Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211685
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116211685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a. s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - K.
B., B. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 978,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 25C/193/2016 - 171 zo dňa 11.05.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o splatnosti sumy 978,01 Eur v 80 eurových splátkach.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
978,01 Eur v 80-eurových mesačných splátkach, ktoré bude platiť vždy do 25-teho dňa v mesiaci až do
úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 261 ods. 3; 497; 708 ods. 1

a 2 a 710 Obchodného zákonníka, ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením §
1 ods. 3; 3 ods. 6; 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany dňa
19.05.2010 uzatvorili zmluvu o bežnom účte v zmysle ust. § 708 a nasledujúcich Obchodného zákonníka
s uvedením frekvencie výpisov mesačne. Súčasne uzatvorili aj zmluvu o vydaní a používaní platobnej
karty MasterCard s uvedením denného limitu 50 000 Sk (1 659,70 Eur). Strany uzatvorili aj zmluvu o

poskytnutí služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Žalovaný však neplnil podmienky tejto zmluvy
a s peňažnými prostriedkami nakladal nad rámec povoleného prečerpania na svojom bežnom účte.
Takto sa dostal do nepovoleného prečerpania v žalovanej sume.

4. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha nároku na zaplatenie nepovoleného prečerpania z účtu vo
výške 978,01 Eur spolu s 28 %-ným ročným úrokom od 27.09.2013 do zaplatenia, a to z pôvodnej sumy
nepovoleného prečerpania vo výške 1 481,12 Eur.

5. Z predloženého výpisu z bežného účtu žalovaného vyplýva, že za obdobie od uzatvorenia zmluvy
boli žalovaným realizované kreditné a debetné operácie výbermi z účtu a platbami platobnou kartou,pričom debetné operácie prevýšili kreditné operácie. V súlade s ustanoveniami zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok si žalobca zároveň účtoval poplatok za vedenie účtu a príslušný úrok do doby
zatvorenia účtu. Všetky žalobcom účtované poplatky boli v súlade so zmluvou a vo výške podľa cenníka

žalobcu.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je dôvodná.
Žalovaný je povinný zaplatiť sumu, o ktorú prečerpal svoj bežný účet, keďže ide o finančné prostriedky
žalobcu.

7. Zamietnutie žaloby v časti zaplatenia úrokov z úveru vo výške 28 % odôvodnil súd prvej inštancie tak,
že mal za to, že prevedením zostatku na účte žalovaného na vnútorný účet žalobcu došlo k zosplatneniu
úveru. V súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka má podľa súdu veriteľ právo na úroky z úveru
len do zosplatnenia úveru. Keďže k tomuto už došlo, žalobca by mal nárok len na úroky z omeškania,

avšak tieto si v konaní neuplatnil.

8. Povolenie dlh splácať v splátkach po 80 eur odôvodnil súd prvej inštancie vzhľadom na sociálnu a
finančnú situáciu žalovaného a vzhľadom na jeho vek s čím súvisí jeho zťažená možnosť zamestnať
sa. Zároveň konštatoval, že pohľadávka žalobcu bude uhradená ešte v primeranom čase, približne

jedného roka.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 251; 255 ods. 1 a 2; 262 ods.
1, 2 CSP. vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu súd mu priznal právo na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to iba proti výroku II. čo do zamietnutie žaloby
v prevyšujúcej časti a vo výroku I. iba čo do lehoty na plnenie. Namietal správne právne posúdenie
veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP konštatoval, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru

veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky nemá oporu v právnych
predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných
prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku. Moment jeho zániku nestanovuje.
Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť nepochybne by
tak učinil. Poukázal na znenie ustanovenia § 497; 502 ods. 1 a 503 ods. 1 Obchodného zákonníka i

komentár k Obchodnému zákonníku. Dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných
peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne
vylučujú nemá oporu v právnych predpisoch. Poukázal zároveň na znenie ustanovenia § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané
prostriedky k dispozícii, ak by tomu tak bolo veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou

a nevznikol by mu nárok na úrok z omeškania. Žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax,
konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co/12/2017 - 90 zo dňa 31.01.2017. I na
skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzajúc z tohto

ustanovenia obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky,
ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov predstavujúcemu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia
až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom,
na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných

záväzkov dlžníka. Samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506
Obchodného zákonníka konštatoval žalobca, že toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia
od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť ak je dlžník v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje
zánik záväzku ex tunc ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Žalobca namietal
aj povolenie žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 80 eur. Mal za to, že rozsudok nie je
v tejto časti náležite odôvodnený. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 5Cdo/201/2010 zo dňa 09.11.2010. Žalobca má za to, že súd postupoval podľa neplatnej právnejúpravy, a to podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Z ustanovenia
§ 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, na ktorý súd prvej inštancie odkazuje vyplýva, že lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť

dlhšiu lehotu. Čo sa týka posúdenia samotných okolnosti prípadu má žalobca za to, že súd nedostatočne
zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Posúdenie finančných
možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese
prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Poukázal aj na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Priznaním možností plnenia dlh v splátkach po 80 eur postupoval súd v rozpore so zákonom.

Rozhodnutie musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.
Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti bol touto formou za
porušenie zmluvy odmenený. Vzhľadom na čas od podania žaloby dňa 31.05.2016 na súd mal žalovaný
možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline, č. k. 11Co/91/2017 - 138 zo dňa 16.05.2017 a 7Co/33/2017 - 62 zo dňa 22.02.2017. Navrhol,
aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

11. Odvolanie bolo žalovanému doručené dňa 14.08.2017 na vyjadrenie. Žalovaný vyjadrenie nezaslal.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.07.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v napadnutej časti nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

16. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7

Cdo 7/2010).

17. Súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť nároku žalobcu na úhradu sumy 978,01 eur s prísl.
spolu s úrokom vo výške 28 % ročne s nezaplatenej istiny vo výške 1.481,12 eur od 27.09.2013 do
29.10.2013, z nezaplatenej istiny vo výške 1 419,12 Eur od 30.10.2013 do 22.11.2013, z nezaplatenej

istiny vo výške 1 355,56 Eur od 23.11.2013 do 03.12.2013, z nezaplatenej istiny vo výške 1 167,13 Eur
od 04.12.2013 do 19.12.2013, z nezaplatenej istiny vo výške 1 081,67 Eur od 20.12.2013 do 20.01.2014,
z nezaplatenej istiny vo výške 1 016,89 Eur od 21.01.2014 do 11.07.2014, z nezaplatenej istiny vo výške
1 004,45 Eur od 12.07.2014 do 30.07.2014, z nezaplatenej istiny vo výške 978,01 Eur od 31.07.2014 dozaplatenia, a to titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalovaný si bol vedomý svojho dlhu. Uviedol, že z tohto účtu splácal hypotéku a debetný
zostatok, ktorý zostal na účte, zaplatený nebol. Vzniknutý dlh bol ochotný zaplatiť, avšak uviedol, že

vzhľadomnajehofinančnúsituáciužiadaopovoleniezaplatiťpredmetnýdlhvsplátkachvovýške80Eur.
Žalovaný síce je živnostník, avšak v súčasnosti má minimálny príjem a uvažuje o ukončení živnostenskej
činnosti s tým, že by odišiel do dôchodku, keďže v mesiaci máj 2017 mu vznikol nárok na starobný
dôchodok.

18. Dňa 25.07.2008 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb v zmysle ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka.
Obsahom tejto zmluvy bolo zriadenie bežného účtu v mene Eur a s uvedením frekvencie výpisov
mesačne.

19. Podľa bodu 2 Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, žalobca na návrh
žalovaného vydal v jeho prospech platobnú kartu MasterCard s uvedením denného limitu 50 000 Sk (1
659,70 Eur). Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

20. Dňa 19.05.2010 bola uzatvorená zmluva o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom

účte. Na základe tejto zmluvy bolo žalovanému na osobnom účte poskytnuté prečerpanie peňažných
prostriedkov v dohodnutej výške v súlade s podmienkami zriadenia a vedenia služby povolené
prečerpanie. Žalovaný sa zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s príslušnými úrokmi v
súlade s podmienkami poskytovania služby.

