Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116207699
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116207699.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Alektum, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 44 721 587, zastúpený Hudec, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Lazaretská 23, IČO: 36 855 260, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Mareka Hudeca,
proti žalovanému: V. G., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt K., o zaplatenie sumy 4 148,12 € s prísl., o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/14/2016-61 zo dňa 07.
11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/14/2016-61 zo dňa 07. 11. 2016 v rozsahu
odvolaním napadnutej časti výroku, ktorým súd návrh zamietol a v závislom výroku o trovách konania
(časť druhého výroku a tretí výrok) z r u š u j e a vracia vec v tejto časti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku, t.j. výrok prvý a v časti zamietnutia nároku vo výške 24 Eur (inkasné náklady) zostáva
rozhodnutie nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2 643,26 €
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, počítaný od 04. 06. 2013 do zaplatenia, v lehote troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok).
Čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok).
Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v pomere 27,44 % trov konania (tretí výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 4 148,12 € s príslušenstvom, na základe zmluvy uzatvorenej žalovaným s právnym

predchodcom žalobcu - Zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0452
4001 11 RSU, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 3.000 €, ktorý sa zaviazal
žalovaný splácať. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas. Dňa 24. 05. 2013
bolo žalovanému doručené písomné vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru. Žalobca sa domáhal
zapletenia aj inkasných nákladov vo výške 24 €.

3. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52, § 54 ods. 2, Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods.
1, 2, 8, § 2 písm. a, b), § 9 ods. 1, 2, 6, § 11 ods. 1 písm. a) zákona 129/2010 Z. z. účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy, § 497 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že právny predchodca žalobcu
OTP Banka Slovensko, a. s., ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 28. 10. 2011 Zmluvu o

úvere pre obyvateľstvo, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške
3 000 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 60 mesačných splátkach po 98,36 €. Dňa 24. 05.2013 bola žalovanému doručená listina o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a žalovaný bol vyzvaný
na zaplatenie celkovej sumy 4 148,12 €. Žalovaný na splatenie úveru zaplatiť spolu 356,74 €. Súd prvej
inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú aplikovať ust. § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne posudzoval či zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Dospel k záveru, že
v zmluve nie je uvedená: adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona),
uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona), uvedenie výšky,

počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona). V
zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom pre priemerného spotrebiteľa uvedené, kedy
nastane konečná splatnosť úveru. V zmluve je len vedené: poradie splátky 1., výška splátky 98,36
€, termín splátky 28. 11. 2011; poradie splátky 2.-59., výška splátky 98,36 €, termín splátky 28. deň v
mesiaci;poradiesplátky60.,výškasplátky98,36€,termínsplátky28.10.2016.Spotrebiteľoviztakéhoto
dojednania nemohlo byť v čase uzavretia zmluvy o úvere zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť

úveru. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
dojednaná je len celková suma splátok 60 x 98,36 € bez bližšej špecifikácie, aká časť splátky bude
použitánazaplatenieistiny,úrokuaďalšiepoplatky.Vzhľadomnaabsenciuvyššieuvedenýchnáležitostí
v samotnej zmluve úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti v

zmluve nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vymedzených v § 9 ods. 2 má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.

5. Keďže ide o úver bez úrokov a poplatkov, pričom bol poskytnutý úver vo výške 3 000 € a žalovaný
zaplatil 356,74 €, okresný súd žalobe vyhovel pokiaľ ide o zaplatenie sumy 2 643,26 € s prísl., a čo do

zvyšku žalobu zamietol. Okresný súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru, nakoľko je žalovaný v omeškaní.

6. Súdprvejinštanciezamietolnávrhajvčasti24€,ktoréžalobcauplatnilakoinkasnénákladyzdôvodu,
že žalobca nepreukázal tieto náklady.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

8. Proti rozsudku v súlade s § 355 CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie žalobca v

časti výroku, v ktorom bol návrh vo zvyšku zamietnutý, a to v časti o zaplatenie sumy 1 504,86 € s úrokom
z omeškania, ako aj do výroku o náhrade trov konania. Proti výroku, ktorým súd návrhu vyhovel ako aj
voči výroku, ktorým bol návrh zamietnutý v časti nepriznania sumy 24 € titulom inkasných nákladov,
odvolanie nepodal.

9. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, pričom jeho záver
je v rozpore s rozsudkom ESD. Súd zamietol návrh z dôvodu, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne, že v zmluve je uvedená len suma
predstavujúca súčet splátok istiny a úrokov, poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Splácanie

spotrebiteľského úveru bolo dojednané vo forme anuitných splátok, teda splátok, ktorých výška sa počas
celého splácania úveru nemení a ktoré v sebe zahŕňajú okrem splátky úroku a poplatkov aj časť istiny.
Pri aproximácii smernice vznikla disproporcia medzi textom smernice a zákonom. Výklad prezentovaný
súdom prvej inštancie vôbec obsahu tejto novej smernice s harmonizačným charakterom nezodpovedá
a je dokonca v rozpore aj so samotným zákonom, čo ale nie je v súlade s citovaným čl. 22 smernice.

Zákon dáva spotrebiteľovi osobitne právo kedykoľvek žiadať o amortizačnú tabuľku, pričom táto tabuľka
v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny,
úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne dodatočné náklady. Poukázal na
rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C/42/2015, čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48,
že sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkosti a s istotou identifikovať dátum týchto splátok. Čl. 10 os. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa
majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátkybude započítaná na vrátenie tento istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa čl. 22 ods.
1 citovanej smernice, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú

zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení
tejto smernice. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský
štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva bude sa považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa

posúdiť rozsah svojho záväzku. Odvolateľ uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48
sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky

bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

10. Odvolateľ uviedol, že na prednej strane zmluvy sú uvedené až dve adresy, kde môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a to adresa pobočky kde bol poskytnutý úver, ako aj adresa sídla

spoločnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Článok 10 ods. 2 písm. b) smernice neukladá povinnosť
uvádzať v zmluvách o spotrebiteľskom úvere vetu: reklamáciu môže spotrebiteľ uplatniť na tej a tej
adrese. V zmluve je jasne označená adresa, kde je možné uplatniť reklamáciu.

11. Odvolateľ uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie uvádza absenciu údaju uvedeného v § 9 ods. 2
písm. f) zákona o spotrebiteľskom úvere, a to, že zmluva neobsahuje údaj konečnej splatnosti, smernica
vyžaduje dobu trvania zmluvy, tento údaj je zrejmý z obsahu zmluvy.

12. Vzhľadom na nesprávny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, potom

súd prvej inštancie podľa odvolateľa nesprávne započítal vykonané platby žalovaného len na istiny
úveru, čo nie je správne a navrhol rozhodnutie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP zmeniť tak,
že žalovanému bude uložená povinnosť v časti, v ktorej sa žalobca odvolal, zaplatiť sumu 1 504,86 €
a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 500,85 € od 04. 06. 2013 do zaplatenia a náhrada
trov konania v plnom rozsahu.

13. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v súlade s § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP v napadnutom rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolanie žalobca nepodal do prvého výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalovanému

uhradiť žalobcovi sumu 2.643,26 Eur s prísl. a ani proti zamietnutiu návrhu v časti o zaplatenie 24 Eur,
uplatnenej titulom inkasných nákladov, v tejto časti zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

17. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

18. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu.19. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379, § 380 CSP),
pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom

súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

20. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní po posúdení skutkového stavu mal za to, že účastníci uzatvorili

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to
písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (nie je uvedená jednoznačným spôsobom zrozumiteľným
pre spotrebiteľa, kedy nastane konečná splatnosť úveru), k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov (je uvedená len celková suma splátky, bez členenia), preto okresný súd považoval

úver za úver za bez úrokov a bez poplatkov.

21. Odvolateľ namietal, že zmluva v súlade § 9 ods. 2 nevyžaduje, aby výška, počet a termíny
splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku, t. j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné
poplatky, stačí, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov spoločne, zmluva obsahuje aj uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, tiež je zrejmá doba trvania úveru v súlade s rozsudkom Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15. V zmysle ust. čl. 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES:
„Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť
vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“. Zmluva

obsahuje aj uvedenie ako adresy predávajúceho, keby aj toto nebolo uvedené, čl. 10 ods. 2 uvedenej
smernice jej uvedenie nevyžaduje.

22. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo

zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

23. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne posúdil a je aj nesporné, že medzi účastníkmi
bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú je potrebné posúdiť v súlade so zákonom č.
129/2010 Z. z. a v súlade s § 52 a nasl. OZ. Pokiaľ ide o posúdenie, či zmluvu treba považovať
za bezúročnú a bez poplatkov, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd sa
stotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu.

24. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 9. novembra 2016 (C - 42/15) Článok 23 smernice 2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o

okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
25. Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
„Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokova poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.“

26. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné vykladať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., z
hľadiska dosiahnutia sledovaného účelu, a to úplnej harmonizácie ustanovení na zabezpečenie ochrany
záujmovvšetkýmspotrebiteľomvSpoločenstve.Podľa Čl.22ods.1)smernicaobsahujeharmonizované
ustanovenia (ktorým je aj Čl 10), členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom
práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Článok 23 smernice nebráni tomu,

aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere
neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

27. Bolo potom potrebné posudzovať existenciu jednotlivých náležitosti zmluvy aj vzhľadom na vyššie

uvedené.

28. V súlade s § 9 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú
obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba konštatovať, že to, ak zmluva neobsahuje rozpísanie aká
časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny, úrokov a iných poplatkov vo forme amortizačnej
tabuľky, nemá za následok, že zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Neuvedenie
rozpísania splátok, naviac keď veriteľ má povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky nemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný

súd uviedol, že v zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom pre priemerného spotrebiteľa
uvedené kedy nastane konečná splatnosť úveru, je uvedené len poradie splátok, termín prvej splátky,
výška splátky. V čl. IV. Zmluvy o úvere sú uvedené splátky 1 až 60, pričom prvá splátka vo výške 98,36
€ s termínom splatnosti 28. 11. 2011, 2 až 59 splátka vo výške 98,36 € splatná 28. deň v mesiaci, 60
splátka - posledná vo výške 98,36 € splatná 28. 10. 2016 a následne je uvedené, že konečná splatnosť

úveru je 28. 10. 2016. Z uvedeného vyplýva, že text zmluvy umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkosti a s
istotou identifikovať dátumy jednotlivých splátok ako aj konečnú splatnosť, ktorá je uvedená dňom 28.
10. 2016, a teda nie je správny záver súdu prvej inštancie, že nie je jednoznačným a zrozumiteľným
spôsobom pre priemerného spotrebiteľa uvedené kedy nastane konečná splatnosť úveru. Uvedené je
uvedené spôsobom, ktorý spotrebiteľovi umožňuje bez ťažkostí a s istotou toto identifikovať, vrátanie

doby trvania úveru a konečnej splatnosti úveru.

29. Odvolací súd tiež skúmal, či je správny záver okresného súdu, že zmluvu treba považovať za zmluvu
bez úrokov a poplatkov, z dôvodu, že v zmluve nie je uvedená adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c zák. 129/2010). Z obsahu spisu sa javí, že v zmluve o

spotrebiteľskom úvere, je uvedené obchodné meno, ako aj adresa poskytovateľa úveru, z čoho možno
vyvodiť adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Nejde o uvedenie tejto náležitosti, tak
že by to mohlo spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Článok 10 ods. 2
smernice 2008/48 ani takúto náležitosť neuvádza.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie veci súd prvej inštancie vykonal a
vyhodnotil dokazovanie len v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie vo veci, preto odvolaciemu súdu
nezostala iná možnosť ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec v napadnutej časti
ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. V ďalšom konaní okresný súd posúdi uplatnený nárok v kontexte vyššie uvedeného Žalobca
nenamietal, že nárok uplatnil zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd musí postupovať okrem iného aj v
súlade s osobitnými ustanoveniami CSP (napr. § 292, 295, 298 CSP), pre svoje právne posúdenie
si musí súd prvej inštancie zaobstarať zodpovedajúce skutkové zistenia v súlade so zákonom a to
vzhľadom na charakter sporu aj bez návrhu (§ 295 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie

primeraným spôsobom odôvodní.

32. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).