Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211759
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115211759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: C.. V. Ď., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XX.
T. XXX, XXX XX C., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Špirkom,
so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanej: C.. Ľ. Ď., M.. H., T.. X.X.XXXX, U. H. I. G. X, XXX
XX C., zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom Bujňákom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov,
o zaplatenie 1.202,78 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 14C/205/2015-91 zo dňa 12.4.2017

r o z h o d o l :

Mení rozsudok takto:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.058,30 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.058,30 eura od 7.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v
rozsahu 75,98 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia (ktoré bolo v poradí druhým rozhodnutím) uviedol, že žalobou súdu
podanou 7.5.2015 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.202,78
eura spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania od 7.3.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť
trovy konania. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17.3.2014, sp. zn.
17C/227/2010 súd v právnej veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva schválil zmier uzavretý

medzi účastníkmi, z ktorého, okrem iného, vyplýva, že žalovaná sa zaviazala vypratať byt patriaci do
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov do 31.8.2014 s tým, že v prípade ak jej žalobca neuhradí sumu
26.000 eur do 31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z bytu na 90 dní od úhrady.
Podľa žaloby žalovaná síce vypratala predmetný byt 31.8.2014, avšak do uvedeného dňa neuhrádzala
žalobcovi žiadne nájomné, teda odmietala platiť akékoľvek platby v období od nadobudnutia bytu do
výlučnéhovlastníctvažalobcuvmarciroku2014aždo31.8.2014,kedybytopustila.Počastohtoobdobia
uhrádzala predpísané platby určené správcom, spoločnosťou SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov,

avšak žalobcovi neuhrádzala žiadnu odplatu za užívanie tohto bytu, čím vzniklo u nej bezdôvodné
obohatenie spočívajúce v užívaní bytových priestorov s príslušenstvom vo výške zodpovedajúcej
sumám vynakladaným v danom mieste a v čase za užívanie obdobných bytových priestorov spravidla
formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.Žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyjadrení realitných kancelárií, pričom
za priemer si zobral sumu 400 eur mesačne, od ktorej odpočítal žalovanou uhradené platby za mesiace
apríl až august roku 2014, pričom takýmto výpočtom mu vyšla suma 1.202,78 eura, ktorá predstavuje

bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo v užívaní bytu vo vlastníctve žalobcu výlučne pre seba, bez
právneho dôvodu a bez toho, aby za to zaplatila žalovaná žalobcovi primeranú náhradu.
Súd konštatoval, že žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že v uvedenom prípade nemôže
ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže právnym dôvodom na užívanie
bytu je právoplatné uznesenie Okresného súdu vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, v ktorom súd prezumoval, že v danom byte bude bývať najmenej do konca augusta roku
2014 (ak žalobca uhradí sumu 26.000 eur do 31.5.2014), pričom počas tohto obdobia si mala nájsť
nehnuteľnosť na bývanie, zakúpiť si ju a zariadiť si všetky administratívne úkony s tým spojené. Zároveň
poukázala na to, že účelom zmieru je rozriešiť spor zmierlivo na základe dohody zúčastnených strán,
v tomto prípade bolo prezumované, že vypratať byt do konca augusta roku 2014 v sebe zahŕňa aj
užívanie tohto bytu do uvedeného dátumu, teda pod pojem vypratanie bytu je potrebné subsumovať

aj jeho užívanie. Pokiaľ by súd v zmieri predpokladal aj platenie nájomného, bolo by to proti zmyslu a
obsahu dohody účastníkov a v kontexte vtedajších okolností by to bolo dôvodom, prečo by k samotnému
zmieru nedošlo. Žalovaná poukázala na to, že predmetný byt užívala až do vypratania legálne, v súlade
so zmyslom a cieľom zmieru a bezdôvodné obohatenie by nastalo až vtedy, ak by byt užívala aj po
31.8.2014.

Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
17.3.2014 sp. zn. 17C/227/2010 bol schválený zmier medzi účastníkmi konania, z ktorého vyplynulo,
že do výlučného vlastníctva žalobcu pripadol byt č. X nachádzajúci sa v C. na ul. F. s podielom na
spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj s podielom na parcele, na ktorej je postavený bytový
dom s tým, že na úplné vyrovnanie sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 26.000 eur do 31.5.2014

a na druhej strane sa žalovaná zaviazala vypratať predmetný byt do 31.8.2014 s tým, že v prípade, ak
žalobca neuhradí sumu 26.000 eur do 31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z bytu
o 90 dní od úhrady.
Z výsluchu účastníkov nepochybne vyplynulo, že žalobca do 31.5.2014 uhradil žalovanej sumu 26.000
eur a táto predmetný byt do 31.8.2014 vypratala. Podľa žalobcu genéza vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov bola dlhá, pričom on to chcel najprv riešiť mimosúdne, s čím žalovaná
nesúhlasila, neskôr robila prieťahy v konaní. Viackrát ustúpil aby došlo k vyporiadaniu, pričom v rámci
konania bola žalovaná jeho právnym zástupcom upozornená na to, že keď bude bývať v byte, už nebude
bývať vo svojom, ale že to bude za nejaký nájom. Žalobca potvrdil, že z bytu odišiel v roku 2009 a všetky
platby súvisiace s užívaním bytu platila žalovaná. On žiadne platby neplatil pretože žalovaná mala zostať

v byte bývať a až na poslednom pojednávaní sa to zmenilo tak, že byt bude prisúdený jemu a on má
žalovanú vyplatiť.
Žalovaná vo výsluchu poprela, že by v rámci pojednávania o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov malo odznieť niečo o tom, že osobitne mal by byť riešený prenájom, pokiaľ by
to tak bolo, s takýmto zmierom by nesúhlasila. Odplatnosť resp. bezodplatnosť užívania bytu žiadnym

spôsobom nebola riešená.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobný návrh nebol dôvodný. Pokiaľ nebolo v rámci
dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedené, že sa má jednať o odplatné
užívanie bytu, mal za to, že sa jedná o bezodplatný vzťah. Podľa súdu žalobca nepreukázal to, že
žalovanú mal upozorniť na to, že pokiaľ bude v byte bývať, bude od nej žiadať trhové nájomné. Podľa

súdu v rozpore s dobrými mravmi bolo žiadať od žalovanej platenie trhového nájomného. Žalovaná
neužívala predmetný byt bez právneho dôvodu, ale na základe súdom schváleného rozhodnutia -
zmieru, na ktorom sa strany sporu nepochybne dohodli. Súd prvej inštancie mal za to, že pri rozhodnutí
bolo potrebné aplikovať princíp spravodlivosti, zamietnutie žaloby v kontexte konkrétnych skutkových
okolností mal za spravodlivé a zákonné.

Pri právnom posúdení súd prvej inštancie odkázal na ust. § 3 ods. 1 a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. a). d),

f), h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vôbec nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu
z uznesenia, ktorým bol jeho prvý rozsudok vo veci zrušený. Jeho rozhodnutie tým vykazuje znaky
arbitrárnosti až svojvôle. Napriek právnemu názoru odvolacieho súdu, zotrval na tom, že stranami sporu
uzavretý zmier, je právnym dôvodom, na základe ktorého mohla žalovaná bezplatne užívať predmetnýbyt. Žalobca nespochybňuje právo žalovanej predmetný byt užívať, ale podstatou sporu je to, či mohla
počas žalovaného obdobia užívať byt bezplatne. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že konanie
žalobcu je možné charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Právo žalobcu domáhať

sa žalovaného plnenia vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktoré
aj sám súd prvej inštancie v rozsudku citoval. Napriek tomu, že bol odvolacím súdom upozornený na
to, že aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka nie je pravidlom, ale výnimkou umožňujúcou
strane odstránenie neprimeranej tvrdosti v konkrétnych súvislostiach na svojom názore zotrval a nárok
žalobcu považoval za rozporný s dobrými mravmi. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu

s povinnosťou vydať vec pre dôvodné obohatenie, predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu,
ktorý je potrebné aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady. Pri posudzovaní veci je potrebné vždy
vychádzať zo všeobecnejšieho poňatia vlastníckeho práva, ako práva, ktoré môže byť obmedzené
len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona. V súvislosti s týmto názorom, odkázal na
rozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepublikyz2.12.200928Cdo/1127/2009,akoajďalšierozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné,

nepreskúmateľnéasúdprvejinštancievecnesprávneprávneposúdil.Žalobcapretožiadal,abyodvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jeho žalobe vyhovie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, samotné uplatnenie nároku zo strany žalobcu vzhľadom na uzavretie zmieru v rámci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov považuje žalovaná za akýsi neštandardný,
nelogický krok s cieľom neustále žalobkyni spôsobovať problémy. Uviedla, že v prípade ak žalobca
vezme žalobu späť, nebude si uplatňovať voči žalobcovi žiadne finančné nároky. V prílohe vyjadrenia
predložila odhad ceny prenájmu z realitnej kancelárie ESPORIA z 15.5.2017, z ktorého vyplýva výška
nájmu a suma 360 eur mesačne, pričom žalobca vychádzal zo sumy 400 eur mesačne a pokiaľ ide o

výšku mesačných platieb, žalobca vychádzal zo sumy 159,44 eura, pričom z dokladu SIPO vyplýva, že
mesačná platba bola vo výške 192,48 eura.

