Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317207023
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317207023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému H. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y., Y. XXX/X, v konaní o zaplatenie 1.000,58 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 9 Csp/179/2017-61 zo dňa 01.02.2018 a o čiastočnom späťvzatí
žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 56,90 EUR s úrokom z omeškania 5,05 %

ročne zo sumy 56,90 EUR od 30. 11. 2014 do zaplatenia.

II. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu v časti o zaplatenie 56,90 EUR s
úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 56,90 EUR od 30. 11. 2014 do zaplatenia zamietol, z r u
š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšku súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

IV. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
1.000,58 EUR s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130, Kežmarok,
a žalovaným dňa 17. 10. 2013 (ďalej v texte „zmluva o pôžičke“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke ako zmluvu
spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu konal
pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval
spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z. z.“), a to ku dňu uzavretia zmluvy. Súčasťou

zmluvy o pôžičke boli aj zmluvné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní nespochybnil, pričom
podľa bodu 12.4 zmluvných podmienok právny predchodca žalobcu mal právo na vyhlásenie okamžitej
splatnosti pôžičky v prípade, ak bol klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3
mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Z takto formulovanéhoustanovenia je podľa okresného súdu zrejmé, že jeho cieľom je privodenie okamžitej splatnosti všetkých
splátok. Na uvedenú dohodu ( bod 12.4 ) je nutné aplikovať tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu
podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

3. V priebehu konania vzniesol žalovaný námietku premlčania poskytnutého spotrebiteľského úveru,
ktorá bola podľa okresného súdu vznesená dôvodne. V prejednávanej veci okresný súd aplikoval
premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, teda premlčaciu dobu 3 - ročnú, ktorá podľa §
103 Občianskeho zákonníka plynie v tomto prípade osobitne, a to pre prípad jednotlivých splátok, ktoré

mal hradiť žalovaný odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Účelom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať
s využitím práva podľa § 565 OZ pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu
vymáhaniu svojej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené preto okresný súd premlčanie celého zvyšku dlhu
nemohol viazať na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih

splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.

4. Vychádzajúc z bodu 6.2 zmluvných podmienok pre okresný súd následne vyplynulo, že splátky boli
splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Preto podľa predloženého prehľadu splátok a
úhrad medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný viac - menej pravidelne splácal pôžičku len do 20. júla

2014 a ako prvú nezaplatil splátku splatnú 20. 07. 2014, ktorú neuhradil a ďalšie splátky splatné 20. 08.
2014, 20. 09. 2014, 20. 10. 2014 žalovaný taktiež neuhradil. Splátka za mesiac júl 2014 je teda podľa
okresného súdu prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru. V nadväznosti na uvedené
potom právny predchodca žalobcu bol oprávnený aj k zosplatneniu úveru, k čomu pristúpil listom zo dňa
29. 11. 2014. Ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje vykonať právo zosplatnenia

až po 3 - mesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum zosplatnenia (19.
11. 2014) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. 07. 2014,
keďže od jej splatnosti do 19. 11. 2014 uplynuli viac ako 3 mesiace.

5. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka podľa okresného súdu plynie premlčacia doba celého

zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale
od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v
prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20. 07. 2014, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre
splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatnenia zvyšku dlhu tak
uplynula najneskôr 20. 07. 2017. Na tento záver nemá podľa okresného súdu nijaký vplyv to, že § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po
3 - mesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej
vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri
pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí plynúť 3- mesačné omeškanie s niektorou splátkou, za
ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej

zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, čo je však v rozpore s
§ 565 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam
uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa §
565 Občianskeho zákonníka po uplynutí 3 -mesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu
na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však ako už vyššie okresný súd uviedol, nemá vplyv

na plynutie premlčacej lehoty.

6. V prejednávanej veci preto podľa okresného súdu premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalobcu
zo zmluvy o pôžičke uplynula najneskôr 20. 07. 2017. Premlčanie istiny k 20. 07. 2017 malo za následok
aj premlčanie nároku na úroky z omeškania. Žaloba bola podaná na súd 19. 09. 2017, je tak podaná

po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj tomu zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže
žalovaný sa premlčania dovolal, okresný súd žalobu zamietol.

