu poskytnutého úveru, ale aj zaplatil žalovanému uvedenú sumu 1.324,- eur, ktorú teda nebol pre
absolútnu neplatnosť jej dojednania i pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vôbec povinný platiť,
je zrejmé, že týmto došlo na strane žalovaného prijatím sumy 1.324,- eur k vzniku bezdôvodného
obohatenia v tomto rozsahu na úkor žalobcu, pretože uvedenú sumu prijal prijatím plnenia z, v tejto časti,
neplatného právneho úkonu, resp. pokiaľ ide o zistenú bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, tak bez

právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného mal právo iba na vrátenie toho, čo žalobcovi poskytol,
teda iba na vrátenie samotnej istiny poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov, nakoľko sumu 1.324,-
eur žalovaný žalobcovi doposiaľ nevydal (nezaplatil) súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na jej
zaplatenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

36. V súvislosti so zaviazaním žalovaného na zaplatenie sumy 1.324,- eur súd, vzhľadom na ním
vznesenú námietku premlčania poukazuje na tú skutočnosť, že s ohľadom na všetky zistené, ako
aj súdu z jeho činnosti v obdobných veciach známe skutočnosti je zrejmé, že k vzniku uvedeného
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu došlo podľa súdu z jeho strany
úmyselným konaním proti dobrým mravom. Žalovaný podľa výpisu z obchodného registra má, okrem

iného, ako predmet svojej činnosti od 14.3.2001 uvedené i „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“. Z
vlastnej činnosti v obdobných veciach je súdu známe, že poskytovanie úverov zo strany žalovaného je
dlhodobé, rozsiahle a opakované, a taktiež je v obdobných konaniach žalovaný opakovane, dlhodobo a
často upozorňovaný na obdobné nezákonné postupy pri uzatváraní zmlúv o úvere, ako sa ich dopustil
(v zmysle vyššie uvedeného) i v tomto prípade. Žalovaný si musel byť minimálne vedomý a čo sa týka

následku uzrozumený s tým, že ak dojedná so spotrebiteľom Zmluvu za podmienok kedy na ťarchu
spotrebiteľa dojedná navýšenie jeho záväzku o riadne nešpecifikovaný poplatok údajne zahŕňajúci
náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy a všetku administratívu s tým spojenú tak, ako v tomto
prípade, tak prijatím takýchto plnení od dlžníka vznikne na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Všetky
tieto skutočnosti majú tak za následok to, že v zmysle § 107 ods. 2 vety druhej OZ je v tomto prípade

tzv. objektívnou premlčacou dobou, v ktorej najneskôr by sa právo žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčalo, doba desaťročná, a to odo dňa 19.7.2013 kedy uhradil v rámci poslednej
splátky žalobca nad samotnú istinu úveru i túto sumu 1.324,- eur (teda uplynutím dňa 19.7.2023, ktorý
ešte nenastal), ohľadne dojednania ktorej je Zmluva (viď vyššie) absolútne neplatná. Čo sa týka tzv.
subjektívnej premlčacej doby na strane žalobcu, v ktorom mohol úspešne uplatniť právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia, tak ako uvádzal žalobca (a žalovaný to nijako nespochybnil ani nepreukázal
opak), o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel od spotrebiteľského združenia
- Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré uvedené potvrdilo prehlásením z 2.5.2016, v
zmysle ktorého žalobcu v apríli 2016 informovali o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeranýchodplatáchaúrokochzaúvery,ktorésúvrozporesdobrýmimravmi,atď..Preukázateľneažvtedyžalobca
náležite zistil, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. Žalobu pritom
podal 1.3.2017, teda preukázateľne včas i v rámci subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov v zmysle

§ 107 ods. 2 vety prvej OZ odkedy sa dozvedel, že tu došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Námietku premlčania, vznesenú žalovaným, preto súd v tejto veci vyhodnotil ako v
celom rozsahu nedôvodnú.

