Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207097
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816207097.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcov:

v 1. rade/ N. B.B., Y. XX.XX.XXXX, E. S. XXX, XXX XX S., v 2. rade/ N. B., Y.N. XX.XX.XXXX, E. S. XXX,
XXX XX S., právne zastúpených JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 4,
048 01 Rožňava, proti žalovanému N. N., Y. XX.XX.XXXX, E. J. XXX, XXX XX Z.Á., právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou, JUDr. Slavomírou Huszthyovou, so sídlom Za amfiteátrom 10, 040 01 Košice
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanémunáhradutrovkonaniapodľapomeruúspechuvovecivovýške100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Okresnom
úrade Rožňava, katastrálny odbor na LV č. XXX, parcely registra „C“, parc.č. XXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 166 m2, stavba- rodinný dom. súp.č. XXX na parc.č. XXX/XX, parc.č.
XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2 a parc.č. XX. záhrady o výmere 512 m2, k.ú.
S., Obec S., Okres Rožňava, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalobu odôvodnili
tým, že nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa
09.10.2008, ktorej vklad bol povolený dňa 14.11.2008, č. konania V 2152/08 Správou katastra Rožňava.

Predmetné nehnuteľnosti im odpredal syn N. B., Y. XX.XX.XXXX. Toho času je ako vlastník predmetných
nehnuteľností zapísaný na L V č.XXX žalovaný, ktorý predmetné nehnuteľnosti mal nadobudnúť v
exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským. č.k. EX/366/2005, 9Er/
l76/2005.Žalobcoviapoukazujúnato,ževočisynovižalobcovvpostavenípovinnéhosaviedloexekučné
konanie pred exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským. Súdny exekútor vykonal dražbu predmetných
nehnuteľností dňa 24.10.2008 a žalovanému ako vydražiteľovi bol udelený príklep. OS Rožňava, sp.zn.
9Er/l 76/2005-173 dňa 12.01.2009 uznesením schválil udelený príklep žalovanému. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2009. Syn žalobcov v čase, keď prebiehalo exekučné konanie
9Er/l 76/2005 previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam citovanou kúpnou zmluvou
zo dňa 09.10.2008 svojim rodičom, t.j. žalobcom v 1/ a 2/ rade. Syn žalobcov mal oprávnenie na
dispozíciu s predmetnými nehnuteľnosťami, pretože exekútor po vydaní exekučného príkazu na predaj
nehnuteľností, vydal exekučný príkaz na odblokovanie nehnuteľností dňa 12.05.2008 a v katastri bol o
tom vykonaný zápis pod položkou 16/08, takže na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Gočovo
nebolo žiadne obmedzenie na prevod nehnuteľností, ktoré by vyplývalo z exekučného konania, okrem

všeobecného zákazu nakladať s majetkom podľa § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Správa
katastra povolila vklad dňa 14.11.2008, č. konania V 2152/08 a do katastra táto zmena vlastníctva
bola zapísaná pod položkou 43/08 na LV č. XXX. Uznesením OS Rožňava 9Er/l 76/2005 - 173 zo dňa
12.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.01.2009 bol schválený príklep udelený žalovanému nadražbe konanej 24.10.2008. Je teda nepochybné to, že žalovaný schválením príklepu súdom nadobudol
vlastnícke právo spätne ku dňu 24.10.2008 a počas doby od udelenia príklepu do doby jeho schválenia
súdom nadobudli vlastnícke právo žalobcovia 1/.2/ vkladom vlastníckeho práva dňa 14.11.2008.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia nadobudli svoje vlastnícke právo zákonným spôsobom a
do dnešného dňa ich vlastnícke právo nebolo akýmkoľvek spôsobom napadnuté a zrušené. Keďže
žalobcovia nadobudli vlastnícke právo dňa 14.11.2008 po tom, ako vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nadobudol udelením príklepu dňa 24.10.2008 žalovaný, vzniklo duplicitné vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam. K zápisu vlastníckeho práva žalovaného bolo potrebné schváliť príklep súdom, k čomu

došlo uznesením OS Rožňava 9Er/l 76/2005 - 173 zo dňa 12.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
28.01.2009 s tým, že až po tomto schválení sa so spätnou účinnosťou žalovaný stal vlastníkom
nehnuteľností. Zápis jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností sa vykonal záznamom v zmysle
§ 34 a nasl. katastrálneho zákona. Podľa § 36a katastrálneho zákona, ak je vlastnícke právo k
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva (bolo zapísané na N. B. A. N. B., t.j. žalobcov l/,2/) a na
vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov

katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu v koho prospech
právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny alebo tomu kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby
uzavreli dohodu alebo podali návrh na súde na určenie práva k nehnuteľnosti. K dohode do dnešného
dňa nedošlo a návrh na určenie práva k nehnuteľnosti zo strany žalovaného nebol podaný. V zmysle
vyššie uvedeného svedčí vlastnícke právo v prospech žalobcov. Žalobcovia sa určenia svojho práva k

sporným nehnuteľnostiam domáhajú podaním tejto žaloby. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva vzhľadom k tomu, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník zapísaný
žalovaný a žalobcovia i napriek tomu, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli
riadnou a platnou kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol Správou katastra povolený, nie sú zapísaní ako
vlastníci v katastri a k dohode medzi účastníkmi doposiaľ nedošlo. Postavenie žalobcov je teda neisté

a určením vlastníckeho práva sa ich postavenie stane istejším.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril dňa 08.11.2016 a uviedol, že žaloba podaná žalobcami
je zjavne nedôvodná. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobcov, že nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. S. a ani že k nim vzniklo duplicitné vlastníctvo

žalobcov a žalovaného. Katastrálnemu úradu nevznikla povinnosť postupovať v zmysle ust. § 36a
zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase. Od roku 2001 bol vlastníkom predmetných
nehnuteľností syn žalobcov N. B., Y. XX.X.XXXX (pôvodne spolu s jeho manželkou) na základe
žiadosti a zápisom práv v katastri nehnuteľností záznamom pod č. Z 584/01 a neskôr aj na základe

rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 8C 757/2000 a následným zápisom práv záznamom Z 45/08-4/08.
Rozsudkom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 757/2000 bolo zrejme vysporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo syna žalobcov a jeho rozvedenej manželky Q. E. okrem iného tak,
že výlučným vlastníkom nehnuteľností sa mal stať syn žalobcov s povinnosťou vyplatenia určitej
sumy jeho rozvedenej manželke. Označený rozsudok sa stal neskôr zároveň exekučným titulom v

exekučnej veci Ivety Benediktovej proti synovi žalobcov ako povinnému o vymoženie sumy 561.426,-Sk
s príslušenstvom vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Petra Hodermarského pod sp.zn. Ex 366/2005
(vec vedená na Okresnom súde v Rožňave pod sp.zn. 9Er/l 76/2005). Exekučne vymáhanú pohľadávku
Q. E. vymohol súdny exekútor od syna žalobcov práve predajom jeho nehnuteľností v k.u. S. zapísaných
na liste vlastníctva č. XXX. V exekučnej veci vedenej proti synovi žalobcov pod sp.zn. Ex 366/2005 vydal