7. Na záver okresný súd doplnil, že v prejednávanej veci neskúmal, či skutočne boli naplnené všetky
predpoklady §-u 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na zosplatnenie dlhu. Z obsahu tohto ustanovenia

totiž vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa, preto podľa názoru súdu nemôže mať
nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia,
na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len na námietku dlžníka, že nenastala splatnosť
jeho záväzku v súlade so zmluvou a zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľapráve z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok,
že dlh bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčovali odo dňa svojej
zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore

s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Podľa okresného súdu treba aj následky
porušenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi,
ktorého má toto ustanovenie chrániť.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262

CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 943,68 EUR, úrok z
omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 943,68 EUR od 30. 11. 2014 do zaplatenia. Súčasne navrhol, aby
odvolací súd konanie v časti o zaplatenie 56,90 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo

sumy 56,90 EUR od 30. 11. 2014 do zaplatenia zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti.

10. Žalobca nepovažoval za správne rozhodnutie okresného súdu, ktorý počiatok behu premlčacej doby
celého ním uplatneného nároku aplikoval od splátky splatnej dňa 20. 07. 2014, t. j. prvej riadne a včas
neuhradenej úverovej splátky. Ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky,

použil by ustanovenie § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania splátok
splatných do zosplatnenia celého úveru, t. j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie
sporu dňa 19. 09. 2017 podliehali splátky splatné 20. 07. 2014 a 20. 08. 2014. Premlčanie neuhradenej
úverovej splátky splatnej dňa 20. 09. 2014 by mal posúdil podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka
a premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20. 10. 2014 a

nasledujúcich) by posúdil podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Správne by mal mať preto
okresný súd za preukázané, že premlčané sú len splátky splatné od 20. 07. 2014 do 20. 08. 2014 v
celkovej výške 56,90 EUR.

11. Žalobca ďalej poukázal na to, že listom zo dňa 20. 09. 2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie

s platením úveru a na možnosť jeho zosplatnenia. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil,
právny predchodca zosplatnil k 19. 11. 2014 úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 10. 2014.
Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 19. 09. 2017 a teda neuhradená úverová splátka splatná dňa 20.
09. 2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20. 10. 2014 premlčaná
nie je, nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3 - ročnej premlčacej doby. Ustanovenie § 565

Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Na záver zdôraznil, že súd prvej
inštancie žalobu zamietol na základe ustanovenia zákona, ktoré nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nesúlad ustanovenia § 5b) zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s ustanovením článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.

12. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

13. Vzhľadom na späťvzatie žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie, keď ešte jeho rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 370 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby v časti o
zaplatenie 56,90 EUR s úrokom z omeškania 50,05 % ročne z tejto sumy od 30. 11. 2014 do zaplatenia
v zmysle podania žalobcu, ktoré bolo súčasťou odvolania. Prihliadal na to, že žalovaný sa k späťvzatiu
žaloby (čiastočnému) nevyjadril, nevyslovil nesúhlas s čiastočným späťvzatím. Následne odvolací súd
výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie 56,90 EUR s

úrokom z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy od 30. 11. 2014 do zaplatenia, zrušil a v tomto rozsahu
konanie zastavil.

14. Následne odvolací súd na základe odvolania žalobcu ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal
odvolanie žalobcu v rozsahu jeho nároku prevyšujúcom sumu 56,90 EUR s príslušenstvom, t. j. sumu,

ktorej sa naďalej žalobca domáhal vo výške 943,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 943,68 EUR od 30. 11. 2014 až do zaplatenia, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) rozsudok okresného súdu vo zvyšku, t. j. vo výroku, ktorým bola žaloba nad sumu 56,90 EURs príslušenstvom zamietnutá (v rozsahu 943,68 EUR s príslušenstvom) a v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

15. Žalobca podal odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko mal za to, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal aplikáciu ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní jeho nároku v súvislosti s počiatkom behu premlčacej lehoty.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to
znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu v právnych predpisoch ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Odvolací súd však dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný. Okresnému súdu nemožno
vytknúť nedostatočné zistenie skutkové stavu a ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
príp. že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,

alebo že by v jeho hodnotí dôkazov bol logický rozpor, príp. že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcich z ustanovení Civilného sporového
poriadku v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenie, príp. že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

18. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27. 09. 2014 (č. l. 14 spisu) totiž jednoznačne vyplýva, že právny
predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť zosplatniť úver v prípade, ak nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci júl 2014 do 05. 11. 2014. Uvedené je súladné aj s prehľadom splátok a úhrad a
bodom 6. článku IX. zmluvy o pôžičke, z ktorých vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v kalendárnom
miesiaci, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa

17. 10. 2013 a žalovaný uhradil dňa 20. 11. 2013 splátku splatnú dňa 20. 11. 2013 (prvá splátka), dňa
23. 12. 2013 splátku splatnú dňa 20. 12. 2013 (druhá splátka), dňa 17. 01. 2014 splátku splatnú dňa 20.
januára 2014 (tretia splátka), dňa 19. 02. 2014 splátku splatnú dňa 20. 02. 2014 (štvrtá splátka), dňa 21.
03. 2014 splátku splatnú dňa 20. 03. 2014 (piata splátka), dňa 25. 04. 2014 splátku splatnú dňa 20. apríla
2014 (šiesta splátka), dňa 22. 05. 2014 splátku splatnú dňa 20. mája 2014 (siedma splátka), dňa 16.

07. 2014 splátku splatnú dňa 20. 06. 2014 (ôsma splátka). Do zaslania predžalobnej upomienky zo dňa
27. 09. 2014 tak žalovaný viac neuhradil, preto skutočne v čase zaslania predžalobnej upomienky bol v
omeškaní s úhradou splátky za mesiac júl 2014, ktorej zročnosť nastala 20. 07. 2014, na ktorú výslovne
odkazuje v súvislosti s možnosťou úver zosplatniť. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
zo dňa 29. 11. 2014 (č. l. 16 spisu) oznámil žalobca žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru s tým,

že vyslovene odkázal na to, že žalovaného už v predžalobnej upomienke vyzval na doplatenie splatných
splátok t. j. splátok za mesiac júl, august a september 2014 a zdôraznil, že k zosplatneniu pristupuje
preto, že dlžné splátky neboli uhradené v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke. Hoci je možné
konštatovať, že v čase zosplatnenia úveru bola už splatná aj splátka za mesiac október 2014 - o tejto
žalobca v odvolaní tvrdí, že vo vzťahu k nej došlo k zosplatneniu, gramatickým a logickým výkladom

citovaných prejavov vôle žalobcu možno dôjsť k záveru, že tento dôvod zosplatnenia sa vzťahuje na tie
splátky, na ktorých úhradu bol žalovaný vyzvaný v predžalobnej upomienke, t. j. pravdepodobne hneď
na prvú splatnú v júli 2014 alternatívne na splátku mesiaca august alebo september 2014. Z jeho prejavu
vôle však žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť skutočnosť, že by sa jeho prejav vôle mal vzťahovať na
splátku za mesiac október 2014 tak, ako to tvrdí v odvolaní. Žalobca však sám v odvolaní nepriamo

poukazuje na to, že mohol porušiť zákon, t. j. že nevyzval žalovaného v 3 - mesačnej lehote
na možnosť zosplatnenia, keď uviedol, že úver zosplatňoval vo vzťahu k splátke za október 2014 a z
porušenia zákona sa snaží vyvodiť pre seba priaznivejšie následky, a to premlčanie len jednotlivých
splátok.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa
domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten,
kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebozabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali
u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

21. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je lex specialis k § 565 Občianskeho zákonníka
a to z dôvodu, že veriteľ by logicky nemohol vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky tak,
( tak ako mu to ukladá § 565 Občianskeho zákonníka) a zároveň dodržať požiadavku vyplývajúcu z §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá veriteľovi umožňuje využiť zosplatnenie podľa § 565 najskôr
po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva), t. j. v čase, keď ďalšie mesačné splátky sú už

splatné. Súbeh uvedených ustanovení by bol možný len v prípade, ak by bolo splácanie nastavené na
dlhšej ako 3 - mesačnej báze, čo však rozhodne nie je bežné. Aj v komentári: Fekete, I.: Občiansky
zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava, Eurokódex, 2011, strana 1654 je uvedené: „Ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka o strate výhody splátok je modifikované do vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Podľa § 53 ods. 8 (pozn. v súčasnosti ide o ods. 9 §-u

