Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/549/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229266
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112229266.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne B. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XX, proti žalovanému Tatra credit, a. s., so sídlom Námestie slobody 10/1718, Piešťany,
IČO: 44 975 775, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/367/2012-218 zo dňa 05. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobkyne o určenie neplatnosti zmluvy o
záložnom práve č. 149/11 zo dňa 08. 07. 2011, ktorú uzavrela so žalovaným, a na základe ktorej došlo
k zabezpečeniu pohľadávky z úverovej zmluvy č. 149/11 zo dňa 08. 07. 2011 a k zriadeniu záložného
práva k nehnuteľnosti bytu č. 11, 4. poschodie, vchod č. 16B, súpisné číslo 16, v bytovom dome na

parcele č. C-KN 58 k. ú. Harmanec, okres Banská Bystrica zapísaný na A.( ďalej v texte aj „byt“ ).
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že žalobkyňa
so spoločnosťou S.O.S. finance spoločnosť, s. r. o., Piešťany ako veriteľom uzatvorila úverovú zmluvu
č. 98/2009 v zmysle § 497 ObZ, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3500 €, ktorú zmluvu
uzavrela dňa 04. 06. 2009. Súčasne žalobkyňa, ako záložca uzatvorila so záložným veriteľom S.O.S.
finance, s. r. o. zmluvu o záložnom práve č. 98/2009 na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy

č. 98/2009 a predmetom záložného práva bol predmetný byt č. 11, nachádzajúci sa na 4. poschodí v
Harmanci, súpisné číslo 16, na parcele č. C-KN 58 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorú zmluvu
uzavrela dňa 04. 06. 2009. Ďalej mal okresný súd za preukázané, že žalobkyňa ako dlžník v 1/ rade
a Q. M. ako dlžník v 2/ rade, uzatvorili s veriteľom spoločnosťou Tatra credit, a. s., Piešťany úverovú
zmluvu č. 149/2011 zo dňa 08. 07. 2011, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 13.000
€ s konečnou splatnosťou 08. 01. 2012. Žalobkyňa ako záložca 1/ uzatvorila so spoločnosťou Tatra

credit, a. s. zmluvu o záložnom práve č. 149/2011 zo dňa 08. 07. 2011, predmetom záložného práva
bol vyššie uvedený byt vo vlastníctve žalobkyne. Súčasne okresný súd konštatoval, že do spisu bolo
založené oznámenie o dobrovoľnej dražbe - DD 59/2012 s dátumom konania dražby 30. 11. 2012 v
zmysle zákonného záložného práva v prospech spoločnosti Tatra credit, a. s..

3. Prioritne sa okresný súd zaoberal otázkou, či je na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti zmluvy v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do
30.06.2016(ďalejvtexte„O.s.p.“).Vtejtosúvislostiuzavrel,žežalobkyňajedlžníčkouvočižalovanému
z úverovej zmluvy, môže byť preto začatý výkon záložného práva, čím môže byť ohrozená jej bytová
existencia, preto mal za to, že naliehavý právny záujem je daný s poukazom na ust. § 34 ods. 2 Zákona
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon).
V nadväznosti na uvedené zároveň okresný súd konštatoval, že žalobkyňa, pokiaľ žiadala aby súd sa

zaoberal prejudiciálnou otázkou, a to platnosťou úverovej zmluvy č. 98/2009 a zmluvy o záložnom práve
č. 98/2009, ohľadne týchto zmlúv nebol daný naliehavý právny záujem na skúmaní ich platnosti aleboneplatnosti, ak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úver bol splatený, došlo k zániku dlhu, a teda
zanikloizáložnéprávo.Vzmysletýchtozmlúvpretoveriteľ(S.O.Sfinance,spoločnosťsr.o.),užnemôže
vo vzťahu k žalobkyni uplatňovať žiadne práva. Ak však žalobkyňa žiadala, aby súd skúmal i platnosť

