Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/19/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200157
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8018200157.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne C. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX W., právne zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Mazanecom,
so sídlom Metodova 3331/12 080 01 Prešov, proti žalovanému v 1. rade Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, so sídlom Slovenská 3259/87, 080 01 Prešov a žalovanému v 2. rade Ústrediu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor pomoci v hmotnej núdzi štátnych a sociálnych dávok, so
sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe, v sociálnych veciach, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov - číslo: PO2/
OHNNVaŠSD/HN/SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 a rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok- číslo: UPS/USI/
SSVOPHNSSD/SOC/2017/14396-0002 KmZ zo dňa 27.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie voči žalovanému v 1. rade.

II. Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej
núdzi štátnych a sociálnych dávok, Bratislava č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/14396-0002 KmZ
zo dňa 27.12.2017 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov číslo PO2/
OHNNVaŠSD/HN/SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 a vec vracia žalovanému v 2. rade na ďalšie
konanie.

III. Žalobca voči žalovanému v 1. rade nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému v 1. rade
nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalobcovi voči žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a
štátnych sociálnych dávok Bratislava č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/14396-0002 KmZ zo dňa
27.12.2017 žalovaný v 2. zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 3.11.2017 a rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov číslo PO2/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017
potvrdil.

2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na základe
doloženého dokladu o príjme, opätovne posúdil nárok na pomoc v hmotnej núdzi žalobkyne od 1.8.2017.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov rozhodnutím PO2/OHNNVaŠSD/HN/
SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura mesačne od
1.8.2017 žalobkyni. V odôvodnení správny orgán 1. stupňa uviedol, že žalobkyňa je vyradená z evidencie
uchádzačov o zamestnanie od 4.7. 2017 pre nespoluprácu. V období od 6.7.2017 do 31.12.2017 má
uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s firmou P. AP s.r.o. W. s dohodnutým rozsahom prác maximálne
350 hodín ročne v uzatvorenom pracovnoprávnom vzťahu, teda nie je dohodnutý mesačne rozsah
vykonávania práce na najmenej 32 hodín mesačne. V mesiaci august 2017 mala z tejto dohody vyplatený
príjem v sume 88,90 eura. Správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenie § 10 ods. 5 zákona č.
417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

4. Správny orgán 1. stupňa konštatoval, že žalobkyňa je v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý zakladá
príjem zo závislej činnosti. Vzhľadom k tomu, že so zamestnávateľom nemá dohodnutý mesačný rozsah
vykonávania činnosti, a to na najmenej 32 hodín mesačne alebo menej ako 32 hodín, vzťahuje sa
na menovanú povinnosť zúčastniť sa vykonávania činnosti ponúknutých úradom v rozsahu 32 hodín
mesačne. Tunajší úrad ponúkol žalobkyni vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne pre
organizátora Mesto Prešov, v období od 1.7.2017 do 31.8.2017. Menovaná ponuku na vykonávanie
činnosti dňa 20.6.2017 prijala. O termínoch vykonávania týchto činností pre konkrétneho organizátora
(Mesto Prešov) bola žalobkyňa poučená v podpísanej ponuke zo dňa 20.6.2017. O následkoch v prípade
nevykonávania týchto činností bola upozornená v poučení, ktoré pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej
núdzi podpísala dňa 28.9.2016. Na základe evidencie odpracovaných hodín za mesiac august 2017 sa
žalobkyňa nezúčastnila na vykonávaní menších obecných služieb pre obec v dohodnutom rozsahu, to je
32 hodín a z tohto dôvodu sa jej dávka znižuje o 61,60 eura. Žalobkyňa je vlastníčkou bytu, preukázala
uhrádzanie nákladov na bývanie a pri prepočte nároku na pomoc v hmotnej núdzi jej patrí príspevok
na bývanie. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm, t. j. 55,80 eura
(dávka pre jednotlivca, zníženie dávky pre neúčasť na aktivácii, príspevok na bývanie) a úhrnom súm
príjmu t.j. 66,67 eura (75 % príjmu z dohody) započítateľný príjem žalobkyne je od 1.8.2017 vyšší ako
suma pomoci v hmotnej núdzi. Na základe uvedených skutočností správny orgán 1. stupňa vyslovil v
odôvodnení záver, že žalobkyňa nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi a Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov sa rozhodol odňať pomoc v hmotnej núdzi.

5. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 4.7.2017 uzavrela žalobkyňa so zamestnávateľom
P. AP s.r.o. dohodu o vykonaní práce podľa § 226a Zákonníka práce. Dohoda sa uzatvorila na obdobie
od 6.7.2017 od 31.12.2017, s vymedzeným rozsahom dohodnutej práce v hodinách maximálne 350
hodín ročne.

6. Z potvrdenia o rozsahu odpracovaných hodín zamestnávateľa P. AP s.r.o. zo dňa 2.8.2017 vyplýva,
že žalobkyňa na základe dohody o vykonaní práce v mesiaci júl 2017 odpracovala 40 hodín.

7. Z potvrdenia zamestnávateľa P. AP s.r.o. zo dňa 2.8.2017, ktoré bolo doručené Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov dňa 2.8.2017 vyplýva, že žalobkyňa mala mzdu za mesiac júl 2017
vyplatenú v mesiaci október 2017 v čistom 88,90 eura za 40 odpracovaných hodín.

8. Zo zápisnice spísanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 7.7.2017 vyplýva, že
žalobkyňa predložila dňa 7.7. 2017 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov potvrdenie o mzde z
dohody o vykonaní práce od 6.7.2017.

9. Z potvrdenia o mzde zamestnávateľa P. AP s.r.o. zo dňa 3.9.2017 vyplýva, že žalobkyni bola vyplatená
čistá mzda vo výške 71,10 eura, ako odmena za august 2017 za 32 odpracovaných hodín.

10. Proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade zo dňa 27.10.2017 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím úradu a žiada prešetrenie spisu.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov PO2/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 rozhodol žalovaný v
2. rade napadnutým rozhodnutím číslo UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/14396-0002 KmZ zo dňa
27.12.2017.

12. Žalovaný v 2. rade ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v 1. rade a
priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného v 1. rade Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov číslo PO2/OHNNVaŠSD/HN/
SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal
na odvolacie námietky žalobkyne, popísal priebeh administratívna konania, zistený skutkový stav
správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 10 ods. 3, § 10 ods.
5, § 25 ods. 2 zákona číslo 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

13. Žalovaný v 2. rade ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a posúdil opodstatnenosť dôvodov uvedených účastníčkou konania vo včas podanom
odvolaní.

14. Preskúmaním spisovej dokumentácie odvolací orgán zistil, že pomoc v hmotnej núdzi je účastníčke
konania poskytovaná od 01.09.2016, ktorej výška sa menila na základe zmien rozhodných skutočností.
Dňa 20.06.2017 účastníčka konania prijala ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne
pre organizátora činností, ktorým je mesto Prešov na obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2017, s nástupom
na výkon činností od 10.07.2017. Následne dňa 07.07.2017 predložila úradu dohodu o vykonaní práce,
podľa ktorej sa zamestnala na dobu určitú od 06.07.2017 do 31.12.2017 s dojednaným rozsahom práce
maximálne 350 hodín ročne. Podľa potvrdenia o mzde mala účastníčka konania čistú mzdu za mesiac
júl 2017 vyplatenú v mesiaci august 2017 vo výške 88,90 Eur. Z oznámenia o neodpracovaní určeného
počtu hodín zo dňa 06.09.2017 predloženého aktivačným centrom úrad zistil, že účastníčka konania sa
v mesiaci august 2017 vykonávania činností nezúčastňovala vôbec.

15. Odvolací orgán z dohody o vykonaní práce, predloženej úradu dňa 07.07.2017 mal preukázané, že
účastníčka konania je od 06.07.2017 v právnom vzťahu, ktorý zakladá príjem zo závislej činnosti. Rozsah
dohodnutej práce je maximálne 350 hodín ročne. Účastníčke konania bolo ponúknuté vykonávanie
činností v rozsahu 32 hodín pre mesto Prešov na obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2017 s nástupom
na výkon činností od 10.07.2017. Ponuku na výkon činností účastníčka konania dňa 20.06.2017 prijala.
Nakoľko v uzatvorenom pracovnoprávnom vzťahu účastníčky konania nie je presne dohodnutý mesačný
rozsah hodín vykonávania práce (ale maximálne 350 hodín ročne), úrad nemá povinnosť kontrolovať
rozsah odpracovaných hodín na dohode o vykonaní práce, pretože nie je dohodnutý mesačný rozsah
hodín.

