Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200348
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7618200348.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu Q. W., K.. XX.XX.XXXX,

O. S., Y. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Marián Rušin, PhD., advokátska kancelária, Letná 47,
Košice, IČO: 423 29 230 proti žalovanému V. D. W., W..Y..R.., V. XX, O., IČO: 35 792 752, právneho
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o uloženie
povinnosti zdržať sa práva výkonu zrážok zo mzdy a o neplatnosť dohody zrážok zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z Dohody o zrážkach zo mzdy
číslo XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 18.01.2018 pôvodne domáhal, aby súd vo veci
samej určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa XX.XX.XXXX je neplatná a žiadal, aby mu voči žalovanému bola priznaná náhrada trov konania
v rozsahu 100%.

2. Zároveň týmto svojim podaním tiež žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého
žalovaného zaviaže povinnosťou zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy žalobcu podľa účastníkmi
uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX v prospech spoločnosti V. D.
W.,W..Y..R..,W.W.V.XX,XXXXXO.,W.,H.:XXXXXXXX,atoaždoprávoplatnéhoskončeniasúdneho
konania o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX, vedeného
Okresným súdom Spišská Nová Ves.

3. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca, ako spotrebiteľ, so
žalovaným, ako dodávateľom, (poskytovateľom úveru) formulárovú zmluvu, ktorú vopred pripravil
žalovaný, a to zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi
spotrebiteľský úver vo výške 570,- EUR s ročnou úrokovou sadzbou 70,02 % a čiastku (ďalej ako
“zmluva o úvere“). Žalobca spolu s predmetnou zmluvou o úvere uzavrel so žalovaným aj dohodu o
zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX (ďalej ako „dohoda o
zrážkach zo mzdy“). Nakoľko žalobca nesplácal podľa názoru žalovaného úver riadne a včas , žalovaný

sa začal domáhať od zamestnávateľa žalobcu vykonávania zrážok zo mzdy, v zmysle dohody o
zrážkach zo mzd , ktorú žalobca považuje z nižšie uvedených dôvodov za neplatnú. Žalobca považuje
vykonávanie zrážok zo mzdy za nezákonné, pričom zamestnávateľ žalobcu nemá inú možnosť, ako
žiadosť žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy akceptovať. Nezákonným vykonávaním zrážok zomzdy preto bezpochyby dôjde k ujme na spotrebiteľských právach žalobcu a k nezákonnému zásahu
do vlastníckeho práva žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu pritom platia všeobecné

ustanovenia o právnych úkonoch, pre ktoré platí, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § Občianskeho zákonníka
ďalej ustanovuje, že : Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vychádzajúc z ust. § 551 Občianskeho zákonníka
platí, že aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola určitá, musí obsahovať najmä nasledovné: a.) označenie

pohľadávky, uspokojenie ktorej sa dohodou má vykonať, b.) výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Už prvý
predpoklad pre platnosť dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy, a to označenie pohľadávky, predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa žalobcu nespĺňa. Z článku I. dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé,
že uzatvorená dohoda v žiadnom prípade neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, avšak obsahuje
len možné dôvody vzniku takejto pohľadávky. V čase uzatváranie dohody o zrážkach zo mzdy pritom
musí byť zabezpečovaná pohľadávka vždy presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol

platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho
prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom platí, že v občianskoprávnych vzťahoch,
vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi
nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu v zmysle zákona právo jednostranne určovať, aké
pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy

v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ teda musí vedieť pohľadávku akého
druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 570,- EUR v bode I. dohody
o zrážkach zo mzdy, bola pritom uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru
na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a za žiadnych okolnosti ju nemožno považovať
za výšku zabezpečenej pohľadávky . Takéto vymedzenie zabezpečenej pohľadávky je preto podľa

žalobcu bezpochyby neurčité, a teda ja neplatné. Aj druhý predpoklad pre platnosť dojednanej dohody
o zrážkach zo mzdy podľa žalobcu splnený nie je. Podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ak
teda nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške bez ohľadu na
dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Uvedené ustanovenie
jepodľažalobcuneurčitéapredstavujejednostrannéneprimeranézvýhodneniezmluvnejstranyveriteľa,

ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné
navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o
výške mesačných zrážok, čo má za následok neplatnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto
súvislosti žalobca poukázal aj na právny názor, ktorý zaujal Krajský súd Žilina sp.zn. 5Co/815/2014
proti spoločnosti PROFI CREDIT Slovensko , a.s. s totožným skutkovým a právnym základom, resp.

na právny názor Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/517/2013, resp. na právny názor Krajského
súdu v Nitre v konaní sp.zn. 25Copr/5/2015 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovensko, a.s.. Podľa
názoru žalobcu je vykonávanie zrážok zo mzdy nezákonné nie len z vyššie uvedených dôvodov. V
tejto súvislosti citoval ust. § 5a ods. 1 písm. a.) zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, pričom podľa žalobcu sa uvedené ustanovenie aj keď bolo do právneho

poriadku dané až po uzatvorené predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, napriek tomu sa na predmetnú
dohodu o zrážkach zo mzdy posudzovanú v tomto konaní vzťahuje. V tejto súvislosti poukázal na
názor Najvyššieho súdu SR, ktorý zaujal k tejto problematike zásadné stanovisko v rozhodnutí 3 M
Cdo 14/2014 z 21.4.2015. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo
dňa 11.2.2015 sp.zn. 25 Copr/5/2015. Na základe uvedeného je ex lege takto dohoda o zrážkach zo

mzdy, ako zabezpečovací inštitút neprípustná. Zabezpečovací inštitút dohody o zrážkach zo mzdy voči
spotrebiteľovi vo forme, v ktorej sa v danom prípade vykonáva, umožňuje teda žalovanému siahnuť na
majetkové práva žalobcu aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl,
resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje tak hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu, ktorý
je povinný sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Takýto stav

je podľa žalobcu už na prvý pohľad značne v neprospech spotrebiteľa. Aj Komisia pre posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiaca pri Ministerstve
spravodlivosti SR posúdila obdobnú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Podľa tejto komisie
(stanovisko zo dňa 21.1.2011) platí, že: „Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ust. § 551
Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v práve a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonník, keďže je
spotrebiteľ už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy“. Na určení neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy má žalobca naliehavý právny záujem, a to z dôvodu, že bez vyhlásenia neplatnosti
tejto dohody dôjde k nezákonnému zásahu do vlastníckych a spotrebiteľských práv žalobcu. Na základetejto dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ vykonáva žalobcovi pravidelné mesačné zrážky zo
mzdy, čím pretrváva stav zásahu do majetkovej sféry žalobcu a to z neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy. Zamestnávateľ pritom rešpektujúc dohodu o zrážkach zo mzdy predloženú žalovaným tieto zrážky

vykonáva aj naďalej. Súčasný objektívny stav právnej neistoty žalobcu naďalej pretrváva, pričom tento
stav nemožno odstrániť inými prostriedkami, než rozhodnutím súdu.

4.Tunajšísúduznesenímsp.zn.16C/3/2018-18zdňa06.02.2018nariadilneodkladné opatrenie,ktorým
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, podľa účastníkmi

uzavretej P. R. G. G. Q. Č.. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX v prospech spoločnosti V. D. W., W..Y..R..,
W. W. V. XX, XXX XX O., W., H.: XX XXX XXX, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania
o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy Č.. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX, vedeného Okresným
súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 16C/3/2018. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.03.2018.

5.Žalovanýsakžalobevyjadrilvpísomnompodanízodňa04.06.2018,vktoromuviedol,ženeexistenciu
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX
a v korelácii s tým aj dôvodnosť podanej žaloby v uvedenej časti. V zmysle ustanovenia § 11 ods.
4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018 môže byť
predmetom určenia (v korelácii s ustanovením § 137 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku)

iba neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. bezúročnosť a bezodplatnosť úveru poskytnutého
na základe takejto zmluvy. Popieral argumentáciu žalobcu v oblasti údajnej neurčitosti vymedzenia
výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy. Všetky pohľadávky sú
kauzálne prepojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere.
Preto napríklad aj pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie

je akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie.
Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže
byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade
pohľadávky je zrejmé, že základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z
ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny vzťah (resp. dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob

identifikácie pohľadávky. Určitosť právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu,
na základe ktorého sa dá posúdiť, aký je obsah vzájomných práv a povinností. Zjednodušene ide o to,
čo právny úkon svojím obsahom znamená a má znamenať, teda či sa konajúcemu podarilo stanoviť
obsah svoje vôle jednoznačným spôsobom. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka
konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy

pri označení pohľadávky teda vymedzuje aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na
základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu
je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Tvrdenie žalobcu o tom, že zabezpečovaná pohľadávka
nie je v dohode o zrážkach presne a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami noriem,
ktoré slúžia na výklad obsahu právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto

súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 191/2009, ako aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je zabezpečovacím prostriedkom, čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene
odkazovať, resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého táto pohľadávka vznikla (obdobne je tomu
pri záložnom práve, ručení, zabezpečovacom prevode práva a pod.). Označenie pohľadávky, ktorej

sa zabezpečenie týka, ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade zmluvy o
revolvingovom úvere s konkrétnym číslom) je v tomto prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej
pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávka(y) sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby
oprávnenej a povinnej, a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej
pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy, a ani

všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu, potrebné. Ďalej popieral tiež tvrdenia žalobcu
o neurčitosti dojednania o výške mesačnej zrážky zo mzdy. Ustanovenie o možnosti jednostranného
zvýšenia výšky zrážky nie je esenciálnou súčasťou dohody a upravuje iba špeciálnu situáciu zvýšenia
zrážkynaddohodnutúvýškuvprípade,akvktoromkoľvekmesiacinebudezrážkazakéhokoľvekdôvodu
vykonaná v dohodnutej výške. To všetko, samozrejme, v intenciách maximálnej zákonnej hranice výšky

zrážky. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobca nielenže pristúpil k takémuto zvýšeniu,
ale aj zvýšil zrážku nad maximálny prípustný rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Ustanovenie §
5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nebolo v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu
účinné, preto odvolávanie sa naň je nanajvýš nevhodné a v rozpore s princípom zákazu retroaktivityv právnom štáte. V tejto súvislosti poukázal aj na § 29b Prechodné ustanovenie k úpravám účinným
od 1. mája 2014. Pokiaľ žalobca vo svojej následnej argumentácii odkazuje na stanovisko Komisie
Ministerstva spravodlivosti SR pre posudzovanie námietok v spotrebiteľských zmluvách, potom dal

žalovaný do pozornosti, že kompetentný orgán nemá ani rozhodovaciu, ani kontrolnú, resp. dozornú
právomoc pre obdobné prípady, a zároveň uvedené stanovisko nebolo vydané následne po dopyte po
žalovanom v predmetnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

6. Pred pojednávaním vo veci samej dňa 05.06.2018, žalobca cestou svojho právneho zástupcu, priamo
do súdnej zápisnice požiadal o zmenu žalobného petitu, na základe ktorej žiadal, aby súd určil, že
žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z Dohody o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, a zároveň aby priznal žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

7. Tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/3/2018-52 zo dňa 08.06.2018 pripustil vyššie uvedenú zmenu
žaloby. Uznesenie bolo doručené žalovanému cestou jeho právneho zástupcu dňa 11.06.2018.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril vo svojej replike doručenej súdu dňa 08.06.2018, v ktorej
uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, podľa ktorého súd nemôže rozhodovať uvedený

spor, nakoľko nie je to podľa žalovaného nie je v súlade so zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej ako „CSP“). Žalobca je toho názoru, že súd je v prípade spotrebiteľskej dohody o
zrážkach zo mzdy povinný rozhodnúť, a to dokonca ex offo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2016 zo dňa 24.04.2017, ako aj na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 11Co/459/2016 zo dňa 19.07.2017. Žalobca nesúhlasí ani s názorom žalovaného, že

predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je určitá. Z dôvodu hospodárnosti odkázal na svoju žalobu, kde
sa k tejto problematike aj s odkazom na relevantnú judikatúru detailne vyjadril. Tvrdenie žalovaného o
určitostidohodyozrážkachzomzdyjepodľažalobcuibaúčelovouobranou,nakoľkožalovanývosvojom
vyjadrení opomína skutočnosť, že na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy je žalovaný
oprávnený jednostranne zvýšiť dohodnutú výšku zrážok vykonávajúcich žalobcovi. Uvedené dojednanie

tak neprimerane zvýhodňuje žalovaného na úkor spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v
tomto právnom vzťahu, čo potvrdzuje aj judikatúra, na ktorú žalobca odkázal v tomto konaní. Žalobca
sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že na daný prípad nie je množné aplikovať § 5a ods. 1
písma./ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnkov. Po prvé
podľa žalobcu je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná z iných dôvodov , ako len z dôvodu

nedodržania podmienok uvedených v ust. § 5a ods. 1 písm. a./ zákona o ochrane spotrebiteľa. (t.j. najmä
z dôvodu nedostatku obsahových náležitostí predmetnej dohody a neprípustnosti takejto dohody). Po
druhé,ajkeďcitovanéustanoveniezákonaoochranespotrebiteľabolodoprávnehoporiadkudanéažpo
uzatvorenípredmetnejdohodyozrážkachzomzdy,napriektomusanapredmetnúdohoduozrážkachzo
mzdy, posudzovanú v tomto konaní, ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a./ zákona o spotrebiteľov, vzťahuje.

K takémuto názoru dospel aj Najvyšší súd SR, ktorý zaujal stanovisko k tejto problematike zásadné
stanovisko (3 M Cdo 14/2014 z 21.4.2015). Podľa Najvyššieho súdu SR, ustanovenie § 52 ods. 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Toto
ustanovenie , ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy ,
ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj

na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písma./ zákona č.
250/2007 Z.z., že od jeho účinnosti (01.05.2014), sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. Takýto právny záver akceptoval Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp.zn. 25 Copr/5/2015, totožný
záver uviedol aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 7Co/220/2016 a Krajský súd v Košiciach v
rozsudku sp.zn. 11Co/459/2016.

9. Uvedená replika bola žalovanému cestou jeho právneho zástupcu doručená dňa 18.06.2018, k tejto
sa však už žalovaný nevyjadril.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým Zmluvou o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX, Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka číslo XXXXXXXXXX, Prípisom zo dňa 04.09.2017 adresovaným spoločnosti P., U..W.., Q. T.Č.,
O., a zistil tento skutkový stav veci:11.ŽalobcadňaXX.XX.XXXX,akodlžník,uzavrelsožalovaným,akoveriteľom,Zmluvuorevolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi schválený úver 1 (úverový limit) 570,- Eur so
splatnosťou v 48 splátkach po 29,28 Eur. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť, predstavovala

1.045,44Eur,RPMNpredstavovala69,35%, ročnáúrokovásadzba70,02%apriemernáRPMNzaúver
45,94 %. Priamo v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru a ani splatnosť jednotlivých splátok.

12. Poskytnutá čiastka revolvingu je 238,92 EUR, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) jej 702,72 EUR, predpokladaná RPMN

pri poskytnutí revolvingu je 70,02 %, ročná úroková sadzba revolvingu je 80,98 % a ročná úroková
sadzbaúrokovzomeškaniaje5,25%.Rovnakoanivtomtoprípadeniejeuvedenásplatnosťjednotlivých
splátok revolvingu priamo v predmetnej zmluve.

13. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola aj dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu za odplatu za a./ poskytnutie

služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 139,92 EUR a za b./ poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 63,60 EUR.

14. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca, ako dlžník, so žalovaným, ako veriteľom, aj Dohodu o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX. Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a

nenachádza sa na tej istej listine.

15. Podľa bodu I uvedeného formulára - Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo
XXXXXXXXXX spoločnosť (t.j. žalovaný) bude mať ( má) voči dlžníkovi (t.j. žalobcovi) pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru /

Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 570,- Eur. V zmysle zmluvy/dodatku
k Zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver
v rámci tzv. revolvingu (ďalej len „Revolving(y)“). Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené
touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi,
príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré

spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú / vzniknú, na základe alebo
v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov.

