Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. október 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117211561
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117211561.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: R Collectors

s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, právne zastúpený spoločnosťou:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A,
Bratislava, proti žalovanému: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, K., o zaplatenie sumy 1.667,49 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti istiny 600,- €.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 125,82 € a úrok z omeškania

vo výške 5,15% ročne zo sumy 824,- € od 1.4.2017 do 18.4.2017, zo sumy 774,- € od 19.4.2017 do
18.5.2017, zo sumy 724,- € od 19.5.2017 do 19.6.2017, zo sumy 674,- € od 20.6.2017 do 19.7.2017,
zo sumy 624,- € od 20.7.2017 do 22.8.2017, zo sumy 574,- € od 23.8.2017 do 19.9.2017, zo sumy
524,- € od 20.9.2017 do 19.10.2017, zo sumy 474,- € od 20.10.2017 do 20.11.2017, zo sumy 424,- € od
21.11.2017 do 18.12.2017, zo sumy 374,- € od 19.12.2017 do 18.1.2018, zo sumy 324,- € od 19.1.2018
do 19.2.2018, zo sumy 274,- € od 20.2.2018 do 19.3.2018, zo sumy 224,- € od 20.3.2018 do 23.4.2018,
zo sumy 174,- € od 24.4.2018 do 21.5.2018, zo sumy 124,- € od 22.5.2018 do 24.6.2018, zo sumy 74,-

€ od 25.6.2018 do 23.7.2018, zo sumy 24,- € od 24.7.2018 do 21.8.2018.
Súd povoľuje žalovanému zaplatiť úroky z omeškania v mesačných splátkach vo výške 50,- € splatných
vždydo20.dňavmesiacisúčinnosťouodprávoplatnostirozsudkupodnásledkomstratyvýhodysplátok.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2017

domáha zaplatenia sumy 1.967,49 €, úrokov vo výške 837,03 €, zmluvných úrokov vo výške 24,5%
ročne zo sumy 1.967,49 € do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.967,49
€ od 1.4.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu splatného úveru. V žalobe uviedol, že
dňa 29.10.2013 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX a poskytol v zmysle zmluvy
peňažné prostriedky vo výške 2.000,- €. Žalovaný riadne a včas nesplácal dohodnuté splátky, v dôsledku
jeho omeškania vyhlásil dňa 20.6.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti
zaplatil časť dlžnej sumy, jednotlivé zaplatené splátky a ich započítanie je uvedené v Aktuálnom stave

úveru.2. Dňa 13.6.2017 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávky,
na základe ktorej nadobudol žalobca uplatňovanú pohľadávku, súd pripustil zámenu žalovaného
uznesením zo dňa 4.10.2017.

3. Podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 145 ods. 3 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o

zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

4. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť podaním doručeným súdu dňa 23.10.2017 v časti istiny 300 €,
nakoľko žalovaný zaplatil šesť splátok po 50,- € a to dňa 19.4.12017, 19.5.2017, 20.6.2017, 20.7.2017,
23.8.2017 a 20.9.2017. Pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému
súd pokračuje v konaní bez rozhodnutia o zastavení v tejto časti.

5. Podaním doručeným súdu dňa 3.10.2018 vzal žalobca späť žalobu v časti istiny 600,- € z
dôvodu uhradenia 12 splátok po 50 € žalovaným dňa 20.10.2017, 21.11.2017, 19.12.2017, 19.1.2018,
20.2.2018,20.3.2018,24.4.2018,22.5.2018,25.6.2018,14.7.2018,22.8.2018a25.9.2018.Žalobcavzal
žalobu v tejto časti späť po doručení žaloby žalovanému a pred predbežným prejednaním sporu a pred
prvým pojednávaním, preto súd v tejto časti konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

6. K riadne doručenej žalobe sa žalovaný nevyjadril.

7. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a v neprítomnosti
žalovaného, ktorý sa neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými

dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Dňa 25.10.2013 uzatvoril žalovaný, ako fyzická osoba (klient), so spoločnosťou Poštová banka, a.
s., zmluvu o úvere dostupná pôžička, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- €,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72. mesačných splátkach po 53,00 €, s ročnou úrokovou sadzbou

24,50%, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 18,84%, priemernou hodnotou RPMN trh 18,84%,
celkovou výškou nákladov 1.781,58 €, dátumom prvej platby do 15.11.2013 a dátumom konečnej
splatnosti 15.10.2019.