JUDr. Peter Hodermarský, súdny exekútor dňa 6.10.2005 upovedomenie o začatí exekúcie zriadením
exekučného záložného práva a predajom sporných nehnuteľností, ktorým okrem iného synovi žalobcov
v zmysle ust. § 47 ods. 1 písm. b) EP zakázal, aby od doručenia upovedomenia nakladal so svojim
majetkom podliehajúcim exekúcii. Upovedomenie bolo synovi žalobcov doručené dňa 18.10.2005.
Počnúc týmto dňom až do dňa skončenia exekúcie nebol syn žalobcov oprávnený nakladať so svojim

majetkom. Dňa 1.6.2006 vydal súdny exekútor exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva
apredajomnehnuteľností.Exekučnýmpríkazomzodňa12.5.2008bolinehnuteľnostinazákladežiadosti
syna žalobcov odblokované; dôvodom pre vydanie príkazu mal byť pokus syna žalobcov o uspokojenie
exekučne vymáhanej pohľadávky zo stavebného úveru. O stavebný úver údajne požiadal Prvú stavebnú
sporiteľňu a.s. Bratislava. Jednou z podmienok poskytnutia úveru malo byť zrušenie exekučného

záložnéhoprávanapredmetnýchnehnuteľnostiach.Stavebnýúversynovižalobcovnapokonposkytnutý
nebol napriek odblokovaniu nehnuteľností súdnym exekútorom a to z dôvodu nesplácania úveru,
ktorý syn žalobcov čerpal v predchádzajúcom období v inom peňažnom ústave. Nakoľko exekučne
vymáhaná pohľadávka nebola synom žalobcov uspokojená, pokračoval súdny exekútor v exekúciipredajompredmetnýchnehnuteľností.Dražobnúvyhláškustermínomdražbyurčenejnadeň24.10.2008
doručil exekútor synovi žalobcov dňa 23.9.2008. Najneskôr doručením dražobnej vyhlášky sa syn
žalobcov dozvedel, že sa pokračuje v exekúcii. Napriek tomu po doručení dražobnej vyhlášky uzavrel

dňa 9.10.2008 kúpnu zmluvu, ktorou previedol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcov.
Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol správou katastra povolený až dňa 14.11.2008
po odstránení nedostatkov kúpnej zmluvy dodatkom č. 1 zo dňa 11.11.2008. Na dražbe predmetných
nehnuteľností uskutočnenej dňa 24.10.2008 (t.j. v období po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcami a
ich synom avšak pred dňom povolenia vkladu vlastníckych práv z tejto zmluvy v katastri nehnuteľností)

bol udelený príklep žalovanému. Proti udelenému príklepu neboli vznesené žiadne námietky. Následne
uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.1.2009, sp.zn. 9Er/l 76/2005-173, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 28.1.2009, bol príklep schválený. Dňom 24.10.2008 sa tak
stal vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný. Jeho vlastnícke právo bolo zapísané do katastra
nehnuteľností až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súdu o schválení príklepu. K nadobudnutiu
právoplatnostiuzneseniasúduoschválenípríklepudošlovčasepopovolenívkladuprávzkúpnejzmluvy

na žalobcov. Exekučné konanie proti synovi žalobcov vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Petra
Hodermarského pod sp.zn.: Ex 366/2005 bolo skončené najneskôr dňa 2.5.2013. Počas exekučného
konania, v ktorom žalovaný nadobudol vlastníctvo nehnuteľností na dražbe a následným príklepom
súdu, nebola podaná excindančná (vylučovacia) žaloba. Z dôvodu, že syn žalobcov aj po zániku
jeho vlastníckych práv naďalej užíval predmetné nehnuteľnosti, bola mu rozsudkom Okresného súdu

v Rožňave zo dňa 22.10.2009, sp.zn. 4C/65/2009 uložená povinnosť vypratať tieto nehnuteľnosti,
zákaz do nich vstupovať, povinnosť vydať kľúče od rodinného domu žalovanému, ako i povinnosť
nahradiť trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2010 a stal sa vykonateľným dňa
13.8.2010. K vyprataniu nehnuteľností došlo až dňa 4.6.2015 v rámci exekučného konania vedeného
proti synovi žalobcov ako povinnému na Exekútorskom úrade JUDr. Mgr. Andreja Dembického, súdneho

exekútora so sídlom v Košiciach, Werferova 1 pod sp.zn. EX 204/2015 (konanie vedené na Okresnom
súde v Rožňave pod sp.zn. 12Er/764/2010. Otázku určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam
ako predbežnú otázku zodpovedal už tunajší súd v konaní o vypratanie nehnuteľností na návrh
žalovaného proti Milanovi Rybárovi (synovi žalobcov) vedenom pod sp.zn. 4C/65/2009. V rozsudku
zo dňa 22.10.2009 sp.zn. 4C/65/2009-63, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2010, na str. 6

dospel k záveru, že žalobca (v tomto konaní žalovaný, pozn. žalovaného) - vydražiteľ predmetnej
nehnuteľnosti sa stal jej vlastníkom dňa 24.10.2008, keď bol udelený príklep na dražbe a OS Rožňava
tento príklep schválil uznesením zo dňa 12.1.2009. Teda po dni 24.10.2008 sa už nemohol nikto
účinne stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda nemohli sa nimi stať rodičia žalovaného (v tomto
konaní žalobcovia, pozn. žalovaného) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008, ktorou im odpredal

predmetné nehnuteľnosti.“ S týmito závermi sa v celom rozsahu stotožnil aj Krajský súd v Košiciach
v rozsudku zo dňa 10.6.2010, sp.zn. 1 Co/34/2010-86. Rovnako aj v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 10C/13/2011 o zaplatenie 16.425. -Eur na návrh žalovaného proti N. B. (synovi
žalobcov) súd v právoplatnom medzitýmnom rozsudku zo dňa 13.4.2011 sp.zn. 10C/13/2011-85 na str.
8 konštatuje, že „Žalobcovi jednoznačne svedči vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na L

V č. XXX k. ú.. S.W., ktoré užíva žalovaný (syn žalobcov, pozn. žalovaného) bez právneho dôvodu.
Podľa ust. § 150 ods. 2 EP sa stáva vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu.
Vlastníkom predmetných nehnuteľností sa tak stal žalovaný dňom 24.10.2008. Podľa ust. § 133 ods. 2
OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností. V danom prípade by žalobcovia nadobudli vlastníctvo nehnuteľností na základe kúpnej

zmluvy až dňom 14.11.2008. Pokiaľ došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcov na základe
kúpnej zmluvy dňom 14.11.2008, žalobcovia už nemohli nadobudnúť od ich syna vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam, keďže syn žalobcov k tomuto dňu už nebol ich vlastníkom. Bez ohľadu
na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že pokiaľ by aj syn žalobcov prevádzal vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby odvolávajúc sa na exekučný príkaz na odblokovanie

týchto nehnuteľností, postupoval by na základe nesprávneho poučenia súdneho exekútora. Na prevod
vlastníctva všetkých vecí syna žalobcov podliehajúcich exekúcii vrátane sporných nehnuteľností platil
zákaz vydaný súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 6.10.2005. Tento zákaz
platí do skončenia exekučného konania a nemôže mať naň vplyv ani exekučný príkaz na odblokovanie
nehnuteľností zo dňa 12.5.2008. Právne úkony povinného porušujúce zákaz nakladať s majetkom podľa

ust. § 47 ods. 1 písm. b) EP a zákaz previesť na iného nehnuteľnosť alebo ju zaťažiť podľa § 135 ods.
1 EP sú neplatné v zmysle ust.§ 39 OZ. Ďalej poukázal, že doposiaľ nebolo zistené žiadne pochybenie
súdneho exekútora v exekučnom konaní. Pokiaľ by aj bola v akomkoľvek súdnom konaní zistená
nesprávnosť postupu súdneho exekútora, nemalo by to vplyv na vlastníctvo žalovaného k vydraženýmnehnuteľnostiam. Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (ust. § 61 EP). V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.5.2005, sp.zn. l Obdo
V 2/2004 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2008 pod č. 64, ktorý v obdobnej

vecivyslovil,ževydražiteľ,ktorémubolvexekučnomkonaníudelenýpríklepazaplatilnajvyššiepodanie,
nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam. Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté
ani prípadnými vadami exekučného konania. Správnosť postupu v exekučnom konaní môže byť na
podnet účastníkov s účinkami pre exekučné konanie skúmaná len v rámci tohto konania, v rozsahu a
prostriedkami stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie. Vydraženie nehnuteľností s následným

schválením príklepu súdom je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom
je vlastníctvo predchodcu (povinného) nerozhodné; tento spôsob nadobudnutia sa tradične označuje
ako privilegovaný. Ak by žalovaný nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníka, žalobcovia by sa nemohli
s úspechom domáhať svojho vlastníckeho práva (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp.zn. íl. ÚS
289/2008). V prípade, že v exekúcii bola predaná nehnuteľnosť, ku ktorej mala tretia osoba právo
nepripúšťajúce exekúciu a táto tretia osoba sa nebránila vylučovacou žalobou (napr. nevedela o tom.

