Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Mitterpák

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 8T/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118010755
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118010755.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I samosudca JUDr. Andrej Mitterpák dňa 03. júla 2018 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1, písm c) Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie voči
obv. X., pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry H. zo dňa 17.05.2018, sp. zn.
X Pv XXX/XX/XXXX právne posúdený ako prečin porušovania priemyselných práv podľa § 282 ods. 1
Tr. zák., ktorý mala spáchať tak, že dňa 05. októbra 2017 v čase o 13:30 hod, v priestoroch prevádzky

označenej pod
názvom „Q.
ponúkala na predaj dámsku voľnočasovú obuv s označením E. v počte 8 párov,
dámsku/pánsku voľnočasovú obuv s označením I. v počte 25 párov,
dámsku/pánsku voľnočasovú obuv s označením L. v počte 22 párov, detskú
voľnočasovú obuv s označením M. v počte 15 párov, čím neoprávnene zasiahla

do práv k dizajnu, ktoré právo užívať dizajn patrí obchodnej spoločnostF., teda uvedeným
konaním nakladala v rozpore s ust. § 2,ust. § 3, § 15 a § 17 zákona č. 444/2002 Z. z.
o dizajnoch, v znení neskorších predpisov, čo bolo zistené pri kontrole colníkmi
Stanice colného úradu Košice , pričom týmto svojim konaním spôsobila škodu vo
výške 8 461,50,- €

zastavuje,

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Na obvinenú X. podal dňa 22.05.2018 prokurátor Okresnej prokuratúry H. pre prečin porušovania
priemyselnýchprávpodľa§282ods.1Tr.zák.natomskutkovomzákladeakojetouvedenévovýrokovej

časti tohto uznesenia.

Podľa § 241 ods. 1 písm c) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods.1 písm b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak
nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

V zmysle §282 ods.1 Tr. zák. spácha trestný čin „Porušovanie priemyselných práv“ ten, kto neoprávnene
zasiahne do práv k patentu, úžitkovému vzoru, dizajnu, topografii polovodičového výrobku alebo k
uznaným odrodám rastlín, alebo k plemenám zvierat.Objektom tohto trestného činu je ochrana oprávnených držiteľov priemyselných práv pred porušovaním
a neoprávnenými zásahmi do týchto práv.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý neoprávnene zasiahne do
práv k patentu, úžitkovému vzoru, dizajnu, topografii polovodičového výrobku alebo k uznaným odrodám
rastlín, alebo k plemenám zvierat.

Subjektom môž byť akákoľvek trestne zodpovedná osoba.

Pre naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

V tomto kontexte v rámci rozhodovania orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné posúdiť, či
jednotlivé skutkové okolnosti je možné subsumovať, teda podriadiť pod pojmové znaky niektorého z
trestných činov v uvedených v osobitnej časti trestného zákona.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že obvinená Liu Dongzhi
neoprávnene zasiahla do práv k dizajnu a to tým, že ponúkala na predaj výrobky, ku ktorým právo
používať ich patrí inému, teda nakladala v rozpore s ustanoveniami zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch,
nakoľko tovar legálnym spôsobom zadovážila u dodávateľa v Maďarskej republike a v Bratislave,

ktorý ďalej ponúkala na predaj v predajni „Q. ktorý bol legálnym spôsobom nadobudnutý a dovezený
dodávateľmi na územie Eúropskej únie a musel byť podrobený colnej kontrole pri vstupe na územie
členských krajín EÚ. Taktiež nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že obvinená konala úmyselne, keďže
tovar nadobudla a ponúkala na predaj v dobrej viere, že nezasahuje do práv k dizajnu, ktorý patrí
obchodnej spoločnosti M. Obvinená konala v presvedčení, že koná v súlade s právom. Na zavinenie ako

obligatórneho znaku skutkovej podstaty predmetného prečinu však nedbanlivostná forma nepostačuje.

Na základe vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že nedošlo k naplneniu všetkých obligatórnych
znakov skutkovej podstaty prečinu porušovania priemyselných práv podľa § 282 ods. 1 Tr. por. (ako
objektívna, tak aj subjektívna stránka trestného činu), preto nie je možné dostatočne vyvodiť záver, že

žalovaný skutok je trestným činom.

Pri konštatovaní záveru o tom, že žalovaný skutok nie je trestným činom súd pamätal na to, že
riadne dokazovanie ohľadom existencie žalovaného skutku a zavinenia obvinenej bude až predmetom
hlavného pojednávania. Z ustanovenia § 278 ods. 1 Trestného poriadku, v spojení s § 2 ods. 15

Trestného poriadku, však vyplýva, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.
Ak teda už z terajšieho znenia žalovaného skutku vyplýva, že takto žalované konanie obvinenej
ani v prípade jej preukázania nebude napĺňať znaky skutkovej podstaty prokurátorom navrhovaného
trestného činu, nemožno ďalej predlžovať nedôvodné trestné stíhanie obvinenej vyčkávajúc, či
prokurátor opis konania obvinenej v budúcnosti upraví. Súd takto konal v záujme minimalizácie

difamujúcich účinkov trestného konania na obvinenú, ktorá bola postavená pred súd bezdôvodne.

Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností súd tiež uvádza, že trestnoprávnu kvalifikáciu určitého
konaniaakotrestnéhočinu,jepotrebnépovažovaťzakrajnýprostriedok,ktorýmávýznampredovšetkým
celospoločenský, z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť

ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych
vzťahov, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Prostriedky trestnej
represie nemôžu slúžiť k uspokojeniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy ak nie sú splnené
všetkypredpokladytrestnoprávnejzodpovednosti.Vtakýchtoprípadochzdanlivéhosplneniapodmienok
pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti možno prostriedky trestného práva ako prostriedky krajnej

represie aplikovať iba zdržanlivo a len v prípadoch, kedy prostriedky ochrany ponúkané inými
úpravami odvetviami zlyhali alebo sú neefektívne. Trestnoprávna represia nemôže slúžiť ako prostriedok
nahradzujúci aktivitu jednotlivca, od ktorého sa primárne pre sféru súkromnoprávnych vzťahov očakáva
a vyžaduje, aby si strážil svoje práva.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd postupom podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v
spojení s §215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie, pretože skutok uvedený v
obžalobe nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.Keďže trestné stíhanie voči obvinenej Liu Dongzhi bolo zastavené, súd o nároku na náhradu škody
poškodeného nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať prokurátor a obvinený sťažnosť, a to do 3 pracovných dní od
oznámenia uznesenia.
Sťažnosť má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.