Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114214350
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114214350.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcov: X. B. A., E..

XX.X.XXXX, I. A. XXXX/XX, G., X. A. U., E.. X.X.XXXX, I. G. XXX/XX, Š., X. K. U., E.. XX.XX.XXXX,
I. B. XXX/XX, Š., všetci zastúpení: JUDr. Róbert Spál, advokát so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti
žalovanému: Slovenská republika - v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so
sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, o určenie, že K. U. je dedičom po poručiteľke A. B., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V danej veci sa pôvodní žalobcovia - X. B. A., E.. XX.X.XXXX, X. D. B., E.. X.XX.XXXX, X. A. U., E..

X.X.XXXX, X. Š. P., E.. X.XX.XXXX, Y.. X.X.XXXX, X. A. P., E.. XX.X.XXXX, X. A. Š., E.. X.X.XXXX, X.
K. U., E.. XX.XX.XXXX, podaním zo dňa 26.5.2014 doručeným súdu dňa 28.5.2014, domáhali vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žili s poručiteľkou A. B.F., E.. XX.X.XXXX, Y.. X.X.XXXX v spoločnej
domácnosti minimálne jeden rok pred jej smrťou.

2. Uznesením č.k. 19C/116/2014-45 zo dňa 13.3.2015 súd podanie navrhovateľov v 2., 4., 5. a 6. rade
zo dňa 26.5.2014 doručeným súdu dňa 28.5.2014 odmietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

14.4.2015.
Účastníkmi konania zostali žalobcovia v 1. až 3. rade.

3. Podaním doručeným súdu dňa 30.9.2016 splnomocnený zástupca žalobcov v 1. až 3. rade doručil
súdu podanie, ktorým žiadal pripustiť zmenu návrhu tak, že súd určí, že K.X. U., E.. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Š. XXX, Y.. XX.X.XXXX, je dedičom po poručiteľke A. B., E.. XX.X.XXXX, naposledy
bytom I. X, G., Y.. X.X.XXXX, na tom skutkovom základe, že Žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa

26.05.2014domáhaliurčenia,žežalobcoviažilisporučiteľkoup.A.B.vspoločnejdomácnostiminimálne
1 rok pred jej smrťou. Žalobcovia tak urobili po tom, ako Okresný súd Trnava v dedičskom konaní po
poručiteľke p. A. B. o prejednaní novoobjaveného majetku prostredníctvom povereného notára JUDr. Z.
F., ako súdneho komisára uložil žalobcom povinnosť podať na Okresný súd Trnava žalobu o určenie, že
s poručiteľkou žili v spoločnej domácnosti minimálne rok pred jej smrťou.
Záujmomžalobcovnielenvpredmetnomkonaní,aleprimárnevdedičskomkonaníjeurčeniededičského
práva nebohého K. U., Y.. XX.X.XXXX, k novoobjavenému majetku poručiteľky p. A. B., ktorá bola

na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Hlohovci č. D 346/59'11 zo dňa 24.09.1959 vlastníkom
nehnuteľnosti v katastrálnom území J. (bližšie špecifikované v podaní). Z dôvodu úmrtia p. K. U. sa
uvedeného rozhodnutia domáhajú jeho zákonní dedičia - žalobkyňa v 1. rade ako dcéra, žalobkyňa v 2.
rade ako pozostalá manželka a žalobca v 3. rade ako syn. V presvedčení, že znenie žalobného petitutak, ako bolo vyjadrené v pôvodnej žalobe zo dňa 26.05.2014, nie je v súlade so sledovaným záujmom
žalobcov, žiadajú žalobcovia zmenu žaloby v súlade s cit. ust. § 139 CSP. Robia tak napriek tomu, že
Okresný súd im v uznesení vydanom dňa 22.04.2014 v dedičskom konaní 20D/80/2008 uložil povinnosť

podať žalobu o určenie, že žalobcovia žili s poručiteľkou v spoločnej domácnosti minimálne 1 rok pred
jej smrťou. Takýto predmet žaloby je zjavne v rozpore s tým, čoho sa žalobcovia domáhajú. Tí totiž nikdy
netvrdili, že žili v spoločnej domácnosti s poručiteľkou p. A.X. B.. Práve naopak, vo svojich podaniach v
dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou zn. 20D/ 0/2008 túto skutočnosť
deklaroval p. K. U. (nar. XXXX) s poukazom na konkrétne okolnosti, ktoré opisujú nižšie. Preto je petit