úverovej zmluvy č. 149/2011, ktorú uzavrela dňa 08. 07. 2011, uzavrel, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá má spĺňať náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná
zmluva bola podľa okresného súdu urobená v písomnej forme, preto neuveril tvrdeniam žalobkyne,
podľa ktorých táto nevedela, že podpisuje úverovú zmluvu a zmluvu o záložnom práve, ale mala za
to, že podpisuje uznanie dlhu a tvrdila, že jej bolo zamestnancom spoločnosti tvrdené, že podpisuje

uznanie dlhu. V tejto súvislosti zároveň okresný súd konštatoval, že žalobkyňa zmluvu nepodpísala pod
nátlakom a takéto skutočnosti v konaní ani netvrdila, preto je irelevantné, či si mala, alebo nemala kedy
predmetnú zmluvu prečítať. Okresný súd neopomenul rozporuplnosť tvrdení žalobkyne, keď raz tvrdila,
že pred podpisom si zmluvu alebo listiny nečítala a v inej výpovedi uviedla, že si ju nemohla riadne v
pokoji prečítať. Uvedené nekorešponduje ani s písomnosťami, ktoré doručovala žalobkyňa a dlžník v 2/
radeE. M. spoločnosti Tatra credit, a. s., v ktorých nerozporovala, že by takúto zmluvu nikdy neuzavrela

a že jej neboli poskytnuté finančné prostriedky, naopak žiadala o splátky, o odpustenie pokút a netvrdila,
že by zmluva bola neplatnou. Naviac, ak by aj žalobkyňa tvrdila, že na základe právneho úkonu zo dňa
08. 07. 2011 malo dôjsť k uznaniu dlhu, nebol dôvod, aby podpísala výdavkový pokladničný doklad na
sumu 13.000 €, a teda nebol dôvod, aby táto suma bola vyplatená. Okresný súd mal za to, že žalobkyňa
nepreukázala, že suma 13.000 € jej nebola vyplatená ako úver v zmysle úverovej zmluvy uzavretej dňa

08.07.2011, a nebolo preukázané ani to, že by nebola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,
nebol zistený ani rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho ju považoval za platnú.
4. Na záver okresný súd konštatoval, že v prípade, ak by prebiehalo konanie o plnenie z predmetnej
úverovej zmluvy uzavretej dňa 08.07.2011, súd by bol povinný zo zákona skúmať neprijateľné zmluvné
podmienky, resp., či zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., avšak,

takéhoto nároku sa musí žalobkyňa domáhať osobitnou žalobou. Keďže však žalobkyňa nenapádala
obsah zmluvy o záložnom práve, ani formu, ale žiadala, aby súd určil jej neplatnosť s poukazom na
úverovú zmluvu na zabezpečenie plnenia, z ktorej bola zmluva uzatvorená z dôvodu, že jej neboli
poskytnuté finančné prostriedky, nebol jej návrh dôvodný. Inú neplatnosť predmetnej zmluvy žalobkyňa
nenapádala. Uzavrel, že zmluva o záložnom práve obsahuje všetky náležitosti, je vyhotovená v

písomnej forme, a je z nej zrejmé, za akým účelom bola uzatvorená, čo je predmetom zálohu i pre akú
pohľadávku, v dôsledku čoho návrh v celom rozsahu zamietol.
5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30.06.2016 ( ďalej v texte „O. s. p.“ ), teda podľa úspechu v konaní.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že okresný súd založil

svoje rozhodnutie na nesprávne zistenom skutkovom stave a úvahách, ktoré odporujú zásadám logiky
a závery súdu z hľadiska pravdivosti a dôveryhodnosti odporujú zásadám správneho vyhodnocovania
dôkazov, nakoľko okresný súd nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Naďalej zotrvala na tom, že nedostala od žalovaného ním tvrdený
úver vo výške 13.000 €, aj keď listiny s takým obsahom podpísala, vrátane príjmového pokladničného

dokladu. Až neskôr po podpise si uvedomila, že tieto právne úkony mali zastrieť skutočný právny úkon,
a to uznanie dlhu, ktorý jej vznikol zo záväzkov voči žalovanému na základe skoršej neplatnej úverovej
zmluvy zo dňa 04. 06. 2009. K splateniu úverovej zmluvy zo dňa 04. 06. 2009 došlo práve zastieranými
úkonmi, ktoré boli zrealizované tým, že jej na podpis boli predložené listiny - pokladničný blok na
sumu 13.000 €, a to spolu s úverovou zmluvou zo dňa 08. 07. 2011 a na ňu nadväzujúcou zmluvou

o záložnom práve. V tomto rozsahu považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, nakoľko súd
nepredložil žiadnu úvahu, ktorou by vysvetlil tú skutočnosť, ako práve v deň 08. 07. 2011 mohla
splatiť voči žalovanému domnelý dlh z úverovej zmluvy zo dňa 04. 06. 2009, o čom vystavil žalovaný
potvrdenie s názvom kvitancia, keďže v tom čase nemala vlastné peniaze na splatenie dlhu. Práve
tento postup je metódou reťazenia záväzkových vzťahov, keď predstieraním zastieraného úkonu novou

