Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115223188
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115223188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P., V. XXXX/XX, zast. Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kpt. Nálepku 17 proti žalovaným:
1. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P., R. XX, 2. A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P.O., R. XX, zast. JUDr.
Petrom Molitorisom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 19.951,68 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/390/2015-204
z 25.8.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/390/2015-233 z 8.12.2016 vo

výroku, ktorým bolo žalobe voči žalovanému v 1. rade vyhovené a vo výroku o trovách konania vo vzťahu
žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uložil žalovanému v
1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni 19.951,68 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od
10.3.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobu

zamietol. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v pomere 100%,
výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni uložil
povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v pomere 100% vo výške, ktorá bude vyčíslená
samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o nároku žalobkyne na zaplatenie nevyplatenej časti kúpnej ceny na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 4.9.2012.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 34, § 37 ods. 1, § 588, § 602 ods. 1, § 603 ods. 1, 2, § 607
ods. 1, 2, § 608 ods. 1, 2, § 51, § 50 ods. 1 až 3, § 50a ods. 1, 3, § 574 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, 2 OZ,
s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobkyňou, ako
predávajúcou a I. I. a H. I., ako kupujúcimi bola 4.9.2012 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. J. E. P. O., obec P. - J. a to domu súp. č. XXXX
na parc. č. XXX, pozemok č. parc. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, pozemok

č. parc. XXX - záhrady o výmere 168 m2 spolu s prísl.. Dohodnutá kúpna cena 94.000,00 eur mala
byť vyplatená z hypotekárneho úveru kupujúcich tak, že z časti kúpnej ceny v sume 74.048,32 eur
mal byť vyplatený hypotekárny úver predávajúcej (žalobkyne v tomto konaní - poznámka odvolacieho
súdu) v OTP banke a.s. zo dňa 19.5.2001 č. ú. XXXXX-XXXXXX/XXXX a suma 19.951,68 eur mala byťpoukázaná na účet predávajúcej na č. ú. (ručne dopísaného) XXXXXXXXXX/XXXX. Konštatoval, že v
konaní bolo preukázané, že tento účet patril neb. I. I.. Konštatoval, že znaleckým posudkom podávaným
pre účely zriadenia záložného práva a uzatvorenie záložnej zmluvy, všeobecná hodnota predmetných

nehnuteľností bola stanovená na sumu 188.000,00 eur, kupujúci na úhradu kúpnej ceny si zobrali na
základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX uzavretom
3.9.2012 s ČSOB stavebnou sporiteľňou a.s. medziúver vo výške 94.000,00 eur, ktorý mali mesačne
splácať po 160+351,82 eur až do pridelenia cieľovej sumy. Suma 74.048,32 eur bola prevedená z
účtu I. I. 6.9.2012 na č. ú. XXXXX-XXXXXX v OTP banka a.s. a tak bol splatený úver žalobkyne z

19.5.2011. Uzavrel, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že kúpna zmluva bola uzavretá z dôvodu,
že žalobkyňa potrebovala finančné prostriedky na splatenie hypotekárneho úveru, ktorý už nevládala
splácať a hrozilo, že v dražbe príde o dom, v ktorom býva jej dcéra s rodinou, aby si do roka mohla
usporiadať svoje finančné pomery a predmetnú nehnuteľnosť od kupujúcich odkúpiť späť. Táto ústna
dohoda však nebola premietnutá do obsahu písomnej kúpnej zmluvy. Mal za to, že v danom prípade
bola vôľa žalobkyne za daných okolností predať predmetné nehnuteľnosti a splatiť svoj dlh, taktiež

tu bola vôľa žalovaného a jeho manželky kúpiť predmetnú nehnuteľnosť za výhodnú cenu 94.000,00
eur (oproti znalcom určenej hodnote 188.000,00 eur), získanú z úveru tak pomôcť žalobkyni s tým, že
kupujúciboliochotnísavzdaťtejtovýhodnejkúpyvprípade,žedorokažalobkyňaalebojejdcérazoženú
finančné prostriedky, aby spätne odkúpili predmetné nehnuteľnosti, resp. zoženú výhodnejšieho kupcu.
Keďže sa tak nestalo, kupujúci listom zo dňa 16.10.2013 vyzvali žalobkyňu k odovzdaniu predmetných

