Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010292
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5612010292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 23. augusta 2018 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal
odvolania obžalovaných N. J., W. J. a C. H. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/131/2012 z 11.1.2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/131/2012 z 11.1.2017
u obžalovaného N. J. vo výroku o treste v časti, kde bola obžalovanému podľa § 51 ods. 5 Tr. zák.
uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom na súde

v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka, a to
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia počnúc právoplatnosťou rozsudku,
a u obžalovaných W. J. a C. H. z r u š u j e výroky o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e :

obžalovaného W. J., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom F.-
va XXXX/X, D.-N., D. V,

podľa § 222 ods. 4, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. d/, j/), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky,

obžalovanú C. H., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom H. XX/XX,
XXX XX N., okr. Z.,

podľa § 222 ods. 4, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. j/, 37 písm. h/), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 41 ods. 1 Tr.
zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný N. J. uznaný za vinného z pokračovacieho
zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.,

z pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
na skutkovom základe tak, ako je uvedené v bode 1/ napadnutého rozsudku.

Obžalovaná C. H. bola uznaná za vinnú zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
1, 4 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej

listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v bode 2/ napadnutého
rozsudku.

Obžalovaný W. J. bol uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 4 Tr. zák. v

spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v bode 3/ napadnutého
rozsudku.

Za uvedené trestné činy bol obžalovanému N. J. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním v

skúšobnej dobe. Obžalovanému bola určená skúšobná doba vo výmere 4 roky a 10 mesiacov.

Obžalovanej C. H. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého jej bol
podmienečne odložený a bol jej uložený probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, pričom
skúšobná doba jej bola určená vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.

Obžalovanému W. J. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol
podmienečneodloženýabolmuuloženýprobačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe,pričom
skúšobná doba mu bola určená vo výmere 4 roky a 6 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. bola obžalovaným uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
výchovnému programu v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. bola obžalovaným uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú

probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovaných podľa konkrétneho určenia
probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. Bratislava, odkázaná

s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie všetci traja obžalovaní, ktoré odôvodnili
prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedli, že spôsob a vybavovanie úveru na jednom mieste
bolo podvodom zo strany Q. poradkyne a štatutára banky. Tento spôsob vybavovania presvedčil

obžalovaných, že napomáhajú k uzavretiu úverovej zmluvy s vedomím riaditeľa banky. Odôvodnenie
rozsudkunepreukazuje,žeobžalovanívedeli,žepodmienkyúverovýchzmlúvnebudúzostranydlžníkov
dodržané a nemali žiadnu informáciu, že sa úver splácať nebude. Žiaden z obžalovaných nebol
pripravený hradiť záväzok za dlžníkov, ani ako ručiteľ, ale ani ako spoludlžník. Pravdou je, aj keď to
dokazované nebolo, že ak by ten, kto vybavoval úver vedel, že doklady podpisuje iná osoba než štatutár

dlžníka, tak by určite k uzavretiu úverovej zmluvy nedošlo. Niet dôkazu, že obžalovaní chceli spôsobiť
banke škodu. Taktiež nebolo preukázané, že obžalovaní vedeli, že svojim konaním môžu spôsobiť
banke škodu. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, škoda nebola uplatnená riadne, keďže si poškodená
strana uplatnila celú sumu voči každému z obvinených. Poškodená strana nemala byť pripustená do
konania. Skutkovo bolo ustálené, že T. Q. je schopný manipulátor vystupujúci ako úspešný podnikateľ.

Manipulácia zo strany Q. a jeho súčinnosť s riaditeľom banky, či akýmsi vrcholovým manažmentomutvrdzovala každého z obžalovaných, že alternuje existujúceho štatutára riadne fungujúcej obchodnej
spoločnosti. Osoba manipulátora Q. bola zárukou korektnosti a vážnosti uzatvoreného kontraktu. Každý
z obžalovaných bol presvedčený, že miliónmi sa oháňajúci Q. je garantom plnenia. Niet predpisu a

žiadnej povinnosti, že občan či podvodník si musí obsah zmluvy prečítať. Nemožno preto vyvodzovať
záver, že ak si subjekt, ktorý podpisuje zmluvu túto neprečíta, automaticky disponuje vnútorným
presvedčením, že subjekt, ktorý úver čerpá, tento nebude splácať. Skutočnosť, že sa obžalovaní nechali
podviesť v dôvode, pre ktorý sa dopúšťajú protiprávneho konania, nie je dôkazom, že falšujú listinu,
či klamú v osobe na škodu cudzieho majetku. Konanie obžalovaných je preto nesprávne kvalifikované

ako podvod. Falšovanie listiny nie je v príčinnej súvislosti s následkom zločinu podvodu. Škodu spôsobil
výlučne T. Q.. Ten prevzal peniaze a znížil majetok poškodenej spoločnosti. Konanie obžalovaných
je prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradného uzávery, úradného
znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., prípadne ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
f) Tr. zák. Navrhli, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a obžalovaných N. J. a
C. H. uznal za vinných len z trestného činu podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. a uložil im primerané tresty a

obžalovaného W. J., aby oslobodil spod obžaloby. Súčasne navrhli zrušiť výrok o náhrade škody.

