Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžf/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201072
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1014201072.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SLOVUNITED s.r.o., IČO: 44 424 639,
Špitálska 27, Bratislava, zastúpený: SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., advokátska kancelária, Vajnorská
100/A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 0024/2014/E zo dňa 28.11.2013, o
odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/140/2014-78 zo dňa 29.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/140/2014-78 zo dňa
29.10.2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým uznesením konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. občiansky

súdny poriadok (ďalej OSP) zastavil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým žalobca nebol v cenovom konaní,
v ktorom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, opomenutý, nakoľko zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii
v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z. z.“) mu postavenie účastníka cenového konania
nepriznáva.

Žalobca podal proti tomuto uzneseniu krajského súdu včas odvolanie. V podanom odvolaní namietal,

že mu v konaní pred krajským súdom nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu.
Dôsledkom tohto pochybenia súdu je podľa žalobcu, s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR
a Najvyššieho súdu SR, vytváranie stavu nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom. Ďalej žalobca
namietal nesprávne posúdenie spornej otázky o aplikácii ustanovení správneho poriadku krajským
súdom a nedostatočné odôvodnenie jeho záverov.

II.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala
neoprávnenáosoba,aksmerujeprotirozhodnutiu,ktorénemôžebyťpredmetompreskúmavaniasúdom,
ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z. z. účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý
predložil návrh ceny. Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný
subjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch zdôraznil, že nedoručenie vyjadrenia
účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred
súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva
na spravodlivý proces (viď napríklad I. ÚS 335/06). Zároveň ale Ústavný súd Slovenskej republiky
pripustil, že v niektorej veci môže byť absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku (žalobe)
druhého účastníka konania právne irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom

prostriedku (žalobe), nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku (teda vtedy, keď
vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku).

Ďalej uznesením z 20. decembra 2010 sp. zn. IV. ÚS 462/2010 Ústavný súd Slovenskej republiky
poukázal na to, že prvostupňový súd má zákonnú povinnosť doručiť odvolanie bezodkladne ostatným

účastníkom konania, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, má povinnosť vyzvať
účastníkov konania, aby sa k odvolaniu vyjadrili; iná povinnosť mu ale z Občianskeho súdneho poriadku
(§ 209a ods. 1 O.s.p. a ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva. Z Občianskeho súdneho poriadku teda
nevyplýva povinnosť prvostupňového súdu predložiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie
stanoviska k vyjadreniu druhého účastníka konania k návrhu, resp. žalobe.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe by malo byť poskytnuté
na zaujatie stanoviska žalobcovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k žalobe má zásadný vplyv na rozhodnutie
súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka súdneho konania oboznámiť sa s vyjadrením procesnej
protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania

sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania. Podľa názoru Najvyššieho súdu
by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu
chápaniu princípu právneho štátu. Z týchto dôvodov Najvyšší súd v ďalšom vychádzal z názoru, že
odňatie možnosti pred súdom konať nezakladá sama skutočnosť, že žalobcovi nebolo predložené
vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho žalobe.

Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade skutočnosť, že vyjadrenie
žalovaného k žalobe nebolo doručené žalobcovi, bolo právne irelevantné, lebo predmetné vyjadrenie
nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie krajského súdu o žalobe. Z odôvodnenia uznesenia krajského
súdu nevyplýva, že by krajský súd k prijatiu jeho záverov, na ktorých spočíva jeho potvrdzujúci rozsudok,

viedlo práve vyjadrenie žalovaného k žalobe.

Žalobca v podanom odvolaní ďalej namieta nesprávny výklad zákona č. 250/2012 Z. z. v otázke okruhu
účastníkov konania o cenovej regulácii, t. j. pozíciu účastníka správneho konania na rozdiel od hore
zmieneného procesného postavenia účastníka súdneho konania z titulu podanej žaloby.

Podľa dôvodovej správy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k § 14 ods. 3 zákona č.
250/2012 Z. z. úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný
subjekt. Ustanovenie odseku 3 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 14 správneho poriadku.
Toto ustanovenie vymedzuje účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom užšie. V zmysle

navrhovaného ustanovenia je teda účastníkom konania na úrade iba ten subjekt, ktorý podal návrh na
začatie konania alebo ten subjekt, ktorého má úrad v úmysle z úradnej moci regulovať. Cieľom takéhoto
užšieho vymedzenia účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom je, aby v konkrétnom
konaní na úrade bolo vydané rozhodnutie v súlade so zásadami správneho poriadku, najmä so zásadou
rýchlosti a hospodárnosti konania a aby sa zabránilo veľkému počtu účastníkov konania. Ak by úrad v

zákone nešpecifikoval a nezúžil pojem účastníka konania pre účely regulácie v porovnaní s účastníkom
konania podľa správneho poriadku v samotnom konaní by takýto účastníci mohli vystupovať "pasívne",
vzhľadom na nedostatok informácii by nemohli poskytovať úradu relevantné informácie, pričom na
druhej strane úrad by musel rešpektovať všetky ich práva účastníkov konania vyplývajúce z príslušnýchustanovení správneho poriadku. Mohlo by sa stať, že regulovanému subjektu by nebola schválená alebo
určená cena včas, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny vplyv na veľký počet občanov
Slovenskej republiky ako odberateľov „tovarov“ z regulovanou cenou.

V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť, že je nepochybné, že zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej „správny poriadok“) je predpisom všeobecným, upravujúcim konanie a
rozhodovanie v oblasti verejnej správy. V zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku je účastníkom konania
ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania
je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Takáto pozitívna enumerácia
účastníkov správneho konania sa môže týkať širokého okruhu fyzických a právnických osôb. Zámerom
zákonodarcu bolo pre prípad konania o cenovej regulácii podľa zákona 250/2012 Z. z. tejto situácii
predísť, osobitnou právnou úpravou v tomto špeciálnom predpise, v súlade so všeobecne uznávanou

zásadou lex specialis derogat legi generali.

Navyše aplikáciu uvedenej zásady podporuje aj skutočnosť, že správny poriadok výslovne zakotvuje
tzv. subsidiárny charakter vo vzťahu k osobitným zákonom, ktoré upravujú rozhodovanie správnych
orgánov. To znamená, že vo veciach upravených osobitnými zákonmi je potrebné v konaní postupovať

prednostne podľa týchto osobitných predpisov a len vtedy, ak osobitné predpisy neobsahujú potrebnú
úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, možno použiť príslušné ustanovenie správneho poriadku
(viď uznesenie Najvyššieho súdu č. k. 3Sžo/4/2011).

Ak by mohla byť účastníkom konania podľa zákona č. 250/2012 Z. z. každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá spĺňa znaky uvedené v § 14 ods. 1 správneho poriadku, teoreticky spôsobilo
by to extrémny nárast počtu účastníkov konania o cenovej regulácii. Dôsledkom toho by bola faktická
nemožnosť dosiahnuť účel konania o cenovej regulácii.

Z uvedených dôvodov je argument žalobcu, že krajský súd nesprávne posúdil zámer zákonodarcu

pri kreovaní okruhu účastníkov konania o cenovej regulácii podľa § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.
z., irelevantný. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na povahu konania o cenovej regulácii, bolo práve
pozitívnym vymedzením určiť užší okruh účastníkov tohto konania.

Žalobca nespĺňa požiadavku § 250 ods. 2 OSP na to, aby mohol byť žalobcom v konaní podľa § 247 a

nasl. OSP, keďže nebol účastníkom konania o cenovej regulácii, preto odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniasúdrozhodolpodľa§224ods.1a§246cods.1OSPspoukazomna
§ 250k ods. 1 OSP, tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.