že predmetná nehnuteľnosť je predmetom exekúcie), proti nadobúdateľovi nehnuteľnosti (vydražiteľovi)
sa pôvodný vlastník nemôže brániť žalobou o určenie vlastníckeho práva resp. žalobou o vypratanie
nehnuteľnosti, (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.3.2015 sp.zn. 7 Cdo 401/2014). Pokiaľ ide
o kúpnu zmluvu medzi žalobcami ako kupujúcimi a ich synom ako predávajúcim, túto považuje za
neplatnú pre absenciu náležitostí vôle, obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi. V zmluve

dojednaná kúpna cena (300.000,-Sk., t.j. 9.958.18 Eur) bola neprimeraná (oproti cene nehnuteľností,
za ktorú ich nadobudol žalovaný na dražbe, vo výške 1.200.000,-Sk, t.j. 39.832,70 Eur a ktorá vyplýva
zo znaleckých posudkov) a mala zrejme poškodzovať veriteľa. Nebol daný dôvod na postup podľa ust.
§ 36a katastrálneho zákona. Katastrálny úrad postupoval správne, pokiaľ vykonal zápis záznamom na
základe uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.1.2009, sp.zn. 9Er/l 76/2005-173 o schválení

príklepu daného žalovanému. Výrok právoplatného uznesenia bol v zmysle ust. § 159 ods.2 v spojení s
ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku záväzný pre účastníkov a
pre všetky orgány. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/13/2011 o zaplatenie 16.425.-
Eur na návrh žalovaného proti N. B. (synovi žalobcov) súd znaleckým dokazovaním zisťoval hodnotu
nájmu sporných nehnuteľností v období rokov 2008 až 2012, ktorá bola odvodená od ich všeobecnej

hodnoty (vyše 50.000,-Eur). Takto zistená všeobecná hodnota nehnuteľností sa za výrazne nezmenila
oproti súčasnosti. Cena nehnuteľností vo výške cca 50.000,-Eur by mala byť rozhodujúca pre určenie
výšky súdnych poplatkov ako i tarifnej hodnoty pre určenie odmeny advokáta v rámci trov právneho
zastúpenia v tomto konaní. Tejto skutočnosti by si mali byť žalobcovia vedomí pri ich ďalšom postupe v
konaní. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia podaním zo dňa 05.12.2016, v ktorom uviedli,
že súdy v citovaných konaniach nerozhodovali o všetkých námietkach, ktoré sa týkajú určenia
vlastníckeho práva v tomto konaní, ktoré žalobcovia uplatňujú, a ktoré súd musí posúdiť ako predbežnú
otázku. Predovšetkým KS v Košiciach, ako aj súd pri vydaní medzitýmneho rozsudku, neposudzovali

nezákonnosť postupu súdneho exekútora a nesprávnosť postupu katastra. K tomu súdy nezaujali
stanovisko a zaoberali sa len námietkami, ktoré vyplývali v konaniach. V teraz posudzovanom konaní
žalobcovia uplatňujú aj iné dôvody, ktoré neboli predmetom posudzovania v citovaných rozhodnutiach.
Citované rozhodnutia v predchádzajúcich konaniach vychádzali z právneho názoru, že tým, že
povinný (syn žalobcov) nerešpektoval všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, jednalo

sa o absolútne neplatnú kúpnopredajnú zmluvu. Žalobcovia uvádzajú, že exekútor so súhlasom
oprávneného (žalovaného) vydal dňa 20.05.2008 exekučný príkaz na odblokovanie nehnuteľností,
teda nehnuteľností, ktoré boli predmetom exekúcie. Podľa názoru žalobcov to bola vzájomná dohoda
účastníkov exekučného konania a exekútora. Nič nebránilo, aby povinný (syn žalobcov) zákonným
spôsobom previedol svoje vlastnícke právo na rodičov. Podľa žalobcov nesprávne sú názory žalovaného

a súdu, že všeobecný zákaz nakladať s majetkom podľa § 47 ods. l, písm. b/ Ex. por., ktorý uložil
exekútor v upovedomení o začatí exekúcie, má za následok neplatnosť právneho úkonu povinného teda
syna žalobcov, čo sa týka kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 09.10.2008, ktorou syn žalobcov ako povinný
previedol vlastnícke právo sporných nehnuteľností na N. B. a jeho manželku N. B.. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený Správou katastra Rožňava dňa 14.11.2008 pod položkou výkazu zmien 43/08.

Žalobcovia poukazujú na to, že je potrebné sa dôsledne vysporiadať s otázkou posúdenia právneho
úkonu povinného v exekúcii, t.j. N. B. syna žalobcov, ktorá má zásadný význam aj pre posúdenie a
rozhodnutie o nároku žalobcov v konaní. Žalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na rozsudok NS SR
z 25.11.2008, sp.zn. 4Cdo 107/2007, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR5/2009, rozhodnutie č.47, zo záveru ktorého vyplýva, že skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať
s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§47
ods. l písm. b/ Ex. por.) nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorý tento zákaz

porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a
42b OZ a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. Vzhľadom
aj na tento právny názor NS SR je stanovisko súdov v predchádzajúcich konaniach pri posudzovaní
platnosti kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzavrel povinný dňa 09.10.2008, nesprávne. Žalobcom nie
je známe, že by žalovaný bol podal žalobu v zmysle stanoviska NS SR a to žalobu o určenie, že

kúpna zmluva je voči nemu právne neúčinná. Naopak z dokazovania v predchádzajúcich konaniach
vyplýva, že súdny exekútor ako aj žalovaný- oprávnený v exekúcii dali súhlas na odblokovanie sporných
nehnuteľností, ktoré boli zaťažené exekučným záložným právom. V zmysle katastrálneho zákona v
prípade, že je na liste vlastníctva zapísaná poznámka upovedomenie o začatí exekúcie zriadením
exekučnéhozáložnéhoprávabezzákazunakladaniasnehnuteľnosťou(vposudzovanomprípadezákaz
nakladania s nehnuteľnosťou bol odblokovaný exekútorom) správa katastra povolí vklad, ak sú splnené

ďalšie podmienky pre povolenie vkladu podľa § 31 katastrálneho zákona. Keďže správa katastra povolila
vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi synom žalobcov ako predávajúcim
a žalobcami ako kupujúcimi, tak správa katastra postupovala správne, zákonne a vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam nadobudli kupujúci N. B.Á. a N. B., teda žalobcovia. Ich vlastnícke právo
nebolo žiadnym zákonným spôsobom napadnuté ani zrušené. Z uvedeného stanoviska nepochybne

vyplýva, že v čase vykonania dražby exekútor aj oprávnený mali vedomosť, že nehnuteľnosť je
dotknutákatastrálnymkonaním,t.j.konanímopovolenívkladuvlastníckehoprávavprospechkupujúcich
N. B.B. A. N. B.. I napriek tejto vedomosti, ani žalovaný ako oprávnený, ani exekútor nenamietali
prevod vlastníckeho práva z povinného v exekúcii na nových vlastníkov. V čase vykonávania dražby
exekútorom mali nepochybne tak oprávnený, ako aj exekútor vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti

sú zaťažené a dotknuté katastrálnym konaním a teda, že je zapísaná plomba o zmene práva k
nehnuteľnosti. Je nepochybné, že došlo katastrálnym konaním k zmene vlastníckeho práva z povinného
na nových vlastníkov, t.j. žalobcov a to povolením vkladu vlastníckeho práva dňa 14.11.2008, teda po
udelení príklepu pre žalovaného dňa 24.10.2008, s vedomím o prebiehajúcom katastrálnom konaní tak
oprávneného ako aj exekútora. Uznesením OS Rožňava 9Er/l76/2005 - 173 zo dňa 12.01.2009, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 28.01.2009 bol schválený príklep udelený žalovanému na dražbe konanej
24.10.2008. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 1,2 Exekučného poriadku: (1) Po udelení príklepu môže sa
vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. (2) Ak vydražiteľ zaplatil
najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu
udelenia príklepu. Je teda nepochybné to, že žalovaný schválením príklepu súdom nadobudol vlastnícke

právo spätne ku dňu 24.10.2008 a počas doby od udelenia príklepu do doby jeho schválenia súdom
nadobudli vlastnícke právo N. B. a N. B., t.j. žalobcovia vkladom vlastníckeho práva dňa 14.11.2008.
Vzhľadom na vyššie uvedené Mária Rybárová a Milan Rybár, t.j. žalobcovia nadobudli svoje vlastnícke
právo zákonným spôsobom a do dnešného dňa ich vlastnícke právo nebolo akýmkoľvek spôsobom
napadnuté a zrušené. Súdy doposiaľ v predchádzajúcich konaniach posudzovali otázku vlastníckeho

práva žalovaného len ako predbežnú otázku a dospeli k záveru, že tým, že syn žalobcov ako povinný
nerešpektoval všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, jednalo sa o absolútne neplatnú
kúpnopredajnú zmluvu a z toho vyvodil záver, že N. B. a N. B. nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností.
Tento záver súdov v predchádzajúcom konaní sa javí ako nesprávny a v rozpore s vyššie citovaným
rozhodnutím a stanoviskom NS SR z 25.11.2008, sp.zn. 4Cdo 107/2007, publikovaný v Zbierke

stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 5/2009, rozhodnutie č.47. Keďže N. B. A. N. B. nadobudli
vlastnícke právo dňa 14.11.2008 po tom, ako vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol udelením
príklepu dňa 24.10.2008 žalovaný, vzniklo duplicitné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. K
zápisu vlastníckeho práva žalovaného bolo potrebné schváliť príklep súdom, k čomu došlo uznesením
OS Rožňava 9Er/l 76/2005 - 173 zo dňa 12.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.01.2009 s tým,