16. Podľa bodu II. uvedeného formulára - Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) na základe tejto

Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy
Dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX vo výške 29,28 Eur mesačne. Strany výslovne
súhlasia, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z
akéhokoľvekdôvodu),alevovýškenižšej,budezaúčelom riadnehovyrovnania príslušnýchpohľadávok

výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad
dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných právnych
predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, to všetko do doby úhrady
všetkých Pohľadávok v omeškaní.

17. Prípisom zo dňa 04.09.2017 adresovaným spoločnosti P., U..W.., Q. T., O. a označeným ako
„Žiadosť o zrážky zo mzdy a iných príjmov“, žalovaný žiadal o vykonanie zrážok zo mzdy dlžníka,
ktorým je žalobca v zmysle § 551 číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, s ktorým dlžník uzatvoril
dohodu o zrážkach zo mzdy. Podľa tohto prípisu sa žalovaný domáha uspokojenie neuhradenej splatnej
pohľadávky vo výške 1.039,08 EUR (informatívne vyčíslenej k 04.09.2017) vykonávaným zrážok zo

mzdy alebo iných príjmov dlžníka na účet veriteľa, k čomu dlžník dal v predmetnej dohode o zrážkach
zo mzdy výslovne súhlas, a to pod VS: XXXXXXXXXX.

18. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „Civilný sporový
poriadok“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 551 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (ďalej len ako „Občiansky
zákonník“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom
o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda

predložila.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o
revolvingovom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o
revolvingovom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o
revolvingovom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy
o revolvingovom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o
revolvingovom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy
o revolvingovom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.

26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o
revolvingovom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27.Podľa§5aods.1písm.a/zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavznenízákonač.102/2014
účinného od 1.5.2014, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o

dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

28. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 účinného
od 1.5.2014, Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknutépred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014
sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Žalovaný v nadväznosti na pôvodne podanú žalobu a jej formulovaný petit namietol neexistenciu
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy číslo 8500039273 a

v korelácii s tým aj dôvodnosť podanej žaloby v uvedenej časti., a to aj poukazom na v súčasnej dobe
platné a účinné znenie ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., v korelácii s ustanovením §
137 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku.

31. V súvislosti s pripustením zmeny žaloby, ktorá bola vykonaná právnym zástupcom žalobcu pred
pojednávaním vo veci samej dňa 05.06.2018 a o ktorej súd rozhodol uznesením sp.zn. 16C/3/2018-52

zodňa08.06.201,kedyjupripustil,saposudzovanietaktonovoformulovanéhopetitužalobypresunuloz
posudzovania podľa § 137 písm. d./, do roviny posudzovania v zmysle § 137 písm. c./, a teda skúmania,
či tu žalobca má, resp. nemá naliehavý právny záujem na tom, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok
zo mzdy z Dohody o zrážkach zo mzdy.

32. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka číslo XXXXXXXXXX, uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú spotrebiteľskými zmluvami v
zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmlúv je zrejme, že ide o formulované
zmluvy pripravené vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy a s ňou spätej dohody o zrážkach

zo mzdy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobca pri uzavretí týchto zmlúv nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvy uzatvoril ako fyzická osoba. Pre
spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť
tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.

33. V nadväznosti na takto zadefinovaný spotrebiteľsko-právny vzťah medzi stranami sporu je
potom potrebné aj posudzovať danosť, či nedanosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
neexistencie práva žalovaného, ako veriteľa, na výkon Dohody o zrážkach zo mzdy.

34. Podľa súdu žalobca, ako spotrebiteľ, má naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva
žalovaného ako veriteľa na výkon nárokov z Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko na základe uvedenej
dohody si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu
zrážok zo mzdy, pričom bez určenia neexistencie práva pre žalovaného realizovať takýto výkon
zamestnávateľ žalobcu je povinný realizovať zrážky zo mzdy a tým zasahovať do majetkovej sféry

žalobcu bez súdnej kontroly, pričom žalobca sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu
nemôže domôcť. Právne postavenie žalobcu ako dlžníka by tak bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené
právo žalobcu na disponovanie so svojou mzdou.

