Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113201830
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2113201830.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: P..

Q. T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Z. XX, C. C., zastúpený: Mgr. Miroslavom Tokarčíkom, advokátom,
Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovanému: GA Drilling, a.s., IČO: 31 382 606, Piešťanská 3, Trnava,
zastúpený: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., IČO: 35 918 098, Svätoplukova 30, Bratislava, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 9.430,80 eur spolu s príslušenstvom, ako
aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.715,40 eur od 1.8.2013
do zaplatenia zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.1.2013, doručenou súdu dňa 28.1.2013 domáhal určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 16.1.2013, ako aj
náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku, pôvodne za obdobie od 16.1.2013 do
31.7.2013, výšku ktorej vyčíslil na pojednávaní dňa 11.11.2015 sumou 13.549,44 eur s úrokom z

omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 13.549,44 eur od 1.8.2013 do zaplatenia. Výšku náhrady
mzdy žalobca následne upresnil písomným podaním doručeným súdu dňa 2.2.2016, na sumu 14.146,20
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 14.146,20 eur od 1.8.2013 do zaplatenia. O
zmene petitu žaloby súd rozhodol Uznesením č.k. 14Cpr/1/2013-99 zo dňa 6.6.2017, právoplatným dňa
28.6.2017. Na pojednávaní súdu konanom dňa 28.11.2017, žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie
9.430,80 eur spolu s príslušenstvom späť a ďalej trval na zaplatení náhrady mzdy len za dva mesiace
výpovednej doby vo výške 4.715,40 eur spolu s príslušenstvom.

2. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 2.7.2013, k tejto sa vyjadril písomným podaním doručeným
súdu dňa 22.7.2013. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, s Pracovnou zmluvou č. 8/2012 zo dňa
16.4.2012, s Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve č. 8/2012 zo dňa 28.5.2012, so Záznamom o incidente
zo dňa XX.X.XXXX-Q. G. T., s Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 16.1.2013 a zistil
nasledovný skutkový stav.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného bol zamestnaný na základe Pracovnej zmluvy
od 1.5.2012 v pozícii výskumný pracovník. Dňa 4.10.2012 utrpel pracovný úraz, ktorý spôsobil jeho
dlhodobú pracovnú neschopnosť, na ktorú nastúpil dňa 9.10.2012 a trvala do 31.12.2012. V tom období
sa intenzívne vykonávali dokončovacie práce projektov. Po ukončení PN žalobca nastúpil do práce dňa7.1.2013. Na utorok 15.1.2013 o 15.00 hod. bolo ohlásené pracovné stretnutie, na ktoré bol žalobca
prizvaný P.. H. a pánom E. st. V priebehu dňa bol žalobca manažérom vyzvaný, aby stretnutie posunul
na 17.00 hod.. Na toto pracovné stretnutie žalobca neprišiel, pretože bol na tom zdravotne zle, pociťoval

nevládnosť, horúčku, nevoľnosť, triasli sa mu ruky a krútila hlava. Telefonicky sa snažil okolo 14. - 15.
hodiny popoludní oznámiť P.. H., že na stretnutie nepríde, čo sa mu ale nepodarilo. Následne o 15.
hodine odišiel z práce. Skutočnosť, že nepríde na stretnutie nikomu neoznámil, len recepčnej povedal,
že ide na ubytovňu, k lekárovi však nešiel. Dňa 16.1.2013 riadne nastúpil do práce a v predstave zlého
nedorozumenia, napísal vedľa seba ceduľku: „Hladovka !!! Rodina sa pýta !!! Prečo ???“. Do kancelárie

za ním prišiel zástupca konateľa M. E. a povedal mu, aby si dal výpoveď. Tiež mu povedal, že sa správa
ako hovädo, na čo sa žalobca rozčúlil a uviedol mu, že to takto nejde a či vie, čo je rodina. Žalobca
pripustil, že v tej chvíli hovoril hlasnejšie, aby to bolo zrozumiteľnejšie, konal v afekte, nakričal na M. E.i
vie čo je to za silu rodina. Tiež mu povedal, že ho zahluší, bol to následok vyjadrenia pána E., ktorý ho
podpichoval ohľadom zdravia a rodiny, či ju takto chce uživiť. Nastala situácia keď kričal pán E., potom
kričal aj žalobca. M. E. sa na neho tlačil, vstupoval do jeho zóny, nemal kam ustupovať a možno došlo