16. Vzhľadom nato, že účastníčka konania sa v mesiaci august 2017 výkonu činností nezúčastňovala
vôbec, úrad znížil dávku o sumu 61,60 Eur a po započítaní 75 % z čistého príjmu z dohody o vykonaní
práce do príjmu domácnosti (66,67 Eur) presiahol príjem účastníčky konania sumu pomoci v hmotnej
núdzi.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

17. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v
1. a 2. rade. Žalobkyňa namietala, že žalovaným nebol zistený úplne skutkový stav veci, pričom má za
to, že nedošlo k preskúmaniu skutkového stavu do dôsledku zistených okolností, možností, čo mohlo
spôsobiť nesprávnosť napádaného výroku.

18. Žalobkyňa v žalobe namietala tvrdenie žalovaného v 1. rade uvedené v rozhodnutí, že v právnom
vzťahu, ktorý uzatvorila žalobkyňa dňa 4.7.2017 nebol dohodnutý mesačný rozsah vykonávania práce

na najmenej 32 hodín mesačne. K uvedenému žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovaného v 1. rade
neboli vykonané právne kroky na úplné zistenia hodinového rozsahu vykonávania práce za mesiac
júl 2017, keďže v dohode o vykonaní práce zo dňa 4.7.2017 na dobu od 4.7.2017 do 31.12.2017,
ktorú uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou P. AP s.r.o., J.: XXXXXXXX so sídlom M. XX, W. bol
ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa v rozsahu maximálne 350 hodín ročne pričom bolo uvedené,
že skutočne odpracované hodiny budú priamo stanovené.

19. Žalobkyňa namietala, že žalovanému v 1. rade riadne a včas podľa pokynov jeho zamestnancov
odovzdala výkaz odpracovaných hodín za obdobie júl 2017 a to v rozsahu 40 hodín, ktoré boli
žalobkyňou odpracované pre zamestnávateľa.

20. Žalobkyňa namietala, že predmetná dohoda o vykonaní práce bola uzatvorená podľa § 226 a
nasledujúcich Zákonníka práce a teda v súlade s uvedeným ustanovením je zrejme, že žalobkyňa splnila
podmienku dohodnutého mesačného rozsahu vykonávania práce najmenej 32 hodín mesačne.

21. Žalobkyňa uviedla, že opakovane na výzvy žalovaného v 1. rade reagovala a spolupracovala
a predkladala dôkazné materiály na potvrdenie svojich tvrdení, nakoľko je zrejmé, že z postoja
prístupu zamestnancov žalovaného v 1. rade opakovane dochádzalo k nekonaniu, zanedbaniu svojich
pracovných povinností, ktoré nakoniec vyústilo až k záverom predmetného rozhodnutia vydaného
žalovaným v 1. rade. Žalobkyňa má za to, že splnila podmienku dohodnutého mesačného rozsahu
vykonávania práce najmenej 32 hodín mesačne, keďže v danom mesiaci vykonávala pracovnú činnosť
v rozsahu 40 hodín.

22. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného v 2. rade vychádza z nesprávnych zistení a je
len opisom skutočností uvedených v rozhodnutí žalovaného v 1. rade bez náležitého preskúmania v
danej veci. Predmetná dohoda bola uzatvorená len na 6 mesiacov a výpočet žalovaného v 1. rade
a žalovaného v 2. rade je nesprávny, nakoľko zo samotnej dohody vyplýva, že predmetný rozsah
vykonaných prác bol stanovený na najmenej 58,3 hodiny mesačne.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného v 1. a 2. rade

23. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril písomným vyjadrením, ktoré bolo správnemu súdu doručené
23.4.2018, v ktorom poukázal na ustanovenie § 180 ods. 1 SSP a navrhol Krajskému súdu v Prešove
odmietnuť žalobu voči žalovanému v 1. rade z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