že až po tomto schválení sa so spätnou účinnosťou žalovaný stal vlastníkom nehnuteľností. Zápis jeho
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností sa vykonal záznamom v zmysle § 34 a nasl. katastrálneho
zákona. Podľa § 36a katastrálneho zákona, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva (bolo zapísané na Máriu Rybárovú a Milana Rybára) a na vykonanie záznamu je predložená
ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná

záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa
listiny alebo tomu kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali návrh na
súde na určenie práva k nehnuteľnosti. K dohode do dnešného dňa nedošlo a návrh na určenie práva
k nehnuteľnosti zo strany žalovaného nebol podaný. V zmysle vyššie uvedeného svedčí vlastníckeprávo v prospech N. B. A. N. B. a preto sa žalobcovia N. B. A. N. B. určenia svojho práva k sporným
nehnuteľnostiam domáhajú v tomto konaní na príslušnom súde. Zároveň poukázali na správy od OÚ
Rožňava, katastrálneho odboru, z ktorých vyplýva, že zápis rodinného domu súp. č. XXX na parcele

C KN č. XXXX/XX bol vykonaný dňa 27.11.2009 pod položkou zmien 52/09. Príklep bol vydražiteľovi
pridelený až dňa 24.10.2008 a preto nemohol byť príklep udelený na rodinný dom súpisné číslo XXX,
keďže tento bol zapísaný do KN až dňa 27.11.2009. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 9Er/176/2005-173
zo dňa 12.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2009 vyplýva, že súd schváli príklep
vydražiteľovi - žalovanému na dražbe konanej dňa 24.10.2008 na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,

k.ú. S. a to k parcele č. XX, záhrada o výmere 512m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 794 m2,k rozostavanému domu na parcele č. XXX/X. Žalovaný teda nadobudol vlastnícke právo
k rozostavanému domu na parcele č. XXX/X a nie k rodinnému domu č. XXX.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.01.2017 uviedol, že žalobcovia sa mýlia, pokiaľ tvrdia, že
súdy v predchádzajúcich konaniach (vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/65/2009 a 10C/13/2011)

vychádzali (iba) z právneho názoru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcami a ich
synom ako dôsledku porušenia všeobecného zákazu exekútora na nakladanie s majetkom. Z obsahu
odôvodnenia právoplatného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 22.10.2009 sp.zn. 4C/65/2009-63 v
konaní o vypratanie predmetných nehnuteľností vedenom proti synovi žalobcov vyplýva, že súd vec
právne posúdil s odkazom na ustanovenia § 126 ods. 1 OZ (ochrana vlastníka pred neoprávnenými

zásahmi), ust. § 150 ods. 1 a 2 EP (nadobudnutie vlastníctva vydražiteľom v exekučnom konaní)
a ust. § 61 EP (zákaz obnovenia stavu pred zahájením exekúcie v súlade s ochranou práv tretích
osôb nadobudnutých v exekučnom konaní). S týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací súd v
potvrdzujúcom rozsudku zo dňa 10.6.2010 sp.zn. lCo/34/2010-86. Obdobne s poukazom na ust. § 150
ods. 1 a 2 EP rozhodoval tunajší súd právoplatným medzitýmnym rozsudkom zo dňa 13.4.2011 sp.zn.

10C/13/201 1-85 a odvolací súd potvrdzujúcim rozsudkom zo dňa 6.2.2012 sp.zn. 5Co/221/2011-109.
Natietorozhodnutiabymalkonajúcisúdvzmysleust.§194ods.2CSPprihliadnuť.Niesúopodstatnené
očakávania žalobcov, že by súd v tomto konaní dospel k iným právnym záverom o osobe vlastníka
predmetných nehnuteľností a spôsobe ich nadobudnutia. Žalobcovia nikdy nenadobudli vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, pretože syn žalobcov ako predávajúci už nebol v čase prevodu

vlastníctva nehnuteľností na žalobcov (t.j. v deň rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu
práv) vlastníkom nehnuteľností. Syn žalobcov nemohol preto v zmysle starorímskej zásady previesť na
žalobcov viac práv ako sám mal. Z nepráva nemôže vzniknúť právo. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva ochranu. Pokiaľ aj katastrálny úrad
pôvodne povolil vklad práv žalobcov k nehnuteľnostiam, je nutné tento vklad vnímať iba ako jednu z

podmienok pre platný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vo všeobecnej rovine možno za
vlastníka považovať osobu, ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus") a odpovedajúci právny titul
(„titulus"), napr. zmluva, dražba. Za situácie, kedy „titulus" svedčí inej osobe než modus, je potrebné
určiť, koho možno považovať za vlastníka. Za vlastníka je teda v takom prípade považovaný ten,
komu svedčí nadobúdací titul. Následný zápis záznamom vykonaný katastrálnym úradom na základe

uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.1.2009, sp.zn. 9Er/l76/2005-173 o schválení príklepu
v prospech žalovaného bol preto správny a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný skôr, ako by
ho nadobudli žalobcovia na základe vkladu práv z kúpnej zmluvy, a súčasne aj s poukazom na ust.
§ 61 EP nie je dôvod skúmať žalobcami navrhovanú otázku posúdenia právneho úkonu povinného

v exekučnom konaní (zrejme kúpnej zmluvy medzi žalobcami a ich synom). Rozsudok NS SR z
25.11.2008 sp.zn. 4Cdo/107/2007, na ktorý poukazujú žalobcovia, je pre toto konanie nepoužiteľný z
dôvodu, že sa synovi žalobcov nepodarilo ukrátiť uspokojenie pohľadávky jeho rozvedenej manželky
ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže k dražbe došlo skôr ako k vkladu práv žalobcov z kúpnej
zmluvy.Nebolpretodôvododporovaťprávnyúkon-kúpnuzmluvumedzižalobcamiaichsynom.Aktívne

vecne legitimovaným subjektom na podanie odporovacej žaloby by bola v zmysle ust. § 42a ods. 1
OZ rozvedená manželka syna žalobcov (ako jeho veriteľka a oprávnená v exekučnom konaní) a nie
žalovaný, ako sa žalobcovia nesprávne domnievajú. Nakoľko žalobcom nevzniklo vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam žalovaného, je bezpredmetné posudzovať v tomto sporovom konaní vedenom proti
žalovaného druh a právny dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli žalobcovia s ich synom.

