Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216552
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117216552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobkyne: W. U., F..: XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/
XX, XXX XX H., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom
ulica Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o
primeranéfinančnézadosťučinenievovýške500,-Eur,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov č.k. 25Csp/153/2017-34 zo dňa 05. februára 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III..

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol v I. výroku,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 200,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v II.
výroku žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. V III. výroku súd prvej inštancie priznal žalobkyni právo na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo výške, ktorá bude presne
špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu,
že žalobkyňa dňa 26.01.2012 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a dňa 12.05.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXXaZmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,nazákladektorýchžalovanýposkytol
žalobkyni úvery - každý vo výške 1.500,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala splácať úvery v prípade Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v 48-ich

mesačných splátkach vo výške 77,05 Eur a v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v 42-och mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur. V
Rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorí v rámci kontextu zmluvy súčasť zmlúv o úvere, bolo v rozhodcovskej
doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, skončením,
či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa

rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Rozhodcovský súd na základe vykonaných
dôkazov, v zrýchlenom konaní podľa rokovacieho poriadku, vydal proti žalobkyni rozhodcovské
rozsudky. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 17.06.2016 zrušil takto
vydanýRozhodcovskýrozsudoksp.zn.RK-PC-2112/13-LPzodňa27.11.2014,Rozhodcovskýrozsudoksp. zn. RK-PC-2111/13-LP zo dňa 27.11.2014, Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2107/13-LP
zo dňa 08.12.2014 a Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2106/13-LP zo dňa 27.11.2014, ktoré
vydal Stály rozhodcovský súd Victoria v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina. Súd

vychádzal zo zistenia, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah založený zmluvami
o revolvingovom úvere, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného právneho predpisu -
Občianskeho zákonníka a osobitného právneho predpisu - Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Pokiaľ išlo o rozhodcovskú zmluvu, túto súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pričom na tom nič nemenila ani forma samostatnej

zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal, že toto zmluvné ustanovenie bolo individuálne dojednané a že
žalobkyni ako spotrebiteľovi boli s odbornou starostlivosťou poskytnuté všetky potrebné informácie o
jej obsahu, pričom preukázanie individuálneho dojedania ho ťažilo v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Neplatné rozhodcovské zmluvy nezaložili právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spory
z predmetných spotrebiteľských zmlúv, preto súd rozhodol tak, že rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria so sídlom v Žiline zrušil. Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.

XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 17.06.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2016. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že žalobkyňa ako dôvod, prečo žiada finančné zadosťučinenie, uviedla, že po tom,
čo jej prišli rozhodcovské rozsudky so sumou plnenia asi 8.000,- Eur bola v strese. Musela hľadať
pomoc a neskôr aj právnika a musela sa začať aktívne brániť. Predmetný spor súd prvej inštancie
právne posúdil v zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a mal za to,

že v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného
osobitným predpisom. V tomto konaní súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa sama iniciovala konanie
XXC/XX/XXXX, pričom v tomto konaní sa domáhala svojich práv, konkrétne zrušenia rozhodcovských
rozsudkov. Okresný súd Prešov v konaní XXC/XX/XXXX potvrdil, že k porušeniu práv žalobkyne došlo a
uzatvorené rozhodcovské doložky boli pre svoju neprijateľnosť určené za neplatné. Súd prvej inštancie

mal za to, že toto porušenie zákona postačuje na to, aby si žalobkyňa mohla uplatňovať svoj nárok
v súlade s § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Čo sa týka samotnej výšky
uplatneného nároku, súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalobkyne nebolo ničím, okrem
existencie konania, preukázané, aká ujma jej mala vzniknúť. Súd teda vychádzal z toho, že žalobkyňa
utrpela ujmu, ktorá súvisela predovšetkým s jej osobným prežívaním súdneho konania a vzhľadom na

stratu času, či už pri hľadaní právneho zástupcu, alebo pri súdnom konaní, je výška 200,- Eur, ktorú súd
žalobkynipriznal,zodpovedajúca.Žalobkyňavkonanínijakobližšienepreukázalaaaninetvrdila,akáiná
ujma jej vznikla. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s

ustanovením § 251, § 255 ods. 1, 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že výška náhrady,
ktorá bola priznaná žalobkyni, závisela od úvahy súdu, a preto súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov
konania zo sumy, ktorá jej bola priznaná ako finančné zadosťučinenie.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej

inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o vzniku nároku na
primerané finančné zadosťučinenie. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, o porušenie akého práva by
malo ísť. Súd prvej inštancie toto právo nekonkretizoval, čo znamená, že z jeho rozhodnutia nie je
zrejmé ani to, či je splnený predpoklad uvedený v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Zákonná
úprava nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi len preto, že uplatnil nejaké právo,

