Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201993
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815201993.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu Mesto Rožňava, so sídlom
v Rožňave, Šafárikova 29, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave,
Šafárikova8,protižalovanejJ.O.,P..XX.X.XXXX,Y.J.J.Z.,Č.XX,zastúpenejJUDr.LadislavomMilkom,
advokátomsosídlomvRožňave,CyrilaaMetoda4,ozaplatenie390,78eurspríslušenstvom,oodvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 5. januára 2017 č.k. 8C 71/2015-131 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 390,78 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.5.2012
do zaplatenia v mesačných splátkach po 10 eur, počnúc mesiacom február 2017, vždy do 25. dňa

toho ktorého mesiaca vopred pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenie jednej splátky.
Zároveň vyslovil, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení poukázal súd prvej inštancie na tvrdenie žalobcu, že uplatnenú peňažnú pohľadávku
voči žalovanej žiada titulom dohody o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári (ďalej len „dohoda“), ktorú
uzatvoril so žalovanou dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi istinu

420,78 eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 eur, počnúc mesiacom apríl 2012 až do
zaplatenia, z dlžnej sumy však uhradila len 30 eur v priebehu roka 2013, pričom v zmysle článku III.
dohody, neuhradením čo i len jednej splátky v stanovenom termíne sa stal splatným celý dlh, ako i
tvrdenie žalobcu, že dlh vznikol z podnikateľskej činnosti žalovanej z titulu neuhradeného nedoplatku
pri rozpočítaní nákladov za poskytované služby v nebytových priestoroch, ktoré žalovaná užívala ako
chránenú dielňu na výrobu metiel, kief a maliarskeho zariadenia v súlade so svojim živnostenským

oprávnením s tým, že Technické služby Mesta Rožňava ako príspevková organizácia Mesta Rožňava
predmetné nebytové priestory prevzali dňa X.X.XXXX len do správy od Mesta Rožňava na základe
uznesenia mestského zastupiteľstva v Z. V. I. XX.X.XXXX Č.. XXX/XXXX, žalovaná dlhuje žalobcovi
za služby poskytované do nebytových priestorov, t.j. za elektrickú energiu, plyn, vodné a stočné, ktoré
uhrádzal žalobca a naviac žalovaná svoj dlh vo vzťahu k žalobcovi písomne uznala a svoj dlh aj
čiastočne uhrádzala v priebehu roka 2013, keď aj zo správy Mesta Rožňava vyplýva, že všetky energie

uhrádzalo dodávateľom Mesto Rožňava a žalovaná Technickým službám za požadované obdobie roku
2010 uhrádzala iba nájomné, pričom žalovaná podpísala uznanie dlhu rok potom, ako ukončila svoju
podnikateľskú činnosť a na jej žiadosť jej boli povolené splátky.

3. Súd poukázal takisto na obranu žalovanej: 1/ že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy uhrádzala platby
pre Mesto Rožňava a neskôr platila nájom Technickým službám Mesta Rožňava a služby spojené s

nájmom platila Mestu Rožňava, za rovnaké priestory, ktoré slúžili ako chránená dielňa, pritom platila
jednak ona, jednak Občianske združenie ROMA LAVUTA, naviac pivničné priestory v prenajatýchpriestoroch boli v dezolátnom stave (v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Rožňava zo
dňa 21.4.2015 č.k. 8C/71/2015-10), 2/ že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný, ale Technické
služby Mesta Rožňava, lebo v nájomnom vzťahu za rozhodné obdobie bola s Technickými službami

Mesta Rožňava, ktorých predchodcom bola Prvá rožňavská a.s., s ktorou mala žalovaná uzavretú
zmluvu o nájme zo dňa X.XX.XXXX, podľa článku 6 ktorej do doby trvania zmluvného vzťahu medzi
Mestom Rožňava a Prvou rožňavskou a.s. vystupuje Prvá rožňavská a.s. ako prenajímateľ, 3/ že Prvá
rožňavská a.s. vstúpila do likvidácie dňa 31.7.2012 a pokiaľ ide o zmluvu o nájme zo dňa X.X.XXXX,
došlo k uzavretiu novej zmluvy o nájme medzi Technickými službami Mesta Rožňava na dobu neurčitú