nehnuteľností a žalovaný v 1. rade cítiac sa ako vlastník sa rozhodol predmetnú nehnuteľnosť predať
za 133.000,00 eur, čo aj vykonal a zo získanej kúpnej ceny splatil celý svoj úver aj s príslušenstvom vo
výške 104.955,42 eur a 749,00 eur a ešte mu zvýšilo. Pokiaľ ide o časť dohodnutej kúpnej ceny v sume
19.252,68 eur, ktorá mala byť uhradená na účet žalobkyne podľa zmluvy zo 4.9.2012, tá nepochybne
doposiaľ uhradená nebola. Skutočnosť, že kúpna cena mala byť zaplatená na účet žalobkyne, no ručne

bol dopísaný účet kupujúcej, súd vyhodnotil tak, že malo ísť o účet žalobkyne, keďže v zmysle § 35 OZ
právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Zo znenia zmluvy podľa záveru súdu je nepochybné, že bola
dojednaná kúpna cena vo výške 94.000,00 eur, táto mala byť uhradená v dvoch častiach, z prvej mal
byť splatený úver žalobkyne, druhá mala byť vyplatená na účet žalobkyne. Ak by bolo pravdivé tvrdenie,

že žalobkyňa súhlasila, že uvedená časť kúpnej ceny má ostať na účte kupujúcich, znamenalo by to,
že mala v úmysle predať nehnuteľnosť len za cenu 74.048,32 eur potom by to malo byť zrozumiteľne a
jasne uvedené v kúpnej zmluve tak, aby nevznikali pochybnosti o vôli žalobkyne. Konštatoval, že bolo
možné uzavrieť aj dohodu podľa § 574 OZ o odpustení doplatku kúpnej ceny písomnou formou, k čomu
však nedošlo. Žalobkyňa listom z 27.2.2015 žiadala o zaplatenie zvyšku kúpnej ceny. Konštatoval,

že pokiaľ žalobkyňa ponechávala zostávajúcu časť kúpnej ceny u kupujúcich, robila tak nepochybne v
domnení, že naspäť odkúpi predmetné nehnuteľnosť za o to nižšiu cenu. Nakoľko žalovaný v 1. rade
tak doposiaľ neurobil, zaviazal ho súd na jej zaplatenie. Vychádzajúc zo spisu Okresného súdu Košice I
sp.zn. 23D/161/2015 o prejednaní dedičstva po poručiteľke I. I., zomr. XX.X.XXXX, zistil, že na základe
osvedčenia o dedičstve zo 14.7.2015 celé dedičstvo, vrátane predmetných nehnuteľností, nadobudol

žalovaný v 1. rade bez nároku ustupujúceho dediča (žalovaný v 2. rade - poznámka odvolacieho súdu)
na výplatu jeho zákonného dedičského podielu, čistá hodnota dedičstva bola 35.061,08 eur, uzavrel,
že žalovaný v 1. rade je pasívne legitimovaný. U žalovaného v 2. rade konštatoval nedostatok pasívnej
legitimácie, preto voči nemu žalobu zamietol.

4. Vychádzajúc z § 563 OZ, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, s prihliadnutím na § 3 nar. vl. č. 87/1995
Z.z., keďže v kúpnej zmluve nebol uvedený termín splatnosti kúpnej ceny, uzavrel, že kupujúci boli
povinní túto zaplatiť prvého dňa po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na zaplatenie z 27.2.2015, nakoľko
tak neučinili, zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej
sumy od 10.3.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 C.s.p., žalovanej priznal vo vzťahu k žalovanému v
1. rade nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

6. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 17C/390/2015-217 z 29.9.2016, vychádzajúc z § 225 ods. 1,2,3 C.s.p.,
rozhodol o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade vo zvyšnej časti príslušenstva.7. Opravným uznesením č.k. 17C/390/2015-233 z 8.12.2015, vychádzajúc z § 224 C.s.p., opravil
zrejmú nesprávnosť rozsudku č.k. 17C/390/2015-204 a dopĺňacieho rozsudku č.k. 17C/390/2015-217
v označení zástupcu žalovanej strany v záhlaví, keď v dôsledku chyby nesprávne uviedol JUDr. Petra

Molitorisa, PhD. ako právneho zástupcu oboch žalovaných, hoci zastupoval iba žalovaného v 1. rade.

8. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný
v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu
zamietnuť. Navrhol priznať mu trovy konania prvoinštančného aj odvolacieho. Namietal, že závery

súdu o skutkovom stave nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tvrdil, že úhrn obsahu svedeckých
výpovedí, prednesov strán aj listinných dôkazov predložených súdu, jednoznačne a logicky nasvedčuje
jeho tvrdeniu o tom, že žalovaná suma 19.951,68 eur bola v zmysle čl. 2 kúpnej zmluvy ponechaná na
účte pôvodne žalovanej I. I. na základe vzájomnej dohody za účelom úhrady mesačných splátok úveru,
ako aj za účelom úhrady iných dlhov dcéry žalobkyne. V tejto súvislosti poukazoval predovšetkým na
výpoveď svedkyne T., pravdivosť ktorej nepriamo podľa neho potvrdila svojou výpoveďou svedkyňa G.

(dcéra žalobkyne). Bol toho názoru, že odporuje logike tvrdenie žalobkyne aj svedkyne G., že peniaze
v žalovanej výške si I. I. ponechala na svojom účet svojvoľne a že takýto postup dohodnutý nebol.
Poukazoval na to, že až do 27.2.2015 k žiadnemu úkonu smerujúcemu k získaniu týchto prostriedkov
od nich, ako žalovaných, zo strany žalobkyne ani svedkyne G. nedošlo. Zdôrazňoval, že podľa tvrdenia
žalobkyne a svedkyne G. dokonca počas niekoľkých mesiacov po uzatvorení zmluvy namiesto toho, aby

požadovali vyplatenie uvedených prostriedkov na účet žalobkyne, mali v hotovosti nosiť I. I. finančné
prostriedky. Podľa neho nie je možné akceptovať záver súdu o tom, že „pokiaľ by skutočne obsah
dohody žalobkyne s nimi smeroval k ponechaniu prostriedkov v sume 19.951,62 eur na účte I. I.,
potom by v skutočnosti žalobkyňa predávala nehnuteľnosť za sumu 74.048,32 eur, čo by však malo
byť zrozumiteľne a jasne uvedené v kúpnej zmluve“, keďže práve navýšenie kúpnej ceny o sumu

prevyšujúcu úver žalobkyne v OTP banke, ktorý bol z časti kúpnej ceny vyrovnaný, malo zabezpečiť
prostriedky na splácanie nového úveru, ktorý si vzali (žalovaní) a rovnako tak malo slúžiť na úhradu
ďalších dlhov dcéry žalobkyne. Za takýchto okolností podľa neho nebolo možné uviesť inú kúpnu cenu
a to osobitne s poukazom na to, že v čase uzatvárania zmluvy zjavne nebolo v úmysle žalobkyne
dom skutočne predať, ale zbaviť sa nesplácaného úveru a prípadne získať peniaze na rekonštrukciu

domu. Pokiaľ by žalobkyňa mala v úmysle dom predať, predala by ho za trhovú cenu, čím by získala
dostatok prostriedkov na odĺženie seba aj svojej dcéry. Konštatovanie súdu, že pokiaľ žalobkyňa
ponechávala zostávajúcu časť kúpnej ceny u kupujúcich, robila tak nepochybne v domnení, že naspäť
odkúpi predmetné nehnuteľnosť za o to nižšiu cenu, podľa neho je čistou fabuláciou a nemá logický
základ. Bol toho názoru, že súd pri výklade obsahu právneho úkonu sa dôsledne neriadil svojim vlastným

konštatovaním, že je potrebné ho vykladať nielen z hľadiska jazykového, ale aj z hľadiska vôle toho,
kto právny úkon robil.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade navrhla odvolanie žalovaného v
1. rade proti I. a III. výroku napadnutého rozsudku zamietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila

si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Bola toho názoru, že skutkové tvrdenia
žalovaného v 1. rade, resp. jeho právneho zástupcu vychádzajú zo sprostredkovaných a nepriamych
informácií, či z poznatkov. Aj z dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 1. rade nebol účastný žiadnych
rokovaní a dojednávaní, či už podmienok úveru v ČSOB a.s. alebo podmienok kúpnej zmluvy v
spoločnosti A-trade Slovakia s.r.o., avšak samotnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti

v minulosti patriace jej, ako predávajúcej, uzatváral. Bola toho názoru, že odvolanie žalovaného v 1. rade
neobsahujedvepodstatnéskutočnosti,čomožnohodnotiťajakozámervyhnúťsahodnoteniuniektorých
zistení zo strany súdu. Napriek tvrdeniu o dočasnej kúpe nehnuteľností za účelom ich následného
speňaženia sa žalovaný v 1. rade aj so svojou t.č. neb. manželkou začali nesporne správať ako ich
výluční vlastníci, vyzvali ju v roku 2013 na vypratanie nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade v roku 2015,

po skončení dedičského konania po svojej neb. manželke, spomínané nehnuteľnosti odpredal ako ich
KN vlastník bez toho, aby ich vopred ponúkol jej k spätnému odpredaju alebo aby jej z výťažku z
predaja ponúkol akýkoľvek doplatok kúpnej ceny. Opakovane tvrdil, že žalovaná suma dôvodne patrila
jemu a jeho manželke za účelom splácania hypotekárneho úveru, toto tvrdenie však nemôže obstáť
nielen z pohľadu výšky mesačných úhrad úverových dlžníkov banke, ale ani v jej správaní sa, keďže

v Poštovej banke získala pre tento účel úver a minimálne v jednom prípade, keď sa jej vzťahy so
žalovaným v 1. rade a jeho manželkou zhoršili, keď po obdobie vyplácania mesačných úverových
splátok „na ruku“ platbu poukázala prevodným príkazom ani v správaní sa žalobcu, ktorý neprejavil
žiadny záujem po odpredaji nehnuteľnosti v roku 2015 vyrovnať a vrátiť dlžnú sumu v žalovanej výške.Tým nesporne vznikla situácia, keď rozdiel v kúpnej cene nadobudol žalovaný v 1. rade opakovane
v roku 2015 pri predaji nehnuteľnosti, pretože podľa jeho tvrdenia mal zaplatiť úver a poplatok spolu
105.704,42 eur, avšak nehnuteľnosti odpredal za kúpnu cenu 130.000,00 eur, čím na jeho strane vznikol

dokonca prebytok 24.295,60 eur, čo je viac ako žalovaná suma. V uvedených súvislostiach nestotožnila
sa s odvolacím dôvodom, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Ani druhý odvolací dôvod, ktorý spočíva na údajnom nesprávnom
posúdení veci podľa nej neobstojí, pretože bod 43 napadnutého rozsudku obsahuje správne a legitímne
hodnotenie tých právnych skutočností, ktoré nielen že vyšli v konaní najavo, ale spĺňali aj potrebné

zákonné predpoklady. Súd správne hodnotil, že nemožno prihliadať na také dohody a dojednania
konajúcich osôb, ktoré neboli urobené vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. V tejto
súvislosti poukazovala na skutočnosť, že právnik spoločností A-trade Slovakia s.r.o. pripravil text zmluvy
nielen štandardným a zákonným spôsobom, ale predovšetkým v súlade s predjednanými podmienkami.
Keďže v uvedenej spoločnosti nemohli poznať č. účtu predávajúcej bez jej osobnej špecifikácie, miesto
vyplnenia bolo ponechané prázdne. Bola toho názoru, že logicky sa domáha doplatku kúpnej ceny,

nakoľko nelogicky vyznieva právny stav, aby hradila časť kúpnej ceny sama sebe. K námietkam
súvisiacim so svedeckými výpoveďami svedkov G., G., F. uviedla, že svedok G. a svedok F. o obsahu
dojednanej kúpnej zmluvy nikdy nič nevedeli, svedkyňa G.Á. nielen že nebola účastníkom žiadneho
z právnych úkonov, či zmlúv, ale svoje postavenie hodnotila len z pohľadu vzťahov k matke alebo
kupujúcej.

10. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného v 1. rade bolo žalovanému v 1. rade doručené
24.1.2017 a žalovanému v 2. rade 20.1.2017.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného v 1. rade nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je vo výroku, ktorým vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bolo žalobe vyhovené, vecne
správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Výroky rozsudku a dopĺňacieho rozsudku ktorými žaloba vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bola
zamietnutá, vo výroku, ktorým vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vo zvyšnej časti príslušenstva bola

žaloba zamietnutá, vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade neboli
napadnuté odvolaním, stali sa právoplatnými a neboli predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom
odvolacieho prieskumu bol iba rozsudok vo výroku, ktorým žalobe bolo vyhovené a vo výroku o trovách
konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade (ďalej len „rozsudok“).

14.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciach31.1.2018o9,05hod.vpojednávacej
miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 24.1.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

15. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p..18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v
čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle
ktorého žalobkyni nebola doplatená časť dohodnutej kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, na základe
kúpnej zmluvy uzatváranej medzi žalobkyňou, žalovaným v 1. rade a I. I. dňa 4.9.2012, že na základe
dedičského konania, ktorým bolo vyporiadavané dedičstvo po neb. I. I. pasívne legitimovaným je iba
žalovaný v 1. rade, keďže na základe dedičskej dohody uzavretej so žalovaným v 2. rade, celé dedičstvo,

ktorého čistá hodnota bola vyčíslená na 35.061,08 eur nadobudol žalovaný v 1. rade bez nároku
ustupujúceho dediča na výplatu jeho zákonného dedičského podielu.

23. Podstatou odvolacích námietok žalovaného v 1. rade je tvrdenie, že v konaní bolo preukázané, že
suma 19.951,687 eur bola ponechaná na účte pôvodne žalovanej I. I. na základe vzájomnej dohody.

24. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s týmto tvrdením žalovaného v 1. rade, svoje úvahy
ako dospel k záveru, že uzavretie takejto dohody v konaní nebolo preukázané, podrobne uviedol v
odôvodnení napadnutého rozsudku a s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, z ktorých pri
tejto úvahe, teda pri právnom posúdení veci vychádzal. Odvolací súd v podrobnostiach na tieto úvahy

odkazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

25. Podľa § 588 OZ v kúpnej zmluve vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

26. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkony urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

28. Aj v prípade predmetného právneho úkonu platí, že jazykový výklad predstavuje základ pre poznanie
a pochopenie zmluvného dojednania. Je východiskom objasnenia a ujasnenia jeho obsahu, zmyslu a
účelu. Text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojim

konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán.
Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia
skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným
významom textu nimi formulovanej zmluvy. Z vonkajších okolností spojených s podpisom zmluvy arealizáciou zmluvného vzťahu preto treba hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom
zmluvy a následné konanie účastníkov po podpise zmluvy (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/226/2009).

29. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebola
preukázaná vôľa zmluvných strán ponechať zostatok kúpnej ceny vo výške 19.951,68 eur zo strany
žalobkyne ako predávajúcej kupujúcim, v tomto smere súd správne vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania, vrátane výpovede svedkyne T., keďže jej výpoveďou nebolo preukázané, že žalobkyňa
mala vedomosť o alternatíve, podľa ktorej časť kúpnej ceny by bola ponechaná na inom účte, z ktorého

sa budú uhrádzať splátky úveru. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že riešenie situácie komunikovala s
dcérou žalobkyne, ktorá však nebola účastníčkou kúpnej zmluvy a z výpovede svedkyne nevyplýva, že
danú situáciu riešila s I. I.. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade, pokiaľ by úmyslom
predávajúcejboloponechaťzvyšokkúpnejcenynaúčtekupujúcej,takýtoprejavvôlebysaodrazilvtexte
kúpnej zmluvy, avšak v texte zmluvy je výslovne koncipované, že „rozdiel hypoúveru, t.j. suma 19.951,68
eur slovom devätnásťtisícdeväťstvopäťdesiatjedna 68/100 bude poukázaná na účet predávajúcej ....“. Z

takéhoto vyjadrenia ani náznakom nemožno konštatovať vôľu strán zmluvného vzťahu ponechať zvyšok
kúpnej ceny predávajúcej. Takýto výklad vôle by bol v rozpore s jazykovým prejavom. Takýmto výkladom
by sa vlastne dotváral, resp. menil obsah inak jasného a zrozumiteľného právneho úkonu.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k.

17C/390/2015-233 z 8.12.2016 v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.

32. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej
odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v 1. rade.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).