Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115213368
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115213368.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne Y.. M. S., nar. XX. XX. XXXX,
trvalým pobytom Y. X, XXX XX F. F., zastúpenej JUDr. Martou Ivaničovou, advokátkou so sídlom Dolná
62, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o neplatnosť zmluvy o revolvingovom
úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/19/2016-187 zo
dňa 29.03.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom
zo dňa 29.03.2017 (v poradí druhým) určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 192787- 37029 zo
dňa 30.05.2014 uzavretá medzi žalobkyňou Y.. M. S. a žalovaným PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
je neplatná (výrok I.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo
výške 100 % (výrok II.).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 24.06.2015 bolo určenie
neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 192787- 37029 zo dňa 30.05.2014, nakoľko žalovaný podľa
tvrdení žalobkyne úmyselne použil nekalú obchodnú praktiku so zámerom vylúčiť postavenie žalobkyne
ako spotrebiteľa uvedením žalobkyne do omylu, nakoľko žalovaný zaškrtnutím príslušnej časti formulára
zmluvy označil, že ide o úver na podnikanie, čo bol nepravdivý údaj. Namietla aj absenciu údaja o ročnej
percentuálnej miere nákladov, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Uviedla tiež,
že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, akými sú dohoda o sankciách v zmysle článku 12

a dohoda o zmluvnej odmene 9.248,- Eur, čo znamená úročenie úveru ročnou úrokovou sadzbou 82,80
%, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej reálne poskytol úver vo výške
4.000,- Eur, za jeho poskytnutie zaplatila odmenu vo výške 9.248,- Eur. Úver sa zaviazala splácať v
48-mesačných splátkach po 276,- Eur v zmysle splátkového kalendára. Súčasne so zmluvou podpísala
vlastnú blanco zmenku. Poskytnutý úver nemal žiaden súvis s jej podnikaním, ktoré vzápätí 05.06.2014
ukončila. Úver použila pre svoju osobnú potrebu.

1.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 8C/19/2016-86 zo dňa 22.06.2016,
ktorým žalobe vyhovel z dôvodu, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k účinnému uzavretiu zmluvy,
pretože žalovaný neprijal návrh na uzavretie zmluvy žalobkyne v takom znení, ako mu bol zaslaný. Preplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol vyžadovaný písomný návrh a jeho písomné prijatie, k čomu
nedošlo.
1.3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/387/2016-121 zo dňa 30.11.2016 o odvolaní

žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 8C/19/2016-86 zo dňa 22.06.2016 rozhodol tak,
že ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie nezistil
(správne) prekážku začatého súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava V. pod sp. zn.
3CbZm/146/2015 a konštatoval, že neexistuje ani prekážka veci rozhodnutej, pretože predmet konania
nie je totožný s týmto konaním. Neuviedol však, na základe ktorých skutkových zistení dospel k tomuto

záveru, keď mal k dispozícii len elektronickú správu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 20.06.2016,
nie však celý spis. Okresný súd vôbec nezdôvodnil, či v konaní Okresného súdu Bratislava V. sp. zn.
3CbZm/146/2015 ide o tie isté strany sporu a či vzhľadom na skutkové tvrdenia nejde o rovnaký nárok
(nie je zrejmé o akú zmenku v uvedenom konaní išlo, kto a kedy ju vystavil, na akú sumu, aké boli
podmienky jej zaplatenia, či išlo o zmenku zabezpečovaciu, ktorá právna povinnosť bola zabezpečená),
čo bude možné až po pripojení uvedeného spisu. Súd prvej inštancie neskúmal existenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení u žalobkyne, čím nie je naplnený základný predpoklad
rozhodovania o určovacej žalobe. V ďalšom konaní sa bude súd prvej inštancie zaoberať aj okolnosťami
uzatvárania úverovej zmluvy. Žalobkyňa bude musieť ozrejmiť, akým konkrétnym spôsobom zisťovala
možnosť požičania peňazí, kde a ako na ňu získala kontakt obchodná zástupkyňa žalovaného p. L.,
kedy asi, akou formou a za akým účelom žalobkyňu oslovila. Žalobkyňa popíše, za akých okolností a

