Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413211525
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413211525.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: W. B., I.. XX.XX.XXXX,
Z. Z., L. Č.. X, zastúpeného JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD, MBA, advokátom so sídlom v
Bratislave, Karloveská 32, proti žalovanému: AXEL SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, H. Meličkovej č.21,
IČO: 36 655 953, zastúpenému JUDr. Igorom Klamárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Družstevná
č. 5, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 07. novembra 2014 č. k. 40C/215/13-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í

tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne (v rozsahu 7.308,- € s prísl., zodpovedajúcom
sedemdesiatim percentám spôsobenej škody podľa posudku znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie
MUDr. Petra Malinovského, PhD.) vyhovel žalobe, ktorou žalobca uplatňoval náhradu škody na zdraví
(bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia). Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 40%.

2. Po vykonanom dokazovaní uzavrel škodový dej tak, že poškodený žalobca po ukončení nakládky
polygrafického prístroja (hmotnosť 2,5 tony) sa nachádzal v kritickom mieste na rozhraní medzi
nákladnými vozidlami (vozidlo žalovaného a kamión s kontajnerom, do ktorého sa prístroj prekladal)
aj po tom, ako vodič K. (vozidla žalovaného) zakričal, že ide s autom potiahnuť a aj po tom ako vodič
auto naštartoval. Napriek tomu zotrval na predmetnom kritickom mieste, resp. jednou nohou na jednom
a druhou na druhom vozidle, v dôsledku čoho pri pohybe vozidla žalovaného smerom dopredu (so

súčasným miernym nadskočením vozidla pod vplyvom uvoľnenia vzpier po vyložení nákladu), došlo k
pádu žalobcu do priestoru medzi obidvoma vozidlami.

3. Z takto ustáleného škodového deja vyvodil, že ku škode na zdraví došlo v príčinnej súvislosti s
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku žalovaného, v dôsledku čoho žalovaný za škodu
objektívne zodpovedá podľa § 427 OZ. Dospel tiež k záveru, že vo veci neprichádza do úvahy zbavenie
sa zodpovednosti prevádzkovateľa, pretože ku škode došlo z dôvodu mierneho nadskočenia vozidla

pri jeho pohnutí, čo možno považovať za okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného
prostriedku. Z dôvodu dostatočne neopatrného správania sa žalobcu dospel k záveru, že žalobca sa na
vzniku škody podieľa podľa § 441 OZ v rozsahu 30 %.4. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal odvolací súd,
aby v tejto časti rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Nesúhlasil so skutkovými a na ne nadväzujúcimi
právnymi závermi o danosti zodpovednosti žalovaného za škodu. Zastával názor, že z vykonaného

dokazovania je potrebné vyvodiť, že žalobca vykročil na korbu motorového vozidla žalovaného práve
v momente jeho rozjazdu. Ak žalobca stál v kontajneri v čase, keď vodič vozidla žalovaného (zn.
Tatra) upozorňoval, že ide s vozidlom potiahnuť (zhodne potvrdili svedkovia K. R. Y.), len v čase medzi
upozornením a posunom vpred (cca 10 sekúnd) mohol žalobca urobiť krok na korbu Tatry. Tento záver
korešponduje výpovedi svedka Y. (zamestnanca žalobcu), podľa ktorého v momente pohnutia vozidla

stál žalobca jednou nohou v kontajneri a druhú mal na korbe Tatry. Zdôraznil, že činnosť prekládky stroja
do kontajnera bola ukončená v čase, keď sa vozidlo pohlo dopredu za účelom možnosti zatvorenia
bočníc. Pokiaľ vodič K. upozornil na zamýšľaný posun vozidla, urobil všetko preto, aby predišiel vzniku
akejkoľvek škody. Konanie žalobcu však bolo také neštandardné, neprofesionálne až diletantské a
nezodpovedné, že vodič ho nemohol predpokladať. Tejto škode vodič vo vozidle žalovaného žiadnym
spôsobom nemohol zabrániť a škodu si zavinil výlučne sám žalobca.

5. Žalobca navrhol v napadnutej časti rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že tvrdenia
odvolateľa sú zavádzajúce.

6. V replike žalovaný opätovne zdôraznil, že v čase, keď vodič Tatry upozornil, že ide s autom pohnúť,

žalobca podľa svedka Y. stál na konci kontajnera pristaveného kamióna, teda mimo vozidla žalovaného
a až následne, nerešpektujúc upozornenie vodiča sa postavil jednou nohou na korbu Tatry práve v
momente rozjazdu a došlo k pádu žalobcu.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods.

1, § 379 a § 370 ods. 1 CSP) a nestotožniac sa so skutkovými závermi súdu prvej inštancie zopakoval
dokazovanie výsluchmi svedkov V. K. F. B. Y. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné
vyhovieť.

8. Žalobca uplatňoval ako náhradu škody bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444

OZ v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 28.03.2012 pri páde na zem. Pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného vyvodzoval z jeho objektívnej zodpovednosti ako prevádzateľa motorového vozidla, z
ktorého mal spadnúť v súvislosti s posunom vozidla Tatra 815 (valník) dopredu z dôvodu uzatvorenia
bočníc po ukončení prekladu polygrafického prístroja s hmotnosťou 2,5 tony do kontajnera kamióna.