4. Žalobcavovyjadreníkvyjadreniužalovanejkjehoodvolaniuuviedol,žeargumentáciažalovanejnieje
správna, ide o argumentáciu prezentovanú v priebehu pojednávania. K žalovanej predloženému dôkazu

poukázal na to, že súd prvej inštancie pred skončením posledného pojednávania 12.4.2017 vyhlásil
dokazovanie za skončené, odhliadnuc od skutočnosti, že preukázanie dôkazov v odvolacom konaní je
neakceptovateľné, poukázal na to, že žalovanou predložený dôkaz vychádza z hodnoty nehnuteľnosti
za posledných 12 mesiacov v danej časti C., pričom ním uplatňovaný nárok sa vzťahuje k obdobiu od
1.4.2014 do 31.8.2014.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj celé konanie mu
predchádzajúce. Na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie
realizované súdom prvej inštancie a dospel k záveru o neexistencii podmienok pre potvrdenie rozsudku,

ani pre jeho zrušenie.

6. Súdprvejinštanciepôvodneonávrhužalobcurozhodolrozsudkomč.k.14C/205/2015-95z18.5.2016
tak, že žalobu zamietol. V zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu k predmetnému rozsudku, t. j. v
uznesení č. k. 9Co/52/2016-80 zo 17.1.2017, odvolací súd vymedzil právne významné úvahy, ktoré

sa mali stať základom (za situácie nezmenených skutkových zistení) nového rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Oboznámením sa s rozhodnutím, ktoré sa stalo novým predmetom odvolacieho prieskumu,
nie je možné konštatovať, že k tomu došlo.

7. Podľa§853ods.1Občianskehozákonníka,občianskoprávnevzťahy,pokiaľniesúosobitneupravené

týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj
účelom im najbližšie.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia dobyužívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa§696ods.1Občianskehozákonníka,spôsobvýpočtunájomného,úhradyzaplneniaposkytované

s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

8. Z dôkazov vykonaných v priebehu celého konania, mal odvolací súd za zistené, že strany sporu,
bývalí manželia, uzavreli dňa 17.3.2014 zmier vo veci vyporiadania ich zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Podľa zmieru schváleného súdom do výlučného vlastníctva žalobcu pripadol
byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp. XXXX na X.. posch. vchod č. XX, zapísaný na LV

č. XXXX k.ú. C., na ul. F. XX. na parcele KNC X.XXX č. súp. XXXX bytový dom, s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX, so spoluvlastníckym podielom
XX/XXXX na parcele č. Y. XXXX o výmere 908 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č.
XXXXX Správy katastra C., k.ú. C. a ďalej hnuteľné veci DVD prehrávač s DVD filmami. Llifi veža.
rohová gaučová súprava, práčka. 2 Stany s príslušenstvom, nafukovacia posteľ s pumpou, záhradný

gril. kempingová súprava.
Na úplné vyrovnanie sa žalobca zaviazal vyplatiť žalovanej do 31.5.2014 sumu 26.000 eur, žalovaná
sa zaviazala byt vypratať do 31.8.2014 s tým, že v prípade, že jej suma nebude vyplatená z 31.5.2014,
lehota na vypratanie žalovanej z bytu, sa predlžuje o 90 dní od úhrady.
Z výsluchov strán sporu zhodne vyplynulo, že každá zo strán si svoju povinnosť v lehote splnila, žalobca

žalovanej sumu predstavujúcu vyrovnanie zaplatil v lehote, žalovaná taktiež v lehote byt vypratala.
Výlučným vlastníkom bytu zostal žalobca k 26.3.2014. Tieto skutkové okolnosti zostali nesporné,
nesporným zostalo aj to, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy listom zo 17.2.2015,
ktorý žalovaná prevzala 6.3.2015.