Krajský súd na základe podaného odvolania ako súd odvolací v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
rozsudku predchádzalo, pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho
opravného prostriedku, a to dovolania na základe § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie
obžalovaných bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že toto je čiastočne
dôvodné, pokiaľ ide o výrok o treste.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je
zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaných na obhajobu,
pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie tak, ako mu to
ukladá zákon. Vykonané dôkazy v súlade so zákonom vyhodnotil a dospel ku správnym a úplným

skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za
dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek

pochýbmožnovyvodiťbezpečnýzáver,žeobžalovaníspáchaliskutkytak,akosúuvedenévjednotlivých
bodoch napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutkov aj krajský súd je toho názoru,
že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

Vinu všetkých troch obžalovaných považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú. V tomto smere
krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom prvostupňový súd dostatočne
vysvetlil na základe akých úvah a dôkazov dospel k záveru o vine všetkých troch obžalovaných.
Preto pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných vo vzťahu k výrokom o vine, s týmito sa krajský
súd nestotožňuje. Je nesporné, že všetci traja obžalovaní vedome vystupovali v banke pri uzatváraní

úverových zmlúv pod falošnou identitou, keďže sa vydávali za konateľov spoločností, s ktorými nemali
nič spoločné. Úverové zmluvy v banke uzatvárali pod cudzími menami. Naviac obžalovaný N. J. a C.
H. použili pri uzatváraní úverových zmlúv aj falošné občianske preukazy, na ktorých bola ich fotografia.
Obžalovaní sa vyjadrili, že úverové zmluvy ani nečítali. Pokiaľ obžalovaní poukazujú na ich ovplyvnenie
zo strany T. Q. je potrebné konštatovať, že bez aktívnej účasti obžalovaných pri podpisovaní úverových

zmlúv by k spáchaniu trestnej činnosti nedošlo. Bez ohľadu na to v akom rozsahu boli zo strany T. Q.
manipulovaní,jenepochybné,ževšetcitrajaobžalovanísimuselibyťvedomí,ženeoprávnenevystupujú
akokonateliaspoločnosti,sktorýminemaliničspoločné,vystupovalipodfalošnouidentitouaobžalovaný
N. J. s C. H. naviac použili pri podpisovaní úverových zmlúv aj falošné občianske preukazy. Za takýchto
okolností, keď jednoznačne uviedli do omylu, teda oklamali pracovníkov banky, pokiaľ ide o skutočných

konateľov spoločností, pre ktoré vybavovali úver, nepovažuje krajský súd ich odvolacie námietky za
opodstatnené, nakoľko vzhľadom na okolností za akých vystupovali v banke, možno považovať za
preukázaný minimálne ich nepriamy úmysel. Obžalovaní sa jednoznačne vydávali za cudzie osoby, v
mene ktorých uzatvárali úverové zmluvy, a to jednoznačne bez vedomia týchto osôb, pričom sa tak, akoto vyplýva z ich vyjadrení, absolútne nezaujímali, či a kým bude úver vôbec splácaný. Vzhľadom na
aktívnu účasť T. Q. na jednotlivých skutkoch boli trestné činy obžalovaných správne kvalifikované ako
spáchané v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s odvolacími námietkami obžalovaných vo vzťahu k výroku o náhrade
škody. Pokiaľ poškodená strana v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo vzťahu k
obžalovaným vo väčšej výške než títo spôsobili, nemožno len z tohto dôvodu konštatovať, že škoda
nebola uplatnená riadne tak, ako uviedli v odvolaní obžalovaní. Z tohto dôvodu krajský súd nezrušil

výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku tak, ako sa dožadovali v odvolaní obžalovaní. Keďže
obžalovaní spáchali skutky spoločne s T. Q. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., krajský súd sa
nestotožňuje ani s odvolacou námietkou obžalovaných, že škodu spôsobil výlučne T. Q.. V tomto smere
krajský súd poukazuje na ustanovenie § 20 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že ak bol trestný čin spáchaný
spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, zodpovedá každý z nich ako keby trestný čin
spáchal sám.

Krajský súd však považoval odvolanie obžalovaných za čiastočne dôvodné, a to pokiaľ ide o výroky
o treste.

