Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/504/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230493
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115230493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: A. Q., W..

XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX T., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska
kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s.,
Hlavnénámestie12,06001Kežmarok,IČO:35923130,právnezastúpený:Beňo&partnersadvokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, v konaní o určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 535,53 EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. z a s t a v u jkonanie v časti o návrhu žalovaného na prerušenie konania,

III. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 21.12.2015 navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že úver zo zmluvy
o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX z 11.10.2010 uzavretej medzi účastníkmi konania
je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej
bezdôvodné obohatenie vo výške 535,35 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovaného do zaplatenia a nahradiť trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
V rámci žaloby poukázala na to, že na základe jej žiadosti jej bola poskytnutá pôžička vo výške 2.000
EUR, ktorú sa zaviazala splatiť v 60 splátkach po 62,50 EUR mesačne s tým, že celková suma pôžičky
predstavuje 3.750 EUR, ročná úroková sadzba 32,13 %, RPMN 32,13 %, priemerná RPMN 19,90 %,
termín konečnej splatnosti 10/2015 a celkové náklady spotrebiteľa 1.750 EUR. Vzhľadom na to, že sa
jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f)), ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§
9 ods. 2 písm. k)). Keďže tieto náležitosti absentujú, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobkyňa poukázala na to, že formulácia termínu konečnej splatnosti 10/2015 nespĺňa požiadavku
vyjadrenú v zákone a ohľadom uvedenia výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
odkázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9C/401/2012 zo dňa 6.8.2013. Žalobkyňa
zaplatila žalobcovi celkovo sumu 2.535,53 EUR a poskytnutá výška úveru predstavuje 2.000 EUR,
rozdiel z titulu bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 535,53 EUR. Zo žaloby zároveň vyplýva, že

žalobkyňa sa o skutočnosti, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela od Združenia na
ochranuobčanaspotrebiteľaHOOSvmesiaciaprílroku2015,ktoréjuinformovaloonáležitostiachzmlúv
o úvere spoločnosti VÚB, a.s. a o rozhodnutiach súdov. Žalovaná sa vyjadrila, že podľa jej názoru je
na predmetnú vec potrebné vzťahovať 10-ročnú premlčaciu dobu, nakoľko doba, počas ktorej žalovanýposkytuje úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť ako to, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľa
obohacuje úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní spotrebiteľských úverov
nepoznal spotrebiteľské právo. V tomto ohľade poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 2Co/9/2012, 21Co/72/2014, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/648/2013.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že predmetná zmluva obsahuje
zákonné náležitosti, citoval ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, z ktorých okrem iného
vyplýva, že pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom

mesiaci a v splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok a príslušná časť istiny, pričom suma splátok je
stanovená v zmluve o pôžičke. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa v článku I zmluvy prehlásila,
že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila s podmienkami zmluvy, ako aj všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prebrala ich, súhlasí s nimi a nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko prvá splátka spotrebiteľského úveru sa stala

zročnou dňa 20.11.2010 a dňa 11.10.2011 bol predmetný spotrebiteľský úver predčasne splatený.
Žalovaný poukázal na to, že pre začiatok plynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne
(fakticky) došlo. Na druhej strane pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade dozvedel o tom,

že došlo na jeho úkor z bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. V danom prípade sa vzhľadom na to,
že celý úver bol zaplatený 11.10.2011 premlčal nárok žalobkyne najneskôr dňa 12.10.2014. Žalovaný
citoval rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorého vyplynulo, že v prejednávanej veci
nebolo preukázané, aby sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Podmienka pre uplatnenie 10-
ročnej premlčacej lehoty nie je splnená, nakoľko úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k

bezdôvodnémuobohateniu,musíexistovaťužvčasezískaniabezdôvodnéhoobohateniaatedanestačí,
aby ho odporca získal neúmyselne a potom si ho úmyselne ponechal. Žalovaný taktiež poukázal na
rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda vo veci Home Credit a.s. c/a Klára Bíróová s tým, že
rozhodnutie v tejto veci môže mať význam aj pre toto rozhodnutie a z tohto dôvodu navrhol konanie
prerušiť.

3. Zo zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 11.10.2010 vyplývajú údaje tak, ako ich uviedol žalobca v
žalobe. Prílohou žaloby je taktiež prehľad splácania predmetného úveru, z ktorého vyplýva, že úver bol
predčasne splatený dňa 11.10.2011.

4. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 23.10.2015 vyplýva, že
do sídla združenia sa v mesiaci apríl roku 2015 dostavila žalobkyňa, ktorá združenie oslovila, aby jej
pomohli s úvermi od nebankových spoločností a bánk a so zastupovaním na súde, kde už prebiehajú
konania, pričom združenie ju informovalo, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady týkajúce sa úverov,
teda zmluvy a prehľady platieb. Po zabezpečení podkladov sa uskutočnilo opakované stretnutie a

po oboznámení sa s dokladmi, ju združenie informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o
neprimeraných odplatách, o úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach
súdov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, o smernici Rady EHS 93/2013, o judikatúre súdneho dvora
európskej únie.