pri tom k nejakému kontaktu, bránil sa postojom a rukami. V tej dobe boli v kancelárii prítomní len sami
dvaja. Žalobca M. E. oznámil, že výpoveď si nedá, následne sa vrátil s tým, že má okamžitú výpoveď,
na čo zareagoval, aby mu ju dali písomne. V ten deň zasadla aj komisia, kde bol prítomný M. E., P.. H.,
P.. C. E. a P.. S. Z., kde mu dali na prečítanie listinu s 8. bodmi v ktorých boli uvedené dôvody, prečo
mu dávajú výpoveď. Výpoveď, ktorá mu bola daná na podpísanie nepodpísal, pretože s ňou nesúhlasil,

pričomodžalovanéhožiadal,abyakceptovaljehozdravotnýstav.Žiadal,abymuvýpoveďposlalipoštou,
doručené poštou mu však nič nebolo. Z práce odišiel medzi 14. a 15. hodinou, následne sa poobede
zrútil,pričomklekárovizašielažpotrochdňoch,práceneschopnýnebol.Doprácevnasledujúcichdňoch
už nenastúpil, prideľovania práce sa nedomáhal písomne ani inak, keď dospel k názoru, že trvať na
tomto pracovnom pomere je pre neho za daných podmienok nemožné.

4. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný ukončil pracovný pomer žalobcu formou okamžitého
skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko sa údajne dopustil
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
uvedené agresívne správanie žalobcu voči konateľovi spoločnosti pánovi E. a údajný pokus o jeho

fyzické napadnutie. Žalobca si nie je vedomý, že by sa dopustil takého správania voči konateľovi E.,
ktoré by malo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre takéto ukončenie
pracovného pomeru, keď tu chýba hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Skutok, ktorý žalovaný opisuje
vo svojom okamžitom skončení pracovného pomeru, považuje za skresľujúci a nepravdivý, neodohral

sa tak, ako to bolo opísané žalovaným. Naopak, žalobca má za to, že práve on bol slovne atakovaný,
dôsledkom čoho bola jeho reakcia na podobnej úrovni, v žiadnom prípade však nedosiahla intenzitu
takého konania, ktoré by sa mohlo klasifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny a pre ktoré
by mohol byť s ním ukončený pracovný pomer formou okamžitého skončenia. Žalobca okrem určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žiadal aj náhradu mzdy vo výške priemerného

mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov výpovednej doby, a to vo výške 4.715,40 eur. Náhradu
mzdy žiadal vo výške priemerného zárobku, výpočet ktorého upravuje § 134 Zákonníka práce, keď
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok.

5. Štatutárnyzástupcažalovaného,M.E.uviedol,ževovzťahukžalobcovibolvpodstatejehonajvyšším
nadriadeným, i keď nebol priamo zadávateľom jeho úloh, medzi nimi išlo o štandardný pracovný vzťah.
Dňa 15.3.2013 sa žalobca nedostavil na dohodnuté stretnutie a ani nedal vedieť, z akého dôvodu
sa nedostavil. Nasledujúci deň sa bol žalobcu spýtať, prečo na stretnutie neprišiel, žalobca mu však

neodpovedal, len vytiahol na stôl papier o nejakej hladovke. Napriek tomu, že žalobca neodpovedal,
naďalej sa snažil zistiť príčinu jeho konania. Žalobca ale zvýšil hlas, vyšiel spoza stola a podišiel k
nemu a začal opisovať svoju rodinu a finančnú situáciu. V tej chvíli bolo takéto vysvetlenie pre neho
neprijateľné, pretože žalobca zvyšoval hlas a kričal, pričom do všetkých kancelárii boli pootvárané dvere.
Preto žalobcovi povedal, aby sa nesprával ako hovädo a aby sa išiel von vyvetrať, nech si to môžu v

kľude prediskutovať. Pretože žalobca kričal a neodpovedal na jeho otázky, aj on zvýšil hlas keď mu
povedal nech sa ide von prejsť. Následne z kancelárie žalobcu odišiel. Asi po pol minúte prišiel žalobca
do jeho kancelárie a pokračoval vo svojom agresívnom správaní, dokonca vošiel do jeho osobnej sféry,
keď vošiel za jeho stôl a pristúpil k nemu. Žalobca mu naďalej vulgárne nadával, povedal mu že hozahluší a snažil sa na neho fyzicky zaútočiť do tej miery, že sa mu musel uhnúť a asi o dva kroky
ustúpiť. Vtedy do kancelárie vošiel kolega a žalobca sa vo svojom správaní zabrzdil. Vo chvíli, kedy
žalobca vošiel za jeho stôl, sa intenzita žalobcovho správania zvyšovala, vzhľadom na jeho správanie