Posúdenie právneho vzťahu z uvedenej zmluvy a jeho následkov môže mať pre žalobcov význam iba
vo vzťahu k ich synovi. Z tohto pohľadu žalovaný vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie. V
čase konania dražby žalovaný nemal vedomosť o vkladovom konaní na základe kúpnej zmluvy medzi
žalobcami a ich synom. Predpokladal, že túto vedomosť nemal ani súdny exekútor. Nie je mu zrejmé, zčoho usudzujú žalobcovia opak. Bez ohľadu na túto skutočnosť plne sa stotožňuje s právnym názorom
tunajšieho súdu vysloveným v rozsudku zo dňa 8.7.2016 sp.zn. 10C/13/2011 v 46. odseku odôvodnenia
rozsudku: „Zápis plomby na liste vlastníctva neznamená obmedzenie v nakladaní s nehnuteľnosťou, ale

jej účelom je informovať, že nehnuteľnosť je dotknutá katastrálnym konaním. Zároveň určuje poradie, v
ktorom sa vykonávajú jednotlivé zápisy na základe návrhov na vklad resp. iných právnych skutočností.
V čase vykonávania dražby exekútor nebol ničím obmedzovaný, aby nemohol vykonať dražbu sporných
nehnuteľností, ktoré aj v deň vykonania dražby boli vo vlastníctve žalovaného (syna žalobcov v tomto
konaní). Žalovaný (syn žalobcov v tomto konaní) sa preto nesprávne domnieval, že ak odpredá svoje

nehnuteľnosti, vyhne sa povinnosti zaplatiť svoj dlh z exekučného titulu, na základe ktorého začalo
exekučné konanie EX/366/2005 pred exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v 2/ rade a
žalovaného, podľa § 180 Civilného sporového poriadku.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe v celom
rozsahu. Mal za to, že všetky skutkové okolnosti uvádzané v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 5.12.2016
preukazujú, že žalobcom svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti ktoré nadobudli na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008, ktorej vklad bol povolený dňa 14.11.2008, č. k. V2152/08 správou

katastra Rožňava, ktoré nehnuteľnosti im odpredal ako tretím osobám syn, ktorý bol t. č. vlastníkom
nehnuteľností, aj keď boli odpredané v čase exekučného konania, pričom je možné konštatovať, že k
prevoduvlastníckehoprávadošlososúhlasomexekútoraaoprávneného.Syn dalžalobcomdom.t.č.sa
dom staval a oni mali vysoké výdavky. Syna podporovali. Preto im ho dal, lebo do neho veľa investovali.
Bolo to jeho prianie. Do domu chodili pravidelne, aj keď z výpovede vyplynulo, že v ňom nebývali.

Nakoľko súdny exekútor umožnil prevod nehnuteľnosti a v tom čase bola nehnuteľnosť zaťažená len
exekučným záložným právom. Nebol tu iný zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. Predmetná kúpna
zmluva nebola nijako zrušená. Preto poukázal na obranu zo strany žalovaného a poukázal na rozsudok
NSSR 4Cdo/107/2007, pretože v danom konaní žalovaný namieta, že syn žalobcov nerešpektoval
všeobecný zákaz exekútora na nakladanie s majetkom a z uvedených dôvod sa jedná o neplatný

právny úkon - kúpnu zmluvu. Zo záverov citovaného rozhodnutia NSSR vyplýva skutočnosť, že povinný
porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení
o začatí exekúcie nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného. Ale vznik práva povinného
odporovať tomuto úkonu, pričom žalovaný tak do dnešného dňa neučinil a preto mal za to, že žalobcovia
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom správa katastra povolila vklad tohto vlastníckeho

práva. Nenamietal schválený príklep súdom, ale mal zato, že žalovaný schváleným príklepom súdom
nadobudol vlastnícke právo spätne ku dňu 24.10.2008 a počas doby od udelenia príklepy po dobu
schválenia súdom nadobudli vlastnícke právo aj žalobcovia a to v kladom vlastníckeho práva ku dňu
14.11.2008, pričom mal za to, že sa jedná o duplicitné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.
Poukazoval na § 36 katastrálneho zákona z ktorého vyplýva, že ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti

zapísané na LV, ktoré bolo zapísané v prospech žalobcov a na vykonanie záznamu je predložená
ďalšia verejná listina, ktorou bol príklep schválený súdom správa katastra nevykoná záznam a má vrátiť
verejnú listinu tomu v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí za účelom uzavretia dohody alebo
podania návrhu na súde, na určenie práva k nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené bola podaná táto
žaloba na súd, kedy súd sa má vysporiadať s duplicitným vznikom vlastníckeho práva. Poukázal tiež na

nesúlad z exekučného uznesenia, ktorým bol žalovanému udelený príklep. Mal za to, že žalovanému
bol udelený príklep na parcele XXX/X - k rozostavanému rodinnému domu a nie k rodinnému domu
sp. č. XXX, pričom jeho mandanti nadobudli kúpnopredajnou zmluvou vlastnícke právo k rodinnému
sp. č. XXX. Zo správy OS Rožňava, odboru katastra, bodu 13 vyplýva, že bola podaná žiadosť o zápis
rodinného domu zo sp. č. XXX a to v rámci kolaudačného rozhodnutia, pričom tento zápis do katastra

bol vykonaný dňa 27.11.2009. Mal za to, že v tom čase žalovaný dom neužíval a tieto rozhodnutia,
žiadosti boli poddávané jeho mandantmi. Sporné ostávajú aj ďalšie otázky a to čo sa týka odblokovania
nehnuteľnosti exekútorom. Mal za to, že k odblokovaniu došlo z iného dôvodu a to na základe dohody
exekútoraasynažalobcov,žetentoodblokujenehnuteľnosťzaúčelomzískaniapeňažnýchprostriedkov.
Preto mal za to, že k príklepu nemalo dôjsť, resp. k jeho schváleniu nemalo dôjsť. Kúpnopredajnou

zmluvou došlo k prevodu nehnuteľnosti a mali o tom vedomosť exekútor aj žalovaný. V katastri mala
byť zapísaná plomba a nemohla byť prevádzaná nehnuteľnosť. Mal za to, že prevod nehnuteľnosti v
priebehu exekučného konania spôsobuje odporovateľnosť právnych úkonov ako vyplýva z § 42, b OZ.7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na všetkých doterajších
písomných vyjadreniach. Chcela poukázať na to, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam originárnym spôsobom v zmysle § 61 Exekučného poriadku. Navrátenie do predošlého

stavu je vylúčené. Mala za to, že žalobcovia nikdy nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Nakoľko v čase vlastníckeho vkladu v prospech žalobcov, tak syn žalobcov nebol vlastníkom
nehnuteľnostiam, a preto k tomuto prevodu ani nemohlo dôjsť. Mala za to, že kúpna zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom z dôvodov absencie ich náležitosti ako vôľa, obchádzanie zákona a
rozpor s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov mala za to, že je bezpredmetné skúmať

náležitosti kúpnej zmluvy v tomto konaní. Čo sa týka § 36 písm. a) katastrálneho zákona právny
zástupca žalobcov tento § prispôsobuje svojím potrebám, obchádzajúc zásady OZ a ústavné právo
vlastniť majetok. Poukazovala na čl. 20 ústavy, ktorý pojednáva o tom, že majetok nadobudnutý
v rozpore so zákonnom nepožíva ochranu. Čo sa týka žalobcami tvrdenej skutočnosti, že žalovaný
mal odporovať kúpnu zmluvu, tak mala za to, že jej mandant v zmysle § 42 písm. a) a 42 písm. b)
nemal dôvod mu odporovať, nakoľko pre dané obdobie by to nebolo ani verifikované, keďže nebol

veriteľom ktorého by sa dotkol právny úkon, kúpna zmluva - syna žalobcov. Z ľudského hľadiska ju
mrzelo, že boli žalobcovia zatiahnutí do tohto nákladného súdneho konania slúžiaceho špekulatívnym
potrebám ich syna. Chcela objasniť tvrdenia právneho zástupcu, ktoré už boli opakovane vysvetlené
aj v iných konaniach. V prvom rade predmetnú nehnuteľnosť postavili syn žalobcov a jeho bývala
manželka, tátonehnuteľnosťbolapredmetomichBSM.Potom,čosarozviedli,manželkasynažalobcov

podala návrh na súd. Na tunajšom súde bolo vedené konanie sp. zn. 8C/757/2000 o vysporiadaní BSM
manželov,pričomsajednaloorozostavanústavbu,avpriebehukonaniadošlokzápisurodinnéhodomu,
na základe kolaudačného rozhodnutia, avšak chybou účastníkov konania toto nebolo premietnuté do
tohto konania, ani do samotného rozsudku. Nakoľko sa rozhodlo, že výlučným vlastníkom sa stáva
syn žalobcov, ktorý mal vyplatiť bývalú manželku v tejto podobe sa zaslal rozsudok katastru, ktorý

v jeho intenciách opätovne predmetnú nehnuteľnosť viedol ako rozostavanú stavbu. Následne tento
rozsudok sa stal exekučným titulom v exekučnom konaní, kde exekútor JUDr. Hodermarský vydal
exekučný príkaz a následne pokračoval v exekúcii predajom tejto nehnuteľnosti, nakoľko vymáhaná
pohľadávka nebola uhradená. Hoci je pravda, že exekučným príkazom zo dňa 12.09.2008 odblokoval
predmetnú nehnuteľnosť na žiadosť syna žalobcov, ale nemožno tvrdiť, že nehnuteľnosť sa predala

