Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Csp/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618201730
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4618201730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák,
advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M.
XXXX/X, C., o zaplatenie 513 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 329 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
04.08.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,26 % s tým,
že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2018, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 513 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.03.2017 do zaplatenia, titulom
nesplateného spotrebiteľského úveru. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa 24.08.2016 uzavrel ako
veriteľ, so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej

poskytolžalovanémuúvervovýške500eur,zacelkový úrok36,80%,čopredstavujezistinyúverusumu
184eur. Žalovanýsacelkovúdlžnúčiastku684eurzaviazalsplatiťv12.mesačnýchsplátkachpo57eur.
Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia (až do úplného zaplatenia), bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka
so zaplatením splátky, bol veriteľ v zmysle zmluvy oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Žalobca
ďalej uviedol, že nakoľko žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, v predžalobnej upomienke zo dňa
07.03.2017 ho upozornil na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; a

následne písomným oznámením zo dňa 01.04.2017 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka
sa stala splatnou dňa 29.03.2017. Z vyjadrenia žalobcu v podanej žalobe zároveň vyplýva, že do
podania žaloby, žalovaný na poskytnutý úver splatil celkovo sumu 171 eur.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval.

3. Nakoľko v predmetnej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd s poukazom na §
297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho
pojednávania.4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, vrátane úverovej zmluvy, predžalobnou upomienkou,
oznámením o zosplatnení úveru spolu dokladmi o ich doručovaní, prehľadom splátok a úhrad, a zistil
nasledovný skutkový stav:

4.1. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.08.2016, spísanej na formulárovom
tlačive žalobcu označenom aj ako KEŠOVKA vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému
úver vo výške 500 eur. Podľa zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť istinu vo výške 500 eur, s
celkovým úrokom vo výške 36,80 % . Celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 684 eur, ktorú mal

žalovaný uhradiť v 12. mesačných splátkach po 57 eur. RPMN predmetného úveru v zmysle zmluvy
predstavovala 84,95 %. Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka, až
do úplného zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti prechádzajúcej splátky.

4.2. Žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval dátum, kedy konkrétne predmetný úver aj reálne
žalovanému poukázala (poskytol) a nepredložil o tom ani žiaden doklad. Z predloženého prehľadu

splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný za obdobie od 30.08.2016 do 23.11.2016 na poskytnutý úver splatil
celkovo sumu 171 eur.

4.3. Predžalobnou upomienkou zo dňa 07.03.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
vo výške 171 eur do 5 dní od obdržania výzvy, pričom ho súčasne upozornil, že ak žalovaný nevykoná

bezodkladne úhradu uvedeného dlhu, uplatní si žalobca svoje právo a podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a bude žiadať zaplatenie celej dlžnej sumy.

4.4. Listom zo dňa 01.04.2017 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru k 29.03.2017 z dôvodu
omeškania so splácaním úveru, pričom celková dlžná suma bola v zosplatnení vyčíslená vo výške 513

eur.

5. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.1. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

5.2. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

5.3. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

5.4. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o pôžičke (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5.5. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľomfyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

5.6. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

5.7. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

5.8. Podľa § 9 ods. 2, písm. c), l) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (l) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

5.9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

6. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah založený

predmetnou zmluvou o úvere, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, posudzoval podľa vyššie
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z., v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel žalobca ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný - fyzická osoba ako spotrebiteľ,
ktorý pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej či obchodnej činnosti.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i
zmluvnépodmienky(akosúčasťzmluvysdrobnýmasplývajúcimtextom)malžalobcavopredpripravené
a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného a výšky úveru, pričom žalovaný
obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol reálne ovplyvniť ani neovplyvnil (čo vyplýva už z ich
formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. , ktorý stanovuje
špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú
formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní a bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru, ak zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 citovaného zákona. Predmetná zmluva o pôžičke
neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c), l) zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení,

dôsledkom čoho je, že uvedený úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