a zmluva bola ukončená dňa XX.X.XXXX, 4/ že nemohlo dôjsť k platnému uznaniu dlhu žalobcovi ako
veriteľovi, pretože žalobca nebol veriteľom a k uznaniu došlo až v marci v roku 2012, 5/ že žalovaná
žalobcovi peňažnú pohľadávku neuznala, nakoľko z článku 2 dohody o uznaní dlhu vyplýva, že došlo
k uznaniu faktúry za nebytové priestory na ul. U. Č.. XX J. Z., teda ide o totožný nájomný vzťah
s Technickými službami Mesta Rožňava a je nepochybné, že uznanie záväzku sa týkalo nájomnej
zmluvy uzavretej medzi Technickými službami Mesta Rožňava a žalovanou, 6/ že Mesto Rožňava

vystavilo faktúru na úhradu poskytnutých služieb spojených s nájmom nebytových priestorov, i keď
nebolo prenajímateľom a keď nedošlo k úhrade faktúry zo strany žalovanej, pristúpilo k uznaniu dlhu.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že v dohode o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári,
uzavretejmedzižalobcomažalovanoudňaXX.X.XXXX,sažalovanázaviazalazaplatiťžalobcovi420,78

eur z titulu neuhradeného nedoplatku za služby dodané v roku 2010 do nebytových priestorov na ul. U.
Č.. XX J. Z., vyúčtované na základe faktúry č. XXXXXXX V. I. X.X.XXXX, a to v minimálnych mesačných
splátkach po 10 eur, počnúc mesiacom apríl 2012 do uhradenia, pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh. Zistil tiež, že faktúrou č. XXXXXXX
V. I. X.X.XXXX (splatnou dňa XX.X.XXXX) bol žalovanej fakturovaný nedoplatok vo výške 420,78 eur,

vzniknutý pri rozpočítaní nákladov za poskytované služby v nebytových priestoroch na ul. U. Č.. XX J.
Z. za rok 2010, a to za plyn v sume 280,79 eur, vodné a stočné v sume 15 eur, elektrickú energiu v
sume 120 eur, že faktúra bola žalovanej riadne doručená a zo strany žalovanej reklamovaná nebola.
Zo Správy Technických služieb Mesta Rožňava súd prvej inštancie zistil, že žalovaná za obdobie od
1.7.2009 do 31.12.2009 uhrádzala platby za nájomné a služby Technickým službám, dodávku služieb

zabezpečovalo Mesto Rožňava, za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2011 žalovaná uhrádzala nájomné
Technickým službám Mesta Rožňava bez služieb (podľa dodatku č. 1), dodávku služieb zabezpečovalo
Mesto Rožňava, za obdobie od 1.4.2011 do 30.6.2011 uhrádzala nájomné aj služby (dodatok č. 2),
dodávku služieb zabezpečovali Technické služby Mesta Rožňava. Zo správy Mesta Rožňava súd
zistil, že označené nebytové priestory boli v správe Technických služieb Mesta Rožňava užívané

Občianskym združením ROMA LAVUTA s tým, že Mesto Rožňava uhrádzalo náklady na služby dodané
do celej budovy jednotlivým dodávateľom a užívatelia nebytových priestorov Technickým službám Mesta
Rožňava platili len nájomné, pričom potom, ako žalobca na základe žiadosti žalovanej dňa XX.X.XXXX
uzatvoril so žalovanou dohodu o splátkovom kalendári, v ktorej žalovaná svoj dlh písomne uznala
a zaviazala sa ho žalobcovi splácať mesačnými splátkami, pričom z celkovej dlžnej sumy uhradila