úverovou zmluvou má byť splatený nedlh z neplatnej zmluvy a takéto konanie nemôže požívať súdnu
ochranu. Úverovú zmluvu a na ňu nadväzujúcu zmluvu o záložnom práve je preto nutné považovať za
neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o nemorálny spôsob obchádzania zákona o
maximálneprípustnomúročeníúveru.Prejudiciálnemaltaktiežokresnýsúdposúdiťneplatnosťzmluvyo
úverezodňa08.07.2011,atozúradnejmociexoffo,nakoľkonaneplatnosťtejtozmluvypoukazovalauž

v návrhu. Poukázala na viaceré rozhodnutia krajských súdov SR a v nadväznosti na uvedené zdôraznila,
že v zmluve o úvere zo dňa 08. 07. 2011 odplata prevyšuje obvyklé bankové úroky o najmenej 200% za
obdobný produkt. Už v návrhu uviedla aj to, že : „namieta neplatnosť zmluvy o záložnom práve č. 149/11
pre jej neurčitosť o podstatných podmienkach realizácie záložného práva Čl. VII.d, ktorý je dojednanýtak, že pripúšťa svojvôľu pre realizácii záložného práva“, ktorou skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal.
Nepravdivo preto okresný súd uviedol, že nenamietala absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa
08. 07. 2011, naopak, naďalej trvá na tom, aby súd vyslovil, že zmluva o úvere zo dňa 08. 07. 2011 je

v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda, aby súd určil, že napadnuté zmluvy sú neplatné,
aplikujúc zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 3 a § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.
7. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu v celom rozsahu súhlasí,
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 05. 02. 2015 s tým, že Krajskému súdu v Banskej Bystrici,

ako súdu odvolaciemu bola vec predložená dňa 16. 06. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1
stanovuje,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc
vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová

právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale
procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj
po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016)
účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v
plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol

porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný
a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí
Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
9.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),prejednalodvolanieviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario)

napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
10. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že naliehavý právny záujem na určení,
že zmluva o úvere č.98/2009 zo dňa 04.06.2009 a zmluva o záložnom práve č. 98/2009 zo dňa 04.
06. 2009 uzavreté medzi stranami sporu, nie je daný, ak tento úver bol zaplatený v plnej výške a na

tomto základe zaniklo i záložné právo. Na základe týchto zmlúv si tak žalovaný nemôže uplatňovať voči
žalobkyni žiadne práva. Naopak, pokiaľ ide o zmluvu o úvere č. 149/2011 zo dňa 08.07.2011 a zmluvu
o záložnom práve zo dňa 08.07.2011, naliehavý právny záujem na určení ich (ne)platnosti daný je.
Uviedol, že rozhodnutím o určenie neplatnosti záložnej zmluvy ( zo dňa 08.07.2011 ) môže žalobkyňa
dosiahnuť zmenu vo svojom právnom postavení, pretože na základe rozhodnutia sa obnoví stav pred

daným právnym úkonom a na liste vlastníctva nebude zápis o záložnom práve vykonaný na základe
záložnej zmluvy ( ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona ).
11. Uvedený právny záver však považuje odvolací súd za predčasný, a to z dôvodu, že súd sa
v odôvodnení nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že úver poskytnutý vo výške 13.000 € mal byť
poskytnutý za účelom splnenia dlhu, ktorý vznikol z inej zmluvy ( uzavretej dňa 04.06.2009 ). Otázka,