24. Žalovaný v 2. rade sa písomne vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 6.4.2018, v ktorom navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný v 2. rade poukázal na námietky žalobkyne uvedené v
žalobe, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa,
zistený skutkový stav odvolacím orgánom, v celom rozsahu sa pridržal odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. V závere žalovaný uviedol, že z dohody o vykonaní práce, predloženej úradu dňa 7.7.2017
mal preukázané, že žalobkyňa je od 6.7.2017 v právnom vzťahu, ktorý zakladá príjem zo závislej činnosti
s rozsahom dohodnutej práce maximálne 350 hodín ročne. Žalobkyni bolo ponúknuté vykonávanie
činnosti v rozsahu 32 hodín pre Mesto Prešov na obdobie od 1.7.2017 a do 31.8.2017 s nástupom
na výkon činnosti od 10.7.2017, pričom žalobkyňa ponuku na výkon činnosti dňa 20.6.2017 prijala.
Nakoľko v uzatvorenom pracovnoprávnom vzťahu žalobkyne nie je presne dohodnutý mesačný rozsah
hodín vykonávania práce, ale maximálne 350 hodín ročne, úrad nemá povinnosť skontroloval rozsah
odpracovaných hodinách dohody o vykonaní práce, pretože nie je dohodnutý mesačný rozsah hodín.
Žalobkyňa preto bola povinná zúčastniť sa na vykonávaní činnosti v zmysle prijatej ponuky v plnom
rozsahu 32 hodín mesačne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa v mesiaci august 2017 výkonu činnosti
nezúčastnila vôbec úrad znížil dávku o sumu 61,60 eura a po započítaní 75 % z čistého príjmu z dohody
o vykonaní práce do príjmu domácnosti (66,67eura) presiahol príjem žalobkyni sumu pomoci v hmotnej.
Žalovaný v 2. rade má za to, že rozhodnutie žalovaného v 2. rade zo dňa 27.12. 2017 bolo vydané v
súlade s platnými právnymi predpismi, dôvody uvedené v žalobe sú neopodstatnené a preto navrhuje
žalobu zamietnuť.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

27. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

28. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

32. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

33. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

34. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

35. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

37. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

38. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto
zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si
nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením
nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

40. Podľa § 4 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní
pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

41. Podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené
inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti,
ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v
rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a
obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo
právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva
dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len
"organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní
a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
ktorej zriaďovateľom je obec,
b) dobrovoľníckej činnosti, alebo
c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní
následkov mimoriadnej situácie.

42. Podľa § 10 ods. 5 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi ak je člen domácnosti v právnom
vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, mesačný rozsah menších obecných služieb,
dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami
a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu. Ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak,
dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 Eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý v
príslušnom kalendárnom mesiaci nevykoná činnosť v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah
činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne.

43. Podľa § 10 ods. 5 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak je člen domácnosti v právnom
vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, mesačný rozsah menších obecných služieb,
dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami
a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu. Ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak,
dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý
v príslušnom kalendárnom mesiaci nevykoná činnosť v rozsahu dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý
zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na
menej ako 32 hodín mesačne alebo sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou
organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo organizátorom
dobrovoľníckej činnosti nezúčastní menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa
odseku 3 písm. c) v rozsahu určenom podľa prvej vety.

44. Podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo
zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok
na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na
nárok na osobitný príspevok.

45. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202
ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP),
čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

46. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

47. Krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v
1. rade ako prvostupňový orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.10.2017 žalobkyni odňal pomoc
v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01.08.2017 s odôvodnením, že úrad na základe
doloženého dokladu o príjme opätovne posúdil nárok na pomoc v hmotnej núdzi pre žalobkyňu od
01.08.2017. V období od 06.07.2017 do 31.12.2017 mala uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s firmou
P. AP s.r.o., W. s dohodnutým rozsahom práce max. 350 hodín ročne. V mesiaci august 2017 mala
z tejto dohody vyplatený príjem v sume 88,90 Eur za júl 2017. Žalobkyni úrad ponúkol vykonávanie
činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.07.2017 do 31.08.2017, ktorú ponuku dňa
20.06.2017 prijala. Na základe evidencie dochádzky za mesiac august 2017 sa žalobkyňa nezúčastnila
na vykonávaní činností v rozsahu 32 hodín a z tohto dôvodu jej žalovaný v 1. rade dávku znížil o

61,60 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote.
Žalovaný v 2. rade ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a posúdil opodstatnenosť dôvodov uvedených žalobkyňou vo včas
podanom odvolaní. Odvolací orgán vyslovil záver, že nakoľko v uzatvorenom pracovnoprávnom vzťahu
žalobkyne nie je presne dohodnutý mesačný rozsah hodín vykonávania práce (ale maximálne 350
hodín ročne), úrad nemá povinnosť kontrolovať rozsah odpracovaných hodín na dohode o vykonaní
práce, pretože nie je dohodnutý mesačný rozsah hodín, žalobkyňa je preto povinná zúčastňovať sa na
vykonávaní činností v zmysle prijatej ponuky v plnom rozsahu 32 hodín mesačne. Vzhľadom nato, že
sa v mesiaci august 2017 výkonu činností nezúčastňovala vôbec, úrad znížil dávku o sumu 61,60 Eur
a po započítaní 75 % z čistého príjmu z dohody o vykonaní práce do príjmu domácnosti (66,67 Eur)
presiahol jej príjem sumu pomoci v hmotnej núdzi. Na základe zisteného skutkového stavu odvolací
orgán rozhodol postupoval podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní a odvolanie žalobkyne zamietol
a rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 27.10.2017 potvrdil.