kde došlo k podpisu žiadosti o úver a zmluvy samotnej, čo tomu predchádzalo, kto poskytol podrobné
údajetýkajúcesažalobkyneakofyzickejosoby-podnikateľky,vrátaneidentifikačnéhočíslaosoby,druhu
živnosti, čísla účtu uvedeného v žiadosti, či v súvislosti so žiadosťou predložila žalobkyňa živnostenský
list a komu, daňové priznanie, kartu k bankovému účtu. Ďalej žalobkyňa vysvetlí, kto vypisoval jednotlivé
rubriky tejto žiadosti, či to bolo v jej prítomnosti, či skontrolovala správnosť údajov v žiadosti a ak nie,

čo jej v tom bránilo. Žalobkyňa nech uvedie, či upozornila na skutočnosť, že nemá záujem čerpať
úver na účely podnikania, aká bola reakcia obchodnej zástupkyne L., prípadne prečo žalobkyňa na to
neupozornila. Tiež nech vysvetlí tvrdenie, že nemohla ovplyvniť uvedenie identifikačného čísla v zmluve.
K rovnakým skutočnostiam súd prvej inštancie vypočuje aj svedkyňu L..

1.4. Z rozsudku súdu prvej inštancie (v poradí druhého) vyplýva, že mal z pripojeného spisu Okresného
súdu Bratislava V. sp. zn. 3CbZm/146/2015, vzhľadom na vydaný právoplatný zmenkový platobný
rozkaz a obranu žalovaného, ktorý namietol existenciu procesnej prekážky veci právoplatne skončenej,
preukázanú totožnosť strán sporu. Pri skúmaní totožnosti predmetu konania dospel k záveru, že
zmenkový platobný rozkaz bol vydaný len na základe predloženia originálu zmenky, žalovaný (v pozícii

žalobcu) nemusel tvrdiť a preukazovať uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere č. 192787- 37029 zo dňa
30.05.2014, ani jej porušenie žalobkyňou. Totožnosť predmetu konania v užšom slova zmysle je daná
žalobným petitom, v širšom slova zmysle musí ísť o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového
základu. Nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkový platobný rozkaz
nemohol založiť prekážku rozhodnutej veci pre určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorú konajúci

okresný súd Bratislava V. nemohol posudzovať ani ako predbežnú otázku.

1.5. Súdprvejinštancieuviedol,žepriskúmanípodmienokumožňujúcichriešeniepráva,resp.právneho
vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje

predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev i
domácaprávnaúprava)má,pretožepotrebujemaťvyriešenúotázku,akýjejehoskutočnýdlhnadrámec
poskytnutýchfinančnýchprostriedkovvprípadečoajlenčiastočnejneplatnostizmluvy,týkajúcejsanapr.
odplaty (úroky, poplatky) alebo spôsobu uzatvárania zmluvy. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho

zákonníka) a nebude sa musieť brániť v iných konaniach (napr. konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, alebo exekučné konanie). Poukázal na podobný záver, obsiahnutý v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009.

1.5.1. Vyslovenie neplatnosti zmluvy v prípade žalobkyne zabráni najmä požiadavke veriteľa, aby sa

domáhal exekúcie na základe zmenkového platobného rozkazu, vydaného len na základe predloženia
zmenky, ktorá zabezpečovala zmluvu o revolvingovom úvere, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že je úverom
spotrebiteľským. Ak by išlo o spotrebiteľský úver, jeho zabezpečenie zmenkou je v zmysle § 5a ods.
1 písm. a) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov neprípustné. Bez požadovaného určenia je
teda právne postavenie žalobkyne neisté. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti celej zmluvy o
revolvingovom úvere je daný aj preto, lebo žalobkyňa ako spotrebiteľka potrebuje mať vyriešenú otázku

výšky jej skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov.

1.6. Okresný súd konštatoval, že skutkový stav týkajúci sa existencie zmluvy o revolvingovom úvere
č. 192787 - 37029 zo dňa 30.05.2014 a poskytnutia finančných prostriedkov je nesporný a vyplýva z
predložených listinných dôkazov - zmluvy, výpisu z účtu aj zo zhodných tvrdení sporových strán.