mal fyzický strach že mu ublíži, pretože sa ho žalobca snažil chytiť pod krk, čomu sa uhol, i keď má
dojem, že sa mu dotkol brady. Vyhrážky že ho zahluší, počuli aj ďalší zamestnanci, v tej dobe však v
kancelárii bol so žalobcom len sám. Po odchode žalobcu z kancelárie, si zvolal tých, ktorí boli svedkami
toho, ako žalobca kričal, bola to asistentka Z., kolega H. a kolega Z.. Nakoľko správanie žalobcu sa
dalo označiť za psychopatické a nevedel si predstaviť jeho zotrvanie v spoločnosti, pripravili dohodu

o skončení pracovného pomeru, nakoľko na skončení pracovného pomeru sa s ním chceli dohodnúť.
Následne si zavolali žalobcu a oznámil mu zámer rozviazať s ním pracovný pomer, a to za prítomnosti
pána Z. ktorý je finančným riaditeľom, pána H. ktorý bol projektovým riaditeľom a pani E., ktorá mala
na starosti ľudské zdroje. Žalobca nechcel prijať dohodu o skončení pracovného pomeru, preto mu dali
okamžité skončenie pracovného pomeru, prevzatie ktorého žalobca taktiež odmietol podpísať. Žalobca
odišiel z práce a viac sa už nevrátil, od 16.1.2013 ich žalobca už nekontaktoval. V spoločnosti mali

vedomosť o finančnej situácii žalobcu ako aj o tom, že mu neboli vyplatené nemocenské dávky, čo
nebolo zapríčinené z ich strany, napriek tomu sa mu snažili v decembri 2012 uľahčiť situáciu úverom
vo výške 2.000 eur, žalobca sa však nedostavil na podpísanie potrebných dokladov pre poskytnutie
úveru. Táto situácia bola rovnako aj pre neho napätá, pretože v ich spoločnosti nie je zvykom, aby dávali
okamžité skončenie pracovného pomeru, tento prípad bol prvý. Už v predchádzajúcom období, niekedy

od septembra 2012, mal určité indície od kolegov o vulgarizmoch zo strany žalobcu, kolegovia ho mali
za čudáka a napríklad keď žalobca pracoval s nejakým nástrojom, nechceli mu byť otočení chrbtom.

6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný za účelom zadania nových pracovných pokynov
zvolal na 15.1.2013 pracovné stretnutie, na ktorom sa mali spoločne so žalobcom stretnúť štatutári

spoločnosti a ostatní vedúci zamestnanci žalovaného. Išlo o vopred ohlásené pracovné stretnutie, o
ktorom žalobca vedel a ktoré sa týkalo projektu, na ktorom žalobca priamo pracoval, takže jeho účasť
na tomto stretnutí bola nevyhnutná. Aby sa tohto stretnutia zúčastnil spolu s vedením spoločnosti aj
žalobca, bol priamy pokyn jeho nadriadeného. Na toto stretnutie bez akéhokoľvek ospravedlnenia,
hoci bol v ten deň v práci, žalobca neprišiel a ani nedal vedieť, prečo nepríde. Žalobca sa tohto

pracovného stretnutia nezúčastnil, pričom žalovaný má za to, že žalobca svoj odchod, ako aj dôvody
jeho absencie na predmetnom pracovnom stretnutí na recepcii neoznámil a ani sa nepokúšal s
nikým skontaktovať s cieľom toto oznámiť. Dňa 16.1.2013 sa štatutár žalovaného, M. E. dopytoval
u žalobcu, z akého dôvodu sa stretnutia nezúčastnil, na čo žalobca zareagoval agresívne a so
zvýšeným hlasom. Agresívne a afektované správanie voči M. E. bolo sprevádzané pejoratívnym a

vulgárnym vyjadrovaním a vyústilo k fyzickému napadnutiu osoby M. E.. Žalovaný dňa 16.1.2013
spísal všetky okolnosti predchádzajúce okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný dospel k záveru, že konanie žalobcu dosiahlo stupeň intenzity závažného porušenia
pracovnej disciplíny, bol s ním pracovný pomer rozviazaný okamžitým skončením. Písomné okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi osobne predložené na pracovisku dňa 16.1.2013 pánom