9. Dňa 4.6.2014 zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžných splátok, ktoré sú v omeškaní viac ako 3

mesiace, ku dňu 3.6.2014 spolu 265,00 € do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Dňa 20.6.2014
vyzval na úhradu dlžnej sumy z dôvodu predčasnej splatnosti úveru k 20.6.2014. Vyzval žalovaného na
zaplatenieistiny1.967,49€,úroku240,09€,poplatkuzaupomienky19,28€do10dníodprevzatiavýzvy.
Výzva bola žalovanému doručená v zmysle bodu 3.4. Všeobecných obchodných podmienok veriteľa a to
tretí deň po odoslaní zásielky. Zásielka bola podaná na pošte 23.6.2014 a doručená bola dňa 26.6.2014.

10. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.3.2017 vyplýva, že žalovaný z predmetnej zmluvy o úvere
uhradil do vyhlásenia predčasnej splatnosti celkom sumu 126,- €. Po zosplatnení zaplatil v splátkach do
20.3.2017 sumu 1.050,- € a to dňa 25.6.2014 sumu 10,- €, 29.7.2014 sumu 50,- €, 26.7.2014 sumu 50,-
€, ďalej 11 splátok po 20,- € dňa 26.8.2014, 23.9.2014, 24.10.2014, 26.11.2014, 15.12.2014, 28.1.2015,

24.2.2015, 23.3.2015, 22.4.2015, 19.5.2015, 2.7.2015, dňa 13.7.2015 zaplatil 60,- €, 3.9.2015 sumu
50,- €, dňa 28.9.2015 sumu 60,- €, 4.1.2016 sumu 20,- €, 21.1.2016 sumu 20,- €, 1.3.2016 sumu
10,-, €, 30.3.2016 sumu 10,- €, 27.4.2016 sumu 20,- €, 1.6.2016 sumu 20,- €. Ďalej zaplatil 10 splátok
po 50,- € spolu 5.100,- € a to dňa 21.6.2016,19.7.2016,18.8.2016,22.9.2016,20.10.2016,22.11.2016,
19.12.2016,18.1.2017,17.2.2017,20.3.2017. Zaplatené splátky v celkovej výške 1.176,- € právny

predchodca žalobcu započítal vo výške 32,51 € na istinu, 39,28 € na poplatky, sumu 1.104,21 € na
zmluvné úroky.11. V podaní doručenom súdu dňa 23.10.2017 oznámil žalobca, že žalovaný zaplatil 300,- € v šiestich
splátkach po 50,- € a to dňa 19.4.12017, 19.5.2017, 20.6.2017, 20.7.2017, 23.8.2017 a 20.9.2017.
Podaním doručeným súdu dňa 3.10.2018 oznámil zaplatenie ďalších splátok spolu 600,- € po 50,-

€ dňa 20.10.2017, 21.11.2017, 19.12.2017, 19.1.2018, 20.2.2018, 20.3.2018, 24.4.2018, 22.5.2018,
25.6.2018, 14.7.2018, 22.8.2018 a 25.9.2018.

12. Súd vyzval žalobcu dňa 8.1.2018 na doplnenie skutkových tvrdení. Žalobca v podaní doručenom
súdu dňa 23.10.2017 zdôvodnil vyčíslené uplatnené úroky a úroky z omeškania. Zdôvodnil uplatnený

nárok na zmluvný úrok z istiny po splatnosti s odkazom na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j), k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov v znení účinnom v súčasnosti:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods.

2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti:
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od
dňa 15.11.2013 bola vo výške 0,25%, od 11.9.2014 bola vo výške 0,15%.

14. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky

listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné, čo v danom prípade
aj vykonal. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné

prihliadať.

15. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

16.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

17. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§

261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch.

18. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne.
Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti

ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie
je v zmysle § 9 ods. 1 písm. j) presne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve
sa uvádza len výška úveru 2.000,- € a o 10 riadkov nižšie celková výška nákladov 1.781,58 €, tedaneobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle vysvetlivky pod tabuľkou
na strane 2 úverovej zmluvy je celková čiastka úveru súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov,
t.j. 3.781,58 € (2.000,- € + 1.781,58 €), či je nepravdivý údaj, nakoľko žalovaný bol povinný zaplatiť 72

splátok po 53,- €, spolu 3.816,- €, teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve v časti celkových nákladov.

