Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617208921
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617208921.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: P. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C.

F., V. L. XX/XXXX, štátny občan Slovenskej republiky proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o. so
sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zastúpený: De minimis, spol. s r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Lovinského 2, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949 o zaplatenie 441,93
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 330,93 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 330,93 Eur počnúc od 31.05.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu žalobcu proti žalovanému sčasti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
111,- Eur počnúc od 31.05.2017 do zaplatenia, a zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne za
obdobie od 31.05.2017 do 03.07.2017 z a m i e t a .

III. P r i z n á v žalobcovi náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 49,76%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 19,50 Eur , v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec dňa 23.06.2017 žalobu o zaplatenie 441,93 Eur s
príslušenstvom. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
dňa XX.XX.XXXX. Na základe Zmluvy o úvere mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 500,-

Eur. Finančné prostriedky potreboval na financovanie domácnosti a nevyhnutných potrieb spojených s
výchovou a výživou maloletého dieťaťa. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
uzatvoril Zmluvu o poskytnutí služby KOMFORT dňa XX.XX.XXXX na základe ktorej mala žalovanému
patriť odmena v celkovej výške 281,70 Eur. Na účet žalovaného zaplatil celkom sumu vo výške 941,93
Eur, ktorá skutočnosť vyplýva z karty splátok, v ktorej sú platby evidované žalovaným. Zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX T. M.
XX.XX.XXXX neobsahuje údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z..

Nesprávne je vypočítaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ( ďalej „RPMN“). Žalovaný
údaj o výške RPMN vypočítal z celkových nákladov, ktoré podľa neho mali pozostávať z úroku a
administratívneho poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaný si však svojim konaním a postupom pri
uzatváraní Zmluvy vymohol uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT k úveru, na základektorej bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému celkovú odmenu vo výške 281,70 Eur, viažúcu sa k
Zmluve č. XXXXXXXXX. Uvedenú odmenu mal zaplatiť z toho dôvodu, že žalovaný mu poskytol službu
spočívajúcu v tom, že od neho fyzicky preberie každú splátku v mieste jeho trvalého bydliska. Túto

odmenu žalovaný nezarátal do výpočtu RPMN , pričom je nutné uviesť, že výška odmeny predstavuje
viac ako polovicu hodnoty poskytnutého úveru žalovaným. Takéto dojednanie je potrebné hodnotiť ako
obchádzanie zákona, keď sa žalovaný snaží svojim konaním docieliť, aby skutočný úrok za poskytnutý
úver bol v konečnom dôsledku oveľa vyšší, ako sa uvádza v samotnej Zmluve o úvere. Žalovaný
tým sleduje jednak snahu o presvedčenie spotrebiteľa o výhodnosti poskytovaného úveru a zároveň

snahu vyhnúť sa prehláseniu požadovanej odplaty za poskytnutý úver za nezákonnú a v rozpore s
dobrými mravmi. Z praxe žalovaného je známe, že poplatok za výber splátok v mieste trvalého bydliska
spotrebiteľov nie je žalovaným fixne určený pre všetky úvery, resp. nie je určený ani v závislosti od miesta
trvalého bydliska spotrebiteľa, ale výška poplatku sa odvíja od výšky poskytnutého úveru. Objektívne
možno dospieť k záveru, že tento poplatok má funkciu nahradenia časti úroku za poskytnutý úver,
ktorý žalovaný nemôže z dôvodu striktnej právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa uviesť v samotnej

Zmluve o úvere. Zástupca žalovaného ( finančný agent ) ho neupozornil na dobrovoľný
charakter pristúpenia k takejto zmluve, naopak uviedol, že podpísanie zmluvy o zabezpečení splátok
úveru je nevyhnutné pre platnosť samotnej zmluvy o úvere. On sám nežiadal o možnosť splácania
úveru formou takejto úhrady splátok. Takéto dojednanie neprimerane vysokého poplatku v Zmluve o
poskytnutí služby KOMFORT je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola

individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Uvedené závery o nutnosti započítania takéhoto poplatku
do celkových nákladov za poskytnutý úver vychádzajú z Písomných pripomienok Európskej komisie
podaných Súdnemu dvoru Európskej Únie vo veci sp.zn. C-372/14. Výška RPMN uvedená v Zmluve o
úvere uzatvorenej žalovaným so žalobcom nebola uvedená správne, keďže pre jej výpočet boli použité
celkové náklady bez započítania poplatku za zabezpečenie výberu splátok úveru v mieste bydliska