VsúvislostistrestomuloženýmobžalovanémuN.J.,krajskýsúdpoznamenáva,žeutohtoobžalovaného

vovýrokuotrestezrušilvýrokvzmysle§51ods.5Tr.zák.,ktorýmbolaobžalovanémuuloženápovinnosť
strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu
obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia počnúc právoplatnosťou rozsudku, nakoľko takýto výrok
považoval krajský súd za nadbytočný, keďže ide o povinnosti vyplývajúce pre obžalovaného priamo

zo zákona. Naviac prvostupňový súd nesprávne konštatuje vo výroku podľa § 51 ods. 5 Tr. zák., že
povinnosti vyplývajú pre obžalovaného počnúc právoplatnosťou rozsudku. V tomto smere krajský súd
poukazuje na ustanovenie § 51 ods. 2 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že pri určení probačného dohľadu
ustanoví súd skúšobnú dobu na 1 až 5 rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, teda nie dňom právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o samotný trest odňatia slobody uložený obžalovanému N. J., výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený a bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe pri
určení skúšobnej doby vo výmere 4 roky a 10 mesiacov, s uložením aj povinnosti v zmysle § 51
ods. 4 písm. g) Tr. zák. takto uložený trest nepovažuje krajský súd za zákonný. Okresný súd podľa

názoru krajského súdu pri ukladaní trestu obžalovanému N. J. nepostupoval správne, keď prihliadol
na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život. U obžalovaného N. J. je takéto konštatovanie podľa názoru krajského súdu
neopodstatnené, nakoľko zo spisu vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti už opakovane dopustil trestnej
činnosti. Skutočnosť, že v prípade viacerých odsúdení obžalovaného sa na neho hľadí akoby nebol

odsúdený, neznamená, že sú u obžalovaného splnené podmienky na konštatovanie, že viedol riadny
život. Zahladenie predchádzajúcich odsúdení obžalovaného má za následok len to, že nemožno u tohto
obžalovaného prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť na okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., a to že
už bol za trestný čin odsúdený. Keďže prvostupňový súd nesprávne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť v
zmysle§36písm.j)Tr.zák.,nesprávnejepotomurčenáajvýmeratrestuuobžalovanéhoN.J.postupom

podľa§38ods.2Tr.zák.NakoľkoodvolaniepodallenobžalovanýN.J.,totopochybenieprvostupňového
súdu už nemožno napraviť, pretože by išlo o rozhodnutie v neprospech obžalovaného, ktorý postup by
odporoval ustanoveniu § 327 ods. 2 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak bol napadnutý rozsudok zrušený
len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene
rozhodnutia v jeho neprospech.

U obžalovaných W. J. a C. H. zrušil krajský súd celé výroky o treste, nakoľko tresty uložené týmto
obžalovaným považoval za neprimerane prísne.

S prihliadnutím na trest aký bol uložený obžalovanému N. J., ktorý spáchal, pokiaľ ide o úverový podvod,
pokračovací zločin, pri ktorom bola spôsobená celková škoda vo výške 66.500,35 Eur, je u obžalovaných

C. H. a W. J. potrebné konštatovať, že títo spáchali len zločin úverového podvodu jedným konaním,
pričom C. H. spôsobila škodu vo výške 33.311,11 Eur a W. J. spôsobil škodu vo výške 33.229,63 Eur.
Možno teda konštatovať zjavný nepomer medzi škodou, ktorú spôsobil sám obžalovaný N. J. a medzi
škodami, ktoré spôsobili obžalovaní W. J. a C. H.. Obžalovaná C. H. doposiaľ nebola súdne trestanáa obžalovaný W. J. bol odsúdený v roku 2009, pričom sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol. S
prihliadnutím aj na túto skutočnosť, dospel krajský súd k záveru, že u obžalovaného W. J. a C. H. nejde
o tak narušené osoby, ktorým by bolo potrebné ukladať probačný dohľad nad ich správaním v skúšobnej

dobe. Krajský súd prihliadol aj na skutočnosť, že skutkov sa obžalovaní dopustili v roku 2008, resp.
2009 a obidvaja obžalovaní od spáchania skutkov viedli riadny život. S prihliadnutím preto na možnosť
nápravy a prevýchovy u týchto dvoch obžalovaných dospel krajský súd k záveru, že postačujúcimi a
primeranými trestami u obžalovaného W. J. a obžalovanej C. H. budú tresty odňatia slobody s určením
primeranej skúšobnej doby, a to bez ukladania probačného dohľadu nad ich správaním, nakoľko takýto

dohľad nad obžalovanými nepovažuje krajský súd za opodstatnený a potrebný.

Krajský súd potom s prihliadnutím aj na fakt, že obžalovaný W. J. bol uznaný za vinného len z jedného
trestného činu, tomuto uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu podmienečne
odložil a určil skúšobnú dobu na 2 roky. Taktiež obžalovanej C. H. uložil krajský súd úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého jej podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu na 2 roky.

Pokiaľ prvostupňový súd a taktiež aj krajský súd vo svojom rozsudku prihliadal u obžalovaného W. J.
na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život, nejde o správne konštatovanie, avšak v tomto prípade platí to isté, čo u
obžalovaného N. J.. Keďže vynechanie tejto poľahčujúcej okolnosti by bolo v neprospech obžalovaného
W. J., uviedol ju vo svojom výroku aj krajský súd.

Takto uložené tresty obžalovaným W. J. a C. H. možno podľa názoru krajského súdu považovať
za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Ide o tresty, ktoré v
dostatočnej miere odzrkadľujú možnosť nápravy a pomery obžalovaných a taktiež o tresty, ktoré sú
spôsobilé vyjadriť aj morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.