Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/205/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211759
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115211759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: C.. V. Ď., T..

XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. T. XXX, C., právne zastúpený: JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom
Floriánska 19, Košice, proti žalovanej: C.. Ľ. Ď., M.. H., T.. X.X.XXXX, trvale bytom I. G. X, C., právne
zastúpený: JUDr. Ladislav Bujňák, advokát so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o zaplatenie
1.202,78 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v sume 163,53 EUR na účet právneho

zástupcu žalovanej, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu podanou dňa 7.5.2015 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu
sumu 1.202,78 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania od 7.3.2015 do zaplatenia, ako
aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov zo
dňa 17.3.2014 sp. zn. 17C/227/2010 súd v právnej veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov (ďalej len BSM) účastníkov schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi, z ktorého, okrem iného,
vyplýva, že žalovaná sa zaviazala vypratať byt patriaci do BSM do 31.8.2014 s tým, že v prípade ak
jej žalobca neuhradí sumu 26.000 EUR do 31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z

bytu na 90 dní od úhrady. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaná síce vypratala predmetný byt 31.8.2014,
avšak do uvedeného dňa neuhrádzala žalobcovi žiadne nájomné, teda odmietala platiť akékoľvek platby
v období od nadobudnutia bytu do výlučného vlastníctva žalobcu v marci roku 2014 až do 31.8.2014,
kedy byt opustila. Počas tohto obdobia uhrádzala predpísané platby určené správcom, spoločnosťou
SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, avšak žalobcovi neuhrádzala žiadnu odplatu za užívanie tohto bytu,
čím vzniklo u nej bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní bytových priestorov s príslušenstvom vo
výške zodpovedajúcej sumám vynakladaným v danom mieste a v čase za užívanie obdobných bytových

priestorov spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa
nájomnej zmluvy. Žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyjadrení realitných
kancelárií, pričom za priemer si zobral sumu 400 EUR mesačne, od ktorej odpočítal žalovanou uhradené
platby jednotlivé za mesiace apríl až august roku 2014, pričom takýmto výpočtom mu vyšla suma
1.202,78 EUR, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo v užívaní bytu vo vlastníctve
žalobcu výlučne pre seba, bez právneho dôvodu a bez toho, aby za to zaplatila žalovaná žalobcovi
primeranú náhradu.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že v uvedenom prípade nemôže ísť o majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže právnym dôvodom na užívanie bytu je
právoplatné uznesenie Okresného súdu vo veci vyporiadania BSM, v ktorom súd prezumoval, že vdanom byte bude bývať najmenej do konca augusta roku 2014 (ak žalobca uhradí sumu 26.000 EUR do
31.5.2014), pričom počas tohto obdobia si mala nájsť nehnuteľnosť na bývanie, zakúpiť si ju a zariadiť
si všetky administratívne úkony s tým spojené. Zároveň poukázala na to, že účelom zmieru je rozriešiť

spor zmierlivo na základe dohody zúčastnených strán, v tomto prípade bolo prezumované, že vypratať
byt do konca augusta roku 2014 v sebe zahŕňa aj užívanie tohto bytu do uvedeného dátumu, teda pod
pojem vypratanie bytu je potrebné subsumovať aj jeho užívanie. Pokiaľ by súd v zmieri predpokladal
aj platenie nájomného, bolo by to proti zmyslu a obsahu dohody účastníkov a v kontexte vtedajších
okolností by to bolo dôvodom, prečo by k samotnému zmieru nedošlo. Žalovaná poukázala na to, že

predmetný byt užívala až do vypratania legálne, v súlade so zmyslom a cieľom zmieru, čoho právnym
dôvodom bolo citované uznesenie súdu a bezdôvodné obohatenie by nastalo až vtedy, ak by byt užívala
aj po 31.8.2014.
V rámci svojho vyjadrenia žalovaná poukázala taktiež na to, že žalobca už počas a po ich rozvode od
19.10.2009 v predmetnom byte nebýval, odsťahoval sa k svojej družke, dnešnej manželke a od roku
2010 neplatil nielen za energie spojené s užívaním bytu, ale ani poplatok do fondu opráv, pričom napriek