M. E. a žalobca bol žalovaným riadne oboznámený aj s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného
pomeru, pričom tieto dôvody boli uvedené aj v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia. Písomné
vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca odmietol prevziať dňa 16.1.2013, čím
bolo okamžité skončenie žalobcovi doručené a pracovný pomer bol skončený k uvedenému dátumu,
kedy žalobca odmietol písomnosť prevziať, keď túto skutočnosť odmietnutia prevziať si doručované

okamžité skončenie pracovného pomeru potvrdili svojim podpisom traja svedkovia, P.. S. H., P.. S. Z.
a Bc. C. E.. Žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov, nakoľko však v čase okamžitého skončenia pracovného
pomeru so žalobcom, u žalovaného nepôsobili zástupcovia zamestnancov, táto povinnosť prerokovať
okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, žalovanému nevznikla. Pokiaľ

ide o uplatnený nárok na náhradu mzdy, právny zástupca žalovaného bol toho názoru, že takýto
nárok na náhradu mzdy žalobcovi vôbec nevznikol. V prípade neplatného skončenia pracovného
pomeru, zamestnancovi prislúcha náhrada mzdy v dvoch prípadoch, ak zamestnávateľ oznámil, že
trvá na ďalšom zamestnávaní, patrí mu nárok na náhradu mzdy od momentu kedy túto skutočnosť
zamestnávateľ oznámil až do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru. V danom prípade žalobca nikdy od dania okamžitého
skončenia pracovného pomeru, teda od 16.1.2013 až do 31.7.2013, neoznámil žalovanému, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, tohto sa nedomáha ani samotnou žalobou, nemá tým pádom nárok na náhradu
mzdy. Žalobca by mal nárok na náhradu mzdy len v prípade, ak by okamžité skončenie pracovnéhopomeru bolo neplatné a ak by zároveň na ďalšom zamestnávaní netrval, čím by mu vznikol nárok na
náhradu mzdy za dva mesiace výpovednej doby. Z týchto dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania.

7. Svedok P.. S. Z., finančný riaditeľ žalovaného uviedol, že mal kanceláriu medzi kanceláriou M. E. a
kanceláriou žalobcu. Vedel, že M. E. bol v kancelárii žalobcu, nepočul o čom sa rozprávali. Následne
išiel žalobca do kancelárie M. E., odkiaľ začul krik, preto bežal za nimi, čo sa stalo. Ako vchádzal do
kancelárie, počul ako žalobca povedal M. E., že ho zahluší. Stál tvárou k M. E. za jeho stolom, boli blízo

prisebe,pričomM.E.bolnievpozíciiriadnestojaceho,alebolvyklonenýdozaduakokebycúval.Svedok
videl, že je pán E. vystrašený, žalobca si niečo mumlal popod nos. Po odchode žalobcu z kancelárie, mu
M. E. povedal, že sa ho žalobca snažil chytiť pod krkom čoho sa zľakol, preto mu povedal, že sa správa
ako hovädo a poslal ho, aby sa išiel von ukľudniť. Následne sa išiel aj pán E. von vyvetrať. Svedok išiel
za žalobcom do kancelárie s otázkou, čo to malo znamenať, na čo mu žalobca nepovedal nič, iba mu
predložil papier, na ktorom mal napísané Hladovka a ešte niečo, čo si presne nepamätá. M. E. sa ho

spýtal, ako by toto mal riešiť, preto mu poradil, aby na žalobcu dal trestné oznámenie. M. E. nechcel
žalobcovi robiť problémy a podávať trestné oznámenie, na druhej strane však nie je možné takéto
správanie zamestnancov trpieť, preto sa dohodli, že žalobcovi dajú výpoveď. Najskôr žalobcovi ponúkli
dohodu a potom ako žalobca odmietol rozviazanie pracovného pomeru dohodou, dali mu okamžité
skončenie pracovného pomeru a predložili mu záznam o incidente, na ktorý žalobca reagoval, že sa

to takto nestalo. Následne sa prestal k veci vyjadrovať. Od skončenia pracovného pomeru o žalobcovi
nepočuli, považovali túto vec za ukončenú, až niekedy v júli toho istého roka sa dozvedeli, že bola
podaná táto žaloba. Žalobca sa už viac neukázal, nekomunikoval so žalovaným.

8. Z Pracovnej zmluvy č. 8/2012 zo dňa 16.4.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou

Geothermal Anywhere, a.s., so sídlom Trnava, Piešťanská 3 ako zamestnávateľom a P.. Q. T. G. ako
zamestnancom. Zamestnanec bol prijatý do pracovného pomeru ako výskumný pracovník, s nástupom
do práce dňa 1.5.2012. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 1.5.2012 do 31.7.2013.
Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve č. 8/2012 zo dňa 28.5.2012, bol upravený text Článku 1., odseku 7
pracovnej zmluvy, ktorý upravuje pracovný čas zamestnanca s tým, že ostatné časti pracovnej zmluvy

sa nezmenili.