1.6.1. Vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 22.02.2017 žalobkyňa uviedla, že žalovaného
osobne vyhľadala v marci 2014 v pobočke na H. ulici v F. F., kde sa jej ujala p. L.. Žalobkyňa
mala záujem o poskytnutie pôžičky, ktorú bude možné predčasne splatiť. Dňa 21.03.2014 ju p. L.
kontaktovala s informáciou o zmene úverových podmienok a s návrhom na stretnutie, na ktorom sa
dohodli dňa 08.05.2014. Žalobkyňa sa pri hľadaní subjektov poskytujúcich úvery alebo pôžičky zamerala

len na tie, ktoré by poskytli finančné prostriedky poberateľkám rodičovského príspevku, ktorý bol jej
jediným príjmom. Pani L. sa jej opýtala, či má živnostenský list a daňové priznanie za rok 2013, o
elektronické zaslanie ktorých žalobkyňu požiadala. Žalobkyni nenapadlo, že živnostenské oprávnenie
je potrebné pre uzatvorenie úverovej zmluvy s podnikateľkou. Pani L. jej povedala o dobe splácania
a výške mesačnej splátky aj predčasnosti splatenia úveru. Neposkytla jej žiadnu informáciu o tom,

že s ňou chce zmluvu uzatvoriť ako s podnikateľským subjektom. Živnosť žalobkyne bola aktívna len
z dôvodu, že dňa 18.05.2012 uzatvorila s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica
dohodu č. 063/par.49/2012/NP 1-2/D o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť s
podmienkou jej výkonu alebo prevádzkovania po dobu 2 rokov odo dňa začatia vykonávania pod
sankciou vrátenia pomernej časti poskytnutého príspevku. Hneď po uplynutí dvojročného obdobia

živnostenské oprávnenie žalobkyňa 05.06.2014 zrušila. Stretnutie ukončili tým, že žalobkyňa p. L. e-
mailom pošle doklady a táto ju skontaktuje, keď bude mať pripravenú zmluvu. O 2 dni sa tak stalo.
Priateľ žalobkyne bol v tom čase dlhodobo hospitalizovaný, za bývanie v mestskom nájomnom byte
bolo potrebné platiť 270,- Eur. Rozhodla sa, že zmluvu uzatvorí a dohodli sa na stretnutí 30.05.2014,
kde žalobkyňa prišla aj s mal. dcérou. Pani L. mala dokumenty pripravené, vypísané, žalobkyni ukázala

vždy kolónku, kde sa má podpísať. Žalobkyňa bola psychicky vystresovaná, nevyspatá a mala so sebou
dieťa vyžadujúce jej neustálu pozornosť. Číslo XXXXXXXXX/XXXX patrilo jej osobnému účtu, na ktorý
boli vyplácané všetky jej príjmy a ktorý bol v roku 2015 zrušený. Príslušné rubriky zmluvy boli vypísané
vopred p. L., ktorá jej prečítala len osobné údaje zo zmluvy. Celú zmluvu dôkladne žalobkyňa nečítala z
dôvodu pozornosti, ktorú vyžadovalo malé dieťa. Nevšimla si, že v zmluve je uvedené identifikačné číslo

a nepredpokladala, že ide o úver určený na podnikanie, lebo o taký nežiadala. Požiadala žalovaného o
vyplatenie finančných prostriedkov na účet patriaci jej susede p. Z., pretože vlastný účet žalobkyne bol
zablokovaný exekútorom (jej brat neplnil svoje povinnosti voči Prvej stavebnej sporiteľni, žalobkyňa bola
jeho ručiteľkou). Pani Z. potom peniaze vyplatila žalobkyni. Zdôraznila, že bolo neprípustné uspokojenie
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. Žalovaný na

základe vydaného zmenkového platobného rozkazu exekučné konanie nezačal.