pôvodnej žaloby v predmetnom konaní irelevantný, keďže žalobcovia nežili v spoločnej domácnosti s
p. A. B., ani to nikdy netvrdili.
Poručiteľka A. B. (so svojím bratom Š. bývali v rodičovskom dome v J., kde im v starostlivosti o dom a
záhradu často pomáhali brat D. a synovec K. U. E.. XXXX; najstarší syn po poručiteľkinej sestre Ľ.). V
roku 1959 poručiteľkin brat Š. náhle zomrel a keďže sa poručiteľka nedokázala ani s pomocou brata D. a
synovca K. postarať o rodičovský dom a záhradu, presťahovala sa do rodičovského domu v J., v ktorom

žila jej sestra Z. s manželom B. Ž.. Koncom roku 1964 sa zhoršil zdravotný stav poručiteľky natoľko,
že zostala čiastočne postihnutá. V tomto období sa o ňu začal intenzívnejšie starať jej synovec p. K.
U. (E..XXXX) so svojou rodinou. Keďže denne za prácou cestoval do Trnavy, pre svoju tetu nakupoval
najmä potraviny, potreby do domácnosti, postreky na stromy a najmä lieky, ktoré si jej zdravotný stav
vyžadoval. Keď v r. 1968 zomrela poručiteľkina sestra Z., jej bratia W. W. D. rozhodli, že vzhľadom na

svoj zdravotný stav a vek nemôže poručiteľka bez ďalšej pomoci zostať v rodinnom dome v Trakoviciach
a uvažovali o jej umiestnení do ústavnej starostlivosti. S týmto riešením poručiteľka nesúhlasila a preto
jej synovec K. navrhol, že sa o poručiteľku bude starať vo svojom dome. Za týmto účelom vykonal
rekonštrukciu vo svojom dome - prerobenie svojej dielne na izbu pre poručiteľku. Po tom, ako bola
poručiteľka v r. XXXX až do svojej smrti v roku XXXX umiestnená v Domove dôchodcov Harmónia,

Hollého 7, Hlohovec, staral sa o ňu jej synovec K. aj naďalej tak, že jej najmä pravidelne obstarával
potraviny a iné osobné potreby.
Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako keby bola členom rodiny; vyžaduje
sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť (obstarávaním domácich prác, udržovaním poriadku v byte,
obstarávaním bielizne a údržby šatstva, prípravou jedla a pod.) alebo poskytovala prostriedky na úhradu

potrieb spoločnej domácnosti alebo aby bola odkázaná výživou na poručiteľa (rozhodnutie Nejvyššího
soudu CR z 23.01.2002, sp. zn. 21 edo 62712001).
Spoločná domácnosť poručiteľky a jej synovca K. U. (E.. XXXX) nepochybne existovala po dobu trvajúcu
cca 2 roky v jeho rodinnom dome, pričom po umiestnení do Domova dôchodcov Harmónia, vykonával
synovec K. intenzívnu starostlivosť o poručiteľku aj naďalej.

4. Uznesením č.k. 19C/116/2014-68 zo dňa 20.10.2016 súd zmenu žaloby pripustil tak, že ďalej bude
rozhodovať o žalobe nasledovného znenia:
„Súd určuje, že K. U., E.. XX.XX.XXXX, E. I. Š. XXX, Y.. XX.X.XXXX, je dedičom po poručiteľke A. B.F.,
E.. XX.X.XXXX, E. I. I. X, G., Y.. X.X.XXXX.“

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2016.

5. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 7.11.2016 vyjadril k žalobe a uviedol, že neuznáva
uplatnený nárok v celom rozsahu, a to z nasledovných dôvodov:
Žalobcovia sa zmenenou žalobou domáhajú určenia, že ich právny predchodca K. U., je dedičom po

poručiteľke A. B., na tom skutkovom a právnom základe, že je dedičom v druhej skupine zákonných
dedičov ako osoba, ktorá žila s poručiteľkou najmenej po dobu jedného roku pred jej smrťou v spoločnej
domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na
poručiteľku, pričom splnenie zákonom ustanovených podmienok dedenia v druhej skupine zákonných
dedičov má byť preukázané výsluchom žalobcov - manželky a detí K. U..