žalobcovi len čiastku 30 eur a zvyšok 390,78 eur nezaplatila. Zo zmluvy č. 33 o nájme nebytových
priestorov uzavretej medzi prenajímateľom Technické služby Mesta Rožňava a nájomcom J. O. súd
zistil, že žalovanej boli prenajaté nebytové priestory vo vlastníctve Mesta Rožňava, ktoré boli dodatkom
č. 6 v zriaďovacej listine, na základe uznesenia mestského zastupiteľstva v Rožňave č. XXX/XXXX
V. I. XX.X.XXXX, vlastníkom dané do správy Technickým službám Mesta Rožňava. Zistil takisto, že

podľa dodatku č. 1 k zmluve č. 33, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.1.2010, na strane prenajímateľa
vystupoval žalobca Mesto Rožňava ako vlastník nehnuteľností a Technické služby Mesta Rožňava ako
správca nehnuteľností a na strane nájomcu J. O. - prútená výroba, ako i že dodatkom č. 1 sa zmluvné
strany dohodli o cene a spôsobe úhrady nájomného a dodatkom č. 2 zo dňa XX.X.XXXX sa s účinnosťou
od X.X.XXXX zmluvné strany dohodli, že konečné vyúčtovanie za poskytované služby prenajímateľ

vykoná každoročne cestou Mestského úradu v Rožňave. Z výpovede svedkyne D. B., pracovníčky
žalobcu vykonávajúcej prácu samostatného odborného referenta správy obecných bytov, súd zistil, že v
roku 2009 protokolom č. 1 zo dňa XX.X.XXXX odovzdalo Mesto Rožňava do správy Technických služieb
všetky nebytové priestory na ul. U. Č.. XX, kde boli nájomcami dva subjekty - žalovaná a Občianske
združenie ROMA LAVUTA s tým, že všetky energie za tieto priestory aj celú budovu platil žalobca,

žalovanáplatilaTechnickýmslužbámlennájomné,dodatkamiboloupravené,žezaenergiemážalovaná
platiť Mestu Rožňava a nájomné naďalej bude platiť Technickým službám, že vyúčtovanie za energie
za sporné obdobie prevzala žalovaná osobne a vyúčtovanie jej bolo doručené aj poštou, na základe
vyúčtovania potom žalovaná uhradila sumu 30 eur. Napokon poukázal súd prvej inštancie na tvrdeniežalovanej, že sa zaviazala zaplatiť svoj nedoplatok, ktorý bol vyúčtovaný, že čiastočne žalobcovi plnila
sumu 30 eur a následne prestala platiť, pretože Mesto Rožňava jej už nedalo priestory na prenájom a
pokiaľ by dostala priestory na prenájom, celý svoj dlh by Mestu Rožňava zaplatila.

5. Citoval znenie § 149, § 150 ods. 1,2, § 151 ods. 1,2, § 152, § 153 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že neprihliadal na dôkazné listiny, ktoré
žalovanápredložiladňaX.XX.XXXX,lebožalovanámalamožnosťužvosvojomodporeprotiplatobnému
rozkazu poukázať na platby žalobcovi, prípadne ich predložiť na súdne pojednávania, a však žalovaná

tak neurobila a dôkazy predložila súdu po roku a deviatich mesiacoch. Z uvedeného súd vyvodil, že
táto okolnosť by si vyžadovala ďalšie odročenie pojednávania za účelom overenia si dôkazov žalovanej,
preto na dôkazy predložené dňa X.XX.XXXX zo strany žalovanej s poukazom na zásadu sudcovskej
koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP neprihliadol.

6. Po právnom posúdení sporu podľa § 323 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie usúdil, že v danom prípade bolo nesporne preukázané,
že žalovaná doposiaľ svoj dlh voči žalobcovi nevyrovnala a uzavrel, že žaloba žalobcu je dôvodná,
lebo uznanie dlhu bolo učinené v zákonom požadovanej forme a zakladá domnienku o tom, že v
čase uznávacieho prejavu dlh skutočne existoval. Dodal, že žalovaná v podstate ani nepoprela, že
by nemala záväzok voči žalobcovi, naopak vo svojej výpovedi uznala, že dlh voči žalobcovi mala a

čiastočne ho aj uhradila, nenamietala ani faktúru, ktorou jej boli vyúčtované náklady za dodávku plynu,
elektrickej energie, vodné a stočné, pričom žalovaná nevyvrátila svoje tvrdenie, že pohľadávka veriteľa
nevznikla, alebo že už neexistuje. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd
prvej inštancie poznamenal, že právnym titulom na zaplatenie peňažnej pohľadávky je dohoda o uznaní
dlhu a o splátkovom kalendári zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou,

a preto žalobca je aktívne legitimovaný na vymáhanie žalovanou uznaného dlhu a aktívna legitimácia
žalobcu vyplýva jednoznačne z dodatkov č. 1 a 2 v zmluve č. 33, v ktorom žalobca vystupuje ako
prenajímateľ, a preto oprávnene žalobca vystupoval aj ako veriteľ v dohode o uznaní dlhu a splátkovom
kalendári, ktorú uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou.

7. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995. Dôvodil, že žalobcovi vznikol nárok
na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 1.5.2012, kedy sa žalovaná dostala
s plnením splátok do omeškania.

8. Odkazom na znenie § 232 ods. 3 a 4 CSP a sociálne pomery žalovanej, jej nepriaznivú finančnú
situáciu a fakt, že žalovaná je nemajetná, nezamestnaná a je poberateľkou sociálnych dávok, umožnil
žalovanej splácať žalovanú istinu v splátkach po 10 eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia jednej splátky, dôvodiac, že nie je v možnostiach a schopnostiach žalovanej dlžnú
sumu uhradiť jednorázovo.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2
CSP a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam,jehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaasúd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V odvolaní žalovaná
zopakovala, že uzavrela dňa X.XX.XXXX zmluvu o nájme nebytových priestorov s prenajímateľom
Prvá rožňavská a.s., Šafárikova 29, Rožňava, predmetom ktorej boli nebytové priestory v nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v Z. P. S.. U. Č.. XX, o celkovej výmere 17,50 m2, zapísanej na LV č. XXXX, pričom
prenajímateľ na základe zmluvy č. XX/XXXX, uzavretej dňa XX.XX.XXXX s Mestom Rožňava, spravoval

majetok mesta vo vlastnom mene s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do doby trvania
zmluvného vzťahu medzi Mestom Rožňava a Prvou rožňavskou a.s., ktorá zanikla a žalovaná preto
uzavrela novú zmluvu č. XX o nájme predmetných nebytových priestorov s Technickými službami Mesta
Rožňava a dodatky č. 1 a 2 k tejto nájomnej zmluve. Zrekapitulovala, že predmetné nebytové priestoryboli zo strany vlastníka, t.j. Mesta Rožňava, dané do správy Technickým službám Mesta Rožňava
dodatkom č. 6 v zriaďovacej listine Technických služieb Rožňava na základe uznesenia mestského
zastupiteľstva v Rožňave č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a žalovaná potom, ako došlo k zániku jej

živnostenského oprávnenia dňa XX.X.XXXX, uzavrela dohodu o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári
s Mestom Rožňava, predmetom ktorého je neuhradený nedoplatok vzniknutý pri rozpočítaní nákladov
za poskytované služby v označených nebytových priestoroch, na základe faktúry č. XXXXXXX V. I.
X.X.XXXX. Žalovaná zotrvala na svojej námietke, že dohoda o uznaní dlhu a splátkovom kalendári
je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že uznanie dlhu nepodpísal veriteľ, ktorým boli podľa

tvrdenia žalovanej Technické služby Mesta Rožňava a označila preto za nesprávny a vychádzajúci
z nesprávneho právneho posúdenia veci záver súdu prvej inštancie, že žalobca má aktívnu vecnú
legitimáciu na uplatnenie peňažnej pohľadávky z titulu uznania dlhu, lebo Mesto Rožňava vo vzťahu
k žalovanej nikdy nevystupovalo v pozícii veriteľa, nakoľko nájomnú zmluvu č. XX a dodatky č. 1 a 2
podpisovala s Technickými službami Mesta Rožňava, a preto jej nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že Mesto Rožňava vystupovalo ako prenajímateľ. Ďalej žalovaná súdu prvej inštancie

vytkla, že porušil právo na spravodlivý proces, pokiaľ neprihliadol na jej listinné dôkazy, ktoré súdu
predložila pred pojednávaním dňa 2.12.2016, a to napriek tomu, že potom, ako na návrh žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 bola vypočutá svedkyňa D. B.P., žalovaná nesúhlasila so
správou Technických služieb a výpoveďou svedkyne B.P., že v spornom období za rok 2010 uhradila
len nájomné a za služby neuhradila nič, súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa

18.10.2016 uložil žalovanej povinnosť predložiť listinné dôkazy o úhrade platieb za elektrickú energiu,
vodné, stočné, ktoré za sporné obdobie žalovaná uhrádzala, resp. uhradila Technickým službám v
zmysle rozpisu splátok. Podčiarkla, že tieto doklady nemala k dispozícii na pojednávaní, nevedela
ich predložiť ihneď, keďže sa domáhala kópií dokladov od Technických služieb Mesta Rožňava, ktoré
jej ich odmietli vydať a tak požiadala o vydanie kópií dokladov peňažný ústav a po ich obdržaní

predložila dňa 2.12.2016 listinné dôkazy súdu, súdne pojednávanie sa konalo dňa 6.12.2016 a súd
tieto doklady spolu s vyjadrením žalovanej doručil právnemu zástupcovi žalobcu krátkou cestou až na
súdnom pojednávaní. Podľa žalovanej preto súd pochybil, ak na pojednávaní dňa 6.12.2012 vyhlásil
uznesenie,ktorýmvyhlásildokazovaniezaskončené,hociprostriedkyprocesnejobrany-listinnédôkazy
predložila pred vyhlásením uznesenia na základe pokynu súdu predložila listinné dôkazy ihneď, ako

ich mala k dispozícií. Týmito dôkazmi žalovaná preukazuje a vyvracia domnienku existencie záväzku
voči žalobcovi, keďže v zmysle nájomnej zmluvy č. XX článku 3 písm. d), bod 1, 2 a 3 mala žalovaná
platiť nájomné a služby spojené s nájmom sumu 42,35 eur mesačne, z toho sumu 23,24 eur za služby a
čiastku 19,11 eur ako nájomné na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB a.s. a potvrdzujú, že na
základe tejto zmluvy žalovaná za rok 2010 uhradila za služby a nájom vkladom na účet prenajímateľa

tieto platby: dňa 19.1.2010 sumu 42,35 eur, dňa 23.2.2010 sumu 42,35 eur, dňa 31.3.2010 sumu 42,35
eur, dňa 29.4.2010 sumu 42,35 eur, dňa 21.5.2010 sumu 42,35 eur, dňa 27.8.2010 sumu 40,71 eur,
pričom od júna 2010 platila prenajímateľovi Technickým službám Mesta Rožňava nájomné a služby v
hotovosti, avšak doklady nemá k dispozícii, pretože Technické služby Mesta Rožňava jej kópie dokladov
nevydali. Namietla preto správnosť správy Technických služieb Mesta Rožňava zo dňa 17.10.2016 (čl.

92 súdneho spisu), podľa ktorej v období od 1.1.2010 do 31.3.2011 bol uhrádzaný len nájom bez služieb.
Napokon žalovaná dodala, že za služby za rok 2010 uhradila v roku 2013 ešte sumu 35,- eur, o čom
v prílohe predložila príjmové pokladničné doklady. Na základe uvedeného navrhla zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov celého konania, vrátane trov
právneho zastúpenia.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny a zákonný a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Predovšetkým nesúhlasil
správnou argumentáciou žalovanej, že bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
majúc za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci podrobné dokazovanie až na rámec rozsahu

potrebného pre rozhodnutie o zaplatenie 390,78 eur s príslušenstvom a náležite zistil skutkový stav,
pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP. Z vykonaného dokazovania je
podľa žalobcu zrejmé, že žalovaná dobrovoľne z vlastnej vôle písomne uznala svoj záväzok voči
žalobcovi, ktorý bol jednak vlastníkom nehnuteľností, ktorú mala žalovaná v nájme a jednak bol žalobca
platiteľom všetkých energií dodaných do nehnuteľností a z uvedeného dôvodu mal žalobca ako vlastník