žalobcu, čím došlo k nesprávnemu uvedeniu RPMN v neprospech spotrebiteľa. V Zmluve o úvere
nie je jasne a presne určený termín konečnej splatnosti, takže aj z tohto dôvodu je potrebné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ročná úroková sadzba za poskytnuté úvery mala v zmysle
Zmluvy o úvere predstavovať len o niečo viac ako 24,50%. Reálna výška ročnej úrokovej sadzby je však
niekoľkonásobne vyššia. Uvedené je odôvodnené tým, že napriek účelovému deleniu odplaty zo strany

žalovaného na časť úrokov, administratívneho poplatku a poplatku za výber splátok v mieste trvalého
pobytu spotrebiteľa je nutné poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred takýmto konaním dodávateľa a za
odplatu za poskytnutý úver považovať súčet uvedených položiek. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
bolo preukázané, že istina v nej je uvedená sumou 500,-Eur, celková suma, ktorú mal žalobca zaplatiť
podľa Zmluvy o úvere je suma 660,23 Eur. Zo Zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT vyplýva, že mal

zaplatiť 281,70 Eur, celkom teda 941,93 Eur. Žalovaný na karte splátok uvádza súčet istiny, úrokov
a poplatok zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru ako celkovú splatnú sumu, resp. aj počiatočný
stav. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, dobu splácania, celkovú sumu splatenú spotrebiteľom
prevyšuje hodnota ročnej úrokovej sadzby v prípade zmluvy hodnotu vyše 70%.

2. Pretože Zmluvu o úvere je nutné hodnotiť ako bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na chýbajúci
údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, taktiež vzhľadom na neúplné označenie finančného agenta
uzatvárajúceho Zmluvu za žalovaného, a v neposlednom rade taktiež pre nesprávne uvedený údaj o
výške RPMN žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. Ustanovenia o požadovanej
odplate za poskytnutý úver je nutné hodnotiť pre ich výšku , ktorá je v rozpore so zákonom a dobrými

mravmi ako neplatné. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bol poskytnutý
žalovanýmžalobcoviúvervovýške500,-Eur.Žalobcazaplatiťžalovanémusúhrnesumuvovýške941,93
Eur, takže žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 441,93 Eur. Vyzval
žalovaného na mimosúdne plnenie. Žalovaný mal možnosť plniť do 30.05.2017 mimosúdne, pretože dlh
nevrátil, povinný je zaplatiť úroky z omeškania počnúc od 31.05.2017 do zaplatenia.

3. Okresný súd Lučenec vydal dňa 29.06.2017 platobný rozkaz č.k. 9Csp/173/2017-21, proti ktorému
podal odpor žalovaný. Uznesením č.k. 9Csp/173/2017-50 zo dňa 25.0.2017 bol platobný rozkaz zrušený
podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2017.

4. V odôvodnení žalovaný uviedol, že medzi stranami bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytli žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške
500,-Eur. Povinnosťou žalobcu bolo vrátiť žalovanému 660,28 Eur. Po uzavretí Zmluvy o úvere strany
sporu uzavreli Zmluvu o poskytnutí služby KOMFORT, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúťžalobcovi služby uvedené v bode 1.1 a to za odplatu uvedenú v bode 1.2 tejto Zmluvy. Žalobca tvrdí,
že žalovanému z obidvoch zmlúv plnil nad rámec čerpanej istiny úveru sumu 441,93 Eur, pričom to
považuje za nesporné. Podľa žalovaného žalobca plnil z obidvoch zmlúv len sumu 345,08 Eur. Žalobca

