Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209612
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213209612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: U.
F.Á., A.. XX.X.XXXX, W. Š. XXX/X, XXX XX W., o zaplatenie 6.992,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného do 15 dní zaplatiť žalobcovi 6.992,32 eur s príslušenstvom

a nahradiť trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a ním, ako postupníkom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca nadobudol pohľadávku na
základe úverovej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému úver
s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 17,30 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť
formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej mesačnej
splátky úveru dňa 20.6.2019. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto právny predchodca žalobcu

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 27.2.2013. Právny predchodca žalobcu v písomnom
oznámení o mimoriadnej splatnosti vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy 7.217,45 eur s
príslušenstvom v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
bolo žalovanému doručované dňa 2.3.2013 v súlade s ustanovením čl. 10 bod 10.3. Všeobecných
obchodných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého pri doručovaní písomností v poštovom styku
sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o
tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Žalovaný svoj záväzok v poskytnutej

lehote splatnosti nezaplatil, preto je v omeškaní so zaplatením pohľadávky.

2.Výzvouzodňa24.3.2017súdvyzvalžalobcunapreukázanieskutočnosti,žepripostúpenípohľadávky
bol dodržaný postup v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. aby preukázal doručenie
výzvy žalovanému v zmysle uvedeného ustanovenia právnym predchodcom žalobcu.

3. Žalobca v podaní zo dňa 18.4.2017 uviedol, že legitimáciu v spore preukázal oznámením o postúpení

pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané doporučene pod č. zásielky H.. Zásielka s oznámením o
postúpenísavrátilaspäťsoznačením„adresátneznámy“.Predložilvýzvubanky,ktorúzaslaljehoprávny
predchodca žalovanému obyčajnou poštovou zásielkou. Zároveň ako prílohu elektronicky zaslal súdukópiu výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 99), ktorá podľa žalobcu mala byť výzvou adresovanou
žalovanému v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.

4. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 CSP. K žalobe a
prílohám sa nevyjadril.

5. Súd vo veci pojednával dňa 19.4.2017 postupom podľa ustanovenia § 180 CSP v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a žalovaného, u ktorého

mal doručenie predvolania vykázané fikciou (dňom vrátenia nedoručenej zásielky na adresu v Registri
obyvateľov - § 116 ods. 3 CSP, § 111 ods. 3 CSP). Na pojednávaní oboznámil obsah spisu postupom
podľa ustanovenia § 204 CSP, a to žalobou, špecifikáciou odovzdanej pohľadávky č.l. 3-4, zmluvou o
splátkovom úvere č.l. 5-7, formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.l.
8, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti č.l. 9, doručenkou č.l. 10-11, oznámením o postúpení
pohľadávky č.l. 12, vyjadrením žalobcu č.l. 40-41, výpisom obratov na úverovej zmluve č.l. 42-45,

zmluvou o postúpení pohľadávok č.l. 46-49, vyjadrením žalobcu č.l. 56, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.
4. 2017, výzvou zo dňa 22. 11. 2010, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne č.l.
100-105.

6. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.X.XXXX plynie, že Slovenská sporiteľňa, a.s.

poskytla žalovanému spotrebný úver vo výške 4.765, eur s úrokovou sadzbou 17,30 % ročne v deň
podpisu zmluvy, poplatkom za správu úveru vo výške 1,99 eur/mesačne, výškou splátky istiny 86,03
eur, splatnosťou prvej splátky 220.7.2009, konečnou splatnosťou úveru 20.7.2009, RPMN 19,80 %,
priemerná RPMN 17,73 %, celkové náklady spojené s úverom 5.576,19 Eur.

7. Podľa bodu 19.16 VOP : ,, klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na
tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasne,
splatné, nesplatné, premlčané, nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky
voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky
voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky; predchádzajúci písomný súhlas banky nie

je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke v prospech
banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného predpisu, tak
banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať. "

8. V zmysle bodu 10.3 VOP pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za

doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnutá
inak, Banka zasiela, podľa vlastného uváženia písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej
zásielky.

9. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a špecifikácie pohľadávky okrem iného vyplýva, že
žalovanému v 1. rade bola poskytnutá suma vo výške 4.765 eur a zostatok pohľadávky 7.372,25 eur,
z toho istina 5.583,74 eur a úroky 1.737,68 eur, riadny úrok 1.357,75 eur, uoz 220,83 eur, uonz 159,10
eur, poplatky 50,83 eur, príslušenstvo celkom 1.788,51 eur, výška omeškaných splátok 7.342,15 eur,
splatnosť úveru 20.6.2019.

10. Oznámením zo dňa 5.4.2013 SLSP, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške
7.372,25 eur na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013.

11. Výzvou zo dňa 22.11.2010 mal byť len žalovaný vyzvaný Slovenskou sporiteľňou, a.s. na úhradu

sumy 353,48 Eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy a to z dôvodu omeškania s jej zaplatením ku
dňu 31.10.2010. V prípade jej neuhradenia pristúpi k zvereniu pohľadávky do mandátnej správy. Doklad
o doručovaní, resp. doručení výzvy nebol súdu predložený.

12. Podaním zo dňa 6.6.2014 žalobca poukázal na to, že v dôsledku omeškania s riadnym a včasným

plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu zúčtoval stav zostatku úveru k 30.9.2011.
Konečný stav zostatku úveru k 30.9.2011 predstavoval neuhradenú sumu 5.583,74 Eur. Predmetná
suma zodpovedá neuhradenej časti úveru. Od tohto dátumu, teda od 30.9.2011 žalovaní neuhradili
žalobcovi žiadnu platbu. Konečný stav zostatku úveru v sume tak zostal nemenný do termínu predčasnejsplatnosti úveru k 18.2.2013 a predstavuje neuhradenú časť úveru. Riadne úroky úveru vo výške
1.357,75 Eur predstavujú zmluvne dojednané riadne úroky úveru za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 18.2.2013 a ktoré boli vyčíslené v súlade s čl. 7 bod 7.4. Všeobecných

obchodných podmienok SLSP, a.s.. Poplatky za správu úveru vo výške 50,83 Eur predstavujú dojednaný
poplatok za správu úveru za obdobie od dátumu 1.10.2011 do termínu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, t.j. do 18.2.2013. Žalobca v podaní zo dňa 18.4.2017 mal za to, že relevantným oznámení o
postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v spore.

13. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného
vzťahu)toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahyzozmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),

zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

15. Z ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť

odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami
alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva
o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu

neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

19. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S

postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie

pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

22. Podľa § 53 ods. 1-4 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa
názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano

Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez
Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa
konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť

výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej
podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok
a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

25. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

26. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného
predpisu.

27. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky)

Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28. V čase uzavretia úverovej zmluvy uvedené upravoval § 92 ods. 7 cit. zákona o bankách (v obdobnom
znení).

29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovanými a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa

XX.X.XXXX došlo k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 4.765 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 120. mesačných splátkach po 86,03 eur. Dátum
prvej splátky bol dňa 20.7.2009 a konečná splatnosť mala byť dňa 20.6.2019, splatnosť k 20 dňu v
mesiaci, splatnosť úrokov k poslednému dňu v mesiaci, RPNM 19,80 %, priemerná RPMN 17,73 %,
celkové náklady spojené s úverom 5.576,19 Eur, poplatok za správu úveru 1,99 Eur mesačne. Vzťahy

neupravené zmluvou sa riadia VOP, Obch. zák. a ostatnými právnymi predpismi.

30. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne
stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník -

zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú
aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54.

31. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie

právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd
použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku.

32. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa
domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania (aktívna vecná legitimácia) a
či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha
(pasívna vecná legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená,
že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom

tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti.

33. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa. Preto bolo potrebné sa najprv

vysporiadať s tým komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí aktívna hmotnoprávna legitimácia.

34. Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy (samozrejme okrem úverovej zmluvy a
ďalších listinných dôkazov ) titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, na
základe ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovanej postúpená z postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s..

Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované postupcom podaním zo dňa 5.4.2013.

35. Výzva žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách pred postúpením
pohľadávky súdu síce bola predložená v podaní zo dňa 18.4.2017 (zo dňa 22.11.2010 na zaplateniesumy 353,48 eur), avšak súdu nebol predložený dôkaz o jej doručovaní. Naviac, ak by aj bol dôkaz o
doručovaní predložený, preukazoval by len omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 353,48 eur, nie
sumy dlhu žalovaného, ktorý mal byť predmetom postúpenia.

36. V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí
sp. zn. 1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod
č. 46/2009 uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a
súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca,

ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky
postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.
Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník. V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto
dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku

skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

37. Ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky stanovuje nasledujúce
podmienky:
a) klient nesplnil riadne a včas, čo i len časť svojho splatného záväzku voči banke,
b) omeškanie klienta trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
c) na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku bol klient písomne vyzvaný.

38. Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je
právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v
konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho
právnehoúkonu,atopostúpeniapohľadávkyzostranybanky.Vprípade,aktentofaktickýúkonvykonaný

nebol, neplatným bude následný právny úkon.

39. Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

40. Uvedené ustanovenie treba analogicky aplikovať aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý
je stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti
alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry
dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca
odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa

takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil,
alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť
postúpenia pohľadávky bankou.

41. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú

pohľadávku nenadobudol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jej platné postúpenie
(nepreukázaniedoručeniavýzvyupozorňujúcejnaomeškaniežalovanej)aniejetedanajejuplatňovanie
v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

42. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca,

kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a z ktorých vyvodzuje svoje právne
postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe
hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho aktívnej
legitimácie v spore neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, žedošlo k doručeniu výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách do dispozičnej sféry
žalovaného. Žalobcovi je táto skutočnosť ohľadom nutnosti preukázať predmetnú skutočnosť známa z
konaní, v ktorých požadoval nároky z takto postúpených pohľadávok. Tu sa žiada opäť zdôrazniť, že

výzva, ktorá mala preukazovať výšku pohľadávky žalovaného bola zo dňa 22.11.2010 a v nej uvedená
pohľadávka bola v sume 353,48 Eur (viď tiež ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení
s ustanoveniami § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka vo vzťahu k splatnej časti pohľadávky). V
prejednávanej veci listom zo dňa 27.02.2013 malo dôjsť ku dňu 18.2.2013 k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru (viď č.l. 9 spisu). Podľa tohto listu dlžná suma predstavovala výšku 7.217,45 eur a

mala byť zaplatená do 10 dní odo dňa jeho doručenia (do 12.3.2013). Nasledujúcim dňom nastávalo
omeškanie dlžníka - žalovaného. Až v prípade, ak by toto omeškanie trvalo 90 kalendárnych dní a
to napriek písomnej výzve banky adresovanej dlžníkovi - žalovanému a upozorňujúcej na omeškanie,
mohla banka podľa § 92 ods.8 zákona o bankách pristúpiť k postúpeniu tejto pohľadávky na inú osobu.
Okrem nepreukázania doručenia relevantnej upozorňujúcej výzvy je zrejmé, že nebola dodržaná ani
podmienka 90 - dňového omeškania, keďže zmluva o postúpení pohľadávok mala byť uzavretá už dňa

28.03.2013.

43. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na viaceré právoplatné rozhodnutia všeobecných
súdov v obdobnej veci (rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/105/2013, sp. zn. 1C/226/2014,
sp. zn. 2C/156/2014, rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/159/2014, sp. zn. 9C/159/2014,

rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/310/2015, 6Co/119/2013, 19Co/194/2015,
4Co/145/2014).

44. Na základe uvedeného, teda nesplnenia aktívnej legitimácie žalobcu v spore, súd žalobu zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP
s tým, že úspešným žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju nežiadal priznať a ani zo
spisu nevyplynulo, že by mu mali trovy konania vzniknúť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).