ale len vtedy, ak úspešne uplatnil porušenie práva stanoveného na ochranu spotrebiteľa. To, že by
mal súd prvej inštancie preukázané, že došlo k porušeniu práva na ochranu spotrebiteľa určeného
zákonom z rozsudku nevyplýva. Súd prvej inštancie odôvodnil vznik nároku všeobecne, neurčito, čo
spochybňuje, ako a čím bol vlastne dôvod nároku preukázaný. V tejto súvislosti poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/09

týkajúcesariadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutia.Zvykonanéhodokazovania,skutkovýchzistení
a právneho posúdenia súdu prvej inštancie vysloveného v napádanom rozsudku nevyplýva, či je splnený
zákonnýpredpokladprevzniknárokunafinančnézadosťučinenie.Súdomuvádzanézáveryneumožňujú
posúdiť, či v konaní vôbec boli splnené podmienky pre postup podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z. z.. Nárok na finančné zadosťučinenie zákon nespája s postavením osoby ako spotrebiteľa, ale s

porušením práva určeného na ochranu spotrebiteľa. Z toho potom vyplýva, že takýto nárok nevzniká
osobne titulom jej postavenia spotrebiteľa, ale len v spojení s konkrétnym právom. Podľa žalovaného
napádaný rozsudok neobsahuje ani žiadne konkrétne dokázané skutočnosti, na základe ktorých súd
priznal nárok na finančné zadosťučinenie v sume 300,- Eur. V konaní neboli preukázané a ani súdv rozsudku neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať výšku priznaného finančného
zadosťučinenia. Žalovaný súčasne napadol aj výrok o náhrade trov konania. Žalovaný v podanom
odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti,

žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalobkyňa k žalovaným podanému odvolaniu
nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol

odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací
súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu

a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume
napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej
časti vecne správne.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto
výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ktorý odvolaním napadnutý nebol,
v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C.s.p.).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver, svoje rozhodnutie

odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje, a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu Občiansky
zákonník má povahu osobitného predpisu.

12. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení

neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 3 ods.
5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z. z..13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3
ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia Zákona o ochrane
spotrebiteľa upravujú práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na

súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ustanovených zákonom číslo 250/2007
Z. z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéto porušenia práv alebo povinnosti privodiť

spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame
vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je.
Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť

požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax,
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie, sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom
nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil

vo vzťahu k žalobcovi, a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu
osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne
pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku
sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu.

15. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc, musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

16. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinností stanovené zákonom číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností
ustanovenej týmto zákonom, zodpovedá.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník ako celok je predpisom v prospech
spotrebiteľa.

18. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľa uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

19. V konaní bolo preukázané porušenie práv spotrebiteľa, za takéto porušenie možno považovať
aj to, ak sa žalobkyňa vo veci sp. zn. XXC/XX/XXXX Okresného súdu Prešov úspešne domohla
zrušenia rozhodcovských rozsudkov a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovských zmlúv uzatvorených
medzi ňou a žalovaným. Takto neplatne uzatvorené rozhodcovské zmluvy nemohli ani založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci. V prejednávanej veci bol to samotný žalovaný,

ktorý so žalobkyňou dojednal neplatné rozhodcovské zmluvy. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v
nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére rodinného,
súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť žalobkyni, že táto znášala stav právnej neistoty,
nakoľko proti nej boli vydaný vyššie uvedené rozhodcovské rozsudky. Takéto rozhodnutia boli vydané na
základe neplatných rozhodcovských doložiek a naviac v rozpore so všeobecnými predpismi na ochranu

práv spotrebiteľa.

20. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nie je závislý od
okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiťprieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre
priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo, alebo nie. Na to, aby
všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, teda úplne postačuje

len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona číslo 250/2007 Z. z..

21. S poukazom už na vyššie uvádzané odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom
na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorej ochrany sa žalobkyňa úspešne
domáhala na všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Nemožno sa

preto stotožniť s názorom odvolateľa, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že
došlo k porušeniu práv ustanovených za účelom ochrany žalobkyne ako spotrebiteľa.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil svoj záver o
splnení podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

23. Čo sa týka námietky, že súd nekonkretizoval dôvody, podľa ktorých sumu finančného zadosťučinenia
určil, k tej treba uviesť, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu charakterizoval na základe
konkrétnych okolností prípadu, že priznaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná
povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je
poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Bez

stanovenia kritérií výšky finančného zadosťučinenia a naplnenia účelu - poskytnúť žalobkyni ako
spotrebiteľke satisfakciu, odvolaciemu súdu sa nejaví súdom stanovená výška primeraného finančného
zadosťučinenia ako neprimeraná.

24. K odvolacej námietke žalovaného o hrubom porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd

uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).

25. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. ako vecne správny
potvrdil.

27.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešná žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a vychádzajúc z obsahu

spisu jej ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).