dobrovoľne uzavrel so žalovaným Zmluvy, ktoré sú predmetom tohto sporu. Skutočným cieľom žalobcu
je obohatiť sa na úkor žalovaného a touto žalobou sa snaží zneužiť ochranu poskytovanú spotrebiteľom
s cieľom získania pre seba nedôvodného prospechu. Žalobca bol v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere
živnostníkom, a úver čerpal ako živnostník, a preto sa na neho nevzťahuje ochrana spotrebiteľa
ako sa to snaží docieliť žalobca v žalobe. Žalovaný sa dovoláva vzhľadom na závažnosť okolností

konkrétneho prípadu aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na zásadu uvedenú v
tomto zákonnom ustanovení je, aby žalobcovi nebola priznaná ochrana poskytovaná spotrebiteľom.
Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobcom individuálne dojednaná a teda je platná. Uvedená Zmluva
je vždy uzatvorená až po uzavretí Zmluvy o úvere. Nemohli teda podmieňovať uzavretie Zmluvy o
úvere, keďže táto bola už v čase podpisu Zmluvy o doplnkovej službe uzavretá. Uzavretie Zmluvy o
doplnkovejslužbejedobrovoľné,takakoboladobrovoľneuzavretáZmluvaoúvere.Zmluvaodoplnkovej

službe je samostatnou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej žalovaný poskytuje
svojim zákazníkom doplnkovú službu uvedenú v bode 1.1 Zmluvy o doplnkovej službe, ktorá spočíva
v pravidelnom preberaní peňažných súm na úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého
pobytu zákazníka. Zmluva o doplnkovej službe vyjadruje jasne, určito a zrozumiteľne predmet plnenia v
článku I. bod 1.1 a jeho cene článok I bod 1.2. Zmluva je samostatne uzavieranou Zmluvou. Vo vzťahu k

Zmluve o úvere je úplne samostatná a nie je podmienkou získania úveru , pokiaľ však ide o jej zánik tento
je viazaný na zánik Zmluvy o úvere, teda pokiaľ ide o jej zánik je táto Zmluva akcesorická. Skutočnosť,
že k uzavretiu Zmluvy o doplnkovej službe došlo v ten istý deň ako k uzavretiu Zmluvy o úvere je daný
len tým, že takto to bolo pre žalobcu výhodnejšie z hľadiska ušetrenia času, keďže už nemusel cestovať
za žalovaným.

5. Žalovaný ďalej v odpore proti platobnému rozkazu uvádza, že žalobca nesprávne konštatuje, že
odmena podľa Zmluvy o doplnkovej službe by sa mala započítať do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom zo Zmluvy o úvere. Podľa § 2 písm.g) zákona č. 129/2010
Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými s spotrebiteľskom úvere sú všetky náklady vrátane

úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné , ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť Zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo , aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zo skutočnosti, že

Zmluva o doplnkovej službe je vo vzťahu ku vzniku Zmluvy o úvere samostatnou a uzavretou až po
uzavretí Zmluvy o úvere vyplýva, že spotrebiteľ nemusí navyše uzavrieť Zmluvu o poskytnutí takejto
doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Teda
odmena zo Zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do určenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výpočtu úrokovej sadzby, výpočtu RPMN. Odmena za
doplnkovú službu je primeraná a v súlade s dobrými mravmi a zodpovedá náročnosti toho, že obchodný
zástupca sa musí 60-krát dostaviť do miesta trvalého pobytu žalobcu za účelom plnenia príslušnej
Zmluvy o doplnkovej službe. Výška odmeny podľa Zmluvy o doplnkovej službe nepodlieha súdnemu
prieskumu, jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o cenové

dojednanie, ktoré je vyjadrené v Zmluve určito, jasne a zrozumiteľne. Odmena za doplnkovú službu je v
Zmluveodoplnkovejslužbehlavnýmzmluvnýmdojednaním,nejdetedaovedľajšiezmluvnédojednanie.
To vylučuje aj možnosť súdu posudzovať primeranosť ceny tejto služby. Zmluva o doplnkovej službe je
akcesorickej povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru a nijako ani
nemení podmienky poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto sa odmena za túto službu nezapočítava

do RPMN. Poskytovanie doplnkových služieb je nie len úplne bežné, ale priamo právna úprava takéto
počínanie umožňuje.

