Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Kasanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210615
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417210615.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: I. C., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/X, XXX XX L.
J., proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému p o v i n n o s
ť z d r ž a ť s a výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo

mzdy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.06.2012.

II. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v č a s t i, v ktorej žalobca navrhuje
aby súd uložil zamestnávateľovi žalobcu - spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, Olejkárska 1, 814
52 Bratislava, IČO: 00492736 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil Okresnému Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.06.2012. Žalobca tiež žiadal, aby súd uložil zamestnávateľovi
žalobcu - spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00492736

povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy.
Žalobca sa zároveň žalobou vo veci samej domáha, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č.
zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 07.06.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, zároveň
aby súd určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.06.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná a zároveň aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2 908,64 €. Žalobca svoj návrh odôvodnil
nasledovne: Dňa 07.06.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,

na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 15 000 €, žalobca sa zaviazal splatiť
žalovanému úver v 84 mesačných splátkach, pričom výška jednej splátky je 279,24 €, pri výške úrokovej
sadzby 11,9% ročne, pričom sa zaviazal zaplatiť poplatok za a vedenie účtu vo výške 1,66 €. Súčasne s
uzavretím predmetnej zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o zrážkach
zo mzdy dlžníka, na základe ktorých momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v
prospechžalovaného,čímneustálekaždýmmesiacomdochádzakzjavnenezákonnýmaneprimeraným

zásahom do majetku žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy znie: „Dlžník ako aj spoludlžník, a to každý z
nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonník v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky
vzniknutej zo ZoÚ, Banka ako aj veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky
voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu
vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do

úplného zaplatenia pohľadávky Banky.“ Žalobca uviedol, že žalovaný napriek spornosti veci požiadal
jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdnerozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez ohľadu na
existenciusporu,veriteľvýškudlhusámjednostrannediktujeatobezakéhokoľvekodsúhlaseniasúdom.
Jeho zamestnávateľom je spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO:

00492736, pričom žiadosť žalovaného zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje
žalobca listom zo dňa 18.11.2014 a tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy
a spornou Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca ďalej uviedol, že zrážky nedokáže zastaviť, moc
nad jeho majetkom je v rukách veriteľa. Žalobca poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ, napr.
rozsudok z 27.júna 2000 C- 240/98 až C-244/98 Zb., s. I-1491, bod 25 a na Smernicu Rady 97/13/EHS

z 5.apríla 1993. Žalobca uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej prísl. Žalobca
má obavu, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a
v záujme predídenia vzniku ujmy navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

11. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

13. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

14. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

15. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov.Nariadenímneodkladnéhoopatreniažalobcanenadobúdapráva,oktorýchbuderozhodnutéaž rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň

základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana.

16. Na základe predložených listinných dokladov okresný súd mal za preukázané, že medzi stranami
sporu bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu

poskytnutého úveru, pričom na základe takejto dohody sa v súčasnosti vykonávajú zrážky z dôvodu,
že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu aby začal vykonávať takéto zrážky pre pohľadávku
žalovaného. Ako vyplýva z uzavretej zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, tak oba takéto
právne úkony majú formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť,
nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec banky len vypĺňal príslušné údaje
o žalobcovi, ako aj úvere. Zároveň zo zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva,

že by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej
činnosti. Samotný žalobca mohol takéto zmluvy buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom
nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Z týchto dôvodov tak okresný súd
dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah
z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy bol veriteľom

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca ako dlžník
bol fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikania resp. zamestnania. Podľa názoru
okresného súdu tak hrozí, že žalobca utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že jej budú naďalej vykonané
zrážky zo mzdy. Okresný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje aby bola použitá na zabezpečenie záväzku

medzi účastníkmi záväzkovo právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby
okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhrádzaná
bez toho aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia
strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť
svoje práva na súde. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom

zamestnávateľa žalobcu úhrady svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná
súdnym rozhodnutím súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na
zrážky zo mzdy, nakoľko v prípade, ak by došlo k zmene zamestnávateľa na strane žalobcu, tak tá by
opätovnemuselpodávaťnovýnávrhnaneodkladnéopatrenie,ktorýmbysadomáhaluloženiapovinnosti
nevykonávať zrážky zo mzdy, pretože takýto zamestnávateľ by po predložení dohody o zrážkach zo

mzdy bol povinný vykonávať podľa § 551 ods. 2 OZ zrážky zo mzdy, nakoľko neodkladné opatrenie
vydané v tejto veci by nebolo pre neho záväzné. Z týchto dôvodov okresný súd so zreteľom na účinnú
ochranu žalobcu ako spotrebiteľa uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody
o zrážkach zo mzdy.

17. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým žalobca navrhuje, aby súd uložil
zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy zamietol. Vzhľadom na citovanú aktuálnu úpravu zákonných podmienok nariadenia
neodkladného opatrenia súd konštatuje, že v tejto časti svojho návrhu sa žalobca domáha nariadiť
neodkladné opatrenie vo vzťahu k tretiemu subjektu, ktorý nie je stranou v konaní. Civilný sporový

poriadok v ustanovení § 325 ods. 2 umožňuje neodkladným opatrením uložiť strane sporu určitú
povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu procesná norma upravuje
určité práva a povinnosti len vo vzťahu k stranám sporu. Za daného zákonného znenia, pokiaľ CSP, na
rozdiel od OSP, ktorý vo svojom ustanovení § 76 ods. 2 výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj
vovzťahuktretejosobe,nielenvovzťahukúčastníkomkonania,výslovneumožňujenariadiťneodkladné

opatrenie výlučne len vo vzťahu k stranám sporu, je potom nutné prijať záver, že CSP už neumožňuje
nariadiť formou neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem strán sporu.
CSP vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je strana sporu, pričom ide výlučne len
o žalobcu a žalovaného. Prípadný iný - extenzívny výklad jednoznačného znenia ustanovenia § 328
ods.1 a § 60 CSP, by tak široko presahoval zákonnú dikciu a nemal by tak oporu v zákone (uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/430/2016-58 zo dňa 19. 09. 2016).

18. O trovách konania týkajúcich sa neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci
samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na okresný
súd žiar nad Hornom písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.