Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218834
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116218834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Z. D.E., H..

XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX S. - H. Š., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 100 EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu osobne podanou dňa 20.09.2016 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 100 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci
žaloby poukázal na to, že Okresným súdom Prešov bolo pod sp. zn. 25C/419/2015 vedené konanie o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, kde bol žalobca v postavení spotrebiteľa, ako žalobca úspešný,
pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2016 a vykonateľnosť dňa 06.07.2016.
Žalobca zároveň citoval určité state tohto rozsudku a taktiež aj tretiu vetu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. a uviedol, že ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv. Svoje
práva si musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže
je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza
vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 100 EUR.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že jeho právny predchodca a žalobca uzavreli zmluvu

o poskytnutí spotrebného úveru s tým, že v článku III, bod 6 zmluvy sa dohodli, že: „Podpisom tejto
zmluvy dlžník výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených
termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy,
banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného
splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške
mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako
zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Na účely uplatnenia výkonu zrážok

zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka.“
Žalovaný po postúpení pohľadávky a márnom uplynutí výzvy k dobrovoľnej úhrade vyzval
zamestnávateľa žalobcu, aby v súlade s uzatvorenou zmluvou vykonal zrážky zo mzdy žalobcu.Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o svojom dlhu voči žalovanému a mal záujem
ho dobrovoľne uhradiť, preto aj udelil zamestnávateľovi písomný súhlas s vykonaním zrážok zo mzdy
v prospech žalovaného, pričom zamestnávateľ ho o tejto skutočnosti informoval emailom zo dňa

10.11.2014.
Žalovaný zároveň poukázal na to, že aj keď súd rozhodol rozsudkom zo dňa 02.05.2016 č.k.
25C/419/2015-47 tak, že určil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, z dôvodu
hospodárnosti a zbytočného nenavyšovania trov konania, ako aj s prihliadnutím k tomu, že istina jeho
pohľadávky bola žalobcom uspokojená a taktiež s poukazom na to, že určenie neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy nemá žiaden vplyv na oprávnenosť jeho nároku voči žalobcovi, nepodal voči
tomuto rozsudku odvolanie. Napriek tomuto rozhodnutiu súdu žalobca poukázal na to, že v predmetnom
spore bol záver súdu o nedostatku vôle žalobcu pristúpiť k dohode o zrážkach zo mzdy predčasný,
nakoľkožalobcasvojuvôľubyťviazanýtoutodohodouneprejavillenpodpisomnazmluve,alepísomným
vyhlásením voči zamestnávateľovi, v zmysle ktorého vyslovil súhlas s vykonávaním zrážok z jeho mzdy
a postupným splatením jeho pohľadávok, ktoré voči nemu žalovaný evidoval. Žalovaný v tejto súvislosti

poukázalnato,žekonajúcisúdniejeviazanýaniodôvodneniamianivýrokmirozhodnutíinýchokresných
a krajských súdov.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca vôbec nešpecifikuje prečo je podľa jeho názoru primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR a v čom mu bola spôsobená ujma takéhoto rozsahu resp.
porušenie spotrebiteľského práva takéhoto rozsahu, že by táto suma bola primeraná porušeniu tohto

práva. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na to, že zrážky zo mzdy boli vykonávané na
základe súhlasu a žalobca mal záujem takýmto spôsobom uhradiť svoj dlh, teda výslovne si želal
takýmto spôsobom vyrovnať svoj dlh voči žalovanému. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi nebola konaním
žalovaného spôsobená žiadna ujma, došlo len k úhrade oprávnenej pohľadávky žalovaného a to
spôsobom, ktorý písomne odsúhlasil žalobca. Na základe uvedeného, možno podľa názoru žalovaného

konštatovať, že priznaním požadovaného finančného zadosťučinenia by došlo k vybočeniu z medzí
ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie a
ustanovenia zákona upravujúce ochranu spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený majetkový
prospech. Takémuto konaniu podľa názoru žalovaného nemožno poskytnúť súdnu ochranu.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 25C/419/2015-47 súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v
zmluve o poskytnutí spotrebného úveru - flexipôžičky č. 1882734659 zo dňa 23.11.2006, uzavretá medzi
žalobcom a VÚB, a.s. je neplatná. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd s poukazom na
uvedené skutočnosti má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je pre rozpor s § 37 a 39 Občianskeho
zákonníkaneplatná.Vrámciodôvodneniarozsudkuokreminéhopoukázalnato,že:„Dohodaozrážkach

zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže by uzavretá skôr, ako došlo
k vzniku omeškania. Touto dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou
v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať

označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj
výšku dohodnutých zrážok.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, pričom bola uvedená v článku III. bod 6
zmluvy, avšak na druhej strane zmluvy. Táto Dohoda bola súčasťou súvislého textu a podpisom zmluvy
musel žalobca automaticky musel aj túto Dohodu. Žalovaný teda v ďalšom vopred vnútil (pripravené

predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo
sfére jeho záujmu (uzatvorenie úveru). Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, konajúca osoba - žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal
aj tú časť, ktorou malo dôjsť k Dohode o zrážkach zo mzdy.
Žalobca poprel, že by mal záujem takúto Dohodu uzatvoriť a o tomto ďalšom právnom úkone, ktorý

uzatvára spolu so zmluvou o úvere, ani nevedel. Veriteľ ho o tom, že takúto Dohodu uzatvára, nijako
nepoučil. Súd vychádzal z toho, že žalobca nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom osobitne
oboznámený o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu a ani o jeho následkoch. Dá sa teda usudzovať
o nedostatku vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa (žalobcu) vstúpiť do Dohody o zrážkach zo mzdy so
žalovaným.