1.7. Po citácii ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. i), j), k),
y) a § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazné bremeno
na preukázanie poskytnutia úveru na výkon podnikania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za

následok potrebu kvalifikácie úveru za nespotrebiteľský), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto
skutočnosti nemôže byť len dvojaké označenie dlžníka (rodným číslom a identifikačným číslom), ani
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon podnikania (ktorý žalovaný vo svojich
zmluváchpoužívabežne),ktoréneposkytujekonkrétnysúvisspredmetomčinnostidlžníkazuzatvorenej
zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo 45/2014, 5Sžo 13/2014 alebo Krajského súdu v Trenčíne

2Coe/75/2014). Svoje tvrdenia o tom, že úver nečerpala na účely podnikania, neviedla ho v účtovníctve
a spotrebovala ho na bežný život preukázala žalobkyňa svojou výpoveďou aj listinnými dôkazmi (výpismi
z osobného - nie podnikateľského - účtu, daňovým priznaním, zmluvou o obchodnom zastúpení a
ukončením obchodného zastupovania k 13.08.2013, dohodou s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
kde podmienkou poskytnutia príspevku bolo vykonávanie podnikateľskej činnosti po dobu dvoch rokov,

čožalobkyňaskutočneurobila,keďdňa05.06.2014podnikateľskúčinnosťukončila).Žalovanémuvytkol,
že vôbec neskúmal schopnosť žalobkyne splácať poskytnutý úver.1.8. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak žalovaný obišiel povinnosť uvádzať povinné údaje v zmluve
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch tým, že v zmluve vopred (bez súhlasu a vedomia žalobkyne
a bez možnosti dosiahnuť zmenu údajov, ovplyvniť ich) uviedol účel poskytnutia úveru na podnikanie,

hoci to nezodpovedalo skutočnosti, konal spôsobom odporujúcim zákonu a v rozpore s dobrými mravmi,
a teda je taký právny úkon neplatný.

1.9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným okresný súd postúpil vec Okresnému
súdu Bratislava I., ktorý s postúpením veci nesúhlasil. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
8NcC/79/2015-46 zo dňa 28.12.2015 určil, že príslušným na konanie je Okresný súd Banská Bystrica.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na spotrebiteľský charakter konania.

3. Žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) vo včas podanom odvolaní z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. b), d), h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) proti rozsudku súdu prvej inštancie
navrhol jeho zmenu a zamietnutie žaloby, alebo jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov celého konania.

3.1. Namietol vyhodnoteniu otázky naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení.
Jeho podstatou je, aby konkrétne súdne rozhodnutie malo určitý praktický význam spočívajúci v tom,
že ním dochádza k odstráneniu pochybnosti o určitom stave a odstráneniu spornosti do budúcnosti.

Daný je tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu (R 17/1972). Určovacia žaloba je
prípustná len vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, a tým sa
predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie (ZSP 40/96 z. 4).

3.2. Nerešpektovanie rozhodnutia sp. zn. 3CbZm/146/2015 Okresného súdu Bratislava V. odvolateľ

považuje za porušenie princípu záväznosti súdneho rozhodnutia a zavedenie opravného prostriedku
proti právoplatnému zmenkovému rozkazu, voči ktorému neboli podané námietky a neboli využité
mimoriadne opravné prostriedky. K zmene ani zrušeniu právoplatného zmenkového platobného rozkazu
nemôže dôjsť odvolaním napadnutým rozsudkom. Súd prvej inštancie neoznačil zákonné ustanovenia,
na základe ktorých by bolo možné priznať jeho rozhodnutiu právne účinky tvrdené v bode 22 jeho

odôvodnenia. Žalobkyňa namiesto podania opravného prostriedku proti zmenkovému platobnému
rozkazu, zjavne obchádzajúc ustanovenia o lehotách, podala samostatnú žalobu. Žiadna zo strán
sporu nie je oprávnená požadovať prieskum konečného a záväzného rozhodnutia, aby dosiahla
znovuotvorenie prípadu a jeho nové skúmanie nerešpektujúc zásadu res iudicatae, pretože mimoriadny
opravný prostriedok by mal de facto charakter odvolania (Ryabykh proti Rusku z 03.12.2003, sťažnosť

č. 52854/99, bod 52). Na odôvodnenie tvrdenia, že rozsudok súdu prvej inštancie má zabrániť exekúcii
podanej žalovaným okresný súd neuviedol žiadny právny alebo iný argument, či dokonca právnu normu.

3.3. V ďalšej časti odvolania odvolateľ zdôraznil, že charakter zmluvného vzťahu sa určil na základe
prejavenej slobodnej a vážnej vôle obidvoch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. Žalobkyňa

požiadala podpísanou žiadosťou o podnikateľský úver. Svoj prejav vôle začala spochybňovať až v tomto
konaní.

3.4. Namietol záver o neunesení dôkazného bremena. Okresný súd by mal dať odpoveď na otázku,
ako ešte by mal žalovaný veriteľ preukazovať, ako žalobkyňa voči nemu vystupovala, než predložením

dokladov o predzmluvnom či zmluvnom vzťahu. Poprel povahu zmluvy v závislosti od následného
spôsobu použitia peňažných prostriedkov. Poukázal na to, že súd prvej inštancie neprihliadal na
žalovaným označené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, hoci vydané v skutkovo inej veci, ktorého význam
a faktická záväznosť vyplýva zo zodpovednosti členského štátu za porušenie unijného práva. Citoval
z rozsudku Európskeho súdneho dvora C-464/01 Johann Grüber proti Bay Wa AG, podľa ktorého „ak

dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho,
že mala postavenie spotrebiteľa“.4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný,
vecne správny, vychádza z dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu veci. Navrhla jeho
potvrdenie so zamietnutím nedôvodného odvolania žalovaného, ktorý má byť zaviazaný na znášanie

trov tohto konania.
5. Občianske súdnekonaniebolozačatézaúčinnostiprocesnéhokódexu,ktorýmbolObčianskysúdny
poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v
zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§

34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za
použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok
okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v
zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením

§ 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu
vysporiadať sa s odvolacími tvrdeniami žalovaného odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolateľ podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), h) C. s. p..

6.1. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu
realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.

6.2. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.
1 písm. d) C. s. p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody,
pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia.

6.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
7. Základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je bola podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 existencia

naliehavého, t. j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Táto právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho
vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.

7.1. K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného
sporového poriadku, účinnej od 01.07.2016. Jeho § 137 rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem,
pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm.
c)), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d)). Podľa komentára

k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str.
504) sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Táto
právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z
právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2
zákonaodobrovoľnýchdražbách,alebožalobyvyvolanésporomodedičsképrávo(§194CMP). Právna
úprava zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. účinná od 01.01.2018 (novelizácia zákonom
č. 279/2017 Z. z.) v § 11 ods. 4 umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa pred súdom žalobou určenianeplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru.

7.2. Pokiaľ žalobca v odvolacej námietke týkajúcej sa existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení poukázal na potrebu praktického významu konkrétneho súdneho rozhodnutia
spočívajúcu v odstránení pochybnosti o určitom stave a odstránení spornosti do budúcnosti, odvolací
súd sa stotožnil so závermi rozsudku okresného súdu, ktorý podrobne vysvetlil praktický význam
vydaného rozsudku. Ten spočíva vo vyriešení otázky, aká je výška skutočného dlhu žalobkyne (ktorá

je v prípade neplatnej zmluvy alebo jej časti iná ako pri zmluve platnej), čím sa jej postavenie stane
istejšie a nebude sa musieť brániť v iných konaniach. Okresný súd vychádzal z podobného záveru,
obsiahnutého v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009.

8. K tvrdenej existencii prekážky veci rozsúdenej a tvrdeniam odvolateľa o nerešpektovaní zmenkového
platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V. v konaní sp. zn. 3CbZm/146/2015

odvolací súd udáva, že zmenka ako cenný papier má abstraktný charakter, ktorý spočíva v tom, že
právny dôvod (kauza) pre existenciu zmenky nie je významný a nevyplýva ani zo zmenky samotnej.
Záväzok zo zmenky je samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom vzniku
zmenky. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a v konaní sp. zn. 3CbZm/146/2015 Okresného
súdu Bratislava V. žalovaný v procesnom postavení žalobcu ako majiteľa zmenky nemal povinnosť svoj