6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zdôrazňuje, že nepoužil voči žalobcovi žiadne nekalé
obchodné praktiky. Zmluva o úvere bola platne uzavretá v písomnej forme a obsahuje všetky náležitosti

podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v okamihu uzavretia Zmluvy o úvere a Zmluvy
o doplnkovej službe. Žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si trovy konania.7. Súd vyzval žalobcu uznesením č.k. 9Csp/173/2017-51 zo dňa 25.07.2017, aby sa vyjadril k odporu
proti platobnému rozkazu v lehote 60 dní od doručenia uznesenia. Žalobca sa k odporu nevyjadril.

8. Súd určil termín pojednávania na deň 29.11.2017, ktoré bolo odročené na deň 29.12.2017.

9. Súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalovaného.

10. Žalobca ako účastník konania vypovedal tak, že Zmluvu o úvere uzatváral ako spotrebiteľ. Pravdou

je, že v minulosti bol živnostníkom, avšak v čase uzatvárania Zmluvy o úvere živnosť reálne nevykonával
a tento údaj uviedol len z toho dôvodu, že bolo potrebné uviesť zamestnávateľa. Nevyhnutne si
musel požičať finančné prostriedky pretože sa ocitol v ťaživej finančnej situácii. Obchodná zástupkyňa
žalovaného mu povedala, že pokiaľ uzavrie Zmluvu o doplnkovej službe bude mu poskytnutý úver, pokiaľ
takúto Zmluvu neuzavrie môže sa stať, že žalovaný mu úver neposkytne. Nevedel o tom, že táto služba
je predražená.

11. Dokazovanie súd vykonal výsluchom žalobcu, prečítaním Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT zo dňa XX.XX.XXXX, Karty
platieb k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

12. Medzi stranami nebol spor o tom, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXX ( č.l. 14 spisu - Zmluva o úvere ) za nasledovných
podmienok: poskytnutý úver 500 Eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený v Zmluve úrokovou sadzbou 29,50% ročne zo sumy
úveru, t.j. vo výške 78,36 Eur a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou 81,87 Eur. Celkové

náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru
nákladov - RPMN vo výške 64,61%. Celková čiastka, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na
základe Zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a
pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 660,28 Eur. Priemerná hodnota
RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy predstavuje 34,42 %. V písomnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že zákazník zaplatí žalovanému dlžnú sumu v 60 týždenných
splátkach. Úver sa za podmienok podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytuje na dobu 60 týždňov
a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň
60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný podpisom Zmluvy potvrdil prevzatie celej čiastky úveru
v hotovosti. Splatnosť každej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť

každej ďalšej splátky je dohodnutý siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7.deň 60.
týždňa po dni uzavretia zmluvy. V ten istý deň bola podpísaná Zmluva o zabezpečení splátok úveru,
pričom v bode I. bod 1.1 je uvedené, že poskytovateľ sa zaväzuje žalobcovi za odmenu podľa odseku
1.2 počas platnosti Zmluvy o úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej

hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX. Žalobca sa zaväzuje, že
za poskytnutie služby zaplatí žalovanému celkovú odmenu vo výške 281,70 Eur. Zákazník sa zaväzuje
splácať odmenu v splátkach a to v týždenných splátkach počas doby splácania spotrebiteľského úveru.
Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky žalovaným.

13. Z Karty splátok , ktorá je pripojená na č.l. 9 bolo preukázané, že žalovaný zaplatil celkom sumu vo
výške 830,93 Eur.

14. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa ustanovenia § 290 Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

16. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti sozmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby

získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

17. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 písm. f), j), k), zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere 1 musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ( v čase uzavretia Zmluvy o úvere 2 písm. l) citovaného

zákona ).

18. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmlúv, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv,

na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským
úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej
osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa

zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na
platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely

výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou
iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver.

20. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

21. Podľa ustanovenia § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské

zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom

nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.23. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

28. Podľa ustanovenia § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu

ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale
žalobca ako tzv. dominus litis. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ustanovenie § 216 C.s.p.).
V súlade s citovaným zákonným ustanovením žalobca žiadal vydať od žalovaného bezdôvodné
obohatenie.

29. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.

30. Medzi stranami bolo sporné, či Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je zmluvou
spotrebiteľskou.DefiníciadodávateľaaspotrebiteľajeupravenávObčianskomzákonníku.Dodávateľom
podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nie je rozhodujúce, či ide
o fyzickú alebo právnickú osobu. Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formou, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Za spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sú považované aj nároky z bezdôvodného obohatenia,
ak spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd konštatuje, že predmetná Zmluva o úvere má povahu
spotrebiteľskejzmluvy.Jejformanapredtlačenomformuláriavšeobecnézmluvnépodmienkypotvrdzujú
skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne
nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi,

čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Zmluva bola uzavretá za účelom poskytnutia finančných
prostriedkov, ktoré žalobca potreboval na zabezpečenie fungovania svojej domácnosti. Samotný názov
zmluvy o úvere „Zmluva o spotrebiteľskom úvere je dôkazom toho, že strany sporu ju uzatvárali ako
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., a pokiaľ žalobca uviedol, že je živnostník bola táto
časť Zmluvy vyplnená len ako údaj o tom, aké povolanie, prípadne zamestnanie vykonáva. Potrebné je

teda aplikovať príslušné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka príslušné ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu 30.03.2015 a príslušné ustanovenie § 290 Civilného sporového
poriadku.

31. Bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový
vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým,
na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované
ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu,na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný

bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

32. Plnenie bez právneho dôvodu - ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným
subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.

V praxi môže ísť o prípady, poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom,
plnenia tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným
pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca
plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu.

33. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť

vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať
vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

34. Súd dokazovaním skúmal, či Zmluva o úvere mala zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2
písm. f), g), k), j) resp. ( l ) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme, čiže v súlade

so zákonom. Je pravda, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry rozhodovali, že veriteľ bol povinný
určiť v zmluvách o úvere presný rozpis súm a to, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a
koľko na úroky a ostatné náklady (ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) resp. l) vyššie citovaného zákona).
Súdy citované znenie zákona prísnejšie interpretovali v porovnaní so znením Smernice č.48/2008/ES,
ktorá hovorí len o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok.

35. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) C-42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit
Slovakia,a.s.c/aKláraBíróovásavzťahujeajnažalobcomnamietanúabsenciu(bod72vktorom Súdny
dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú
splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz

v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká
časťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenietejtoistiny,odpovedal,žečl.10ods.2písm.h)smernice
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát

stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure
neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov
únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie,
napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora
(Köbler - C-224/01, 30.09.2003) a (právny názor Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/790/2015

zo dňa 25.01.2017).

36. Vyššie citovaný odkaz na rozsudok vo veci C-42/15 sa vzťahuje aj na žalobcom namietanú absenciu
náležitosti Zmluvy o úvere písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V Zmluve o úvere bol žalobcovi úver poskytnutý na dobu 60 týždňov.

Termín poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol v siedmy deň 60. týždňa po
dni uzavretia Zmluvy. Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom okrem iného objasnil aj článok
10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES nasledovne: „2.Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/
ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice
2008/48/ES jasne vyložil tak, že obsahom danej náležitosti nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho
dátumu splatnosti úveru ( deň, mesiac, rok ). Dôležitým pre tento spor je ale spôsob, akým Súdny dvor
EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 rozsudku C-42/15 poukázal na cieľ daného ustanovenia, ktorýuvádzala generálna advokátka E.Sharpston, a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná
každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek formulácia,
ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa však neukladá

v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac, rok). V danom spore bolo postačujúce, že v Zmluve o úvere
bol konkrétne definovaný počet splátok 60, definovaná výška každej splátky, určená splatnosť každej
splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že úroky ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý
by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť
jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutým úverom.