Súd taktiež poukazuje, že znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať,
je neurčité. Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom)
presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška
dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, Dohoda by bolav tejto časti pre jej rozpor so zákonom neplatná (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka
a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a najmä výšku
dohodnutých zrážok. Avšak v predmetnej Dohode výška pohľadávky, ako vyplynulo zo všeobecných

obchodných podmienok, odkazuje len na „všetky pohľadávky banky voči dlžníkovi“. Z tejto formulácie
nie je zrejmé, o aké pohľadávky ide a čoho by sa mali týkať.“

4. Žalobca v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že mal pôžičky od rôznych subjektov, pričom
u zamestnávateľa, ktorý má sídlo v Nitre mu robili zrážky v prospech viacerých subjektov. Žalobca sa

nevedel vyjadriť, aká suma mu bola zrazená z titulu zmluvy vo vzťahu ku ktorej podal žalobu o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že mal viacero zrážok, a to aj zrážok prostredníctvom exekútora
a keď sa obrátil na združenie, tak mu povedali, že už zaplatil, čo mal zaplatiť a na súde boli aj žaloby z
dôvodu, aby mu vrátili to, čo preplatil. Žalobca sa nevedel vyjadriť ani k sume poskytnutého úveru a keď
mu súd uviedol, aká výška mu bola poskytnutá a kedy, tak ani tak sa k tejto konkrétnej zmluve nevedel
vyjadriť. K námietke zo strany žalovaného ohľadom skutočnosti, že aj dodatočne písomne súhlasil s

vykonávaním zrážok, uviedol, že si nepamätá, aby to bolo písomne, ale je pravdou, že ekonómke do
telefónu povedal, že súhlasí s tým, aby mu boli zrážky vykonávané, keďže nevedel čo mal iné urobiť
a pokiaľ to takto malo byť, tak s tým súhlasil. Na konkrétne otázky súdu, z akého dôvodu požaduje
zadosťučinenie, prečo práve vo výške 100 EUR a či mu v súvislosti s uzavretou zmluvou, resp. zrážkami
zo mzdy boli spôsobené nejaké problémy, príkorie a pod., žalobca uviedol iba to, že mal rôzne pôžičky,

od rôznych subjektov, v prospech ktorých boli robené viaceré zrážky a ku konkrétnej zmluve, z ktorej
vychádza toto konanie sa nevedel vyjadriť.

5. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ má právo uplatniť

nárok na primerané finančné zadosťučinenie vtedy, ak na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,. V danom prípade žalobca odvíja
svoj nárok od rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 25C/419/2015, ktorým súd určil neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy, avšak z dôvodu nedostatku vôle uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. z dôvodu
neurčitosti ohľadom výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená s poukazom na ustanovenie § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného teda nepochybne vyplýva, že súd v pôvodnom
konaní nekonštatoval žiadne porušenie práv a povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. resp.
osobitnými predpismi na ochranu spotrebiteľa, za čo súd považuje napr. aj ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, avšak v danom prípade súd konštatoval porušenie všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, konkrétne § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Keďže táto podmienka nebola

splnená, žalobca nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie a súd preto žalobu zamietol.

7. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by aj vyššie označená zákonná podmienka
neabsentovala, tak z pojmu „zadosťučinenie“ nepochybne vyplýva, že sa má jednať o nápravu určitej
krivdy, teda má sa nahradiť určitá ujma, ktorú súd v konaní musí mať preukázanú. V danom prípade

však žalobca ani na vyslovenú otázku súdu, či mu v tejto súvislosti vznikla nejaká ujma, teda nejaké
problémy, príkorie a pod., žiadnym konkrétnym spôsobom nereagoval a v podstate sa ani nevedel
vyjadriť k predmetu konania, resp. si už ani nepamätal, o ktorú zmluvu by sa malo jednať, keďže uzavrel
viacero zmlúv a bolo mu vykonávaných viacero zrážok.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom aj
keď bol žalovaný v konaní úspešný, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na
skutočnosť, že prax súdov ohľadom posudzovania takýchto nárokov nie je jednotná a žalobca sa v
podstate mohol dôvodne domnievať, že s poukazom na výsledok pôvodného konania by mohol byť v
konaní úspešný, čo súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa.