Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Pirkovská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/49/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010561
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315010561.3
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.09.2018 v trestnej veci
proti obž. L.. R. G. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/174/2015 zo dňa
03.07.2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného L.. R.
G. spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.
1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že
vobdobí02/2013-11/2013akozodpovednáosobavspoločnostiN.,a.s.,Z.XXXX,Z.,IČO:XXXXXXXX,
zrazil svojim zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky na nemocenské poistenie, dôchodkové
poistenie a poistenie v nezamestnanosti a uvedené finančné prostriedky neodviedol podľa zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na účet Sociálnej poisťovne,
pobočka Humenné, čím spôsobil Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné dlh na nemocenskom poistení,
dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti celkom vo výške 781,89 eur,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil.
V dôvodoch odvolania uvádza, že rozsudok považuje za nezákonný, vychádzajúci z jednostranného
vyhodnotenia dôkazov v prospech obžalovaného. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením súdu, že
obžalovanýnespáchaltrestnýčin,ktorýsamukládolzavinu,nakoľkovýpoveďsvedkyneV.G.,manželky
obžalovaného, ktorú súd pri vyhodnotení dôkazov vzal do úvahy, je účelová, v prospech obžalovaného,
v snahe zbaviť trestnej zodpovednosti jej manžela a túto výpoveď nemožno považovať za vierohodnú.
Podľanázoruodvolateľavrámcivykonanéhodokazovaniabolojednoznačnepreukázané,žespoločnosť
N., a.s. Snina zrazila svojim zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky na nemocenské, dôchodkové
poistenie a poistenie v nezamestnanosti a uvedené prostriedky neodviedla v lehote splatnosti na účet
Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné aj napriek tomu, že v čase splatnosti táto spoločnosť mala
dostatokfinančnýchprostriedkovnaichodvedenie.Obžalovanýakokonateľspoločnostibolzodpovedný
za plnenie si odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovni, prípadne ďalším oprávneným subjektom a
už v minulosti bolo uznesením Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 187/13 zo dňa 18.08.2013
podľa § 215 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona zastavené
trestné stíhanie obvineného za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm.a/ Tr. zákona z dôvodu zániku trestnosti činu pre zaplatenie celého dlžného poistného zo strany
tohto obvineného najneskôr v deň, ktorý nasleduje po dni, kedy došlo k oboznámeniu s výsledkami
vyšetrovania. V predmetnom konaní obvinený nenamietal, že je síce konateľ spoločnosti, ale nezaoberá
sa ekonomickou agendou a túto v tom čase riadila jeho manželka V. G.. Obžalovaný počas celého
prípravného konania v predmetnej trestnej veci, ako aj sčasti v rámci konania pred súdom nenamietal,
že nemal na starosti ekonomický chod firmy vrátane plnenia si odvodovej povinnosti voči Sociálnej
poisťovni, pričom na prvom hlavnom pojednávaní dokonca urobil vyhlásenie o vine a až po zrušení
prvého rozsudku popieral, že by zodpovedal za ekonomickú časť spoločnosti. Vzhľadom na to navrhol,
aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil ako nezákonný a vrátil predmetnú vec Okresnému súdu
Humenné na opätovné prejednanie a rozhodnutie s právnym názorom, aby bol obžalovaný uznaný za
vinného zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, k/ Tr., zákona s podmienečným
odkladom a primeranou skúšobnou dobou.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým
výrokomrozsudkupredchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je možné považovať za dôvodné.
Z obsahu predloženého spisového materiálu, zápisníc o hlavných pojednávaniach, ale aj samotných
dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré konkrétne dôkazy boli v posudzovanej veci vykonané i
to, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali.
Prvostupňový súd poukazuje na obsah vykonaných dôkazov, najmä výpoveď obžalovaného na hlavnom
pojednávaní, ktorý uviedol (v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal a jeho vyhlásenie,
na ktoré odvolateľ poukazuje pred zrušením predošlého rozhodnutia súdu prvého stupňa práve pre
procesné pochybenia nie je možné brať do úvahy), že on žalovaný trestný čin nespáchal, pretože
za ekonomickú činnosť nebol zodpovedný, za ekonomickú činnosť zodpovedala manželka, naviac v
tom čase bol dlhodobo nemocný pre problémy so srdcom, takže od roku 2012 sa na riadení firmy
zúčastňoval len minimálne, na nutné technické záležitosti. V tom čase už nemali zákazky, takže firma
ukončovalačinnosť,vroku2013maliužlenjednéhozamestnanca,ktorývofebruárialebomarcikončil.V
predstavenstve spoločnosti bol on, manželka a Švajčiar. Každý z nich mohol konať samostatne, odvody
teda mohol robiť aj on, ale on ekonomickú časť neriešil.
