Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. január 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210788
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116210788.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti
žalovanému: M. F., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt G.-H. XX, XXX XX H. H., zastúpeného: JUDr. Lucia
Filipková, advokátka so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, o zaplatenie 115,48 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07. 06. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
115,48 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 04. 09. 2013 poistnú
zmluvu číslo XXXXXXXXXX o kapitálovom životnom a úrazovom poistení typu Flexi Život Plus so
začiatkom poistenia od 05. 09. 2013. Na základe zmluvy bol žalovaný povinný platiť poistné vo výške
22,80 eura v mesačných poistných obdobiach so splatnosťou k 05. dňu v mesiaci. Žalovaný neeviduje

úhradu poistného, ktoré bolo splatné dňa 05. 10. 2013, 05. 11. 2013, 05. 12. 2013, 05. 01. 2014, 05.
02. 2014. Poistná zmluva zanikla v jeden mesiac po doručení kvalifikovanej výzvy na zaplatenie t.j. dňa
06. 03. 2014. Dlžné poistné za obdobie od 05. 10. 2013 do zániku predstavuje sumu 115,48 eura. Na
základe uvedeného sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 115,48 eura a
nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12C/142/2016-21 zo dňa 27. 06. 2016, voči ktorému

podal žalovaný včas odôvodnený odpor vo veci samej, na základe ktorého súd uznesením č. k.
12C/142/2016-39 zo dňa 19. 09. 2016 vydaný platobný rozkaz zrušil. V podanom odpore žalovaný
uviedol, že skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nepopiera, no v dôsledku tiesnivej finančnej situácie
bolo dňa 07. 05. 2014 voči jeho osobe v procesnom postavení dlžníka začaté konkurzné konanie.
Uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/24/2014-93 zo dňa 29. 04. 2014,
zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 07. 05. 2014 bolo voči nemu začaté konkurzné konanie,
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/24/2014-97 zo dňa 26. 05. 2014, zverejneným v

Obchodnom vestníku dňa 02. 06. 2014 bol voči nemu vyhlásený konkurz a uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 1K/24/2014 zo dňa 23. 03. 2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 05.
04. 2016 bol po splnení konečného rozvrhu výťažku konkurz na jeho majetok v procesnom postavení
úpadcu zrušený. Pohľadávka žalobcu existovala a bola splatná v čase prebiehajúceho konkurzného
konania, žalobca mal možnosť prihlásiť predmetnú pohľadávku v konkurznom konaní, čo však neurobil.
Podľa žalovaného má neuplatnenie (neprihlásenie) pohľadávky veriteľom počas trvania konkurzného

konania za účinok skutočnosť, že predmetná pohľadávka sa stáva nevymáhateľnou. Nakoľko mal
žalovaný za to, že pohľadávka žalobcu je právne nevymáhateľná navrhol žalobu zamietnuť a priznať
mu právo na náhradu trov konania.3. Žalobca s právnym posúdením veci žalovaným nesúhlasil, uviedol, že zo žiadneho ustanovenia
zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by sa neprihlásená pohľadávka do konkurzného
konania mala stať nevymáhateľnou, uvedený účinok spája zákon iba s pohľadávkami neprihlásenými do

reštrukturalizačného konania. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoB/91/2014.
4. Žalovaný uviedol, že dňa 29. 09. 2015 podal v jeho konkurznej veci návrh na oddlženie podľa
§ 166 a nasl. zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté, je ale
predpoklad povolenia jeho oddlženia. Uviedol, že medzi právne účinky právoplatnosti uznesenia o
povolení oddlženia dlžníka okrem iného patrí skutočnosť, že pohľadávky veriteľov, ktoré zostali po

zrušení konkurzu neuspokojené sa počas skúšobného obdobia môžu z majetku dlžníka uspokojovať
iba zákonom stanoveným spôsobom. Navrhol preto konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP prerušiť
do vydania uznesenia o povolení oddlženia v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp.
zn. 1NcKR/38/2015.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12. 01. 2017, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami
a z prednesov povereného zamestnanca žalobcu a zástupkyne žalovaného zistil nasledovný skutkový

stav: žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 04. 09. 2013 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o kapitálovom
životnom a úrazovom poistení typu Flexi Život Plus so začiatkom poistenia od 05. 09. 2013 na dobu
určitú do 04. 09. 1940, s mesačnou lehotou platenia poistného. Na základe zmluvy bol žalovaný povinný
platiť poistné vo výške 22,80 eura v mesačných poistných obdobiach so splatnosťou k 05. dňu v mesiaci.
Žalovaný neuhradil poistné, ktoré bolo splatné dňa 05. 10. 2013, 05. 11. 2013, 05. 12. 2013, 05. 01. 2014,

