Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215215169
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2215215169.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: Y. F., A.. XX.XX.XXXX, W. U. O. Č.. XX, XXX XX O. O., proti žalovanému: Y.G. F., A..
XX.XX.XXXX, W. U. O.Y. Č.. XX, XXX XX O. O., o žalobe o vypratanie pozemku takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 19.08.2015, domáha o vypratanie pozemku parc. č. XXX/XX Q. Q.
XXXX P.X, O. X. A. Q. E. T. X., Q. E. O.E. O., v katastrálnom území U. O., B. A. D. Č. XXX.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal najmä na právoplatný rozsudok OS DS zo dňa
06.12.2016, č.k. 16C/259/2016-63, z ktorého vyplýva, že žalobca vlastníkom predmetného pozemku nie
je.

3. Napriek výzve súdu žalobca svoj právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti (dnes novoutvorená
parcela č. XXX/XX o výmere 162 m2, nepreukázal, v spise ostal nečinný, ani sa nedostavil na
pojednávanie dňa 04.10.2018.

4. Súd po vykonanom dokazovaní, najmä obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16C/259/2016, ustálil
tento skutkový stav veci:

5. So zdôraznením, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku, to je stav ku dňu 04.10.2018, súd
udáva, že žalobca nie je vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/., avšak vlastní susediacu parcelu
č. XXX/XX, N. A. D. Č.. XXX, E. O. O., O..Ú.. U. O..

6. V súdenej veci nebolo preukázané, že by žalovaný do vlastníckeho práva žalobcu nejako zasahoval,
že by ho obťažoval, prípadne že by ohrozoval výkon jeho vlastníckych práv.

7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 127 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú

pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo

odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

8. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

9. Súd prvej inštancie na základe vyššie zisteného skutkového stavu, ako aj citovaných právnych
ustanovení dospel k záveru, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vypratania nehnuteľnosti,
v zmysle k žalobe pripojenej výzvy zo dňa 10.04.2014, „vyprataním pozemku a odstránením oplotenia“
s tým odôvodnením, že je to žalobca, ktorý je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádzajú hnuteľné
veci žalovaného a ktorý pozemok je oplotený. V súdenej veci však bolo preukázané, že hnuteľné veci

i oplotenie sú umiestnené na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcu, vlastní ho žalovaný - ide o
novovytvorenú parcelu č. XXX/XX o výmere 162 m2.

10. Na tomto mieste je tiež potrebné poukázať na charakter tzv. susedských sporov, pričom
je možné zadefinovať, že susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi

(nájomníkmi)susediacich nehnuteľností. Môžu nimi byť vlastníci nehnuteľností s bezprostrednou
spoločnou hranicou, ale aj vzdialenejší vlastníci nehnuteľností s ohľadom na určitú miestnu súvislosť,
v rámci ktorých výkon práv jedného vlastníka môže zasahovať do práv iných vlastníkov. Výkon
vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi
vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná

v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú
rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností
navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli
vzniku rozporov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z
vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu

vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb.

11. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Uplatňovanie a posúdenie
susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné
konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre porušenie

pravidla správania sa predpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne výrazný, spoločensky
jasný a zrozumiteľný, aby sa v úvahách zachovala potrebná miera tolerancie a rezervovanosti.

12. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje
hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké

ich zistiť. Touto zásadou sa určujú limity výkonu subjektívnych práv najmä v prípadoch, keď nie sú
jednoznačne a presne ustanovené zákonom a pri strete (kolízii) záujmov jednotlivca a spoločnosti hrozí,
že by v dôsledku neobmedzeného uplatnenia subjektívnych práv v konkrétnom prípade mohla byť
prekročená miera spoločenskej únosnosti, a tým aj právnej únosnosti, a súčasne, že takéto správanie
nositeľa subjektívneho práva by mohlo spôsobiť ujmu iným osobám alebo verejnému záujmu.

13. Súd prvej inštancie nezistil zo strany žalovaného žiadny zásah do vlastníckych práv žalobcu, pre
ktoré by bola treba vypratať nehnuteľnosť, ako bolo požadované v petite žaloby, preto vzhľadom na
vyššie uvedené rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

protistrane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto má žalovaný voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalovaný náhradu trov konania priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.