Skutočnosť tvrdená obžalovaným teda, že ekonomicky chod firmy mala na starosti jeho manželka,
z výpovede tejto svedkyne skutočne vyplýva, a to nielen z jej výpovede na hlavnom pojednávaní,
ale už z jej výpovede v prípravnom konaní (teda v čase, keď obžalovaný využil svoje právo a ako
obvinený vo veci nevypovedal). Z obsahu výpovedi tejto svedkyne plynie, že účtovníctvo od začiatku
vo firme spracovávala ona. Vedela, že spoločnosť má odvodovú povinnosť voči Sociálnej poisťovni
k 30. dňu v mesiaci. Poistné nebolo uhradené na účet Sociálnej poisťovne z dôvodu, že spoločnosť
v období roku 2013 nemala žiadne zákazky, nevytvárala žiaden zisk, napriek nepriaznivej situácii sa
snažili zamestnancov udržať v spoločnosti a mzdu im vyplácali aj z vlastných prostriedkov. Presný
počet zamestnancov v predmetnom období už ani svedkyňa uviesť nevedela. Uviedla však, že nemali
dostatočné finančné prostriedky na odvádzanie poistného, keď mali dostatok finančných prostriedkov
poistné stále odviedli.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov plynie, že spoločnosť N. je akciovou
spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom je predstavenstvo, predsedom ktorého bol L.. R. G.,
podpredsedom M. N. - Z. a členkou V. G.. V mene spoločnosti je oprávnený konať a podpisovať
každý člen predstavenstva spoločnosti samostatne a to tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu
spoločnosti, k menu a k funkcii pripojí svoj podpis.Vzhľadom na uvedené skutočnosti, okolnosť, že tvrdenie obžalovaného v tom smere, že on za
ekonomickú časť chodu spoločnosti nezodpovedal, nebolo vyvrátené, je možné rozhodnutie súdu
prvého stupňa považovať za správne.
Naviac nad rámec rozhodnutia súdu prvého stupňa aj námietok, ktoré odvolateľ uvádza, považuje
krajský súd za potrebné uviesť ďalšie skutočnosti, vzhľadom na existenciu ktorých, pokiaľ by
neprichádzal do úvahy resp. nebol správny postup prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. c/ Tr. poriadku, bolo by zrejmé potrebné postupovať
podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že žalovaného zločinu sa mal dopustiť tým, že v období
od februára 2013 do novembra 2013, ako zodpovedná osoba spoločnosti N. a.s. zrazil svojim
zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a
poistenie v nezamestnanosti a uvedené finančné prostriedky neodviedol na účet Sociálnej poisťovne,
ktorej tak spôsobil dlh vo výške 781,89 eur.
To, že finančné prostriedky v uvedenej sume za uvedené obdobie neboli odvedené, je preukázané
aj výpoveďou svedkyne M.. H. T., vyčíslením jednotlivých neodvedených súm zo strany Sociálnej
poisťovne, aj znaleckým posudkom Ing. S. H.. Z výpovede svedkyne M.. H. T. plynie, že výšku
neodvedených finančných prostriedkov poisťovňa stanovila na základe výkazov, ktoré im boli
predkladané. Zo znaleckého posudku L.. S. H. vyplýva, že v uvedenom období podľa účtovných
dokladov, ktoré mu boli predložené, mal v pokladni zamestnávateľ taký zostatok finančných prostriedkov,
že poistné za zamestnancov uhradiť mohol.
Zistenie, že zodpovedná osoba neuhradila finančné prostriedky na nemocenské poistenie, dôchodkové
poistenie a poistenie v nezamestnanosti napriek tomu, že mala dostatok finančných prostriedkov na ich
úhradu však pre naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nepostačuje.
Trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto v malom
rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné
zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa
zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Zo znenia uvedenej skutkovej podstaty teda vyplýva, že trestného činu sa môže páchateľ dopustiť len
vtedy, ak zrazí alebo vyberie podľa zákona tam uvedené dávky (v danom prípade poistné na sociálne
poistenie), teda zrazí ich z hrubej mzdy zamestnanca a po tom, čo ich zrazil, napriek tomu, že ma
dostatok prostriedkov na úhradu jednotlivých dávok, tieto čiastky neodvedie určenému príjemcovi.
Okolnosti, či došlo vôbec k zrazeniu uvedených čiastok z hrubej mzdy zamestnanca resp. zamestnancov
však vôbec skúmaná ani preukazovaná nebola, dokonca nie je ani zrejmé, koľko resp. koľkým
zamestnancom by takéto čiastky zrazené mali byť. V tomto smere nebol produkovaný žiaden dôkaz ani v
priebehu prípravného konania (keď minimálne signálom pre potrebu objasňovania, keď už nie pre znenie
skutkovej podstaty zákona, tak minimálne svedkyňou G. tvrdená skutočnosť, že mzdy zamestnancom
vyplácali z vlastných peňazí).
Keďže prokurátor v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz, tak, ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ by
neprichádzalo do úvahy oslobodenie obžalovaného, z dôvodu ktorý volil súd prvého stupňa evidentne,
by prichádzal do úvahy postup podľa § 285 písm. d/ Tr. poriadku.
Zrozvedenýchdôvodovpretokrajskýsúdodvolanieprokurátoraakonedôvodnépodľa§319Tr.poriadku
zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.