s jeho súhlasom, keďže predmetná nehnuteľnosť bola odblokovaná za účelom získania stavebného
úveru z ktorého mal syn žalobcov vyplatiť bývalú manželku, ale úver nezískal a potom čo mu bola
doručená dražobná vyhláška s termínom dražby túto nehnuteľnosť pomocou kúpnej zmluvy previedol na
svojich rodičov. Avšak vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy nebol zapísaný. Kúpna zmluva
obsahovala nedostatky a tie sa odstránili dodatkom zo dňa 11.11.2008, ktorý krátkou cestou predkladám

súdu. Teda upravili predmet kúpnej zmluvy a to tak, že sa jedná o rozostavaný rodinný dom na parcele
č. XXX/X, druh stavby XXX až na základe tohto dodatku bol povolený vklad do katastra dňa 14.11.2008.
Medzi tým došlo k dražbe dňa 24.10.2008, kedy túto nehnuteľnosť vydražil žalovaný, ktorý sa stal
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti schváleným príklepom ku dňu konania dražby. Jeho vlastnícke
právo bolo v katastri zavkladované dňa 23.2.2009. Následne zistil nesúlad medzi rozostavanou stavbou

a rodinným domom s tým, že navštívil obecný úrad a dňa 09.11.2009 podal žiadosť o zápis rodinného
domu zo sp. č. XXX na základe kolaudačného rozhodnutia. Ku týmto skutočnostiam sa opakovane
vyjadrovali aj v exekučných konaniach, keď syn žalobcov ako obranu zakladal na skutočnosti, že sa
nejdená o totožnú nehnuteľnosť, pričom v rozhodnutiach exekučného súdu je uvedené, že sa jedná
o tú istú nehnuteľnosť. Uznesenie č.k. 12Er/764/2010-221 zo dňa 22.1.2014 zároveň predložila súdu,

taktiež poukázala na konanie 10C/13/2011a na rozsudok zo dňa 8.7.2016, ktorý nie je ešte právoplatný
ale v bode 34 sa súd vysporiadal so skutočnosťou, že sa jedná o tú istú nehnuteľnosť. Vyhlášku o
dražbe exekútor vypracoval ku dňu 10.09.2008 a synovi žalobcov bola doručená dňa 23.09.2008. Teda
nie je pravda, že by súdny exekútor mohol vedieť, že existuje nejaká zmluva. Naopak syn žalobcov
v úmysle vyhnúť sa dražbe ku dňa 09.10.2008 previedol predmetnú nehnuteľnosť na rodičov, ktorí

teda v zmysle uzavretej zmluvy mu nemali vyplatiť kúpnu cenu a teda nemohlo dôjsť k uspokojeniu
exekučnej pohľadávky - rozvedenej manželky syna žalobcov. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla
žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu.

8.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný

skutkový stav.

9. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX k.ú. S. vyplýva, že v časti A sú zapísané nehnuteľnosti, parcela č. XX
- záhrady o výmere 512 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2, parcela č.XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 a na parcele č. XXX/XX - rodinný dom súpisné
číslo XXX. V časti B je vedený ako vlastník žalovaný v podiele 1/1 na základe uznesenia Okresného
súdu Rožňava 9Er/176/2005-173 o schválení príklepu - Z 399/09-9/09 a žiadosti - Z 2536/09-52/09. V

časti C je zápis o vklade záložného práva V893/11.

10. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. B. - a žalobcami v 1/ a 2/ rade zo dňa 09.10.2008 vyplýva, že
predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť v k.ú. S.W. zapísaná na LV č. XXX, parcela č. 36 o výmere
512 m2 - záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 794 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na tejto parcele je

aj rodinný dom, druh stavby XXX. Predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ako je to zapísané
na LV č. XXX zo dňa 26.08.2008. Vklad zmluvy bol povolený dňa 14.11.2008.

11. Zo správy Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru z 24.06.2016 vyplýva, ž exekútor
JUDr. Peter Hodermarský vydal exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva a predajom
nehnuteľností v konaní EX/366/2005, ktoré bolo zapísané do katastra 13.06.2006, položka 10/06.

Exekútor JUDr. Peter Hodermarský exekučným príkazom odblokoval nehnuteľnosti, čo bolo zapísané
20.05.2008 pod položkou 16/08. Dňa 14.11.2008 pod položkou 43/08 bola zapísaná kúpna zmluva V
2152/08 zo dňa 09.10.2008, kde bol predávajúcim N. B., Y. Z.A. XX.XX.XXXX a kupujúcim žalobcovia
v 1/ a 2/ rade. Uznesenie Okresného súdu Rožňava 9Er/176/2005 o schválení príklepu žalobcovi bolo
zapísané 23.02.2009 pod položkou 9/09. Pri zápise vkladu kúpnej zmluvy pod položkou 43/08 nebolo

obmedzené právo nakladať s nehnuteľnosťou kvôli exekúcii z dôvodu výmazu exekučného príkazu
odblokovaním nehnuteľností, zapísané v položke 16/08. Preto bol povolený vklad kúpnej zmluvy zo dňa
09.10.2008, kde bol predávajúcim žalovaný a kupujúcimi N. B. a N. B., čo bolo zapísané do katastra
14.11.2008, položka 43/08.

12. Z vyjadrenia súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského zo dňa 21.06.2017 vyplýva, že
v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. súdu 9Er/176/2005 na základe žiadosti povinného a so
súhlasom oprávnenej vydal príkaz na odblokovanie nehnuteľnosti z nasledujúcich dôvodov. Podkladom
pre začatie exekučného konania bolo vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, nakoľko povinný
nesplnil to, čo mu bolo uložené v právoplatnom rozhodnutí. Po začatí exekučného konania a rozhodnutí

o procesných námietkach povinného pristúpil k predaju nehnuteľnosti - rodinného domu. Nakoľko ani
pri opakovanej dražbe nehnuteľnosti sa nehnuteľnosť nepodarilo predať, povinný N. B. - syn žalobcov v
predmetnom konaní požiadal o možnosť splatiť svoj dlh cestou úveru Prvej stavebnej sporiteľne. Preto
spolu s povinným navštívil Prvú stavebnú sporiteľňu, kde s pracovníkom sporiteľne Ing. Slavomírom
Iľovom prejednali možnosti poskytnutia úveru a spôsob jeho úhrady na predmetný dlh. Po predložení

listín, potrebných k prehodnoteniu žiadosti o poskytnutie úveru im bolo oznámené, že výška úveru
presahuje výšku vymáhaného nároku a postačí aj na úhradu úveru banky, ktorý povinný splácal. Podľa
jeho oznámenia však ústredie požaduje zrušenie záložného práva, aby sa Prvá stavebná sporiteľňa
dostala na liste vlastníctva ako záložný veriteľ pred exekučné konanie s tým, že do cca 6 týždňov budú
vyplatené finančné prostriedky na účet. So súhlasom oprávnenej bolo vydané predmetné rozhodnutie

o odblokovaní nehnuteľnosti a to aj z dôvodu, že na predmetnej nehnuteľnosti boli zriadené ďalšie dve
záložné práva a to banky a Štátneho fondu rozvoja bývania. Po uplynutí uvedeného času kontaktoval
pracovníka stavebnej sporiteľne s tým, že finančné prostriedky na účet nedošli. Oznámil mu, že nakoľko
povinný N. B. neuhradil mesačnú splátku v čase rozhodovania o poskytnutí úveru banke, ktorej dovtedy
pravidelne splácal úver, poskytnutie úveru mu bolo zamietnuté. Preto pristúpil k opätovnej dražbe

predmetnej nehnuteľnosti, ktorú v dražbe kúpil N. N., žalovaný v predmetnom spore. K samotnej žalobe
uvádza, že ide o opakovaný pokus povinného o zvrátenie dražby. K uvedenej žalobe musí uviesť,
že žalobkyňa v 1/ rade, ešte v exekučnom konaní sa domáhala neplatnosti dražby, spolu so svojím
manželom uvádzali, že predmetnú nehnuteľnosť počas exekučného konania kúpili od svojho syna -
povinného v exekučnom konaní, predložili kúpnu zmluvu o kúpe nehnuteľností za cenu 300 000,- Sk,