7.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,že predmetnáúverovázmluvaneobsahuje
náležitosť vyžadovanú v § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/210 Z.z.. V zmluve o úvere totiž nie je
uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom

tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne ako samostatná náležitosť a
nemožno ho zamieňať s označením veriteľa ako jednej zo zmluvných strán. Úverová zmluva zároveň
neobsahuje náležitosť vyžadovanú v 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje jasný
a pre priemerného spotrebiteľa jednoznačne zrozumiteľný a určitý údaj o termíne splatnosti jednotlivých
splátok úveru, vrátane splatnosti prvej a poslednej splátky. V texte zmluvy sa totiž uvádza, že prvá

splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka, až do úplného zaplatenia,
bola splatná 30. deň po splatnosti prechádzajúcej splátky; pričom termín reálneho poskytnutia úveru
zo zmluvy nevyplýva. Súd má za to, že veriteľovi v deň uzavretia zmluvy nič nebránilo, aby uviedol
presné termíny splatnosti jednotlivých splátok, vrátane splatnosti prvej a poslednej splátky, a to priamo
v texte samotnej úverovej zmluvy. Ide totiž z hľadiska dlžníka o jedny z najdôležitejších informácií, tak

aby vedel, kedy konkrétne musí zaplatiť prvú splátku (aby sa hneď s jej platením nedostal do omeškania)
a rovnako aj presný termín poslednej splátky tak, aby vedel kedy jeho povinnosť splácať zaniká.
Za neprípustný považuje súd postup, ak veriteľ, ktorý obsah zmluvných podmienok, formulárovým
spôsobom predpripravil a naformuloval, vrátane zvolenia veľkosti písma a splývajúceho textu) umiestnildo nich túto esenciálnu náležitosť zmluvného vzťahu týkajúceho sa termínov splátok spotrebiteľského
úveru (požívajúceho zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu) takýmto
nejasným a nejednoznačným spôsobom. Súd preto dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje

údaj vyžadovaný v § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý nedostatok je v zmysle § 11 ods. 1,
písm. b) uvedeného zákona sankcionovaný bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou daného úveru.

8. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

9. Žalobca nepreukázal, že by pri poskytovaní predmetného úveru žalovanému konal s odbornou
starostlivosťou vo vzťahu k posudzovaniu schopnosti žalovaného predmetný úver splácať. Súčasťou
zmluvy, ani žaloby, nie sú žiadne prílohy, vrátane napr. potvrdenia o výške pracovného príjmu resp.
výpisy z bankového účtu dlžníka, prípadne iné doklady na základe ktorých by veriteľ preskúmaval
schopnosť žalovaného predmetný úver splácať. Z uvedeného tak súd vyvodil záver, že žalobca pri

poskytovaní predmetného úveru hrubo porušil povinnosť stanovenú v § 7 ods. 1 zák. č. 129/210 Z.,z.
vo vzťahu k odbornému posúdeniu schopnosti žalovaného poskytnutý úver splácať, následkom čoho
je jednak nemožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ako aj bezpoplatkovosť a bezúročnosť
daného úveru aj v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej
úverovej zmluvy.

10. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že na základe predmetnej úverovej zmluvy, poskytol veriteľ
žalovanému úver vo výške 500 eur, ktorý mal žalovaný splácať v 12. mesačných splátkach po 57 eur.
Do začatia konania žalovaný splatil celkovo sumu 171 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý
úver je v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,

bolo možné podanej žalobe vyhovieť iba v časti rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru (500 eur) a
doposiaľžalovanýmcelkovosplatenousumou(171eur),ktorýrozdieltakpredstavujesumu329eur. Súd
zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
aj úrok z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva t. j. 5 % ročne, a to až odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému t.j. od 04.08.2018.

11.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalodžalovanéhozaplateniasumy513eurspríslušenstvom.Súd
podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 329 eur s príslušenstvom a vo zvyšku podanú žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 64,13 % a
žalovaný v rozsahu 35,87 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu tak predstavuje

výsledný úspech žalobcu v spore 28,26 %, v ktorom rozsahu mu súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP aj
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady
rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.