05. 02. 2014 a 05. 02. 2014, ktoré žalovaný neuhradil ani do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy
poisťovateľa na jeho zaplatenie. Poistná zmluva zanikla podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dňa 06. 03. 2014. Žalovaný neuhradil žalobcovi poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. nezaplatené
poistné od 05. 10. 2013 do 06. 03. 2014, ktoré predstavuje 115,48 eura. Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 1K/24/2014-93 zo dňa 29. 04. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa

07. 05. 2014 bolo voči žalovanému začaté konkurzné konanie, uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 1K/24/2014-97 zo dňa 26. 05. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02. 06.
2014 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 1K/24/2014 zo dňa 23. 03. 2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 05. 04. 2016 bol po
splneníkonečnéhorozvrhuvýťažkukonkurznamajetokžalovanéhozrušenýposplnenírozvrhuvýťažku.

Žalovaný dňa 29. 09. 2015 podal Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na oddlženie podľa § 166 a
nasl. zákona o konkurze a reštrukturalizácii o ktorom nebolo ku dňu rozhodnutia súdu rozhodnuté.
6. Podľa § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 28. 02. 2017 (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“), tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a

kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom
dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a
oddlženie fyzickej osoby.
7. Podľa § 105 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok
možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku,

ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu
správca uloží na súde.
8. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 115,48
eura, ktorá predstavuje dlžné poistné z uzatvorenej poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX za obdobie
od 05. 10. 2013 do zániku poistenia 06. 03. 2014. Sporným medzi stranami bolo právne posúdenie
žalobcom uplatnenej pohľadávky, teda či je možné uvedenú pohľadávku voči žalovanému po ukončení
konkurzu na jeho majetok priznať žalobcovi súdnym rozhodnutím.

11. Podľa právneho názoru konajúceho súdu nie je možné pohľadávky, ktoré bolo možné uplatniť
v konkurze vedenom na majetok fyzickej osoby, priznať po zrušení konkurzu po splnení konečného
rozvrhu výťažku v súdnom konaní. Podľa názoru konajúceho súdu, konkurzné konanie voči dlžníkovi,
fyzickej osobe, všeobecne prijímané ako tzv. generálna exekúcia na majetok dlžníka má za následok
nemožnosť priznania pohľadávok po ukončení konkurzu súdom, resp. iným subjektom oprávneným

vydávať exekučný titul. Účelu konkurzu by sa priečila možnosť uplatňovať a vymáhať po jeho
ukončení tie pohľadávky, ktoré v konkurze uplatnené neboli. Z právnej úpravy zákona o konkurze a
reštrukturalizácii okrem iného vyplýva, že medzi účinky vyhlásenia konkurzu patrí aj zmena splatnosti
záväzkov (§ 46 zákona o konkurze a vyrovnaní), prerušenie súdnych konaní (§ 47 ods. 1 zákona okonkurze a vyrovnaní), či zastavenie exekučných konaní (§ 48 zákona o konkurze a vyrovnaní). Aj
uvedené následky majú podľa názoru súdu za cieľ dosiahnuť, aby pohľadávky voči dlžníkovi, fyzickej
osobe, boli uplatnené v konkurze vyhlásenom na jeho majetok a uspokojené v najvyššej možnej

miere. Taktiež podľa § 105 zákona o konkurze možno na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok,
pre ustanovením spĺňajúce podmienky, po zrušení podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu.
Nielen z uvedených ustanovení možno dôjsť podľa názoru súdu k záveru, že pohľadávky, ktoré je
možné uspokojiť v konkurze vedenom na majetok fyzickej osoby, nie je možné po zrušení konkurzu
priznať v súdnom konaní. Bolo by proti zmyslu právnej úpravy, kedy by v prípadoch konkurzu na

majetok fyzickej osoby, konkurz nemal vplyv na pohľadávky splatné do vyhlásenia konkurzu, či splatné
vyhlásením konkurzu. V uvedených prípadoch by bol totiž konkurz na majetok fyzickej osoby bez
praktického významu, nakoľko by sa dlžník svojich dlhov nezbavil, iba prišiel o majetok a čiastočne
uhradil (pomerne) pohľadávky prihlásené do konkurzu. Na konkurz fyzických osôb nadväzuje úprava
oddlženia. Podľa ustanovenia § 171 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa pohľadávky, ktoré
zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia,

sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.
Oddlženiu podliehajú pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené (§
169 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní). Bolo by proti zmyslu právnej úpravy konkurzného konania
a následného oddlženia, ak by pri fyzických osobách bolo možné pohľadávky následne uplatňovať na
súde a po priznaní pohľadávky následne tieto vymáhať v exekučnom konaní. Veriteľ, ktorý si neprihlási

svoju pohľadávku do konkurzu, by sa tak dostal do výhodnejšej pozície, ako veriteľ, ktorý pohľadávku do
konkurzu prihlási. Nevymáhateľnou by sa totiž stala čo aj čiastočne uspokojená pohľadávka prihlásená
do konkurzu, no pohľadávka neprihlásená do konkurzu a do oddlženia by mohla byť následne vymáhaná
v exekučnom konaní v celej výške. Na rozdiel od konkurzu vyhláseného na majetok právnickej osoby,
po ukončení ktorého nastáva spravidla zánik právnickej osoby, konkurzom vyhláseným na majetok

fyzickej osoby k zániku fyzickej osoby nedochádza. Uvedené úvahy viedli súd k záveru o nemožnosti
priznania pohľadávky žalobcu súdom, aj keď právna úprava výslovné ustanovenie potvrdzujúce závery
súdu neobsahuje. Uvedené závery súdu však čiastočne potvrdzuje aj nová právna úprava zákona o
konkurze, ktorá s účinnosťou od 01. 03. 2017 precizuje ustanovenia o konkurzoch vyhlásených na
majetok fyzických osôb a aj ich oddlženie. Napriek úmyslu zákonodarcu, že konania začaté pred 1.

marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 (§ 206f ods. 1
zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01. 03. 2017), upravil výnimky upravujúce
práve oddlženie fyzických osôb. Podľa § 206f ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom od 01. 03. 2017 sa nevymáhateľné stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po
zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu

na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. Uvedenou úpravou podľa názoru súdu zákonodarca
deklaruje, že zmyslom právnej úpravy je práve zánik vymáhateľnosti všetkých pohľadávok v uvedených
prípadoch a tento úmysel, hoci výslovne nevyjadrený v doterajšej právnej úprave deklaruje práve
uvedeným prechodným ustanovením, v ktorom špecifikuje, že po oddlžení sa stávajú nevymáhateľnými
všetky pohľadávky dlžníka (bez ohľadu na ich prihlásenie či neprihlásenie do konkurzu či oddlženia).

12. K poukazu žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/91/2014 zo dňa 09. 04. 2015
súd uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky považuje rozhodnutia súdov za prameň práva iba
vo výslovne uvedených prípadoch, pričom uvedený rozsudok je podľa právnej úpravy záväzný výlučne
len pre súd konajúci o veci, ktorej sa týka na prvom stupni, ale nie je záväzný pre súd konajúci v tomto
spore. Nejedná sa ani o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. K jeho záverom, na

ktoré poukazuje aj žalobca súd uvádza, že sa s nimi z dôvodov uvedených v odseku 11. odôvodnenia
nestotožňuje.
13. Nakoľko pohľadávka žalobcu vo výške 115,48 eura, ktorá predstavuje dlžné poistné z uzatvorenej
poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX za obdobie od 05. 10. 2013 do zániku poistenia 06. 03. 2014 nebola
prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného, fyzickej osoby a uvedená skutočnosť má

podľa názoru súdu následok nemožnosť jej uplatnenia v súdnom konaní, súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol (II. výrok rozsudku).
14. Ustanovenie § 169 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spája s povolením oddlženia
následok, že pre tam uvedené pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Nakoľko predmetom sporu nie je

výkon rozhodnutia, ani exekučné konanie, rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica o podanom
návrhu na oddlženie žalovaného, vo veci vedenej pred ním pod sp. zn. 1NcKR/3/2015 nemá na konanie
vo veci žiadny vplyv. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162
ods. 1 písm. a) CSP ako nedôvodný zamietol (I. výrok rozsudku).15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. O výške
náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením súdny úradník (III. výrok rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.