9. Zo zhodných tvrdení žalobcu i svedkov Y. F. K. vyplýva, že k pádu žalobcu muselo dôjsť až po tom, ako
bol po preložení prístroja uvedený do chodu motor na vozidle žalovaného a vozidlo sa pohlo smerom
dopredu. Naštartovaniu vozidla predchádzalo preloženie prepojovacieho plechu a paletového vozíka s
príslušenstvom (upínacie pásy) na korbu tatry. V čase ukončenia prekládky už bola tma (po 20,00 hod).

10. Žalobca tvrdil, že v kritickom momente stál na korbe tatry (žaloba a výsluch na č.l. 43), resp. na
rozhraní oboch vozidiel (i v priebehu odvolacieho konania) a Tatra mu spod nôh ušla, v dôsledku čoho
spadol do vytvoreného priestoru medzi vozidlami.

11. Ako už uviedol v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, zodpovednosť za škodu vyvolanú

osobitnoupovahouprevádzkydopravnýchprostriedkovjepodľa§427OZobjektívna.Prezodpovednosť
prevádzateľa sa teda vyžaduje preukázanie existencie škody, vyvolanej osobitnou prevádzkou
dopravného prostriedku. Pre úspech žalobcu v konaní bolo preto potrebné nielen tvrdiť, ale aj preukázať,
že ku škode na zdraví došlo práve v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku. Ak by žalobca preukázal, že ku škodovému deju došlo niektorým z tvrdených spôsobov

(bod 11), škoda by bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku žalovaného.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu však žalobca takto tvrdený škodový dej v konaní nepreukázal.

13. Predovšetkým odvolací súd považoval tvrdenia (v priebehu konania menené) žalobcu o tom, kde sa

nachádzal bezprostredne pred pádom za účelové a objektívne nemožné.

14. Žalobca totiž tvrdil, že nezaregistroval, že došlo k naštartovaniu Tatry. Podľa názoru odvolacieho
súdu nie je objektívne možné, aby niekto stál na korbe takéhoto typu vozidla (tzv. valník s mechanickourukou),čiužobomanohami,jednounohoualebolenčasťouchodidielobochnôhapritomnezaregistroval
nielen hluk, ale ani vibrácie, vyvolané uvedením motora do chodu. Ak žalobca hluk ani vibrácie
nezaregistroval,potomvčasenaštartovaniavozidlaajehonáslednéhoposunusanakorbevozidla,resp.

na rozhraní medzi vozidlami, vôbec nenachádzal. Tomuto záveru odvolacieho súdu nasvedčuje výpoveď
svedka K., podľa ktorého sa žalobca na korbe Tatry nenachádzal. Uvedený záver je tiež v súlade s
výpoveďou svedka Y. pred súdom prvej inštancie uviedol (č. l. 47), o tom, že žalobca stál na konci
kontajnera. Uviedol tiež síce (rovnako aj pred odvolacím súdom), že po naštartovaní vozidla mal žalobca
jednu nohu na Tatre a druhú na kontajneri, zároveň však uviedol, že žalobca stál čelom ku kontajneru a

on bol k žalobcovi otočený chrbtom. Je preto vylúčené, aby mohol žalobcu v takejto polohe vidieť. Nejaví
sa ako pravdepodobné, aby v okamihu, keď pre nadskočenie vozidla pri naštartovaní motora sám mal
problémy udržať rovnováhu, v tvrdenej kritickej situácii mohol byť schopný zaregistrovať, kde presne
stojí žalobca. Svedok sa mal pritom nachádzať na prednej časti korby a žalobca na zadnej časti a bolo
po zotmení. Žalobca tak nepreukázal, že stál (oboma nohami, jednou nohou alebo len časťou chodidiel
nôh) na korbe Tatry v čase po uvedení motoru do chodu a posunu smerom dopredu.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu ku škodovému deju došlo s najväčšou pravdepodobnosťou tak, že
žalobca, otočený k Tatre chrbtom z dôvodu vizuálnej kontroly upevnenie prístroja v kontajneri, vykročil
jednou nohou z kontajnera v momente, keď sa vozidlo pohlo smerom vpred (alebo bezprostredne po
tom), do prázdneho priestoru tým vytvoreného.

16. Z doposiaľ uvedeného je potrebné vyvodiť, že pád žalobcu a vzniknutá škoda na zdraví nemá
príčinnú súvislosť s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla žalovaného. Absentuje tak vecná
pasívna legitimácia žalovaného podľa § 427 ods. 1 OZ.

17. Do úvahy neprichádza zodpovednosť žalovaného ani podľa § 420 ods. 1 a 2, § 415 OZ (žalobca i súd
prvej inštancie naň poukazovali), keď predovšetkým svedok Y.L. potvrdil, že vodič Tatry ostatných na
zamýšľaný posun upozornil. Možno sa preto stotožniť so žalovaným, že vodič urobil potrebné opatrenia
na predídenie vzniku škody.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobu i v tejto časti zamietol (§ 388 CSP).

19. S ohľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).