či bol tento dlh splatený aj zo sumy 13.000 €, nebola predmetom skúmania a následného dokazovania.
Okresný súd neuviedol, prečo dospel k právnemu záveru, že zo strany veriteľa nešlo o postup reťazenia
záväzkových vzťahov, prípadne o zastrený úkon, ak mal byť podľa tvrdenia žalobkyne novou úverovou
zmluvou splatený nedlh z neplatnej zmluvy. Odvolací súd preto poukazuje na zásadu rímskeho práva
(nemoplusiurisadaliumtransferrepotest,quamipsehabet),vzmyslektorejzneprávanemôževzniknúť

právo. Bude preto úlohou okresného súdu vykonať dokazovanie, či (ne)existoval vzťah a vzájomná
závislosť medzi zmluvou o úvere zo dňa 04.06.2009 a 08.07.2011, ak žalobkyňa tvrdí, že v deň 08.
07. 2011 nemohla splatiť voči žalovanému dlh z úverovej zmluvy zo dňa 04. 06. 2009, o čom vystavil
žalovaný potvrdenie s názvom kvitancia, keďže v tom čase nemala vlastné peniaze na splatenie dlhu. Z
obsahu spisu nevyplýva, akým spôsobom a v akej výške a kedy bol splatený úver poskytnutý žalobkyni

podľa zmluvy o úvere zo dňa 04.06.2009, a na základe akých dôvodov bola vystavená žalovaným
„kvitancia“.
12. Zároveň okresný súd v zmysle § 292 CSP vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o možnosti
zastúpenia, ale aj o jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej
povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, prípadne o iných možnostiach

potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. V zmysle § 295 CSP môže totiž súd vykonať
aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd aj bez návrhu
obstaráalebozabezpečítakýtodôkaz.Uvedenéodvolacísúddopĺňavzhľadomnavyjadreniažalobkyne,
ktorá napriek formulácii petitu vo viacerých jej podaniach a písomných vyjadreniach konštatuje, že sadomáha i určenia neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 08. 07. 2011, napriek
tomu návrh výroku ako má súd rozhodnúť neupravila.

13. S argumentáciou okresného súdu, podľa ktorej ak má žalobkyňa za to, že zmluva o úvere zo dňa
08.07.2011 a zmluva o záložnom práve z toho istého dňa obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ,
resp. že by malo ísť o zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver bez poplatkov a bez úrokov, musí
sa nároku domáhať osobitnou žalobou ( str. 8, predposledný odsek ), sa odvolací súd nestotožňuje.

Na podanie žaloby o penažné plnenie je aktívne legitimovaný iba veriteľ, teda nebankový subjekt,
ktorý takúto žalobu nepodal a ani nepodá, ak má za to, že nastala zročnosť celého dlhu a domáha
sa realizácie dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa by potom nemala možnosť žiadať o posúdenie platnosti
úverovej zmluvy, čo je odňatie spravodlivosti. Tento naliehavý právny záujem má spotrebiteľ aj popri
možnosti uplatnovať vecné práva k predmetu zabezpečenia. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva
má vo vzťahu k zmluve o úvere akcesorickú povahu. Vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu § 34 ods. 2

zákona c. 162/1995 Z.z. o katastri nehnutelností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), v zmysle ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté dalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka, má spotrebiteľ naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. ( viď. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 M Cdo 1/2009).

14. Žalobkyňa tvrdí, že zmluva o záložnom práve je neurčitá v podstatných podmienkach realizácie
záložného práva v Čl. VII.d, ktorý pripúšťa svojvôľu pri realizácii záložného práva. V jej písomnom

vyjadrení poukázala na to, že úroky dojednané v úverovej zmluve č. 149/2011 zo dňa 08. 07. 2011
prevyšujúobvyklébankovéúrokyonajmenej200%stým,žetakzmluvaoúvereč.149/2011akoizmluva
o záložnom práve, obe zo dňa 08. 07. 2011 je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť
účastníkov zmluvného vzťahu, nakoľko obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vymedzené v ust.
§ 53 ods. 1 písm. a), k), r) Občianskeho zákonníka a naviac hodnota nehnuteľnosti vysoko prevyšuje

poskytnuté plnenie, v dôsledku čoho považuje zmluvy za neplatné (č. l. 87 až 90 spisu). Ak má žalobkyňa
naliehavý právny záujem na určení platnosti či neplatnosti týchto zmlúv, potom je úlohou okresného
súdu posúdiť neprijateľnosť zmluvných podmienok v nich uvedených, resp., či obsahujú náležitosti v
zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. ex offo. Nemožno prehliadnuť rozpor čl. I. z čl. IV.a v zmluve o úvere
zo dňa 08. 07. 2011, podľa ktorého celkové náklady predstavujú 936 €, teda výška úveru s navýšením