19. Zmluva obsahuje údaj o RPMN, avšak nie sú v nej uvedené všetky predpoklady použité na jej
výpočet. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z.. Zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto

predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej
výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo
nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

20. V zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 53,- € bez bližšej špecifikácie.

21.Nazákladevyššieuvedenéhosúdkonštatuje,žepokiaľchýba,alebojeuvedenánesprávnevzmluve
o spotrebiteľskom úvere, čo i len jedna zákonom stanovená náležitosť podľa zákona č.129/2010 Z.z.,
je úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona.

Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,00 €, z ktorého zaplatil 126,- € pred zosplatnením
(20.6.2014), po zosplatnení do podania žaloby na súd (26.4.2017) zaplatil sumu 1.100,- € a po podaní
žaloby na súd zaplatil ku dňu rozhodnutia sumu 850,- €. Spolu zaplatil 2.076,- €, teda viac o 76,- € než
mu bolo z titulu úveru vyplatené, preto súd žalobu vo zvyšku žalovanej istiny zamietol.

22. V časti uplatnených úrokov z omeškania súd vychádzal zo žaloby a podania doručeného súdu dňa
23.10.2017, v ktorom žalobca presne vyčíslil uplatnený úrok z omeškania z jednotlivých splátok od
uzatvoreniaúverovejzmluvydozosplatenia(t.j.od15.11.2013do20.6.2014)vovýške3,81€priúrokovej
sadzbe 5,25% ročne z omeškaných splátok. Nakoľko vyčíslené úroky boli v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami v tejto výške žalovanému vzniklo právo na ich zaplatenie. Od zosplatnenia úveru má

žalovaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne z nesplatenej istiny 1.874,- €
(2.000,00 € - 126,00 €) do jej úplného zaplatenia v splátkach tak, ako je špecifikované v bode 10 a 11
odôvodnenia. Celkovo vzniklo žalovanému právo na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania od
20.6.2014 do 31.3.2017 vo výške 201,82 € (3,81 € + 198,01 €). Preplatok žalovaného vo výške 76,- €,
zdôvodnený v predchádzajúcom odseku) súd započítal na kapitalizované úroky z omeškania, na ktoré

vzniklo žalovanému právo a zaviazal žalovaného zaplatiť rozdiel vo výške 125,82 € (201,82 € - 76,- €).

23. Od 1.4.2017 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 824,- €, nakoľko zo sumy, ktorá
mu bola žalobcom vyplatená z titulu úveru 2.000,- € zaplatil v splátkach do 31.3.2017 sumu 1.176,- €.
Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne, pri zohľadnení

zaplatených splátok tak, ako je uvedené v II. odseku výroku rozsudku.

24. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3,4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (3)lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,

vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

25. Súd umožnil žalovanému zaplatiť dlh na úrokoch v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok,

nakoľko to odôvodňujú jeho osobné a zárobkové pomery. Pri šetrení jeho pomerov súd zistil, že je
slobodný, má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo veku 3 rokov. Jeho príjem podľa
lustrácie v sociálnej poisťovni je minimálne od 30.3.2016 veľmi nízky okolo 96,- € hrubého a od 1.1.2017
už len okolo 25,- €. Po dohode so žalobcom však dlhodobo svoj dlh spláca po 50,- € mesačne, preto
súd v tejto výške povolil splátky .

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľačl.4ods.1CSP,aksaprávnavecnedáprejednaťarozhodnúťnazákladevýslovnéhoustanovenia

tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP
a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd

vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalovaný zavinil čiastočné späťvzatie
žaloby zaplatením sumy 850,- € po podaní žaloby, a teda v tejto časti žalobcovi vzniklo právo na
náhradu trov konania, zároveň mu vzniklo právo na náhradu trov konania v časti priznaného a do
rozhodnutia súdu nezaplateného úroku z omeškania. Žalovaný nezavinil zastavenie konania v časti
pôvodne uplatnenej istiny vo výške 50,- €, nakoľko jednu splátku v tejto výške zaplatil dňa 19.4.2017,
t.j. pred podaním žaloby na súd a teda v tejto časti vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému.

Ďalej bol žalovaný úspešný aj v časti istiny 1.067,49 €, a tiež v časti uplatneného zmluvného úroku
837,03 € a 24,5% ročne z istiny 1.967,49 € od 1.4.2017 do zaplatenia a tiež v prevyšujúcej časti
uplatneného úroku z omeškania, ktorý si uplatnil v rozpore s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyšší
a z nesprávne určenej istiny. Súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom
uplatnený nárok, nielen istinu). Prevažne úspešnému žalovanému v konaní vzniklo právo na náhradu

trov konania. Súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady
vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).