Žalovaný zastáva právny názor, že v tomto konaní nebolo preukázané, a to ani čiastočne, splnenie
podmienok vyžadovaných právnou úpravou pre priznanie statusu spolužijúcej osoby ako dediča v druhej
dedičskej skupine, a to: spolužitie s poručiteľom v spoločnej domácnosti, existencia minimálnej dĺžky
spolužitia v spoločnej domácnosti, t.j. aspoň jeden rok pred smrťou poručiteľa, buď starostlivosť o
spoločnú domácnosť alebo odkázanosť uvedených osôb na výživu poručiteľa.

Z opisu priebehu starostlivosti o A. B., uvedeného v žalobe, ako aj v podaní zo dňa 30.09.2016, pritom
vôbec nevyplýva, že táto kedykoľvek počas svojho života bývala v dome K. U. a zdieľala s ním spoločnú
domácnosť. Z tvrdení žalobcov, majúcich preukazovať existenciu spoločnej domácnosti, vyplýva len
to, že pred rokom 1959 bývala A. B. v rodičovskom dome v J. so svojim bratom Š. B. W. K. U. jejposkytovalpomocvstarostlivostiodomazáhradu,pričomsúčasnetuvykonával,zaúčelomprivyrobenia
si, rôzne opravy pre tretie osoby; je vylúčené, aby takáto forma výpomoci bola považovaná za spoločnú
domácnosť a teda uvedené tvrdenia sú vo vzťahu k predmetu tohto konania bez právneho významu a

bez nutnosti ich dokazovať.
Po smrti brata Š. v roku XXXX žila A. B. K. J. v dome svojej sestry Z. Ž. a jej manžela, kde mal K. U. svoju
dielňu, v ktorej vykonával rôzne opravy pre tretie osoby za účelom pri vyrobenia si a nakoľko cestoval
denne do práce do Trnavy a v Trakoviciach mal dielňu, pre tetinu domácnosť (citácia z listu žalobkyne v
l. rade - nedatovaného, označeného ako "Vyjadrenie k dedičstvu", adresovaného JUDr. Z. F. - notárovi)

nakupoval najmä potraviny, potreby pre domácnosť, postreky na stromy a hlavne lieky pre svoju tetu,
ktorej zdravotný stav sa zhoršoval.
Je vylúčené, aby takáto forma výpomoci bola považovaná za spoločnú domácnosť a teda uvedené
tvrdenia vo vzťahu k predmetu tohto konania bez právneho významu a bez nutnosti ich dokazovať.
Po smrti svojej sestry Z. Ž. K. X. XXXX bola A. B. na podnet svojich bratov presťahovaná do domu sestry
K. U., ktorý sa nachádzal oproti domu K. U. (bez uvedenia a preukázania konkrétneho času, počas

ktorého v tomto dome A. B. zotrvala).
Po smrti svojej sestry Z. Ž. K. X. XXXX K. U. navrhol ubytovanie A. B. v jeho dome, a za týmto účelom
začal rekonštruovať svoju dielňu na samostatnú izbu, avšak v žiadnom zo svojich podaní, či už v tomto
konaní alebo v súvisiacom dedičskom konaní žalobcovia netvrdia a ani nepreukazujú, že A. B. v dome
K.X. U. skutočne bývala a ak áno, v akom období. V podaní zo dňa 30.09.2016 žalobcovia konštatujú,

že cit.: "Spoločná domácnosť poručiteľky a jej synovca K. U. (E.. XXXX) nepochybne existovala po dobu
trvajúcu cca 2 roky v jeho rodinnom dome, pričom po umiestnení do Domova dôchodcov Harmónia,
vykonával synovec K. intenzívnu starostlivosť o poručiteľku aj naďalej.“, pričom uvedené konštatovanie
nemá oporu v predchádzajúcich tvrdeniach žalobcov.
Už v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke (ktorého účastníkom bol aj SPF) bolo zistené, že

pred smrťou a aj v čase svojej smrti žila poručiteľka v domove dôchodcov, pričom v dedičskom konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20D/80/2008 bolo vykonané dokazovanie žiadosťou
na sociálne zariadenie Harmónia - Domov dôchodcov Hlohovec, za účelom zistenia, či poručiteľka
bola prijatá do ich zariadenia a aký čas v ňom pred svojou smrťou bývala, pričom uvedené zariadenie
konajúcemu súdu oznámilo, že poručiteľka bola obyvateľkou ich zariadenia od 10.11.1970 až do