predstavuje sumu 13.936 € (písm.k/), avšak v zmysle čl. IV.a do výpočtu celkových nákladov podľa
bodu 1 tohto článku, nie sú zahrnuté zmluvné pokuty uvedené v čl. X. tejto zmluvy, úrok z omeškania
podľa čl. XI. tejto zmluvy, poplatky podľa čl. XII. a čl. XIII. tejto zmluvy, okrem poplatku za poskytnutie
úveru a notárske poplatky. V čl. X. bod 1 sú dohodnuté v prípade omeškania dlžníka so splatením
úveru postihy, a to, že veriteľ je oprávnený odo dňa, kedy sa stal úver splatný, vyčísliť dlžníkovi zmluvnú

pokutu vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 91,25% ročne. Naviac,
v prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky alebo celková výška uhradených
splátok daným termínom určeným splátkovým kalendárom podľa čl. 21 tejto zmluvy, bude v negatívnom
rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú
pokutu za neuhradenú splátku vo výške 4% z poskytnutej istiny, a to aj opakovane. Naviac, v prípade,

ak veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky je oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške
10% z poskytnutej istiny, minimálne však 1.660 €. Aj v zmysle čl. XI. si veriteľ v zmluve vyhradil, že v
prípade omeškania dlžníka so splatením úveru je oprávnený odo dňa, kedy sa stal úver splatný, vyčísliť
dlžníkovi okrem zmluvnej pokuty podľa čl. X. aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy.
Naviac, v čl. XVI. v bode 4 sa dlžník zaviazal, že súhlasí, aby veriteľ vyplatil a následne započítal do

svojej pohľadávky iné pohľadávky voči dlžníkovi alebo záložcovi, ktoré by mohli mať za následok začatie
výkonu záložného práva iným veriteľom alebo výkon exekúcie.

15. Ak však žalobkyňa zotrvá na návrhu, ktorým sa domáha určenia neplatnosti len zmluvy o

záložnom práve, a súčasne nebude v konaní preukázané tzv. reťazenie zmlúv ako nekalá obchodná
praktika, teda bude preukázané, že vzťah medzi zmluvou o úvere zo dňa 04.06.2009 a 08.07.2011 nie je
daný a nejde o zastretý právny úkon, potom odvolací súd poukazuje na to, že zmluva o záložnom práve
je zmluvou spotrebiteľskou, teda tiež podlieha kontrole, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, aposúdeniu, či ich prípadná existencia je spôsobilá privodiť neplatnosť celého právneho úkonu. Odvolací
súd je presvedčený, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie
pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly súdu je v kolízii s princípom efektivity

unijnéhoprávaaumožňujeobísťdôležitýprvokprávaEÚ,ktorýmjeexoffosúdnakontrolaneprijateľnosti
zmluvných podmienok. V rámci výkonu záložného práva niet žiadnej súdnej kontroly a výšku dlhu
diktuje veriteľ. Nemožno totiž opomenúť, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v
podobe predaja predmetu vlastníctva, by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň
skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva (viď aj rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 237/2011). Dosiaľ sa okresný súd nezaoberal ani tým, či predmet zabezpečenia
(byt) je alebo nie je v hodnote nepochybne niekoľkokrát prevyšujúcej výšku poskytnutej pôžičky.
Účelom zabezpečovacieho prevodu práva ako zabezpečovacieho inštitútu pritom nemá byť dosiahnutie
neprimeraného zisku, ale primerané zabezpečenie pohľadávky. Okresný súd musí posúdiť, či zmluva o
zabezpečovacom prevode práva mala zabezpečovací charakter alebo tzv. prepadný charakter. V tejto
súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 47/2010 zo dňa

20. apríla 2011.
16. Na záver odvolací súd dopĺňa, že v zmysle platnej právnej úpravy zmena návrhu v odvolacom konaní
nie je možná, a aj v dôsledku tejto skutočnosti, rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, ktorý o
zmene návrhu môže rozhodnúť, avšak len na základe návrhu žalobkyne, ktorá ním disponuje.
17. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o

veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle §-u 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).