37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 1.2.2013),

výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

39. Záväzok žalovaného vrátiť, vydať, žalobcovi vyššie uvedené bezdôvodné obohatenie vznikol v
zásade už v deň nasledujúci po dni, kedy žalobca plnil podľa Zmluvy i to, čo tak pre neplatnosť
Zmluvy v danej časti, ako aj pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru plniť nebol povinný. O vydanie
bezdôvodného obohatenia však žalobca žalovaného relevantne a preukázateľne požiadal až tým
spôsobom, že ním podaná žaloba bola žalovanému doručená, a to dňa 15.5.2017, teda žalovaný bez

akéhokoľvek postihu vo forme úrokov z omeškania mohol splniť svoj dlh voči žalobcovi, spočívajúci
v bezdôvodnom obohatení sa na jej úkor vo výške 1.324,- eur, v nasledujúci pracovný deň, čo
bolo 16.5.2017(§ 563 OZ), avšak to neurobil ani doposiaľ a teda dňom 16.5.2017 sa so splnením
uvedeného dlhu dostal do omeškania - a až od tohto dňa možno žalobcovi priznať právo na zaplatenie
úrokov z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené teda, keďže záväzok žalovaného vydať bezdôvodné

obohatenie ako taký vznikol v zásade už 20.7.2013 (deň po zaplatení dotknutej sumy), teda po 1.2.2013,
čo sa týka sadzby úrokov z omeškania je v tomto prípade potrebné túto uplatňovať ako súčet základnej
úrokovej sadzby ECB platnej v prvý deň omeškania žalovaného (t.j. k 16.5.2017, čo bolo 0 %, a túto
zvýšiť o 5 percentuálnych bodov (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Vzhľadom na všetky
tu uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 1.324,- eur za obdobie od 16.5.2016 do zaplatenia.

40. Keďže tu ide o spotrebiteľskú zmluvu, v základných otázkach úverového vzťahu ako takého treba
prihliadať na úpravu týkajúcu sa zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne
iných práv a povinností strán konania ako zmluvných strán, vyplynuvších z nimi uzavretej Zmluvy,

resp. vyplynuvších v súvislosti s jej uzavretím, treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych
predpisoch, najmä v OZ (a to najmä čo sa týka hodnotenia ne/prípustnosti jednotlivých zmluvných
podmienok, osobitne so zohľadnením skutočnosti, že VPPÚ preukázateľne nemal žalobca možnosť
nijako ovplyvniť) a zákona č. 129/2010 Z.z.. Pre úplnosť tu treba doplniť, že už vzhľadom na zistenie, že
Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, súd považuje „dohodu“ v bode

15. VPPÚ za neplatnú v zmysle § 52 ods. 2 OZ ako je cit. vyššie, nakoľko takáto „dohoda“ (preukázateľne
vopred jednostranne naformulovaná veriteľom - žalovaným, ktorej obsah či samotné ponechanie vo
VPPÚ podľa celého ich textu nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť nijako namietať alebo vylúčiť)
obchádza ustanovenia OZ (konkrétne § 52 ods. 1 vety druhej OZ) a navyše zhoršuje postavenie žalobcu
oproti ustanoveniam OZ (napr. už len v otázke dĺžky premlčacej doby v prípade omeškania s plnením

dlhu a pod.). Samotné ustanovenie vety druhej bodu 15. VPPÚ je navyše nezmyselné už s ohľadom
na predmet Zmluvy v nej výslovne vyjadrený, ktorému zodpovedá i jej označenie, teda táto Zmluva ani
nemohla byť „nepomenovanou“ zmluvou.

41. Čo sa týka určenia zmluvnej podmienky uvedenej v bode 10. VPPÚ ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky, súd poukazuje na to, že už podľa obsahu VPPÚ tieto boli vopred formulárovo a jednostranne
naformulované žalovaným ako veriteľom, kde žalobca preukázateľne (vzhľadom na celý ich obsah i
obsah samotnej Zmluvy, v zmysle ktorého jej to tiež nijako nebolo umožnené) nemal žiadnu možnosť
obsah VPPÚ nejako ovplyvniť. Teda pokiaľ bol v situácii, že úver potreboval, tak proste musel uzavrieť
Zmluvu s tým, že mu neostávalo nič iné iba akceptovať bez výhrad i obsah VPPÚ (a v rámci toho i tam

uvedené všetky jej „záväzky, uznania, súhlasy“ a pod.).