53 OZ), platí, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka
zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“
Aj ďalší komentár výslovne uvádza, že možnosť zosplatniť úver sa vzťahuje na prvú splátku, s ktorou je
spotrebiteľ v omeškaní viac ako 3 mesiace (viď Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedláčko, Tomašovič

a kol., Občiansky zákonník /I. a II. zväzok, 1. vydanie, 2017, Nakladatelství C. H. Beck: „Vo vzťahu k
samotnej dikcii ustanovenia ods. 8 zákonodarca hypotézu právnej normy ustaľuje s ohľadom na plnenie
zospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkachatedajezrejmé,žespravidlapôjdeopeňažné
plnenie, ktoré spotrebiteľ realizuje postupnými platbami podľa dohody s dodávateľom. Vo všeobecnosti
sa nedá vylúčiť, že uvedené ustanovenie môže byť aktuálne aj v prípade nepeňažného plnenia, čo sa

podáva aj zo všeobecnej dikcie § 565 OZ. Podstatné však je to, že ide o prípad plnenia v splátkach
ako výhodu, ktorou disponuje spotrebiteľ pri plnení záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákonodarca
pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa
privodiť stav straty výhody splátok stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia
výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu

na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V poradí prvá z kumulatívnych
zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ
najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Možno považovať za pozitívne,
že zákonodarca opustil počet splátok, s ktorými má byť spotrebiteľ v omeškaní a podmienku koncipoval
vzhľadom na konkrétnu lehotu a plynutie času od omeškania so splátkou. Ak zákon vymedzuje

podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu,
že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba ods. 8 vykladať spôsobom,
že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa
na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu
§ 565 Občianskeho zákonníka, ktorá rovnako časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové

zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie ods. 8 malo predstavovať výhodnejší právny režim oproti
všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa ods. 8 môže
dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že
omeškanie s (prvou) splátkou trvá. Ak uvádzame prvú splátku, máme tým na mysli aj každú ďalšiu
splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka napr. v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká s

troma po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka.“).

22. Uvedený komentár zodpovedá aj princípom formálnej logiky, ktorej by však nezodpovedal výklad,
podľaktoréhobyveriteľ vprípade,akbybolspotrebiteľvomeškaníspiatimisplátkami,akotomuboloajv
prejednávanom prípade, keď k okamihu zosplatnenia bol v omeškaní so splátkami za mesiac júl, august,

september, október a november 2014, pristúpil k zosplatneniu úveru kvôli omeškaniu spotrebiteľa s
poslednou, či predposlednou alebo predpredposlednou z nich a to v čase, keď spotrebiteľ s týmito nebol
v omeškaní ešte 3 mesiace. Naopak aj z formalovania predžalobnej upomienky v spojení s úkonom
zosplatnenia je zrejmé, že veriteľ pristúpil k zosplatneniu preto, že dlžník sa dostal do omeškania sosplátkou za mesiac júl 2014 po viac ako 3 mesiace a že dlžníka na možnosť zosplatnenia výslovne
upozornil so vzťahu k tejto splátke. Preto je zrejmé, že s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka
premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti splátky za mesiac júl 2014, t. j. od 20. júla 2014 a

uplynula dňa 20. 07. 2017, zatiaľ čo žaloba bola podaná až dňa 19. 09. 2017, t. j. až po jej uplynutí.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto rozhodnutie okresného súdu vecne správne, odvolací súd v
rozsahu, v ktorom nedošlo v odvolacom konaní k zastaveniu konania, teda v rozsahu 943,68 EUR s
príslušenstvom, rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako v celom rozsahu vecne správne.

24. Na záver odvolací súd len dopĺňa, že okresný súd žalobu nezamietol po tom, čo na prejednávaný
prípad aplikoval § 5b) zákona č. 250/2007 Z. z., ale na základe toho, že žalovaný sám vzniesol námietku
premlčania, preto obrana žalobcu ani v tomto rozsahu nie je dôvodnou.

25. Okresný súd vecne správne rozhodol aj o priznaní náhrady trov konania žalovanému, ktorý bol v

konaní v celom rozsahu úspešný, teda v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP,
ktorú skutočnosť konštatuje odvolací súd napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi nebolo rozhodnutie o
náhrade trov konania žalobcom napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP, podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný, ktorému v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli. Ak strane podľa obsahu
spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového

poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7
Cdo 14/2018).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).