tomu, že v byte nebýval, nemá táto skutočnosť žiaden vplyv na skutočnosť podieľať sa na uhrádzaní
príspevku do fondu opráv. Žalobkyňa si preto v rámci obrany voči uplatnenému nároku uplatnila za
obdobie od 19.10.2009 do 31.8.2014 sumu 1.195,44 EUR s príslušenstvom ako polovicu poplatkov do
fondu opráv uhradených správcovi bytového domu.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov,
pričom boli oboznámené: žaloba, uznesenie tunajšieho súdu o schválení zmieru medzi účastníkmi sp.
zn. 17C/227/2010 zo dňa 17.3.2014, stanoviská realitných kancelárií k cene nájmu zo dňa 3.2.2015,
resp. 5.2.2015, sumárna analýza platieb za obdobie od 1.4.2014 do 31.8.2014, výzva na zaplatenie zo
dňa 17.2.2015, odpoveď na výzvu na zaplatenie zo dňa 9.3.2015, vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.7.2015,

vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 30.7.2015, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 14C/238/2008 zo
dňa 16.9.2009, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010 do 31.8.2014,
kópia inkasného lístku za obdobie 04/2014 a zistil tento skutkový stav:

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.3.2014 sp. zn. 17C/227/2010 bol schválený zmier medzi

účastníkmi konania, z ktorého vyplynulo, že do výlučného vlastníctva žalobcu pripadol byt č. 4
nachádzajúci sa v C. T. O.. F. Č.. XX s podielom na spoločných častiach a spoločných častiach a
zariadeniach domu, ako aj s podielom na parcele, na ktorej je postavený bytový dom s tým, že na úplné
vyrovnanie sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 26.000 EUR do 31.5.2014 a na druhej strane
sa žalovaná zaviazala vypratať predmetný byt do 31.8.2014 s tým, že v prípade, ak žalobca neuhradí

sumu 26.000 EUR do 31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z bytu o 90 dní od úhrady.
Z výsluchu účastníkov nepochybne vyplynulo, že žalobca do 31.5.2014 uhradil žalovanej sumu 26.000
EUR a táto predmetný byt do 31.8.2014 vypratala.
Z výsluchu žalobcu v rámci pojednávania vyplynulo, že ohľadom vyporiadania BSM prebiehalo dlhé
konanie, pričom už v rámci tohto konania upozorňoval on, ako aj právny zástupca na tú skutočnosť, že

keď sa stane vlastníkom bytu, tak si bude uplatňovať nájomné do času, kým nebude byt voľný. Žalobca
ďalej uviedol, že termín vypratania 31.8.2014 mohol súvisieť aj s tým, že boli prázdniny a prioritou
v podstate bolo to, aby sa ukončilo BSM a to aj za cenu toho, že bude dohodnutá dlhšia lehota na
vypratanie. Taktiež uviedol, že on chcel byt odpredať, keďže svoje bývanie mal už vyriešené, avšak ako
vlastník bytu s ním do 31.8.2014 nemohol disponovať.

Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že je prekvapená z vyjadrení protistrany
ohľadom toho, že táto otázka už mala byť riešená v konaní o vyporiadanie BSM, pričom ona potrebovala
určitý čas na to, aby si vedela zabezpečiť samostatné bývanie, teda vybaviť si hypotéku, následne si
byt pripraviť, vysťahovať sa a pod., teda nebol tu žiaden iný dôvod, iba ten, aby mala časový priestor
na zabezpečenie si vlastného bývania. Uviedla, že kým v byte bývala, sama platila všetky platby za byt,

vrátane fondu opráv, a to už od júna roku 2009.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzajednoznačnepreukázané,žeúčastníciuzavrelidohodu
o vyporiadaní BSM formou súdneho zmieru, ktorú súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
26.3.2014 schválil. Na základe tohto zmieru sa žalobca stal vlastníkom bytu č. 4 na ul. F. Č.. XX D.
C.. Z uznesenia o schválení súdneho zmieru taktiež nepochybne vyplýva, že účastníci sa dohodli na

tom, že žalobca uhradí žalovanej z titulu vyporiadania BSM sumu 26.000 EUR do 31.5.2014 s tým,
že na druhej strane sa žalovaná zaväzuje vypratať predmetný byt do 31.8.2014 a v prípade pokiaľ
nebude 26.000 EUR zaplatená do 31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z bytu na 90
dní od úhrady tejto sumy. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že žalovaná užívala predmetný byt bez
právneho dôvodu a on ako vlastník nemohol týmto bytom disponovať, pričom ako sám uviedol byt chcel
odpredať, keďže už mal bývanie zabezpečené iným spôsobom. Z vykonaného dokazovania nesporne