pričom znalcom bola nehnuteľnosť ocenená na 1 500 000,- Sk. Túto kúpnu zmluvu uzatvorili cca tri
týždne po tom, čo povinnému bola doručená vyhláška o dražbe predmetnej nehnuteľností. V otázke
vlastníctva sa vyjadril Okresný súd Rožňava pri rozhodovaní v exekučnom konaní, uvedenou otázkou
sa zaoberal aj krajský súd v rámci odvolacieho konania, postupom exekútora pri predaji nehnuteľnosti
sa zaoberala aj Slovenská komora exekútorov na základe sťažnosti povinného, aj MS SR na základe

opakovanej sťažnosti, orgány činné v trestnom konaní na základe trestného oznámenia povinného,
ako aj samotné súdy na základe podaných žalôb povinného. Samotný súd vo svojom uznesení sp.
zn. 9Er/176/2005 zo dňa 12.01.2009, ktorým bol schválený príklep udelený na dražbe nehnuteľnosti,
sa zaoberal aj otázkou predaja nehnuteľnosti a v uznesení konštatoval absolútnu neplatnosť právnehoúkonu - kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného uznesenia sa žalobcovia domáhajú niečoho o čom už
raz bolo rozhodnuté, pričom vôbec neberie do úvahy, že po ukončení exekučného konania nie je možné
podať návrh na obnovu exekučného konania - § 37 ods. 5 EP. Súdy prejednávali žalobu povinného

N. B. na povolenie obnovy konania na určenie, že súdny exekútor postupoval nezákonným postupom.
Tak okresný ako aj krajský súd žalobu zamietol. Rovnako MS SR zamietlo návrh povinného N. B. o
predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2013 Z. z.

13. Zo Zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností v konaní EX/366/2005 zo dňa 24.10.2008

vyplýva, že exekútor JUDr. Peter Hodermarský vykonal dražbu nehnuteľností označených nasledovne:
Katastrálne územie S., LV č. 347, č.p. 36 - záhrady o výmere 512 m2, č.p. 740/8 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 628 m2, č.p. 740/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2, rod. dom
č.s. XXX, ktorý je vo vlastníctve povinného B. N., Y.. XX.X.XXXX v podiele 1/1. Príklep bol udelený
vydražiteľovi N. N., Y.. XX.X.XXXX - žalovanému, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 1.200.000,- Sk
v súlade s ustanovením § 146 exekučného poriadku a proti udeleniu príklepu neboli vznesené námietky.

14. Z uznesenia Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er/176/2005-173 zo dňa 12.1.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 28.1.2009, vyplýva, že súd schválil príklep udelený vydražiteľovi N. N., Y.. XX.X.XXXX
- na dražbe konanej dňa 24.10.2008 na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k.ú. S., parcela č. 36
- záhrada o výmere 512 m2, parcela č. 740/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 794 m2,

rozostavaný rodinný dom na parcele 740/8 v podiele 1/1 za najvyššie podanie 1.200.000,- Sk v
exekučnom konaní 9Er/176/2005, EX 366/2005 Exekútorského úradu v Rožňave, súdneho exekútora
JUDr. Petra Hodermarského. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na LV č. XXX k.ú. S. boli vedené
parcely 740/8 o výmere 628 m2 a 740/11 o výmere 166 m2, ktoré boli uvedené aj v dražobnej vyhláške,
avšaknazákladerozsudkuOkresnéhosúduRožňava8C/757/2000došlokzlúčeniutýchtodvochparciel

a na LV boli zapísané pod spoločným číslom 740/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 794 m2. V
dražobnej vyhláške vedená parcela č. 740/11 sa stala súčasťou parcely č. 740/8.

15. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/65/2009-63 zo dňa 22.10.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť 9.8.2010, vyplýva, že súd vo veci žalobcu N. N. proti žalovaným N. B. a N. R. uložil

povinnosť žalovaným vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. S.W., parcelu č. 36 - záhrady o
výmere 512 m2, parcelu č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 794 m2 a rozostavaný rodinný
dom bez súpisného čísla na parcele XXX/X do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil
žalovaným nevstupovať na vyššie popísané nehnuteľnosti a povinnosť vydať kľúče od rozostavaného
rodinného domu bez súpisného čísla na parcele č. XXX/X. V odseku 14 sa uvádza:“ Súd na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca - vydražiteľ predmetnej nehnuteľnosti sa stal jej
vlastníkom dňa 24. 10. 2008, keď bol udelený príklep na dražbe a OS Rožňava tento príklep schválil
uznesením zo dňa 12. 1. 2009. Teda po dni 24. 10. 2008 sa už nemohol nikto účinne stať vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, teda nemohli sa nimi stať ani rodičia žalovaného ad1/ na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 9. 10. 2008, ktorou im odpredal predmetné nehnuteľnosti. Súd nemohol akceptovať ani

tvrdenie žalovaného ad1/, že po odblokovaní predmetných nehnuteľností už súdny exekútor nemohol
s ňou voľne nakladať, pretože aj keď by na predmetné nehnuteľnosti nikdy nebolo zriadené exekučné
záložné právo, môže súdny exekútor uskutočňovať predaj aj takejto nehnuteľnosti v exekučnom konaní,
ak povinný dobrovoľne neuhradí vymáhanú pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní.“

16. Z odôvodnenia medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/13/2011-85 zo dňa
13.04.2011 vyplýva, že tento sa vysporiadal s predbežnou otázkou určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľností a v odôvodnení konštatoval, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 347 k.ú.
Gočovosastalkudňu24.10.2008žalovaný.Ničnatomnemeníaniskutočnosť,žeN.B.kúpnouzmluvou
zo dňa 9.10.2008 včítane dodatku z 11.11.2008 previedol vlastnícke právo na tretie osoby,- žalobcov

nakoľko vklad vlastníckeho práva nebol povolený správou katastra ku dňu udelenia príklepu, teda k
24.10.2008 (ku dňu vykonania dražby bol vlastníkom nehnuteľností žalovaný). Rozsudok bol potvrdený
aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cdo/158/2012 zo dňa 12.03.2013 a nadobudol
právoplatnosť dňa 26.03.2012.

17. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016
vyplýva, že vyhovel žalobe žalobcu ( žalovaného) v plnom rozsahu a priznal mu nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom súd sa opakovane veľmi obšírne vysporiadal s predbežnou
otázkou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľností ( totožných) a v odôvodnení konštatoval, ževlastnícke právo svedčí žalobcovi ( žalovanému), ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXX katastrálne
územie S.. Súd poukázal na ustanovenie § 7 a § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. a zdôraznil, že voči
žalovanému N. B. v postavení povinného sa viedlo exekučné konanie 9Er/176/2005 pred exekútorom

JUDr. Petrom Hodermarským. Žalovanému bolo doručené dňa 18.10.2005 upovedomenie o začatí
exekúcie a v súlade s § 47 ods. 1 písm. b) zákona 233/1995 Z.z. mu exekútor zakázal od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie nakladať so svojim majetkom, ktorý podlieha exekúcii, okrem
nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v
hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke. Zákaz nakladania s majetkom pre povinného

je sankcionovateľný neplatnosťou právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Žalovaný N. B. v čase, keď prebiehalo exekučné konanie
9Er/176/2005 sa zbavil vlastníctva k nehnuteľnostiam tým, že dňa 09.10.2008 odpredal nehnuteľnosti
svojim rodičom ( žalobcom). Je síce pravdou, že exekútor po vydaní exekučného príkazu na predaj
nehnuteľností, vydal exekučný príkaz na odblokovanie nehnuteľností dňa 20.05.2008, takže na liste

vlastníctva č. XXX, katastrálne územie S. nebolo žiadne obmedzenie na prevod nehnuteľností, ktoré by
vyplývalo z exekučného konania okrem všeobecného zákazu nakladať s majetkom podľa § 47 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku. Na liste vlastníctva č. XXX bolo obmedzenie previesť nehnuteľnosť aj
z titulu poskytnutia štátneho príspevku a prevod bol odblokovaný 26.09.2008. Žalovaný bol vlastníkom
sporných nehnuteľností ku dňu 24.10.2008, keď sa vykonala dražba a bol udelený príklep v exekučnom

konaní 9Er/176/2005. Schválením príklepu došlo ku dňu udelenia príklepu k nadobudnutiu vlastníctva
vydražiteľom, teda žalobcom. V čase, keď žalovaný uzatváral kúpnopredajnú zmluvu dňa 09.10.2008,
eštebolvlastníkomspornýchnehnuteľností,pričomzmluvuuzatváralnapriektomu,žeužbolanariadená
dražba nehnuteľností vyhláškou zo dňa 10.09.2008, ktorú prevzal dňa 23.09.2008. V čase podpísania
Dodatku k zmluve dňa 11.11.2008 na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie S. bol stále zapísaný