9. Spornou a pre právne posúdenie podstatnou okolnosťou bolo to , či sa strany sporu dohodli na tom,
že užívanie bytu, vlastníctvo ku ktorému žalovanej od 26.3.2014 už nepatrilo, a ktorý mala vypratať do
31.8.2014 má byť bezplatné.

10. Pri takom vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom pripadne

vec len jednému z bývalých manželov - bezpodielových spoluvlastníkov, nenadobúda vyporiadaním vec
tento manžel do vlastníctva, nakoľko už predtým bol vlastníkom celej veci. Vyporiadaním dochádza
len k takej zmene, že jeho vlastníctvo už nie je obmedzované právami a povinnosťami ďalšieho
spoluvlastníka. Nejde teda o nadobudnutie nových majetkových oprávnení, ale len o zmenu vo výkone
práv a povinností vyplývajúcich z vlastníctva k tej istej veci ako celku.

11. Vlastnícke právo sa v právnej teórii vymedzuje ako právne panstvo, čo znamená, že vlastník
rozhoduje o osude predmetu vlastníctva. Európske civilné právo doposiaľ rešpektuje tzv. vlastnícku
triádu, z ktorej vychádzalo rímske právo, v zmysle ktorej obsahom vlastníckeho práva je právo držby
(ius possidendi), právo užívania a požívania (ius utendi et fruendi) a právo zužitkovania a zničenia

(ius abutendi). Oprávnenie predmet vlastníctva užívať predstavuje používanie veci vlastníkom so
zreteľom na jej úžitkovú hodnotu, úžitky pritom vyplývajú z právnych vlastností konkrétnej veci, úžitkom
nehnuteľnosti môže byť napr. nájomné (podľa: Občanský zákoník, Velký akademický komentář, Linde
Praha, a.s., 2008 str. 525,526)12. Vychádzajúc z teoretických východísk uvedených v predchádzajúcich bodoch, t.j. v bodoch 10 a 11
tohto rozsudku, v kontexte zo skutkovým stavom v prejednávanej veci je možné uviesť, že žalobca, po

vyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvýlučnývlastníkbytu,akceptovalto,žežalovaná
predmet jeho vlastníctva vyprace až po viac ako piatich mesiacoch (do 31.8.2014), čím žalovanej
umožnil v byte bývať. V tomto zmysle je možné bezpochyby súhlasiť so žalovanou v tom, že právny
dôvod jej bývania v byte po dohodnutý čas bol daný. Právo bývania však súčasne neznamená právo
na bývanie bezplatné.

13. Z obsahu zmieru vyplýva vzájomná podmienenosť plnení žalobcu a žalovanej v tom zmysle, že
žalobca sa stáva výlučným vlastníkom bytu a žalovaná výlučným vlastníkom hodnoty, ktorá jej má
byť titulom ,,straty“ spoluvlastníctva k bytu vyplatená. V tomto zmysle bolo protiváhou vyporiadania
vlastníctva bytu v prospech žalobcu zaplatenie dohodnutej ceny v dohodnutom čase žalovanej. S
uvedenou zmenou vo vlastníckych vzťahoch súvisí zmena v užívacom oprávnení k bytu, zmena

vlastníctva a uvoľnenie bytu v prospech jeho výlučného vlastníka, sú však dve rozdielne, vzájomné
nezávislé plnenia.

14. Z obsahu zmieru vyplýva oprávnenie žalovanej v byte bývať, nevyplýva však z neho to, že by toto
bývanie malo byť bezplatné. Ak žalovaná tvrdila, že jej bývanie po dohodnutý čas malo byť bezplatné,

bolo na nej, aby k tomuto svojmu tvrdeniu predložila, alebo označila dôkazy. Jej tvrdenie však dokázané
nebolo. Za tejto situácie bolo potrebné posúdiť vzťah, nárok z ktorého bol predmetom konania, keďže
jeho úprava priamo zákonom nie je daná, ako vzťah obsahom a účelom mu najbližší - nájomný vzťah
podľa § 663 a § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka a povinnosť plnenia z neho podľa ust. § 671 ods.
1 a § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nájomnom. Hodnota oprávnenia v byte bývať v konkrétnom

prípade bola hodnotou, ktorú za právo v byte bývať osoba oprávnená z bývania (žalovaná) získala.