42. Súd zmluvnú podmienku uvedenú v bode 10. VPPÚ vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a to tak
čo sa týka jej prvej časti (prvej vety) spočívajúcej v uznávacom prejave žalobcu (dlžníka) vo vzťahu kdlhu v zmysle Zmluvy, ako aj čo sa týka jej druhej časti - teda rozdelenia či špecifikácie v prvej vete tejto
zmluvnej podmienky uvedeného poplatku na časť pripadajúcu na „dohodnutý“ úrok a časť na náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou s tým spojenou administratívou. Žalovaný v

tomtokonanínijakonepreukázal,žebytútozmluvnúpodmienkudohodlasožalobcomakospotrebiteľom
individuálne. Čo sa týka samotného „uznania dlhu“ (veta prvá bodu10. VPPÚ)
zmluvná podmienka z pohľadu súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tu žalobcu, pretože už vopred má tento uznať dlh, ktorý
však reálne v čase samotného jeho uznávania ešte ani neexistuje, pretože je zrejmé a logické, že k

reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov vo forme úveru mohlo dôjsť (a žalovaný nepreukázal
opak), až po podpise samotnej Zmluvy vrátane v rámci toho vyjadreného v jej texte prejavu dlžníka o
tom, že súhlasí s VPPÚ, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Uznanie dlhu môže
byť platným právnym úkonom iba vtedy, ak v čase uznania dlhu dlh už skutočne existoval - v tomto
prípade teda ak by v čase uznania dlhu už úver bol dlžníkovi poskytnutý, čo je tu zrejme vylúčené,
lebo najprv musel žalobca ako dlžník podpísať Zmluvu, v rámci čoho teda už vopred činil vyhlásenie o

súhlase s VPPÚ, o tom, že nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať - teda vrátane vety
prvej bodu 10. VPPÚ. Až následne mu bol úver reálne poskytnutý - viď pod textom samotnej Zmluvy
uvedené a následne podpísané prehlásenie o prevzatí peňažnej hotovosti. Podpisom samotnej Zmluvy
mal však žalobca ako dlžník súčasne uznať i dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške. Teda po prvé
mal vopred uznať dlh vrátane poplatku v časti predstavujúceho - ako je vyššie popísané neplatne -

dohodnutý úrok a vo zvyšnej časti - tiež ako je vyššie popísané neplatne - „dohodnuté“ náklady na
vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, a to
všetko napriek nedostatkom Zmluvy majúcim za následok navyše i to, že poskytnutý úver je bezúročný
a bez poplatkov. Jednak zároveň týmto už vopred mali byť voči nemu vyvolané následky napr. podľa
§ 110 ods. 1 vety druhej OZ. Navyše tuto uznávací prejav nebol podpísaný žalobcom ako dlžníkom

ale mal sa naň vzťahovať zrejme len podpis samotnej Zmluvy, do samotného podpisu ktorej oboma
zmluvnými stranami žalovanej záväzok iba vzniknúť reálne mal (t.j. vznikol a uznaný byť mohol najskôr
ažposkutočnomodovzdanípeňažnýchprostriedkovvzmysleZmluvy).Naformulovanietakejtozmluvnej
podmienky, ako je v bode 10. VPPÚ, vopred formulárovo do znenia zmluvných dokumentov bez dania
možnosti spotrebiteľovi takúto podmienku neakceptovať, resp. vylúčiť, znamená vopred ho zbaviť, resp.

znamená, že sa podpisom zmluvy vopred vzdáva (§ 54 ods. 1 veta druhá OZ) práva slobodne rozhodnúť
v rozhodnom čase o tom, či jestvujúci dlh (prípadne i premlčaný) písomne uzná (osobitne pri úrokoch a
poplatkoch s odstupom času i čo do dôvodu a výšky) a v tejto súvislosti či skutočne akceptuje následky
podľa § 110 ods. 1 vety druhej OZ. V tomto spočíva tá skutočnosť, že takáto zmluvná podmienka má za
následok spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Osobitne, s poukazom na náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, takáto zmluvná podmienka navodzuje dojem neskutočnej nákladovej
náročnosti uzavretia zmluvy ale tiež bez toho, aby boli príslušné náklady a administratíva vyjadrené
relevantne, určite a zrozumiteľne i čo do dôvodu a výšky, a tak odkontrolovateľné spotrebiteľom. Ide o
podmienku obsahovo plytkú, vágnu, ktorá z pohľadu súdu má iba zastrieť neúmerne vysoké protiplnenie

vyžadované Zmluvou od žalobcu a i týmto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán na ťarchu spotrebiteľa - teda tu žalobcu. Preto uvedenú zmluvnú podmienku v bode
10. VPPÚ súd určil ako neprijateľnú.

O trovách konania súd rozhodol takto:

43. V zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O
výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262
ods. 2 CSP).

44. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku s poukazom na § 4 ods. 2 písm. za) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Nakoľko súd jeho žalobe v
plnom rozsahu vyhovel, s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal žalovaného
vzhľadom na jeho neúspech v konaní zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 79,- eur podľa položky
1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb..

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.