35. Žalobca vo svojej žalobe poukazuje na to, že uzatvorená dohoda v žiadnom prípade neobsahuje

výšku zabezpečenej pohľadávky, avšak obsahuje len možné dôvody vzniku takejto pohľadávky, pričom
podľa neho v čase uzatváranie dohody o zrážkach zo mzdy pritom musí byť zabezpečovaná pohľadávka
vždy presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť
pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.

36. Naproti tomu žalovaný tvrdí, že určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej
úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka
dá identifikovať, pričom exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy,
a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu, potrebné, a v nadväznosti na to tvrdí, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky vymedzuje aký právny vzťah je dôvodom vzniku

pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving), a teda z hľadiska
určitosti právneho úkonu je nesporné, čo táto pohľadávka znamená.37. K týmto argumentom strán sporu súd poznamenáva, že k výkladu určitosti, či neurčitosti právnych
úkonov týkajúcich sa spotrebiteľov je potrebné pristupovať prísnejším posudzovaním, než je tomu u
subjektoch s rovnakým východiskovým postavením.

38. Je treba mať na pamäti, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať uspokojenie
pohľadávok žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi jej účastníkmi dňa
XX.XX.XXXX (t.j. medzi žalobcom, ako dlžníkom, a žalovaným, ako veriteľom), poskytuje žalovanému,
ako veriteľovi, priamo právny priestor pre postihnutie majetku žalobcu, a to vymáhaním a to prípadne

nad rámec dlžnej sumy istiny úveru a zákonných nárokov (príslušenstva), aj tých plnení v jeho prospech,
ktoré sa zakladajú na prípadných neprijateľných podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa.

39. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v § 551 Občianskeho

zákonníka sa totiž od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky
veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. Účinnosť
dohody nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka (jeho zamestnávateľovi), keď na jej
základe sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojuje vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré
zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky,

pričom nie je vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol realizovať (zraziť z jeho mzdy)
aj neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výška vymáhanej pohľadávky (vrátane
jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie na objektívnom
(komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy
zmluvných podmienok v nej obsiahnutých po (ex offo) preskúmaní súdom, v súlade so zákonnými

požiadavkami ochrany spotrebiteľa stanovenými vnútroštátnymi zákonmi a Smernicou Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

40. Na to, aby sa prípadná dohoda o zrážkach zo mzdy mohla aplikovať na spotrebiteľsko-právne vzťahy
je preto nevyhnutné, aby formulácia jej ustanovení v žiadnom prípade nedávala akýkoľvek priestor k

tomu, aby neurčitosť jej ustanovení mohla prípadne postihnúť majetkovú sféru spotrebiteľa aj takými
nárokmi veriteľa, ktoré by mohli vykazovať neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez
toho, aby takéto plnenie prešlo vopred súdnou kontrolou jeho primeranosti, resp. prijateľnosti.

41. To však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi stranami sporu, jednoznačne

nespĺňa.

42. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.01.2014, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, vzhľadom
na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých
obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto tieto

ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak,
ako je naformulovaná, nespĺňa.

43. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto neobsahuje vyčíslenú výšku pohľadávky,

ktorá má byť zabezpečená, keď v čl. I. je uvedené, že spoločnosť - žalovaný bude mať voči dlžníkovi
- žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o
poskytnutie úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške 570,- EUR s tým, že v prípade
riadneho splácania mohol byť žalobcovi poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu.

44. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť
o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba

dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ OZ). Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a
oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávaťzrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi, prešla
súdnym prieskumom jej oprávnenosti.

45. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy totiž len opisuje možné spôsoby vzniku pohľadávky.
Vymedzenie pohľadávky v zmysle uvedeného článku dohody s tým, že touto sú pohľadávky spoločnosti
voči dlžníkovi zabezpečované dohodou a sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi

a prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe alebo v
súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, dáva veľký priestor k tomu, že v rámci takto žalovaným
formulovanej výšky pohľadávky, ktorá nie je presne vyčíslená a špecifikovaná, sa môžu ocitnúť aj nároky,
ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný
meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi,
ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy

je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto z hľadiska sprísňujúcej ochrany spotrebiteľa, je dojednanie
spôsobu určenia výšky zabezpečovanej pohľadávky touto dohodou neurčité a teda v zmysle ust. § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka i neplatné.