21. Žalovaný sa porušením povinnosti uvedenej v predchádzajúcom odseku dostal na účte do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, pričom žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom
žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Debetný zostatok účtu žalobca dňa 26.09.2013
previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

22. Z kompletného výpisu z účtu žalovaného, ktorý predložil žalobca, vyplýva, že nepovolené
prečerpanie na účte žalovaného vzniklo od júla 2013. Žalobca ku dňu 26.09.2013 evidoval na účte
žalovaného nepovolené prečerpanie vo výške 1 646,12 Eur. Čiastočnými úhradami od tohto dátumu do
30.07.2014 žalovaný uhradil sumu 668,11 Eur. K úhrade tak zostala suma 978,01 Eur, ktorá predstavuje

žalovanú sumu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu, o ktorú prečerpal
svoj bežný účet, keďže ide o finančné prostriedky žalobcu. V tejto časti odvolanie podané nebolo,
teda v bode I. okrem splatnosti rozsudok nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho v tejto časti
nepreskúmaval. Predmetom prieskumu odvolacím súdom bola jednak splatnosť sumy 978,01 eur a
povolenie úhrady v splátkach a zároveň zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie úrokov z úveru vo výške

28 % z dôvodu, že súd prvej inštancie mal za to, že úroky z úveru patria žalobcovi len do zosplatnenia
úveru. Žalobca by mal podľa názoru súdu prvej inštancie nárok len na úroky z omeškania, avšak tieto
si v konaní neuplatnil.

23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu v prevyšujúcej časti

zamietol. I podľa názoru odvolacieho súdu zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do
splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme
dodávateľa úroky na dohodnutú dobu a to až do splatnosti úveru. Niet však zákonného kogentného
pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj
po dobe splatnosti. Žalovaný sa porušením povinnosti uvedenej v predchádzajúcom odseku dostal na

účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, pričom žalobca zatvoril účet žalovaného, o
čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Debetný zostatok účtu žalobca dňa 26.09.2013
previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

24. Zároveň odvolací súd dodáva, že dohoda o úrokoch má v zmluvách o spotrebiteľských úveroch
výlučne zmluvný charakter. Povinnosť dlžníka platiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku
uvedeného priamo v zmluve. Naproti tomu povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako
dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľapodľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká, preto zaniká
aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a
platiť mu z poskytnutej istiny úroky. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ustálenú súdnu prax, že

dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je
dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Teda ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj vedľajší
záväzok, teda je potrebné platiť len už splatné úroky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

25. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne rozhodol i vo výroku o splatnosti
pohľadávky. Podľa ustanovenia § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť, rozsudok je
vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je
3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu

lehotu, teda zákon nevylučuje oprávnenie určiť, že plnenie sa uskutoční v splátkach. Odvolacia námietka
žalobcu o nezákonnom postupe súdu prvej inštancie podľa neplatnej právnej úpravy, teda nie je
dôvodná. Súd prvej inštancie v rozsudku jednoznačne uviedol, že prihliadol na vek žalovaného s čím
je sťažená jeho možnosť sa zamestnať, a preto povolil vzniknutý dlh splácať v splátkach po 80 eur,
zároveň uviedol, že pohľadávka žalobcu bude uhradená ešte v primeranom čase, približne jedného

roka. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie toto svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom
odvolací súd odkazuje na výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 11.05.2017, kde žalovaný uviedol,
že je živnostník, pôsobí v oblasti realít, avšak v súčasnosti je situácia zlá a to najmä v Prešove. Obchody
nejdú a uvažuje, že živnosť ukončí hlavne vzhľadom na vek. Preto aj žiadal o povolenie dlh splácať v
splátkach tak do 12 mesiacov. Zároveň žalovaný uviedol, že práve v tomto mesiaci (zrejme máji 2017)

mu vzniká nárok na odchod do starobného dôchodku.

27. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnej veci v napadnutej časti, t. j. vo
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o splatnosti sumy 971,01 eur v 80 eurových
splátkach podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúce s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistenýchskutočnostívyvodilsprávnyprávnyzáver,svojerozhodnutieodôvodnilriadneavrozhodnutísa
vyporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje, a ktoré považuje za správne,

zodpovedajúce zásadám spravodlivého procesu pred súdom.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v
odvolacom konaní úspešný žalovaný si náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho

konania nevyplývajú. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí, preto mu
nebolo možné ju priznať.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.