vyplynulo, že každý z účastníkov si v lehote dohodnutej v zmieri splnil svoju povinnosť, teda žalobca
uhradilžalovanejdo31.5.2014sumu26.000EURatátobytdo31.8.2014vypratala.Zvýsluchužalovanej
vyplynulo, že lehota troch mesiacov bola dohodnutá výlučne z titulu, aby si žalovaná mohla zabezpečiť
samostatné bývanie, teda vybaviť hypotéku, pripraviť byt na bývanie, vysťahovať sa z pôvodného bytu,
pričom súd nevzhliadol žiaden dôvod, ktorý by mal svedčať o tom, že konanie žalovanej by malo byť

nejakým spôsobom špekulatívne, resp. účelové a je zároveň úplne logické, že lehota troch mesiacov
na zabezpečenie samostatného bývania nie je nejakým spôsobom neprimeraná a navyše ako už bolo
konštatované, takýmto spôsobom sa účastníci dohodli a uzavreli zmier, ktorý následne súd schválil,
pričom práve uvedené rozhodnutie súdu je tým právnym dôvodom na základe ktorého bola žalovaná
oprávnená užívať predmetný byt, pričom podľa názoru súdu je úplne nesporné, že pokiaľ sa účastníci

ako manželia, ktorí mali byt v bezpodielovom vlastníctve manželov dohodli na vyprataní bytu jedným
z manželov v určitej lehote, tak táto dohoda znamená, že manžel, ktorý má povinnosť vypratať tento
byt, môže tento byt do uvedenej lehoty aj užívať. V tomto ohľade súd poukazuje napr. na situáciu, ktorá
by mohla vzniknúť, a to, že pokiaľ by žalobca nebol uhradil žalovanej sumu 26.000 EUR v lehote do
31.5.2014, ale až v neskoršej lehote napr. v lehote jedného roka, tak podľa názoru žalobcu by mal počas

celého tohto obdobia nárok na platenie trhového nájomného iba z dôvodu, že práve on mešká s plnením
svojej povinnosti, čo by bolo úplne nelogická a odporovalo by to minimálne dobrým mravom.

Keďže žalovaná neužívala predmetný byt bez právneho dôvodu, ale užívala ho na základe dohody
účastníkov, ktorá sa premietla do uzavretia zmieru, ktorý súd schválil, keďže tento nebol v rozpore s

hmotným právom, súd túto žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom pokiaľ právny zástupca žalobcu
argumentoval rozhodnutiami najvyššieho súdu ČR, tieto podľa názoru súdu nie sú aplikovateľné
na prejednávanú vec, keďže ako už bolo konštatované v konaní o vysporiadaní BSM sa účastníci
jednoznačne dohodli na termíne výplaty vyrovnávacieho podielu a taktiež aj na vyprataní bytu v určitej
lehote, čo aj žalovaná v dohodnutej lehote realizovala, preto nemohla užívať byt bez právneho dôvodu

a podľa názoru súdu by taktiež odporovalo dobrým mravom pokiaľ by za takýchto okolností, teda po
uzavretí dohody o vyporiadaní BSM mala žalovaná, ktorá potrebovala určitý čas na zabezpečenie
vlastného bývania, platiť okrem všetkých platieb za byt, teda jednak energií, ako aj všetkých poplatkov
vrátane fondu opráv, ešte aj trhové nájomné za užívanie bytu v súlade s dohodou účastníkov a
rozhodnutím súdu.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspešnej

žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške za 2 úkony právnej služby a to: prevzatie a príprava
zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 18.5.2016, pričom za účasť na pojednávaní dňa 20.4.2016
priznal s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 v platnom znení iba 1 odmeny,
keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Súd teda priznal 2-krát sumu 61,41 EUR +
sumu 15,35 EUR (1/4 zo 61,41 EUR) a taktiež aj režijný paušál 2 x 8,39 EUR + 1 x 8,58 EUR, čo spolu

predstavuje sumu 163,53 EUR.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.