5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal
posúdením tejto námietky. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia plynie
od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda o jeho výške, ako aj
o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným subjektom,teda subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a taktiež medzi stranami sporu nebola
sporná výška bezdôvodného obohatenia. Podstatnou okolnosťou je, kedy sa právo mohlo vykonať
prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, pričom túto

vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobkyňa získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z
ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jej právne
znalosti, teda či vedela o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je
v súlade s judikatúrou najvyššieho súdu, napr. rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011,
28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007, 33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006. Z týchto rozhodnutí okrem

iného vyplýva, že vedomosťou podľa § 107 ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale
skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda
významné, či oprávnený má také známosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové
okolnosti. V danom prípade sa žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela 11.10.2011, kedy
predčasne zaplatila celý úver a nie je možné akceptovať údaj uvedený v žalobe, z ktorého vyplýva, že
sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela až v apríli roku 2015 od

Združenia HOOS, nakoľko, pokiaľ by sa mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak
oprávnený subjekt by si mohol v podstate svojvoľne prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty
tak, aby jeho nárok nebol premlčaný.
Súd má zároveň za to, že aj počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je potrebné odvíjať od
zaplateniaúveru,tedaod11.10.2011,tedakeďževdanomprípadenebolnárokuplatnenýdo11.10.2014,

je tento nárok premlčaný a teda žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania.

7. Žalobkyňa ale v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-
ročnú premlčaciu lehotu, keďže sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie a to s poukazom na
to, že žalovaný poskytuje úvery už dlhodobo a vo veľkom množstve, čo vylučuje inú možnosť ako

to, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne, pričom je vylúčené, aby žalovaný ako
profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru
súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy
úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu

dôjde bol s tým uzrozumený. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa má
považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie uvedenia termínu konečnej splatnosti, ako
aj výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že prax súdov ohľadom výkladu týchto ustanovení nie je jednotná, pričom podľa názoru súdu
je potrebné zároveň rozlišovať o absenciu akých náležitostí sa jedná, a to v súvislosti s posúdením

dĺžky objektívnej premlčacej lehoty. Podľa názoru súdu je rozdiel v tom, pokiaľ v zmluve nie sú uvedené
základné náležitosti, ako je úroková sadzba, resp. RPMN a je zároveň rozdiel pokiaľ nie sú uvedené iné
náležitosti zmluvy tak ako je to v danom prípade, keď sa má jednať o termín konečnej splatnosti, ktorý
je vyjadrený mesiacom a rokom a zároveň z podmienok pre poskytnutie pôžičky vyplýva, že splátky
sú splatné k 20. dňu v mesiaci, pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak. V tomto ohľade je pravdou aj to,

že v samotnej zmluve nie je uvedený deň splatnosti splátky, tento ako už bolo uvedené sa dá vyvodiť
zo znenia podmienok v zmluve, kde je spresňujúco uvedené, že sa jedná o 20. deň v mesiaci, pričom
posúdenie tejto náležitosti je skutočne záležitosťou výkladu tohto ustanovenia, keďže zo zákona priamo
nevyplýva, že termín konečnej splatnosti má byť uvedený presným dňom, mesiacom a rokom. Zároveň
z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. úplne jednoznačne a nepochybne nevyplýva,

že nepostačuje uvedenie istiny, úrokov a iných poplatkov v jednej splátke, hoci samotné znenie tohto
ustanovenia, podľa názoru, skôr súdu evokuje k tomu, že splátka by mala byť rozlíšená na jednotlivé
zložky. Z neuvedenia týchto náležitostí. ale podľa názoru súdu nemožno vyvodiť záver o tom, že by
žalovaný konal úmyselne a v podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ
neuvedie určité náležitosti, hrozí mu to riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov

a v takomto prípade žalovaný z poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať. Ako už ale
bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobcovi, ktorý v
tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno (neprodukoval žiadne dôkazy), preto súd
nevychádzal z 10-ročnej premlčacej lehoty. Totožný záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici
(13Co/90/2015, 14Co/1128/2014, 17Co/968/2013), resp. Krajského súdu v Prešove (15Co/207/2015).

Vzhľadom na to, že objektívna trojročná premlčacia lehota, ako aj dvojročná subjektívna premlčacia
lehota v danom prípade začali plynúť dňa 11.10.2011 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná až dňa
21.12.2015, súd žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol.8. Podľa § 137, písm. c), d) zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - CSP), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Súd zamietol žalobu aj v časti určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko pokiaľ je
predmetom konania aj vydanie bezdôvodného obohatenia, tak súd si túto otázku rieši ako predbežnú
a žalobca v takomto prípade nemá naliehavý právny záujem na takomto určení a v podstate sa jedná

o duplicitný nárok, pričom aj keby súd vyhovel žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia,
zamietol by z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobu v časti o určenie že úver je
bezúročný a bez poplatkov.

10. Žalovaný navrhoval zároveň prerušenie konania, avšak keďže v priebehu konania zobral tento návrh
na prerušenie konania späť, súd v tejto časti konanie zastavil.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).