15. Táto hodnota je kvantifikovateľná peňažnou čiastkou, zodpovedajúcou čiastkam vynakladaným
obvykle v danom mieste a čase za užívania obdobných bytov spravidla formou nájmu, t. j. čiastkou, ktorú
by nájomca mal plniť podľa nájomnej zmluvy. V právnom zmysle, keďže nájom dohodnutý nebol, išlo o

bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (plnenie bez právneho dôvodu)
osoby užívajúcej cudziu nehnuteľnosť, spočívajúce v tom, že poskytnutím bývania získala oprávnenie,
za ktoré by inak musela platiť. Toto bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, kto nebol povinný
bezplatné užívanie predmetu vlastníctva poskytnúť, v konkrétnom prípade žalobcovi.

16. K obvyklej výške nájmu žalobca predložil dôkazy (potvrdenia realitných kancelárií), podľa ktorých
cena prenájmu trojizbového bytu bola na úrovni 350 až 480 eur, resp. 350 až 450 eur. Túto výšku
nájomného žalovaná nerozporovala, resp. až v odvolacom konaní predložila písomnosť realitnej
kancelárie z 15.5.2017 o tom, že trhová hodnota nájmu trojizbového bytu v mieste, kde je byt, vrátane
energií, bola v posledných dvanástich mesiacoch 360 eur. Vzhľadom na to, že išlo o novotu v odvolacom

konaní, nebolo možné na tento dôkaz v odvolacom konaní prihliadať (§ 366 CSP). Preto ak žalobca
vychádzal z hodnoty nájmu 400 eur mesačne, išlo o hodnotu primeranú, dôkazmi preukázanú a
odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti aj známu.

17. Žalobca od sumy 400 eur odpočítal pravidelné mesačné preddavkové platby správcovi bytu -

159,44 eura. Žalovaná už v priebehu prvoinštančného konania predložila doklad, doklad SIPO (čl. 37
spisu), podľa ktorého preddavkovou platbou nebola len platba správcovi bytu 159,44 eura, ale aj platba
elektrickej energie 28,90 eura, t. j. mesačne spolu 188,34 eura. Ak žalobca bezdôvodné obohatenie
kvantifikoval len ako odpočet sumy platenej správcovi bytu (159,44) od sumy priemerného nájmu (400
eur), nešlo o kvantifikáciu správnu. Suma obvyklého nájmu je totiž stanovená vrátane cien energií, čo

v konkrétnom prípade malo byť 400 - 159,44 - 28,90, t. j. 211,66 eura za jeden mesiac. Žalobca žiadal
bezdôvodné obohatenie za 5 mesiacov, čo predstavuje 1.058,30 eura (211,66 x 5), na túto, nie vyššiu
sumu, má žalobca nárok.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úroku z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. K vydaniu bezdôvodného obohatenia vyzval žalobca žalovanú listom zo dňa 17.2.2015. Žalovaná
potvrdila, že list prevzala 6.3.3015 (zrejme 6.3.2015 - pozn. odvolacieho súdu), od 7.3.2015 s vydaním

bezdôvodného obohatenia mešká, žalobca ma preto nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 1.058,30 eura od 7.3.2015 do zaplatenia.

19. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 388 CSP zmenil, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

20. Odvolací súd považuje za potrebné, pre úplnosť a aj preto, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodňoval aj aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a princípom spravodlivosti uviesť, že
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je normou s relatívne neurčitou hypotézou, majúcu
aplikačné opodstatnenie len v mimoriadne výnimočných prípadoch, kedy je nevyhnutné v záujme
spravodlivosti uprednostniť spoločnosťou akceptované pravidla mravnosti pred normami objektívneho

práva. O tom, či je nejaké konanie v rozpore s dobrými mravmi nerozhoduje individuálny názor, ale
objektívne hľadisko vyplývajúce z konkrétnych okolností. Zneužitím práva je také konanie, zmyslom
ktorého je spôsobiť inému ujmu, napr. v jeho majetkovej sfére. Správanie, ktoré smeruje k zákonom
predpokladanému následku, však výsledkom zneužitia práva nie je, nie je ním ani vtedy, ak sa prejaví
ako deficit v aktívach protistrany. V konkrétnom prípade rozpor s dobrými mravmi odvolací súd vo

výkoneprávažalobcunevidel,podanoužaloboužalobcasledovalkompenzáciuzaužívaniejehomajetku
žalovanou, na tom nič nemení ani to, že v minulosti boli v manželskom zväzku.

21. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 87,99 %, neúspech

rozsahu 12,01 %, má preto nárok na náhradu trov voči žalovanej v rozsahu 75,98 %. O výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, podľa § 262 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.