02.09.1975, t.j. do svojej smrti.
Zo strany žalobcov v doterajšom konaní nielenže nebolo preukázané spoločné uhrádzanie nákladov na
potreby K. U. a poručiteľky, ale ani spoločné bývanie, ktoré by navyše malo mať trvalý charakter.
V prejednávanej veci nie je sporné, že K. U. nebol odkázaný na výživu poručiteľky. Pokiaľ ide o
starostlivosť o spoločnú domácnosť, žalovaný odmieta, že by hoci aj pravidelná výpomoc A. B. mohla

mať charakter starostlivosti o spoločnú domácnosť, keď je vylúčené, aby kedykoľvek existovala vôbec
spoločná domácnosť K. U. W. A. B..
Žalovaný zastáva názor, že žalobcovia v predmetnej veci konajú účelovo a poukazuje na rozpornosť
postupu žalobcov, keď pôvodne uplatňovali svoje dedičské práva titulom dedenia ako potomkovia
súrodencov poručiteľky a až neskôr začali uplatňovať svoje dedičské práva titulom dedenia po

spolužijúcej osobe, pričom vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach žalobkyňa v l. rade, okrem iného,
tvrdila, že spolužijúcou osobou, majúcou dedičské právo po poručiteľke mal by aj jej brat D. B..
Žalovaný zastáva právny názor, že v prebiehajúcom konaní, predmetom ktorého je určenie, že právny
predchodca žalobcov K.X. U., E.. XX.XX.XXXX, je dedičom po poručiteľke A. B., by mali byť účastníkmi
tohto konania všetci dedičia po K. U., keď ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. Z dedičského spisu

je pritom zrejmé, že dedičmi po K. U. sú nielen žalobcovia v 1. až 3. rade, ale aj zákonní dedičia po jeho
dcére O. P., X.. U.. Aj uvedená skutočnosť je dôvodom, pre ktorý nie je možné podanej žalobe vyhovieť.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom
strán sporu a zistil nasledovné:

7. Zástupca žalobcov pred súdom uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení v predmetnej veci,
žalobcovia trvajú na tom, že ich právny predchodca pán K. U. je dedičom neb. poručiteľky pani B.
A., pričom poukazuje na v tom čase platné a účinné príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
podľa ktorých sa jedná o osobu, ktorá žila v spoločnej domácnosti s poručiteľkou. Toto tvrdia napriek

tomu, že v konaní bolo preukázané, že bezprostredne pred smrťou A. B. žila v zariadení, teda nežili v
spoločných priestoroch s K. U.. Je toho názoru, že boli splnené všetky znaky spoločnej domácnosti a to
zákonom požadovaná doba a odkázanosť poručiteľky na osobu K. U., A. B. žila asi dva roky predtým
ako bola umiestnená v zariadení v byte u pána U., vzhľadom na okolnosti a to jej zdravotný stav bolaumiestnená do zariadenia, kde v roku 1975 zomrela. Týmto jej umiestnením v zariadení, podľa ich
názoru, s poukazom na právnu literatúru nedošlo k prerušeniu trvania spoločnej domácnosti, napokon
počas jej umiestnenia v zariadení sa K. U. staral o A. B., zabezpečoval jej všetky potreby a to i finančne.

Vzhľadom na dlhý časový odstup na preukázanie týchto tvrdení vedia navrhnúť iba také dôkazy, ktoré
uviedli v písomnom podaní zo dňa 9.12.2016 a to výsluch žalobcov a výsluch pána T..

8. Žalobkyňa v 1. rade na otázky svojho zástupcu, pamätáte si na obdobie rokov 1968 - 1975 kedy
sa váš otec mal starať o pani B.? uviedla: ,,Viem, že môj otec K. U. k nej chodieval a sa o ňu staral,

rozprával mi o tom, ona mu pomáhala, vybavila mu aj svadbu, keďže jeho mama zomrela, bol jej veľmi
vďačný a zaviazaný jej bol.“
Na otázku, viete konkretizovať tvrdenie, že sa o ňu staral? Žalobkyňa uviedla: ,,Chodil s ňou k lekárom,
mala porážku, takže jej zdravotný stav vyžadoval, aby bola potom umiestnená do zariadenia.“
Na otázku, počas pobytu poručiteľky v zariadení, máte vedomosť o tom, že by sa váš otec ešte staral
o ňu? Žalobkyňa uviedla: ,,Viem, že otec jej prispieval zo svojich finančných prostriedkov na pobyt v

zariadení, navštevoval ju tam aj s mojou mamou."
Žalobkyňa ďalej uviedla: ,,Môj otec si odkladal doklady o tom, čo všetko vlastnila pani B., lebo sa
domnieval, že je právoplatným dedičom a že nakoniec bude môcť po nej dediť.“