47. To ma následne za následok, že sa z takéhoto dojednania sa nemôže žalovaný domáhať práva na
výkon dohody o zrážkach zo mzdy.

48. Navyše je potrebné uviesť, že úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere, súd považuje za úver bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve absentuje
údaj o termíne konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. a údaj o
termíne splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z.. Z uvedeného dôvodu sa úver podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Predmetná úverová zmluva obsahuje len údaj o splatení úveru v 48 mesačných splátkach po
poskytnutí úveru. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej
splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu a preto súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi
stranami sporu údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
je predmetom preskúmavania v tomto spore na tieto skutočnosti nereflektuje a nemá ani v sebe

zapracované mechanizmy, ktoré prípadne by umožnili vykonať súdnu kontrolu takýchto pochybení v
hlavnom zmluvnom záväzku , ktorý ma v konečnom dôsledku táto dohoda zabezpečovať.

49. Ďalej súd poukazuje aj na citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007
Z.z. Predmetné ustanovenie síce nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, vyžaduje však kumulatívne splnenie troch
podmienok a to: a) dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny b) spotrebiteľ
bol poučený o následkoch jej uzavretia c) spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobca ako spotrebiteľ bol poučený o následkoch uzavretia
dohody a mal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný pokiaľ sa

týka zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žiadnym spôsobom nepreukázal, aby žalobca bol riadne poučený o
následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a o možnosti túto odmietnuť. Pokiaľ sa týka dohody zo
dňa XX.XX.XXXX táto obsahuje len formulované znenie vyhlásenia dlžníka o potvrdení, že bol poučený
o dôsledkoch uzavretia takejto dohody a túto neodmieta. Hoci v dohode je označená možnosť, že
žalobca túto dohodu neodmieta a v plnom rozsahu s ňou súhlasí, v konaní nebolo preukázané, aby

dohoda bola skutočne vyplnená žalobcom. Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.
nadobudlo účinnosť 1.5.2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX bola teda uzavretá
pred týmto dňom, avšak toto ustanovenie sa vzťahuje aj na danú vec. Zákon č. 102/2014 Z.z., ktorým
bol menený zákon č. 250/2007 Z.z. nemá prechodné ustanovenia a preto od účinnosti tohto zákona sa
zákon vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, čo vyplýva z obdobných výkladových

postupov, ktoré Najvyšší súd uplatnil vo vzťahu k aplikáciám ust. § 52 ods. 1 tretej vety Občianskeho
zákonníka, resp. pôvodne aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. podľa jeho rozhodnutí a síce uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanom vo veci sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 dňa 21.04.2015,
resp. žalobcom citovaného 3 M Cdo 14/2014 z 21.4.2015. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, žepredmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy síce bola uzavretá pred účinnosťou uvedeného ustanovenia
§ 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 z.z., avšak samotné nároky z tejto dohody si žalovaný voči žalobcovi
začal uplatňovať už po účinnosti tohto ustanovenia, pričom práve tieto nároky je potrebné posudzovať

z hľadiska splnenia predpokladov vyžadovaných ust. 5a ods. 1 a tieto aj s prihliadnutím na ust. § 29b
citovaného zákona nebola vyňaté spod účinnosti tejto úpravy (viď text „vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do
30. apríla 2014.“) Inými slovami pokiaľ si žalovaný neuplatnil nároky z uvedenej Dohody o zrážkach zo
mzdy do účinnosti citovaného ustanovenia, stali sa tieto po tejto účinnosti obsolentnými a a vzhľadom

na znenie práve § 29b citovaného zákona nemohol pristúpiť k ich uplatňovaniu .

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd žalobe žalobcu vyhovel.

51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania, nakoľko mal plný úspech v spore.

57. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie

ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo
222/2016).

58. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.