nárok preukazovať inak ako predložením zmenky. V konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu
súd nebol povinný skúmať dôvod vystavenia zmenky (zmena nastala novelou č. 438/2015 účinnou
od 23.12.2015, ktorou sa zmenil zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, pričom uvedený
zmenkový platobný rozkaz bol vydaný 12.06.2015 a nadobudol právoplatnosť 30.06.2015). V konaní o
neplatnosť úverovej zmluvy sa súd zaoberá aj jej platnosťou. Vznesená námietka existencie procesnej

prekážky res iudicatae je nedôvodná, pretože nebola splnená jedna zo základných podmienok prekážky
právoplatnerozhodnutejveci,ktoroujetotožnosťpredmetukonania(kedyjepožadovanýnárokzaložený
na rovnakom právnom dôvode a vyplýva z rovnakých skutkových okolností). V zmysle rozsudku NS ČR
sp. zn. 29Cdo 690/2010 zo dňa 23.12.2015 zabezpečovacia zmenka nie je akcesorickým záväzkom
k inému záväzku. Plnením na zabezpečovaciu zmenku zabezpečená pohľadávka nezaniká a plnením

na zabezpečenú pohľadávku nezaniká pohľadávka zo zabezpečovacej zmenky. K rovnakým záverom
dospel Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Obo 21/2012 zo dňa 31. júla 2012 alebo 1 Obdo V 43/2006
zo dňa 5. marca 2009, resp. NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 29Odo 1141/2006.

9. Súd prvej inštancie sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý žalobkyni vo

výške 4.000,- Eur na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 192787- 37029 zo dňa 30.05.2014 nie
je podnikateľský. Ako uviedol odvolateľ, charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej
vôle obidvoch zmluvných strán pred aj pri uzavretí zmluvy. Z tohto dôvodu odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie povinnosť doplniť vykonané dokazovanie podrobným výsluchom žalobkyne na
okolnosti uzatvárania uvedenej zmluvy, pretože samotnú žiadosť o úver a zmluvu o revolvingovom

úvere už aj vzhľadom na žalobné tvrdenia žalobkyne bolo potrebné vyhodnotiť nie izolovane, ale vo
vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Žalovaný tvrdenia žalobkyne o okolnostiach uzatvárania
zmluvy nespochybnil. Skutočnosť, že si žalobkyňa zmluvu pred jej podpisom neprečítala, nie je možné
pričítať na ťarchu žalovaného, na druhej strane platí poučovacia povinnosť dodávateľa vo vzťahu k
slabšiemu spotrebiteľovi. Tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný jej neoznámil uzatvorenie zmluvy na

výkon podnikateľskej činnosti, tento tiež nespochybnil. Je málo pravdepodobné, aby žalobkyňa v ťaživej
sociálnej a rodinnej situácii čerpala úver na výkon podnikateľskej činnosti, ktorú takmer vzápätí ukončila.
K zmene povahy zmluvy nedošlo následným spôsobom použitia peňažných prostriedkov, ako tvrdil
odvolateľ. Poukazujúc na relevantnú judikatúru Súdneho dvora, najmä rozhodnutie C-464/01 odvolací
súd udáva, že žalovaný netvrdil a nepreukázal svoje tvrdenie, že konal v dobrej viere, že druhá strana nie

je spotrebiteľ. Odvolací súd potom dospel k záveru, že právne posúdenie platnosti zmluvy v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka je správne. Žalobkyňa poskytla svoje údaje týkajúce sa podnikateľskej činnosti
žalovanému v domnení, že ide o preverenie si jej príjmu v roku 2013 z podnikateľskej činnosti, žalovaný
označením poskytnutého revolvingového úveru ako slúžiaceho na výkon podnikateľskej činnosti obišiel
zákaz zákonného ustanovenia požadovať zabezpečenie tohto typu úveru zmenkou.

10. Odvolateľ podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, výrok o trovách konania uvedením
odvolacích dôvodov (ktorými je odvolací súd viazaný) nespochybnil. Ide však o výrok, ktorý závisí odrozhodnutia vo veci samej (§ 379 písm. a) C. s. p.), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej
správnosti potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý jej odvolací súd priznal. V zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C. s. p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C .s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).