Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717010705
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717010705.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

05.11.2018 takto

r o z h o d o l :

obž. I. C., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom Q., adresa na
doručovanie písomností P. P., O. XXX/XX u mamy
W. Š.O.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od začiatku mesiaca september 2016 do konca januára 2017 v P. P., Č. K. a ich okolí, počas
stretnutísmladistvouD.T.,nar.XX.X.XXXXtútoneustálezvádzal,abyužiladrogy,ktorémalvždyúdajne
pri sebe, slovami „je to dobré, na všetko zabudneš, sú z toho dobré stavy, ja to užívam dlho a je mi z
toho dobre,“ keď odmietala, hovoril jej „si slabá, nevieš o čom je život“ a keď bola cez týždeň mladistvá v
škole v L., kde študuje, posielal jej prostredníctvom sociálnej siete facebook správy, že niečo má a keď

príde domov na víkend, tak si to užijú a budú mať „zelené Vianoce“, obvinený poškodenej žiadnu drogu
nezabezpečil ani jej neodovzdal, ani spolu nefajčili žiadnu drogu

t e d a

vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k
záhaľčivému životu

č í m s p á c h a l

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa §211 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, §37 písm. m/, §38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa §49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím §50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 1 Pv 152/17/5506 podala dňa 13.05.2017
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému I. C., stíhanému pre zločin šírenia toxikománie podľa §
174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej

obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním
listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní pred samotným vyhlásením obvineného

samosudca upozornil prítomné procesné strany, že podľa výsledkov vyšetrovania v tejto trestnej veci
skutkovú vetu obžaloby doplňuje o vetu, že „obvinený poškodenej žiadnu drogu nezabezpečil ani jej
neodovzdal, ani spolu nefajčili žiadnu drogu“, a vzhľadom k týmto skutočnostiam konanie obžalovaného
uvedené v obžalobe prokurátora súd v ďalšom konaní bude považovať a právne kvalifikovať ako prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže z nedbanlivosti podľa § 211 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný I. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2018 po zákonnom poučení urobil

vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí
podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe

obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnou
sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu
za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal
kladne slovom - „áno“.
Prokurátor navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že
dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na
hlavnom pojednávaní konanom 05.11.2018 súd podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy potrebné
pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedenom výroku.

Prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa dopustí ten,
kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým,
že ju zvádza k záhaľčivému alebo nemravnému životu. Objektom tohto trestného činu je záujem na
riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. K umožneniu alebo k zvádzaniu k záhalčivému

alebo nemravnému životu je potrebné uviesť, že ani v jednom prípade sa nevyžaduje, aby konanie malo
za následok nebezpečenstvo spustnutia, postačí, že došlo k ohrozeniu, teda k vzniku nebezpečenstva
spustnutia. Znak vydanie nebezpečenstva spustnutia je naplnený, ak si taká osoba v dôsledku konania
páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty a záujmy, ktoré spravidla vedú k morálnemu úpadku,
ktorý však nemusí nastať. Bude to tak vtedy, ak v dôsledku páchateľovho pôsobenia vzniklo reálne

nebezpečenstvo, že osoba mladšia ako osemnásť rokov podľahne závislosti na alkohole alebo na
drogách, bude sa správať promiskuitne, alebo sa bude živiť prostitúciou, bude páchať opakovane trestné
činy, priestupky, odmieta sa vzdelávať v základnej škole, bezcieľne sa potuluje a pod. Pod pojmom
záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie, ..) ale aj dlhšie
trvajúce záškoláctvo. Trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a)

Tr. zák. je možné spáchať tak úmyselným konaním páchateľa ako i z nedbanlivosti. Záver o zavinení
páchateľa je právnym záverom, ale musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho
logicky vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia je možné zistiť aj na základe iných dôkazov,
nielen priznaním páchateľa. Podľa § 16 písm. a) Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti (tzv.vedomá nedbanlivosť), ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie
alebo ohrozenie nespôsobí.

Vyššie uvedené konanie obžalovaného popísané v obžalobe prokurátora súd právne posúdil ako prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný len
vo forme vedomej nedbanlivosti (keďže obžalovaný poškodenej žiadnu drogu nezabezpečil ani jej
neodovzdal, ani spolu nefajčili žiadnu drogu a len slovne ju zvádzal k užívaniu drog neuvedomujúc

si možné následky z takéhoto konania), nakoľko obžalovaný vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako
18 rokov (D. T., nar. XX.X.XXXX) nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k záhaľčivému životu
(vzniklo tu reálne nebezpečenstvo, že osoba mladšia ako osemnásť rokov D. T. podľahne závislosti na
drogách, ktoré si bude zadovažovať i páchaním trestnej činnosti, čo je súdu známe z úradnej činnosti
z iných trestných vecí a zároveň sa odmietne vzdelávať).

Okresný súd sa zaoberal aj materiálnym korektívom (uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zákona), vzhľadom
k tomu, že obžaloba na obžalovaného bola podaná pre prečin. Základným predpokladom trestnej
zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu,
ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona, čo znamená, že vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku

páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci mal okresný
súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona preukázaný spôsobom vykonania
činu a okolnosťou, za ktorých bol čin spáchaný (v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej
trestnej veci).

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Obžalovaný I. C. nemá záznam v evidencii priestupkov, podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ
päťkrát súdne trestaný, a to pre spáchanie najmä trestných činov krádeže podľa § 212 Tr. zákona,
naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/9/2015
zo dňa 23.02.2015, právoplatným 08.06.2015 pre spáchanie prečinov krádeže a porušovania domovej

slobody, za čo mu bol uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou
dobou v trvaní dva roky, t.j. do 08.06.2017.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. I. C. zistil rovnováhu poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný sa k

trestnémučinupriznalaajhooľutoval(§36písm.l/Tr.zákona),priťažujúcouokolnosťouuobžalovaného
je to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). V tomto konkrétnom
prípade za spáchanie prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere až do 2 rokov. Súd je toho
názoru, že na nápravu obžalovaného postačí uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý súd

obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, v dolnej polovici trestnej sadzby.
Súdu neuniklo, že obžalovaný sa predmetného prečinu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia v inej trestnej veci, avšak uvedeného protiprávneho konania sa dopustil vo forme vedomej
nedbanlivosti, a nie úmyselným konaním, a preto súdu nič nebránilo uložiť obžalovanému podmienečný
trest odňatia slobody (ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona tým nebolo dotknuté, porušené).

Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu zabezpečí nápravu obžalovaného / prvok
individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom /
prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je

až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.