37. Súd sa postavil na to stanovisko, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, za nedodržanie
akýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvZmluveospotrebiteľskomúvere,ainýchpoplatkov,okremkúpnej

ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a

samostatne uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom. Za doplnkovú službu - inkasovanie splátok , ktorá bola medzi stranami sporu dojednaná
osobitnou zmluvou vrátane odmeny za takúto službu bol žalobca povinný platiť odmenu osobitne, avšak
inkludovanú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia
splátok bola podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve, pokiaľ mal

spotrebiteľ záujem o úver v hotovosti. Potvrdzuje to výpoveď žalobcu. Žalobca potreboval finančné
prostriedky v sume nie veľmi vysokej, pretože sa ocitol vo finančnej tiesni, a aby ich získal musel
podpísať dohodu o doplnkovej službe k Zmluve o úvere. Naviac obchodný zástupca žalovaného bol
odmeňovaný v závislosti od výšky sumy výberu splátok od jednotlivých klientov. Obchodný zástupca
mal teda aj vlastný ekonomický záujem na uzatvorení zmluvy o garantovanom výbere splátok. V súlade

s ustanovením § 52a Občianskeho zákonníka, sa jedná o prípad, keď z povahy zmlúv ako aj stranám
známehoúčelutýchtozmlúvpriichuzatváraníbolozrejmé, žetietozmluvysúodsebavzájomnezávislé.
Potom náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do ročnej priemernej miery nákladov,
nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Žalovaný v
odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že platbu odmeny v zmysle Zmluvy o garantovanej službe

do RPMN nezahrnul, takže táto otázka nebola medzi žalobcom a žalovaným spornou. Žalobca nemal
dostatok finančných prostriedkov, keď si požičal sumu vo výške 500,-Eur dňa 30.03.2015. V takejto
ťaživej finančnej situácii súd uveril jeho výpovedi, že nemal možnosť zvoliť si iný spôsob platenia len
ten, ktorý mu ponúkol žalovaný. Pričom výška za doplnkovú službu bola percentuálne vyššia ako 50%
z poskytnutého úveru. Keďže teda Zmluva o doplnkovej službe bola podmienkou uzavretia Zmluvy o

úvere, ktorá je predmetom sporu a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nebola správne
uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech žalobcu, považoval súd Zmluvu o úvere za
bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Odmena dohodnutá v
Zmluve o poskytnutí služby KOMFORT bola v skutočnosti nákladom na doplnkové služby, ktoré súviseli
so Zmluvou o úvere a mala byť započítaná do ročnej priemernej miery nákladov.

38. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo Zmluvy o úvere. Keďže
súd sa postavil na to stanovisko, že úver z dôvodov, ktoré rozvádza vyššie je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Žalobcovi bola
podľa Zmluvy č. XXXXXXXXX poskytnutá suma 500,-Eur. Žalobca zaplatil žalovanému sumu vo výške

830,93 Eur, takže žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 330,93 Eur.
Žalobca iný dôkaz ako Kartu splátok, ktorý je pripojený na č.l. 8 a 9 nepredložil, takže súd vychádzal zo
skutočne zaplatených súm, tak ako sú uvedené v Karte splátok. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi
bezdôvodnéobohatenievovýške330,93Eurapokiaľžiadalpriznaťsumuvovýške441,93Eurvozvyšku
po výšku 111,-Eur súd žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol, pretože nepreukázal zaplatenie vyššej

sumy.39. Vzhľadom na skutočnosť, že súd sa postavil na to stanovisko, že v Zmluve o úvere absentuje
povinná náležitosť a to správne vypočítaná RPMN čoho dôsledkom je, že úver je potrebné považovať
za bezúročný a bezpoplatkový, keďže súčasťou úverovej zmluvy sú poplatky nezahrnuté do RPMN

uvedené v súvisiacej Zmluve o garantovanej službe, súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti
rozsudku.

40. Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, ale len od 04.07.2017, kedy
prevzal spolu s platobným rozkazom žalobu, ktorú považoval za kvalifikovanú výzvu na mimosúdne

plnenie. Súd priznal úroky z omeškania počnúc od 04.07.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu
zamietol.

41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v
pomernom rozsahu. Žalobca mal úspech v rozsahu 74,88%. Žalovaný mal úspech v pomere 25,12%,
takže čistý úspech žalobcu činí 49,76%.

44. Žalobca - poplatník bol v spore oslobodený od súdneho poplatku (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u)

zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) a úspešný. Poplatková
povinnosť prešla podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona na neúspešného žalovaného, ktorý
je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 19,50 Eur podľa položky 1 písm. a ) Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.