9. ZoZáznamuoincidentezodňaXX.X.XXXX-Q.G.T.súdzistil,žepredchádzajúcideňsazamestnanec
Q. G. T. nedostavil na dohodnuté stretnutie prezentácie svojich úloh pred manažmentom spoločnosti,
nasledujúce doobedie sa za ním prišiel informovať konateľ spoločnosti M. E. prečo sa nedostavil

na stretnutie 15.1.2013, namiesto získania relevantných informácií od zamestnanca mu bol ukázaný
papier s nápisom „Hladovka, rodina sa pýta prečo?“, zdôvodnenie papiera zamestnancom bolo, že
v predchádzajúcom období bol dlhodobo práce neschopný a sociálna poisťovňa mu ešte nevyplatila
peniaze, čo dáva za vinu spoločnosti, konateľ spoločnosti mu vysvetlil, že aj v ťažkej finančnej situácií
mu v decembri schválili pôžičku 2000 eur, kde bolo viacero dohodnutých stretnutí na uzavretie zmluvy,

kde sa nedostavil, zamestnanec začal následne vulgárnym a agresívnym spôsobom vystupovať na
konateľa spoločnosti, konateľ spoločnosti sa ohradil voči jeho správaniu a vysvetlil mu, že vždy stál na
jeho strane, čo zamestnanec neakceptoval a ďalej pokračoval vo vulgárnom a agresívnom správaní,
následne konateľ opustil jeho kanceláriu a povedal zamestnancovi, nech sa ide von vyvetrať a nech
sa správa slušne a nie ako „hovädo“, po krátkom čase prišiel zamestnanec do kancelárie konateľa a

opätovnemurozprávalozničenírodiny,používalvulgarizmy,snažilsachytiťkonateľapodkrkanásledne
sa mu vyhrážal že ho „zahluší“, konateľ sa ohradil voči jeho správaniu a poslal ho preč z kancelárie,
následne mu konateľ prišiel oznámiť do kancelárie že mu dáva okamžitú výpoveď, čo zamestnanec
akceptovalapožadovaltútovýpoveďvpísomnejpodobe.ZáznamoincidentepodpísalM.E.asvedkovia
S. Z. a M. Z., žalobca záznam nepodpísal.

10. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru súd zistil, že bolo dané zamestnávateľom Geothermal
Anywhere,a.s.,Trnava,Piešťanská3,zamestnancoviP..Q.T.G.dňa16.1.2013,vsúladesustanovením
§-u 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodov konania zamestnanca, ktoré jednoznačne dosiahlo
intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny a spočívalo v tom, že dňa 16. januára 2013

agresívnym spôsobom vystupoval voči konateľovi zamestnávateľa p. E. a fyzicky p. E. napadol, resp.
sa pokúsil chytiť ho pod krk. Neospravedlniteľné konanie zamestnanca bolo navyše sprevádzané jeho
kontinuálnym pejoratívnym a vulgárnym vyjadrovaním sa voči osobe p. E.. Uvedené konanie bolo
považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorým boli porušené základné povinnostizamestnanca vyplývajúce z Pracovnej zmluvy ako aj povinnosti ustanovené v § 81 pod písmenami a)
a c) Zákonníka práce, čím boli naplnené všetky zákonné náležitosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktoré je účinné jeho doručením zamestnancovi. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo

podpísané podpredsedom predstavenstva M. E.. V spodnej časti listiny je uvedené, že zamestnanec
nechcel podpísať okamžité skončenie s odôvodnením „nepodpíšem nič“. Následne boli podpísaní
svedkovia P.. S. H., P.. S. Z., Bc. C. E..

11. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané

žalobcovipísomnýmpodanímžalovanéhozodňa16.1.2013,akoajnároknanáhradumzdyzneplatného
rozviazania pracovného pomeru.

12. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vzniku pracovného pomeru, odo
dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať
práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

14. Podľa § 81 písm. a), písm. c) Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vzniku pracovného pomeru,
zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený.

15. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu zániku pracovného pomeru,
pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

16. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu zániku pracovného pomeru,
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu.

17. Podľa § 68 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu zániku pracovného pomeru,
zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol.

18. Podľa § 70 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu zániku pracovného pomeru, okamžité
skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom
skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v
ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne
meniť.