nehnuteľností a dodávateľ energií logicky nárok na úhradu týchto nákladov, ktoré zaplatil za žalovanú,
v dôsledku čoho je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom žalobca. Podčiarkol, že nárok na
zaplatenie dlžnej sumy odvodzuje od dohody o uznaní dlhu, a nie nájomnej zmluvy, na ktorú žalovaná
neustále poukazuje. Žalobca mal za to, že nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)CSP, lebo súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne právne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach žalovanej voči žalobcovi. Žalobca
opätovne zdôraznil, že neodvodzuje svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o nájme, ale z

uznania dlhu žalovanej podľa § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.1.2008 sp.zn. 32Cdo/4465/2007. Napokon žalobca mal za
to, že súd prvej inštancie neznemožnil uskutočnenie procesných práv žalovanej s následkom porušenia
práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ak súd prvej inštancie využil sudcovskú
koncentráciu konania podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP a nepripustil nový dôkaz do konania predložený na

pojednávaní dňa 2.12.2016, lebo žalovaná mala dostatok času produkovať dôkazy na svoju obranu,
navyše z dôkazu, ktorý predložila žalovaná na pojednávaní dňa 2.12.2016 nebolo vôbec zrejmé, akej
veci sa týkal, keďže platba nebola identifikovateľná, nebolo z nej zrejmé, čo ňou žalovaná v skutočnosti
uhrádzala a preverenie tejto okolností by si vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávania.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej lehote

preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že
neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani zmenu napadnutého rozsudku, ale rozsudok je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože žalovaná dôvodne vo svojom odvolaní
predovšetkým namietala, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym postupom znemožnil realizáciu jej

procesných práv priznaných v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv a to v takej miere, že
tým došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces.

13. V prvom rade žalovaná opodstatnene namietala, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri
aplikácii ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

15. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

16. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného
úkonu a prostriedky procesnej obrany v zmysle § 149 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého
prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17.Zcitovanýchzákonnýchustanoveníjezrejmé,žesporovékonaniesaspravujezásadoukoncentrácie
konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek
v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Princíp koncentrácie ako jeden z princípov
civilného procesu je súčasne prejavom ústavne zaručeného práva na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov. Princíp koncentrácie je odvodený od ústavných princípov zaručujúcich právo na spravodlivý
proces, resp. právo na rýchlu ochranu práv. Princíp koncentrácie konania je nástrojom k sústredeniu a
zefektívneniukonaniaakurýchlenémurozhodnutiuvoveci.Účelomazmyslomkoncentráciejezamedziť
prieťahom v konaní, resp. zefektívniť konanie, aby strany sporu boli čo možno v najkratšej dobe neistoty
v neistote ohľadne svojich práv. Súdy však môžu túto zásadu uplatňovať len na základe a v medziach

zákona.

18. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje
za zákonom stanovených podmienok procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa
prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania

za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu
za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia).
Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú
povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípomhospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5 CSP). Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je teda prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne
pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade

platí, že predloženie skutkových tvrdení, alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

19. Napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na
dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy v súlade s § 181 ods. 4 CSP, podľa ktorého
ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a

označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto
povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy
prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

20. Ustanovenie § 181 ods. 4 CSP je vo vzťahu k § 153 ods. 1 druhá veta CSP lex specialis. Uvedené
znamená, že ak súd na pojednávaní určí lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť

dôkazy, považujú sa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené stranou v
tejto lehote za predložené včas (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajanková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C.H.BECK, 2016, 578 s.).

21. Z obsahu spisu plynie, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.10.2016 uložil žalovanej

predložiť súdu „dôkazné listiny o úhrade platieb za elektrickú energiu, vodné, stočné, ktoré za sporné
obdobie údajne uhrádzala, resp. uhradila Technickým službám v zmysle rozpisu splátok“, ako i
„Technické služby predložia súdu dodatok č. 1, resp. aj ďalšie dodatky súvisiace s platbami za energie
voči mestu, resp. nájomníkom“, a napokon že sa „pourguje zmluva o nájme nebytových priestorov medzi
Technickými službami a mestom a žalovanou za sporné obdobie, vrátane dodatkov k zmluve a zmluva

o správe uzavretá medzi Technickými službami a Mestom Rožňava za sporné obdobie“ (čl. 91 súdneho
spisu).