48. Správny súd po preskúmaní pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a pre
rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka
naplnenia podmienok pre zníženie dávky v hmotnej núdzi o sumu 61,60 Eur v zmysle ustanovenia § 10
ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

49. Na tomto mieste správny súd dáva do pozornosti, že jedným z hlavných znakov právneho štátu v
oblasti tvorby práva vyjadreného v čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky je súlad zákonnej
právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá je nadradená všetkým ostatným prameňom práva.
Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná
na zabezpečenie základných životných podmienok. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi špecifikuje pojem „základné životné podmienky“ tak, že základnými životnými podmienkami sú
jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Na zabezpečenie týchto potrieb sa osobám,
ktoré sú v hmotnej núdzi, poskytuje dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je podľa § 2 ods. 1 zákona
o pomoci v hmotnej núdzi stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom
vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť
príjem.

50. Z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že ak nastane niektorá zo
situácií uvedených v tomto ustanovení, dávka sa znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena
domácnosti.

51. K otázke ústavnosti zníženia, prípadne odňatia pomoci v hmotnej núdzi ako aj k otázke, či
takýmto postupom dochádza k porušeniu práva na pomoc zo strany štátu, ktorá je nevyhnutná na
zabezpečenie základných životných podmienok, sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
č. k. PL. ÚS 8/2014 -41 zo dňa 27.05.2015: „Ústavný súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že právo na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré je potrebné na
zabezpečenie základných životných potrieb podľa čl. 39 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, treba vykladať
ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému (nielen občanom Slovenskej republiky),
kto sa ocitne v stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť si pomoc aspoň na zabezpečenie
minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona č. 417/2013 Z. z. rozumejú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Z pohľadu ústavného súdu však nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods.
2 ústavy vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb,
pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce. Zákon č.
417/2013 Z. z. požaduje výkon činnosti v
rozsahu najviac 32 hodín mesačne, pričom prioritne ponecháva aktivitu na potenciálnom poberateľovi
dávky (dobrovoľnícka činnosť) a až následne je dotknutá osoba povinná podriadiť sa ponuke na výkon
menších obecných služieb, ktoré mu budú ponúknuté. Podľa Ústavného súdu SR treba mať na pamäti,
že osoba, ktorá bude vykonávať požadované činnosti, bude zväčša vnímať svoju prácu ako prostriedok
zárobku, či svojej užitočnosti a socializácie a nie ako právny mechanizmus ochrany pred krátením dávky.
Ak cieľom napádanej právnej úpravy bolo zvýšiť efektivitu a adresnosť poskytovania štátnych finančných
prostriedkov, aktivovať občanov v hmotnej núdzi a posilniť ich motiváciu pracovať, prvoradá je pozitívna
motivácia týchto osôb na výkon požadovaných činností. Na podporu uvedenej argumentácie ústavný súd

dodáva, že požadované menšie obecné služby vykonávané potenciálnymi poberateľmi dávky v hmotnej
núdzi by mali smerovať k verejnému prospechu a blahu obce a celej jej komunity, teda aj tej riadne
zamestnanej, z ktorej príjmov sa vytvárajú finančné prostriedky pre uvedené dávky. Táto skutočnosť má
z pohľadu ústavného súdu chrániť potenciálnych poberateľov dávky pred neodôvodnenou prácou bez
výsledku či zmyslu, ktorá by vzbudzovala zbytočný pocit dezilúzie.“

52. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej konštatoval, že požiadavka výkonu činností ustanovených v §
10 ods. 3 písm. a/ až c/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi ako podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej
núdzi „obstála v teste ústavnosti v plnom rozsahu, pretože napadnutá právna úprava nie je prejavom
svojvôle zákonodarcu, lebo sleduje legitímny cieľ vo forme verejného záujmu, ani nepredstavuje taký
intenzívny zásah do sféry hodnôt chránených ústavou, osobitne všeobecných ústavných princípov a tiež
ľudských práv a základných slobôd, ktorými by bola zasiahnutá esencia dotknutého sociálneho práva.
Uvedené závery nepreukázali ani porušenie ústavného princípu rovnosti, čo znamená jednak vylúčenie
svojvôle pri odlišovaní subjektov a práv a jednak zákaz diskriminácie ako imanentnej súčasti právneho
štátu. “

53. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 417/2013 Z. z. vyplýva, že pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa kladie dôraz na zásluhovosť
poskytovania, čo znamená, že výšku dávky v hmotnej núdzi je možné podmieniť aktívnou účasťou
občana na riešení svojej životnej situácie.

54. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 10
Sžsk/5/2017 z 28.02.2018 uviedol, že aktívna účasť občana prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti
prispieva k jeho socializácii, k zvýšeniu pocitu užitočnosti, k znovuosvojeniu si pracovných návykov,
k zlepšeniu podmienok uplatnenia sa na trhu práce a tým k zvýšeniu možnosti dostať sa z hmotnej
núdze. Je potrebné dodať, že dobrovoľnícke činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona nespadajú pod zákaz
nútenej práce alebo povinnej práce v zmysle dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej
alebo povinnej práci. Naopak, úmyslom zákonodarcu bolo prostredníctvom pracovnej činnosti uvedenej
v tomto ustanovení motivovať občana v hmotnej núdzi, aby sa aktívne podieľal na riešení svojej finančnej
situácie a aby dlhodobo pasívne nezotrvával na dávke v hmotnej núdzi.

55. Správny súd má za to, že žalobkyňa na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 04.07.2017 v
mesiaci júl 2017 odpracovala 40 hodín, čím splnila podmienku ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci
v hmotnej núdzi vyžadujúcu výkon činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Tým, že žalobkyňa si v mesiaci
júl 2017 splnila zákonnú povinnosť dobrovoľníckou činnosťou, nebola povinná podriadiť sa ponuke na
výkon ponúknutých obecných služieb. Iný ako uvedený záver je podľa názoru správneho súdu odporujúci
zákonu.

56. Navyše nemožno súhlasiť s takou interpretáciou ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi, akú použili orgány verejnej správy, keď nereagovanie žalobkyne na Ponuku vyhodnotili bez
ďalšieho (predovšetkým bez prihliadnutia na uzatvorenú dohodu) za odmietnutie ponuky.

57. Správny súd zdôrazňuje, že nedostavenie sa žalobkyne v určenom termíne na určené miesto ,
nie je možné v zmysle zákona vyhodnotiť ako odmietnutie ponuky a na základe odmietnutia ponuky
konštatovať nezúčastňovanie sa na vykonávaní prác s následkom zníženia dávky o sumu 61,60 Eur,
hoci žalobkyňa preukázateľne v predmetnom mesiaci na základe dobrovoľníckej činnosti odpracovala
40 hodín.

58. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že ak orgány verejnej správy napriek uvedenému
ustálili splnenie predpokladov na postup v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi, nemožno takýto ich postup vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak správny súd dospel
k záveru, že žalovaný v 2. rade v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem
a preto nerozhodol zákonne, keď potvrdil prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobkyne.
Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe za
dôvodné.

59. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení
námietok žalobkyne rozhodol správny súd tak, že rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,

odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Bratislava č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2017/14396-0002 KmZ zo dňa 27.12.2017 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov číslo PO2/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2017/62289-50 zo dňa 27.10.2017 zrušil a vec vrátil
žalovanému v 2. rade na ďalšie konanie.

60. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec
v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyne, znovu vo
veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť najmä s poukazom na skutočnosť,
že žalobkyňa nebola povinná zúčastniť sa na vykonaní ponúknutých prác.

61. Správny súd zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie,
nakoľko žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, teda
žalovaný v 2. rade.

62. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP,
s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Správny
súd priznal žalobkyni plnú náhradu aj napriek zastaveniu konania voči žalovanému v 1. rade, nakoľko
podľa názoru správneho súdu nepresné označenie žalovaného žalobkyňou predstavuje odstrániteľnú
vadu podania vo veci samej (žaloby), avšak aj bez jej odstránenia súd musí pokračovať v konaní, preto
vyzývanie na správne označenie žalovaného je v zásade bez praktického významu, v rozpore s § 5 ods.
7 SSP (§ 59 ods. 3 SSP, § 32 ods. 2 SSP v spojení s §180 ods. 1 SSP). V zmysle ustanovenia § 175
ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému
subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.