19. Podľa § 74 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu zániku pracovného pomeru, výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do

siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie
pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

20. Podľa § 12 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu zániku pracovného pomeru, ak

sa podľa tohto zákona vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ,
u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne; to neplatí, ak tento zákon
ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.21. Podľa § 38 ods. 1 veta prvá a tretia Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu zániku pracovného
pomeru, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo
vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené

zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v
jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

22. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu zániku pracovného pomeru,
povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec

alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

23. Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu zániku pracovného pomeru, neplatnosť

skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo
dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24. Po vykonanom dokazovaní mal súd výsluchom strán, výsluchom svedka a listinnými dokladmi

preukázané, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný na základe Pracovnej zmluvy uzavretej dňa
16.4.2012 ako výskumný pracovník s nástupom do práce dňa 1.5.2012, a to na dobu určitú od 1.5.2012
do 31.7.2013. Na deň 15.1.2013 bolo vopred ohlásené pracovné stretnutie, ktoré sa týkalo projektu, na
ktorom žalobca priamo pracoval, a na ktoré bol žalobca svojim nadriadeným prizvaný. Na toto stretnutie
sažalobcanedostavil,pričomsavopredneospravedlnil,následnezpracoviskaodišiel.Dňa16.1.2013sa

štatutár žalovaného, M. E. dopytoval u žalobcu, z akého dôvodu sa stretnutia nezúčastnil, pričom medzi
nimi došlo ku konfliktu. Následne bolo žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny ktoré spočívalo v tom, že žalobca dňa 16.1.2013 agresívnym
spôsobom vystupoval voči konateľovi žalovaného M. E., ktorého fyzicky napadol a pokúsil sa ho chytiť
pod krk. Písomné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi dané dňa 16.1.2013, ktoré

žalobca v prítomnosti troch svedkov odmietol v ten istý deň prevziať.
Medzi stranami bolo v konaní sporné, či správaním žalobcu došlo k závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny, alebo jeho správanie intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny nemalo. Žalobca
tvrdil, že štatutárny zástupca žalovaného, M. E. na neho kričal, povedal mu že sa správa ako hovädo,
následne ho žalobca nahlas upozorňoval a v afekte na neho nakričal a povedal mu, že ak mu siahnu na

rodinu, tak ho zahluší. Štatutárny zástupca žalovaného naopak tvrdil, že keď sa snažil zistiť príčinu, pre
ktorú sa žalobca nedostavil na pracovné stretnutie, žalobca na neho začal zvyšovať hlas a kričať, na čo
mu povedal aby sa nesprával ako hovädo. Žalobca prišiel za ním do jeho kancelárie, kde pokračoval
v agresívnom správaní voči nemu, vulgárne mu nadával, prišiel za ním za stôl, vstúpil do jeho osobnej
sféry a snažil sa na neho fyzicky zaútočiť a chytiť ho pod krk tak, že sa musel až uhnúť. Pri tom mu

povedal že ho zahluší, z čoho mal fyzický strach že na neho zaútočí, keď sa žalobca prestal takto správať
až po tom, ako do kancelárie vstúpil ich kolega. Obe strany sa vo svojich vyjadreniach zhodli na tom,
že medzi nimi došlo ku konfliktu, že žalobca v afekte povedal štatutárnemu zástupcovi že ho zahluší,
a štatutárny zástupca povedal žalobcovi, aby sa nesprával ako hovädo. Ich vyjadrenia sa rozchádzali
v tom, či došlo k fyzickému útoku zo strany žalobcu voči štatutárovi žalovaného, prípadne k pokusu o

takýto útok, a či zo strany žalobcu takýmto konaním došlo k porušeniu pracovnej disciplíny závažným
spôsobom. Svedok vypočutý v konaní, potvrdil tvrdenia štatutárneho zástupcu žalovaného o tom, že
tentonažalobcunekričal,keďnaopak,žalobcakričalnazástupcužalovaného,povedalmužehozahluší,
čo svedok priamo počul a zároveň videl, ako žalobca stál oproti štatutárnemu zástupcovi žalovaného za
jeho stolom, pričom tento stál v takej pozícii, ktorá nasvedčovala tomu, že žalobcovi ustupuje. Tvrdenie

žalovaného o takom správaní žalobcu, ktoré možno považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny,
keď na svojho bezprostredne nadriadeného kričal, povedal mu že ho zahluší, a správal sa spôsobom,
ktorý v ňom vzbudil strach z fyzického napadnutia, i keď priamy fyzický útok preukázaný nebol, mal súd
potvrdené svedeckou výpoveďou Ing. S. Z.. Žalobca naopak, ním tvrdené skutočnosti o tom, že kričať na
neho začal štatutárny zástupca žalovaného, súdu nepreukázal, a ani žiadne dôkazy na podporu svojich

tvrdení, súdu neoznačil ani nepredložil.

25. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinnostístanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným
poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť
porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia
pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným
porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie),
je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Tieto

pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník
práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia
pracovnej disciplíny.
Napriek veľkému významu stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny pre samotný výber spôsobu
skončenia pracovného pomeru a taktiež pre posudzovanie platnosti rôznych spôsobov skončenia

pracovného pomeru, v Zákonníku práce absentuje presnejšia špecifikácia pravidiel pri určovaní stupňa
intenzity porušenia pracovnej disciplíny. V prípade súdneho konania je preto úlohou súdu, aby z
vykonaného dokazovania skúmal všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny, pričom prihliadne na
osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných
úloh, na dôležitosť a význam konkrétnej pracovnej úlohy, na mieru zavinenia zamestnanca, ako

aj na spôsob porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky porušenia pracovnej
disciplíny pre zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z
pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu
závažného porušenia pracovnej disciplíny.

26. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či správaním žalobcu dňa
16.1.2013 došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ako aj intenzitou tohto porušenia. Vzhľadom k tomu,
že v konaní bolo preukázané, že žalobca sa dňa 16.1.2013 správal na pracovisku takým spôsobom,
že začal na svojho bezprostredne nadriadeného kričať, tomuto povedal že ho zahluší, a správal sa

spôsobom vzbudzujúcim obavu z fyzického napadnutia, dospel súd k záveru, že zo strany žalobcu
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, a to závažným spôsobom, ak súd zohľadnil, že takto sa žalobca
správal voči svojmu nadriadenému, priamo na pracovisku, keď svedkami takéhoto nedôstojného a voči
nadriadenému neúctivého správania, mohli byť a aj boli, ostatní zamestnanci. Už samotný verbálny útok
počas pracovnej doby, na pracovisku, voči nadriadenému, súd považoval za tak významnú okolnosť, že

spravidla sama osebe postačuje na záver o porušení povinnosti zamestnanca, vyplývajúci z právnych
predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práci, zvlášť hrubým spôsobom. Súd prihliadol aj na
okolnosti, ktoré porušeniu pracovnej disciplíny predchádzali, a to na neospravedlnenú neúčasť žalobcu
na pracovnom stretnutí, ktorého sa mal zúčastniť v predchádzajúci deň. Ako bolo preukázané, a žalobca
tvrdenia žalovaného o tomto pracovnom stretnutí nespochybnil, na stretnutie bol žalobca riadne a včas

predvolaný, jeho účasť na stretnutí bola nevyhnutná vzhľadom na prezentovanie projektu, na príprave
ktorého sa žalobca priamo podieľal a stretnutie sa malo uskutočniť spoločne so štatutármi spoločnosti a
ostatnými vedúcimi zamestnancami žalovaného, keď účasť žalobcu, bola vyžiadaná na priamy pokyn
jeho nadriadeného. Ak potom žalobca odišiel z pracoviska bez toho, aby svoju neprítomnosť riadne
ospravedlnil, keď nikomu zo svojich nadriadených svoj odchod neohlásil, pričom oznámenie recepčnej

za riadne ospravedlnenie nemožno považovať, porušil konkrétnu pracovnú úlohu, ktorá mu bola uložená
priamonadriadeným,čovediekzáveru,žežalobcanemalzodpovednýprístupkplneniupracovnejúlohy,
ktorú žalovaný považoval za významnú. Následné zisťovanie príčiny jeho neúčasti na pracovnej porade
zo strany zástupcu žalovaného, možno potom považovať za dôvodné, a naopak, spôsob správania a
vystupovania žalobcu voči konateľovi zamestnávateľa, ktorý sa dôvodne pýtal na príčinu nesplnenia

uloženej mu úlohy, za neprimerané, prekračujúce hranice slušného správania sa na pracovisku a voči
nadriadenému (s poukazom na to, že žalobca ako dôsledok svojej neospravedlnenej absencie takéto
dotazy nadriadeného mohol očakávať). Súd tu poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že
v priebehu dňa 15.1.2013 bol manažérom požiadaný, aby stretnutie preložil z 15-tej hodiny na 17-tu
hodinu, keď už vtedy mal žalobca možnosť oznámiť žalovanému, že sa pracovného stretnutia nemôže