ako vlastník žalovaný, pričom aj v deň konania dražby dňa 24.10.2008 svedčilo vlastnícke právo
žalovanému ako povinnému v exekučnom konaní. Exekútor teda v deň udelenia príklepu vydražil
majetok žalovaného ako povinného, nakoľko vlastnícke právo pre N. B. a N. B. bolo zapísané až
dňa 14.11.2008 na základe položky výkazu zmien 43/08. Tým, že žalovaný nerešpektoval všeobecný
zákaz exekútora na nakladanie s majetkom, jednalo sa o absolútne neplatnú kúpnopredajnú zmluvu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal N. B.Á., ako žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom použil
argumentáciu totožnú s argumentáciou žalobcov v tomto konaní, s poukazom na rozsudok NS SR z
25.11.2008, sp.zn. 4Cdo 107/2007, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR
5/2009, rozhodnutie č.47., zo záveru ktorého vyplýva, že skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať
s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§47

ods. l písm. b/ Ex. por.) nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorý tento zákaz
porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a
42b OZ a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný.

18. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 5Co/542/2016 zo dňa 03.10.2017 potvrdil rozsudok

tunajšieho súdu č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016 a zdôraznil, že je nespochybniteľnou
skutočnosťou, že žalobca ( žalovaný) sa stal vlastníkom nehnuteľností, za užívanie ktorých sa domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia, už 24.10.2008, kedy mu bol udelený príklep a skutočnosť, že súd
schválil príklep až 12.1.2009, nemá na deň vzniku jeho vlastníckeho práva nijaký vplyv.

19. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

20. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

podanou žalobou, nakoľko navrhovaným určením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam môžu
dosiahnuť zmenu formálne vykazovaného vlastníckeho stavu vo vzťahu k nehnuteľnostiam a odstrániť
stav neistoty právneho postavenia žalobcov vo vzťahu k nehnuteľnostiam, o ktorých tvrdia, že sú ich
vlastníctvom.

21. Podľa článku 20 ods. 1, zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo
vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.22. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z., ďalej Exekučného poriadku: (1) Po
udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.
(2) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ

vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

23. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že otázkou určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tejto žaloby sa súd ako predbežnou otázkou opakovane
zaoberal v iných konaniach a zakaždým zhodne konštatoval, že vlastnícke právo svedčí žalovanému

a to v právoplatnom uznesení tunajšieho súdu č.k. 9Er/176/2005-173 zo dňa 12.1.2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 28.1.2009, v rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4C/65/2009-63 zo dňa 22.10.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť 9.8.2010, v potvrdzujúcom rozsudku Krajského súdu Košice zo dňa
10.6.2010 sp.zn. lCo/34/2010-86, v medzitýmnom rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/13/2011-85 zo
dňa 13.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2012 ako aj v rozsudku tunajšieho súdu č.k.
10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

5Co/542/2016 zo dňa 03.10.2017. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcov, že súd sa v týchto konaniach
nezaoberal všetkými námietkami týkajúcimi sa určenia vlastníckeho práva, nakoľko odvolacie dôvody v
odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016, boli úplne totožné
s argumentáciou uvádzanou v žalobe. Krajský súd po preskúmaní rozsudku, odvolania a namietaných
skutočností napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a konštatoval, že je nespochybniteľnou

skutočnosťou, že žalobca ( žalovaný) sa stal vlastníkom nehnuteľností, za užívanie ktorých sa domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia, už 24.10.2008, kedy mu bol udelený príklep a skutočnosť, že súd
schválil príklep až 12.1.2009, nemá na deň vzniku jeho vlastníckeho práva nijaký vplyv. Súd sa preto aj
v tomto konaní stotožnil s predchádzajúcimi rozhodnutiami prvostupňového ako aj odvolacieho súdu a
konštatoval, že je nepochybné že žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností dňa 24. 10. 2008, keď bol

udelený príklep na dražbe a OS Rožňava tento príklep schválil uznesením zo dňa 12. 1. 2009. Teda po
dni 24. 10. 2008 sa už nemohol nikto účinne stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda nemohli sa
nimi stať ani žalobcovia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. 10. 2008, ktorou im odpredal predmetné
nehnuteľnosti. Preto bolo bezpredmetné zaoberať sa posudzovaním právneho úkonu povinného N.
B., syna žalobcov v exekučnom konaní - uvádzanou kúpnou zmluvou a jej prípadnou platnosťou alebo

neplatnosťou. Rovnako sa súd stotožňuje s postupom Okresného úradu, odboru katastrálneho, kedy má
zato že nebol daný dôvod na postup podľa ust. § 36a katastrálneho zákona. Katastrálny úrad postupoval
správne, pokiaľ vykonal zápis záznamom na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa
12.1.2009, sp.zn. 9Er/l 76/2005-173 o schválení príklepu daného žalovanému. Čo sa týka námietky
žalobcov, že žalovaný nevydražil v dražbe totožnú nehnuteľnosť, teda že sa nejednalo o rodinný dom

súpisné číslo 159 ale o rozostavanú stavbu a že v katastri mala byť po uzavretí kúpnej zmluvy a začatí
katastrálneho konania zapísaná plomba a nemohla byť prevádzaná nehnuteľnosť. Tieto skutočnosti
obšírne vysvetlil a objasnil tunajší súd v rozsudku č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/542/2016 zo dňa 03.10.2017 a to v
odsekoch č. 33,34 ( kedy konštatoval, že vždy sa jednalo tak pri dražbe nehnuteľností dňa 24.10.2008,

ako aj pri schválení príklepu uznesením 9Er/176/2005 zo dňa 12.01.2009, ako aj pri vydaní rozsudku
4C/65/2009 zo dňa 22.10.2009 o vyprataní nehnuteľnosti, pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalovaným N. B.
zo dňa 09.10.2008 včítane dodatku z 11.11.2008, ako aj pri vydaní tohto rozsudku o tú istú nehnuteľnosť,
teda dokončený rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele XXX/XX a parcely R. XX - záhrady o
výmere 512 m2, R. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2 a R. XXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 166 m2 (predtým parcela 740/8 mala výmeru 794 m2, čo predstavuje
súčet výmery 628 m2 a 166 m2). Nehnuteľnosť takto existovala od 19.04.2001, keď v katastri bol
vykonaný zápis na LV č. XXX k.ú. S. pod položkou výkazu zmien 28/01. Nebyť toho, že pri vyporiadaní
BSM boli použité predchádzajúce údaje v označení nehnuteľnosti a nebyť toho, že kataster vykonal
zmenu zápisu dňa 18.02.2008 pod položkou výkazu zmien 4/08, neboli by vznikli rozdielne zápisy a

označenia tej istej nehnuteľnosti. Žalovaný N. B. teda v konaní nepreukázal, že by žalobca -N. N. bol
vydražil inú nehnuteľnosť, ako rodinný dom súpisné číslo 159 včítane pozemkov číslo 740/8, 740/11)
a 46 ( kedy konštatoval, že zápis plomby na liste vlastníctva neznamená obmedzenie v nakladaní
s nehnuteľnosťou, ale jej účelom je informovať, že nehnuteľnosť je dotknutá katastrálnym konaním.
Zároveň určuje poradie, v ktorom sa vykonávajú jednotlivé zápisy na základe návrhov na vklad, resp.

iných právnych skutočností. V čase vykonania dražby exekútor nebol ničím obmedzovaný, aby nemohol
vykonať dražbu sporných nehnuteľností, ktoré aj v deň vykonania dražby boli vo vlastníctve N. B..
Žalovaný - N. B. sa preto nesprávne domnieval, že ak odpredá svoje nehnuteľnosti, vyhne sa povinnosti
zaplatiť svoj dlh z exekučného titulu, na základe ktorého začalo exekučné konanie EX/366/2005 predexekútorom JUDr. Petrom Hodermarským). Na uvedené odseky odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu
č.k. 10C/13/2011-408 zo dňa 02.08.2016 súd aj v tomto konaní opätovne poukazuje a plne sa s nimi
stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

24.Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Náhrada trov konania bola žalovanému priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).