9. Žalobkyňa v 2. rade na otázky svojho zástupcu, okrem vás ako manželov a vašich detí, žil s vami

niekto iný v spoločnej domácnosti? uviedla: ,,Ja som manželkou nebohého K. U., my dvaja s manželom
sme bývali v domácnosti, naše deti, tetu sme si zobrali.“
Na otázku, starali ste sa o pani B.? Žalobkyňa uviedla: ,,Ja som varila, prala a čo bolo treba kúpiť,
zabezpečovala som jej hygienu.“
Na otázku, zabezpečovali ste to vy, alebo aj váš manžel? Žalobkyňa uviedla: ,,Manžel mi pomáhal.“

Na otázku, dokedy žila s vami v spoločnej domácnosti pani B.? Žalobkyňa uviedla: ,,V sedemdesiatych
rokoch to bolo.“
Na otázku, keď skončila pani B. pobyt u vás, čo bolo potom? Žalobkyňa uviedla: ,,U nás dostala pani
B. druhú porážku, ja som sa o ňu nevládala už starať, mala som tri deti, chodila som do roboty, potom
od nás odišla do Hlohovca do starobinca.“

Na otázku, bol tam kontakt medzi vami a pani B.? Žalobkyňa uviedla: ,,Každý tretí deň sme tam chodili,
nosili sme jej ovocie a všeličo.“
Na otázku, starali ste sa o ňu ešte nejakým iným spôsobom? Prispievali ste jej finančne? Žalobkyňa
uviedla: ,,Starali sme sa do konca, prispievali sme jej z toho čo sme zarábali obidvaja.“

10. Zástupkyňa žalovaného pred súdom uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností písomne
uvedených v predmetnom konaní, trvá na tom, že v danom prípade žalobcovia nepreukázali splnenie
podmienok pre priznanie statusu spolužijúcej osoby, keď je toho názoru, že nepreukázali že ich právny
predchodca žil v spoločnej domácnosti tak ako to predpokladá zákon, teda po dobu aspoň jedného
roka pred smrťou poručiteľa, keď podľa právnej úpravy je nevyhnutné, aby táto lehota bola splnená

bezprostredne pred smrťou poručiteľa, v danom prípade je zrejmé z potvrdenia založeného v spise, že
A. B.Ň. v zariadení žila v období od 10.11.1970 do 2.9.1975. K vyjadreniu zástupcu žalobcov o tom, že
by došlo k prerušeniu doby spolužitia tým, že bola umiestnená v zariadení poukazuje na judikatúru a to
konkrétnejudikátč.R12/1968,zktoréhojezrejmé,žespolužitiemusíexistovaťpozákonompožadovanú
dobu, čo sa týka prerušenia tejto doby je možné to zohľadňovať, ale len v prípade, keď je poručiteľ

dočasne niekde umiestnený, napríklad do nemocnice a podobne. V danom prípade neišlo o takúto
situáciu, preto nie je možné mať za to, že spolužitie trvalo napriek umiestneniu A. B. v zariadení.

11. V danej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že ich právny predchodca K. U. je dedičom po
poručiteľke A. B., a to titulom osoby spolužijúcej s poručiteľkou v spoločnej domácnosti, ktorú otázku

mal súd riešiť ako prejudiciálnu.

12. Podľa § 161 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o dedičstve poverí súd notára,
aby vo veci konal a rozhodoval.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, keď v civilnom sporovom konaní nie je možné sa
domáhať určenia, že niekto je dedičom po poručiteľovi. Okruh dedičov sa zisťuje v dedičskom konaní,
na prejednanie ktorého súd poveruje notára. Súd teda nemá možnosť rozhodovať o okruhu dedičov
sám v samostatnom konaní mimo dedičského konania.

Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)
Podľa čl. 4 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len ,,Civilný sporový
poriadok“), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec

čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

15. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol súd podľa ustanovenia § 251, § 255 Civilného
sporového poriadku v spojení s čl. 4 a čl. 17 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na náhradu trov konania vznikol, keď v konaní bol
úspešný, žalovaný sa vyjadril, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Preto vychádzajúc z čl. 4 a čl.17

Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že žalovanému sa
náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.