zúčastniť a z akých dôvodov, čo žalobca neurobil. Rovnako tak pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý
žalobca tvrdil, mal navštíviť lekára, čo by bolo tiež ospravedlniteľným dôvodom pre jeho neúčasť na
pracovnom stretnutí. Súd pri svojich úvahách o spôsobe správania žalobcu voči konateľovi žalovaného,
teda prihliadol aj na skutočnosti ktoré sa odohrali dňa 15.1.2013, i keď nesplnenie tejto pracovnejúlohy nebolo bezprostrednou príčinou pre danie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Z
vyššie uvedených dôvodov súd považoval správanie žalobcu dňa 16.1.2013 voči svojmu nadriadenému,
M. E., za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s ním bol zo strany žalovaného, platne

okamžite skončený pracovný pomer.

27. Súd preto považoval žalobu za nedôvodnú a okamžité skončenie pracovného pomeru dané
žalobcovi dňa 16.1.2013 za právne účinné, keď bol toho názoru, že jeho písomné vyhotovenie obsahuje
všetky formálne náležitosti, aké vyžaduje Zákonník práce a obsahuje aj materiálne dôvody okamžitého

skončenia pracovného pomeru, ktoré sú v ňom priamo uvedené. Toto okamžité skončenie bolo
uplatnené v zákonnej lehote 2 mesiacov, odkedy sa zamestnávateľ o dôvodoch závažného porušenia
pracovnej disciplíny dozvedel, bolo dané v písomnej forme a bolo riadne odôvodnené. V okamžitom
skončení pracovného pomeru sú priamo uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, a to závažné
porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktoré spočívalo v agresívnom chovaní žalobcu v pracovnom
čase a na pracovisku voči svojmu vedúcemu zamestnancovi, štatutárovi žalovaného, kde odzneli

vyhrážky na jeho adresu a pokus o fyzické napadnutie. Túto skutočnosť v konaní priamo potvrdil svedok
P.. S. Z.. Rovnako tak aj žalobca potvrdil, že vo vzťahu k štatutárovi žalovaného M. E. komunikoval
zvýšeným hlasom a v afekte mu povedal, že ho zahluší, keď toto priamo uviedol aj v samotnej žalobe,
kde sa vyjadril, že ho to mrzí. Súd má za to, že takéto správanie, je nutné považovať za konanie, ktoré
dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď sa udialo na pracovisku v pracovnom

čase, a bolo smerované voči nadriadenému žalobcu a štatutárovi žalovaného. Zároveň dospel súd
k záveru, že boli splnené aj podmienky doručenia písomného vyhotovenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcovi, a to tým, že okamžité skončenie žalobca odmietol prevziať, čo priamo
na tejto listine potvrdili traja prítomní svedkovia, súčasne túto skutočnosť nespochybnil ani žalobca vo
svojich vyjadreniach, kedy opakovane uvádzal, že túto písomnosť nepodpísal. Takisto v tom čase nebolo

potrebné skončenie pracovného pomeru prerokovať so zástupcami zamestnancov, keďže u žalovaného
zástupca zamestnancov v tej dobe nebol určený. Teda, boli splnené všetky relevantné hmotnoprávne
podmienkydaniaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruapracovnýpomeržalobcusaskončildňom
16.1.2013 na základe tohto písomného skončenia pracovného pomeru. S poukazom na tieto skutočnosti
súd žalobu v rozsahu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu

mzdy za dva mesiace výpovednej doby, vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol, keď okamžité skončenie
pracovného pomeru považoval za platné a z toho dôvodu žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu
mzdy.

28. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

29. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

30. Podľa§146ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

31. Žalobca na pojednávaní dňa 28.11.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie náhrady mzdy v

sume 9.430,80 eur spolu s príslušenstvom späť, z toho dôvodu súd so súhlasom žalovaného s týmto
čiastočným späťvzatím, žalobu v tejto časti vo výroku I. zastavil.

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256
ods. 1 Civilného sporového poriadku. V časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 9.430,80 eur s
príslušenstvom, v ktorej súd konanie čiastočne zastavil, žalobca späťvzatím žaloby z procesného

hľadiska zavinil zastavenie konania, preto má v tejto časti žalovaný nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi. Vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, rovnako mal vo veci úspech žalovaný. Z
toho vyplýva hrubý úspech žalovaného 100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech
žalovaného je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi
na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného

sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).