22. Z obsahu spisu je takisto zrejmé, že žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu
prvej inštancie dňa 2.12.2016 doručila vyjadrenie, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov

uhradila za rok 2010 za služby a nájom vkladom na účet prenajímateľa Technické služby Mesta Rožňava
platby: 42,35 eur (dňa 19.1.2010), 42,35 eur (dňa 23.2.2010), 42,35 eur (dňa 31.3.2010), 42,35 eur
(dňa 29.4.2010), 42,35 eur (dňa 21.5.2010), 40,71 eur (dňa 27.8.2010), a predložila o tom doklady a vo
svojom vyjadrení žalovaná tvrdila, že od júna 2010 platila prenajímateľovi Technickým službám Mesta
Rožňava nájomné a služby v hotovosti, avšak doklady nemá k dispozícii, pretože Technické služby

Mesta Rožňava jej kópie dokladov nevydali a tiež namietla správnosť správy Technických služieb Mesta
Rožňava zo dňa 17.10.2016 (čl. 96 súdneho spisu) v časti v ktorej sa uvádza, že v období od 1.1.2010
do 31.3.2011 uhrádzala len nájom bez služieb (čl. 112-122 súdneho spisu).

23. Za takejto procesnej situácie, ak súd prvej inštancie sám uznesením vyhláseným na pojednávaní

dňa 18.10.2016 uložil žalovanej predložiť dôkazné listiny o úhrade platieb za elektrickú energiu,
vodné, stočné, ktoré žalovaná mal uhrádzať za sporné obdobie Technickým službám v zmysle rozpisu
splátok (čl. 91 súdneho spisu), naviac bez toho, aby na splnenie povinnosti žalovanej stanovil lehotu,
nemožno ako správny vyhodnotiť postup súdu pokiaľ poukazom na ustanovenie § 153 CSP, zakotvujúce
sudcovskú koncentráciu konania, následne neprihliadol na žalovanou predložené dôkazy listinné o

úhrade platieb za elektrickú energiu, vodné, stočné, ktorými žalovaná v priebehu sporu spochybňovala
výšku žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky.

24. Práve z týchto dôvodov bolo preto nutné pristúpiť ku kasácii napadnutého rozsudku bez toho, aby sa
odvolací súd zaoberal ostatnými odvolacími námietkami žalovanej. Súd prvej inštancie totiž nesprávne

postupoval, pokiaľ aplikoval zásadu koncentrácie konania ako prejav ústavne zaručeného práva na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Tá
sa totiž v dôsledku nesprávneho postupu súdu dostala do kolízie s iným ústavne zaručeným právom
žalovanej, a to právom žalovanej na prejednanie veci (ťažiskové právo spravodlivého procesu) za stavu,
ak v danom prípade žalovaná neuplatnila prostriedok procesnej obrany, ale predložila súdu listinné

dôkazy v súlade s povinnosťou, ktorú jej sám súd uložil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
18.10.2016.25. S poukazom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnutý rozsudok zrušiť podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

26. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť na prejednanie veci samej
pojednávanie, riadne naň predvolať strany sporu a umožniť im realizovať všetky procesné práva
priznané im platným procesným poriadkom a následne v spore opätovne rozhodnúť. Opätovne pritom
po skutkovej a právnej stránke posúdiť právny úkon (dohoda o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári

zo dňa XX.X.XXXX), na základe ktorého žalobca uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanej, z
ktorej je nepochybné, že dohodu o uznaní dlhu uzatvorila so žalobcom žalovaná J. O. ako fyzická osoba,
s prihliadnutím na to, že v spore bolo nesporné, že ku dňu uzavretia dohody o uznaní dlhu a splátkovom
kalendári žalovaná podnikateľskú činnosť nevykonávala. V dôvodoch súdneho rozhodnutia sa potom
vysporiadať aj s relevantnými námietkami žalovanej i žalobcu, učinenými tak v priebehu konania na súde
prvej inštancie, ako i v priebehu tohto odvolacieho konania.

27. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).