Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 20XCdo/270/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223835
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1512223835.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej svojim zamestnancom JUDr. Katarínou
Hegedüšovou, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 43C/151/2012, o dovolaniach

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2015, č. k. 9Co/280/2015-108 a
č. k. 9Co/281/2015-108, t a k t o

r o z h o d o l :

Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2015, č. k. 9Co/280/2015-108
o d m i e t a .

Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2015, č. k. 9Co/281/2015-108

o d m i e t a .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolania podala včas strana
sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)
preskúmal veci a dospel k záveru, že obe dovolania žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smerujú
proti rozhodnutiam, proti ktorým nie sú dovolania prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

2. Vzhľadom k tomu, že obe dovolania boli podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), najvyšší súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolaní
posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.

3. Na odôvodnenie svojho záveru najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že ide o
dovolania podané žalobkyňou v obdobných veciach, aké už boli v počte aspoň päť predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní tej istej dovolateľky, pričom bola v týchto konaniach
podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolaní, a to:

· ohľadne dovolania žalobkyne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej

inštancie o vyrubení súdneho poplatku vo výške 66 eur za vznesenú námietku zaujatosti - porovnajkonania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 2Cdo/328/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014,
6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014, 7Cdo/1/2014, 7Cdo/79/2014, 8Cdo/132/2014, 8Cdo/133/2014.

· ohľadne dovolania žalobkyne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie o vyrubení súdneho poplatku vo výške 20 eur za podané odvolanie vo veci samej - porovnaj
konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, 4Cdo/223/2014, 5Cdo/180/2014,
6Cdo/69/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/358/2014, 7Cdo/398/2014, 8Cdo/220/2014, 8Cdo/235/2014.

4.Najvyššísúdsasodôvodneniamitýchtorozhodnutí,ktorébolivydanévovyššieuvedenýchkonaniach,
v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne a v zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.

5. Žalobkyňa v podanom dovolaní voči rozsudku z 3. decembra 2015, č. k. 9Co/280/2015-108 zároveň
žiadala prerušiť konanie a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu
položky č. 17a s Ústavou Slovenskej republiky. Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania

podľa v čase podania predmetného návrhu platného a účinného § 109 ods. 1 písm. b/ OSP nevyhovel
a tento zamietol, pretože položku č. 17a nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky
a jej článkom 46 ods. 1. Najvyšší súd sa s argumentáciou žalobkyne, že zavedenie poplatku za
námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje. Položka č. 17a bola do
sadzobníka opätovne zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z. pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu

námietky zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu
predmetný poplatok by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal
odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu
iného ústavou zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok za
námietku sa navyše v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na
prístupksúduapovinnosťouzaplatiťsúdnypoplatoksazaoberalajEurópskysúdpreľudsképráva,ktorý
v rozsudku z 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil
možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia
na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní

nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).

6. So zreteľom na vyššie uvedené preto najvyšší súd dovolania žalobkyne proti uzneseniam odvolacieho
súdu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať

dôvodnosťou týchto dovolaní.

5. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 451 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods.
2 a § 255 ods. 1 CSP.

6. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.